Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_23P-18-2012.pdf
PDF · 111.55 KB
No categories available
23P/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
G. G., nar. XX.X.XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky B.. B. G., nar. X.XX.XXXX, bytom R.. R. X/XX, G. a otca B.. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, Ž., mal. dieťa bytom u matky, o úpravu styku, takto
rozhodol:
Otec B.. D. G., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletým synom G. G., nar. XX.X.XXXX, každý párny kalendárny víkend v roku v sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod..
Otec si maloletého syna prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho aj v stanovenom čase v mieste bydliska matky odovzdá.
Rodičia sú povinní v prípade ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po vzniku takejto skutočnosti.
Matka je povinná maloletého syna na stretnutia s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletým umožniť.
Matka je povinná poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho školskej dochádzke, záujmovej činnosti a mimoškolských aktivitách ako aj ďalších podstatných veciach a potrebách týkajúcich sa výchovy maloletého, a to písomnou formou v každom druhom kalendárnom mesiaci, vždy najneskôr k poslednému dňu mesiaca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd v prevyšujúcej časti návrh otca na úpravu styku zamieta.
O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa G. G., nar. XX.X.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2011 domáhala, aby súd rozhodol o zverení mal. syna do jej osobnej starostlivosti ako aj o určení výživného zo strany otca. Rozsudkom č. k. 23 P 170/2011-45 zo dňa 9.1.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/32/2012 zo dňa 16.5.2012 právoplatným dňom 21.5.2012 súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky ako aj o určení povinnosti otca platiť výživné vo výške 100,-Eur mesačne, počnúc od 1.11.2011, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet matky. Nakoľko v predmetnej veci otec navrhol upraviť jeho styk s mal. G. a nedošlo k dohode rodičov, súd úpravu styku otca s mal. G. vylúčil z dôvodu potreby ďalšieho dokazovania a v záujme hospodárnosti konania na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 23 P 18/2012.
Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 23 P 18/2012-178 zo dňa 16.7.2013 upravil stretávanie otca B.. D. G., nar. XX.XX.XXXX s maloletým synom G. G., nar. XX.X.XXXX v rozsahu : každý párny kalendárny víkend v roku v sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod.; počas týždňa v párnych kalendárnych týždňoch v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.; v nepárnych kalendárnych týždňoch v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si mal. syna prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho aj v stanovenom čase v mieste bydliska matky odovzdá. Matka je pritom povinná mal. syna na stretnutia s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletým umožniť. Zároveň súd uložil rodičom povinnosť v prípade ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po vzniku takejto skutočnosti. Matke tiež uložil povinnosť poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho školskej dochádzke, záujmovej činnosti a mimoškolských aktivitách ako aj ďalších podstatných veciach a potrebách týkajúcich sa výchovy maloletého, a to písomnou formou v každom druhom kalendárnom mesiaci, vždy najneskôr k poslednému dňu mesiaca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov a štátu si súd s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na samostatné rozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Na základe odvolaní oboch rodičov mal. dieťaťa Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8CoP/95/2013-213 zo dňa 31.10.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Okresný súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a opätovne vo veci rozhodol.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom rodičov ako i maloletého dieťaťa; výsluchom súdnej znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých Mgr. Zuzany Tomáškovej; prešetrením sociálnych pomerov prostredníctvom kolízneho opatrovníka ako aj prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise.
Otec doručil súdu dňa 6.2.2014 špecifikáciu svojho návrhu na úpravu styku s maloletým G. zo dňa 3.2.2014, v ktorom navrhol upraviť styk nasledovne : každý párny víkend v roku od piatku do nedele; každý párny rok počas letných prázdnin od prvého júlového piatku do druhej júlovej nedele a každý nepárny rok počas letných prázdnin od prvého augustového piatku do druhej augustovej nedele; počas vianočných ( zimných ) prázdnin od 23.12 do 2.1. v párnom roku; s tým že matka mu maloletého odovzdá na železničnej stanici vo Vrútkach o 16.45 hod. a on dieťa odovzdá matke pred bytovým domom o 15.30 hod. Na takejto úprave styku zotrval i v rámci záverečného návrhu.
Matka opätovne poukázala, že otcovi v stretávaní so synom nebráni, avšak maloletý u neho prespávať nechce. Navrhuje ponechať úpravu styku v takom rozsahu ako bol tento upravený predbežným opatrením, nakoľko maloletý si už na to zvykol a je to pre neho vyhovujúce. Zatiaľ sa viac s otcom nechce stretávať, takže má za to, že je potrebné rešpektovať jeho názor.
Podľa záverečného návrhu kolíznej opatrovníčky, styk doporučuje upraviť v sobotu, a prípadne i v nedeľu, ale bez prespávania maloletého u otca.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia ( § 28 ods. 2 Zákona o rodine ), ktorí sú si pri ich výkone rovní. Súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Pokiaľ rodičia maloletého spolu nežijú, súd upraví rozsudkom výkon ich rodičovských práv a povinností resp. schváli rodičovskú dohodu. Súčasťou takéhoto rozhodnutia bude obvykle aj úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Ani takýmto rozhodnutím súdu však rodičovské práva a povinnosti rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti nezanikajú. Druhý z rodičov má naďalej právo i povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa, právo stýkať sa s ním, povinnosť vyživovať ho, právo na podávanie informácií o jeho pomeroch a pod. Rodiča možno pozbaviť výkonu rodičovských práv a povinností len osobitným rozhodnutím súdu, ak sú na to obzvlášť závažné dôvody ( § 38 ods. 4 Zákona o rodine ). Taktiež zásadnejšie obmedzenie či dokonca zákaz styku rodiča s mal. dieťaťom možno uskutočniť len pokiaľ sú na to závažné dôvody a zároveň je to v záujme mal. dieťaťa. Právo na stretávanie oboch rodičov s mal. dieťaťom upravuje aj Dohovor o právach dieťaťa, kde podľa článku 9 ods. 3, zmluvné štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právna úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom nevedie k obmedzeniu rodičovských práv, ale naopak práve prostredníctvom tejto úpravy prispieva k ich garancii ( viď napr. nález Ústavného súdu SR PL ÚS 26/05 ).
Ako vyplýva z ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, zákon na prvom mieste dáva možnosť rodičom dohodnúť sa na úprave styku s mal. dieťaťom, ktorá dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode ( resp. rozhodnutia podľa § 36 ods. 1 ZR ). Súd takúto dohodu schváli pokiaľ nie je v rozpore so záujmom samotného mal. dieťaťa. Pokiaľ sa však rodičia nedohodnú, o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom rozhodne súd ( § 25 ods. 2 ZR ).
Súd mal na podklade vykonaných dôkazov preukázané, že rodičia mal. G. G. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti ani spoločne nezabezpečujú jeho výchovu. K určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov. Rozsudkom č. k. 23 P 170/2011-45 zo dňa 9.1.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/32/2012 zo dňa 16.5.2012 právoplatným dňom 21.5.2012 súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určení výživného zo strany otca, pričom konanie ohľadne návrhu otca na úpravu styku vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 112 ods. 2 O.s.p. Doposiaľ bolo stretávanie dočasne upravené uznesením Krajského súdu v Žiline o predbežnom opatrení sp. zn. 10CoP 34/2012 zo dňa 28.8.2012 právoplatným dňom 17.9.2012 ( ktorým bolo zmenené zamietajúce uznesenie OS Martin č. k. 23 P 18/2012-37 zo dňa 13.6.2012 ), v rozsahu každý párny týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.
Súd uznesením č. k. 23 P 18/2012-112 zo dňa 20.2.2013 nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou z odboru Klinickej psychológie detí a dospelých Mgr. Zuzanou Tomáškovou. Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2013 ako i výpovede znalkyne pred súdom vyplynulo, že vzťah medzi rodičmi je nefunkčný pre zdravý vývin a rozvoj osobnosti dieťaťa. Nedokážu medzi sebou komunikovať bez napätia a snahy každého z nich o presadenie sa voči druhému. Viazne taktiež bazálna komunikácia na úrovni odovzdávania si informácií o dieťati ako zdravotný stav, odborné vyšetrenia, školské záležitosti a pod. Vzťah medzi matkou a dieťaťom je fixovaný základnou potrebou dieťaťa komunikovať s vonkajším svetom. Dieťa matku potrebuje ako sprostredkovateľa v kontakte so svetom - cez bariéru a clonu autizmu. Vzťah dieťaťa a otca je doplnkový, typický skôr trávením spoločných aktivít, hry a šantenia. Otca aktuálne nevníma ako významného pre vzťahovú väzbu. Citová viazanosť dieťaťa na otca nie je žiadna resp. nie je vytvorená aj vzhľadom k uvádzaným vývinovým špecifickým potrebám dieťaťa. Realizácia styku otca s maloletým môže mať na dieťa taký vplyv, že si začne postupne v rámci svojich možností
vytvárať citovú väzbu na otca. Potrebuje však dostatočne dlhý čas na zmenu a oploštenie strnulosti - rigidity v sociálnej väzbe na matku. Maloletý má potvrdenú diagnózu Aspergerov syndróm, nejedná sa teda len o tvrdenie matky, na čo poukazoval otec. Odporučenie integrovať dieťa do bežnej, štandardnej ZŠ je skôr probatórne. Porucha má svoj vývin a priebeh, zrenie a postupné začleňovanie dieťaťa do bežnej školy bude mať vplyv na ďalší klinický obraz prejavov osobnosti dieťaťa. Táto porucha nijako neovplyvňuje vzťah s otcom z pohľadu otca, skôr opačne, porucha ukladá dieťaťu obmedzené možnosti rozvíjať tento vzťah. Dieťa nie je spontánne, je strnulé a kŕčovité, ťažko sa adaptuje na zmeny a vníma ich pre seba ako ohrozenie, čo sa prejavuje záchvatmi úzkosti a hnevu s tendenciou k sebapoškodzovaniu. Aktuálne prespávanie maloletého u otca znalkyňa neodporúča z dôvodu, že maloletý bol vystavený veľkým zmenám, nástupu do školy, učením, čo je záťažou i pre zdravé dieťa. Ak maloletý spracuje tieto zmeny a začlení sa primerane do sociálneho sveta, bude si môcť budovať i vzťah s otcom a aj otec môže neskôr byť pre neho spojivom so svetom. Osobnosť dieťaťa je vo vývine a zrení základných psychických funkcií. Zmeny v citovej a sociálnej oblasti sa týkajú uzatvorenia sa do vlastného sveta, s prejavmi autistickej clonky. Je pedantný, až uľpievavý, citovo naviazaný na matku, nakoľko ona je sprostredkovateľ medzi ním a vonkajším svetom.
Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vrátane doplnenia dokazovania v konaní po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa nadriadeným Krajským súdom v Žiline, súd rozhodol o úprave styku otca s mal. G. G. v rozsahu každý párny kalendárny víkend v roku v sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Podľa záveru súdu, takáto úprava styku za súčasného stavu zodpovedá oprávneným záujmom a potrebám mal. dieťaťa. Vychádzajúc z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Ako súd uviedol už v odôvodnení prvého rozsudku vo veci vyhláseného dňa 16.7.2013, vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo značne narušené a konfliktné, pričom v tomto smere nedošlo k žiadnej pozitívnej zmene. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu výchovy maloletého dieťaťa, pretože aj úloha otca ( mužský vzor ) je pri výchove nezastupiteľná. V danom prípade vzťah medzi maloletým dieťaťom, matkou, otcom a okolitým sociálnym prostredím veľmi výrazne ovplyvňuje diagnostikovaná vývinová porucha dieťaťa - Aspergerov syndróm, čo je porucha autistického spektra. Súd opätovne zdôrazňuje, že sa jedná o poruchu, ktorá je objektívne diagnostikovaná o. i. pedopsychiatrom MUDr. Milanom Spitkom, na čom nič nemení tá skutočnosť, že matka s maloletým bola na kontrole v psychiatrickej ambulancii ešte dňa 31.5.2013, čo potvrdzuje správa PA zo dňa 21.2.2014. Maloletý bol integrovaný do bežnej triedy ZŠ s MŠ na Ul. N. H. G. X. Navštevuje v súčasnosti 2. triedu a školskú dochádzku si riadne plní. Podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, maloletý má zatiaľ v škole veľmi dobré výsledky, nenavštevuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva, nakoľko mu to nebolo doporučené s tým, že takým vývinovým poruchám sa tam nevenujú. Asistenta nemá prideleného i keď to bolo doporučené psychiatrom. Taktiež uviedla, že pri prešetrení pomerov v domácnosti matky bola možná komunikácia s dieťaťom len prostredníctvom matky.
Pokiaľ otec navrhoval v rámci úpravy styku tiež prespávanie dieťaťa počas víkendových stretnutí, k tejto skutočnosti sa súdna znalkyňa opakovane vyjadrila tak, že v súčasnosti prespávanie dieťaťa u otca nedoporučuje. Maloletý zatiaľ u otca spať nechce. Je rigidný a strnulý vo svojich potrebách, rušia ho akékoľvek zmeny a podnety zo strany sociálneho okolia. V tomto smere súd poukazuje, že rovnaký záver, teda odmietanie prespávania dieťaťa u otca vyplýva nie len z výpovedí matky, ale aj z pohovoru s mal. dieťaťom, ktorý bol vykonaný kolíznou opatrovníčkou, psychologičkou Referátu poradensko- psychologických služieb pri ÚPSVaR Martin, ako i z vyjadrení mal. dieťaťa pri výsluchu pred súdom.
Na pojednávaní dňa 10.3.2014 súd vypočul aj maloletého G. G., ktorému boli kladené otázky za účasti súdnej znalkyne a kolíznej opatrovníčky a bez prítomnosti rodičov. Maloletý sa pri výsluchu vyjadroval len neverbálnou komunikáciou - prikývnutím alebo zakrútením hlavou na znak súhlasu resp. nesúhlasu. Takýmto spôsobom vyjadril svoj názor, že u otca na noc byť nechce, nechce byť s ním každú sobotu
- nedeľu resp. byť s ním na obidva tieto dni. Tak ako to prebiehalo doteraz, že otec pre neho príde v sobotu, cestujú spolu do Žiliny a poobede naspäť k matke mu postačuje, je to pre neho dobré. U otca naposledy nespal, ani si nepamätá, že by niekedy dávnejšie u neho spal.
Na otázku súdu, aby sa znalkyňa vyjadrila ku skutočnosti aké následky vzhľadom na syndróm zistený u maloletého dieťaťa môže mať, ak tento bude prespávať u otca, aký to môže mať dôsledok, prečo nie je maloletý schopný akceptovať aj iné prostredie a či v prípade, ak otec vytvorí podmienky podľa požiadaviek potrieb dieťaťa je možná úprava stretávania aj počas celého víkendu, uviedla, že mal. dieťa potrebuje stabilné, jasne určené podmienky. V rámci svojich povahových osobitostí sa veľmi ťažko prispôsobuje zmene, čo má za následok úzkostné prežívanie, vnútorné napätie, ktoré môže uvoľňovať neprimeraným spôsobom. S matkou má vytvorený ranný vzťah, ktorý je pre neho bezpečný a cez vzťah k matke sa adaptuje - kontaktuje s vonkajším svetom a cudzím prostredím. Potrebuje dlhší čas na zrenie ako jeho veku blízky rovesníci, čiže pri dosiahnutí jeho stupňa zrelosti, ktorý predpokladá prispôsobenie sa prenocovaniu a víkendu s otcom sa tento styk môže rozšíriť. Pravidelnejší, častejší kontakt dieťaťa s otcom umožní postupné vybudovanie vzťahu medzi maloletým a otcom, ktorý vzťah v súčasnosti vybudovaný nie je. Potrebuje čas na to, aby dozrel v sociálnom kontakte s otcom, aby sa ten vzťah vytváral a spevnel, na to, aby mu Miško tak dôveroval a cítil sa bezpečne, že u otca potom môže prespať. Maloletý potrebuje dlhšiu dobu, ako by dieťa bez týchto špecifík potrebovalo. Aktuálne nie je pripravený. Závery znaleckého dokazovania neboli žiadnym dôkazom spochybnené, či vyvrátené, práve naopak, ďalšie vykonané dôkazy tieto závery dopĺňajú a potvrdzujú.
V neposlednom rade súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na názor maloletého dieťaťa, ktorý bol zistený jednak sprostredkovane prostredníctvom kolíznej opatrovníčky, psychologičky RPPS, znalkyne, ale i vypočutím dieťaťa pred súdom. Právo dieťaťa na vyslovenie vlastného názoru nemožno opomenúť v konaní, ktoré sa tohto mal. dieťaťa bezprostredne týka. Mal. dieťa nie je iba pasívnym objektom rozhodovania, ale účastníkom konania, subjektom práva. Vnútroštátne predpisy ( najmä § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 O.s.p. ), ale aj Dohovor o právach dieťaťa v článku 12, upravujú jednak právo dieťaťa slobodne vyjadrovať svoje názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, čomu na druhej strane zodpovedá povinnosť štátnych orgánov poskytnúť dieťaťu možnosť vypočutia v konaní, a jeho názorom venovať patričnú pozornosť, ktorá zodpovedá veku a stupňu vývoja mal. dieťaťa. Napriek skutočnosti, že dieťa v podstate vyjadrilo spokojnosť s doterajším stretávaním s otcom v rozsahu jeden deň - sobotu v každom párnom týždni, súd upravil styk aj v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., aby otcovi bol poskytnutý väčší priestor na možnosť postupného vybudovania vzťahu s mal. G. ( napr. podieľať sa v nedeľu i na príprave dieťaťa do školy ). Vybudovanie bližšieho citového vzťahu otca s mal. G. je základným predpokladom pre možnosť rozšírenia styku v budúcnosti vzhľadom na špecifické potreby mal. dieťaťa, ktoré súvisia s jeho vývinovou psychickou poruchou.
Otec bude povinný si maloletého G. preberať v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho v mieste bydliska matky odovzdávať. Konkrétny spôsob preberania a odovzdávania dieťaťa si pochopiteľne môžu rodičia upraviť dohodou podľa aktuálnych možností a potrieb. Pokiaľ ide o návrh otca na preberanie dieťaťa na železničnej stanici, takýto spôsob síce nie je vylúčený, avšak do budúcnosti môže dôjsť napr. k zmenám cestovného poriadku, čo by znamenalo potrebu zmeny rozhodnutia. Otec má pritom aj možnosť cestovania motorovým vozidlom. Matke súd uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť a stretávanie otcovi umožniť. Súd v tomto ohľade ešte zdôrazňuje, že prípravou na styk nie je iba príprava "fyzická" tzn. zabezpečenie prítomnosti dieťaťa v stanovenom čase, jeho vystrojenie a pod., ale i psychická. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá má preto zásadnú zodpovednosť i za prípravu dieťaťa na stretnutia s otcom.
Čo sa týka otázky poskytovania informácií o mal. dieťati zo strany matky, súd opätovne rozhodol v súlade s návrhom otca. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. V danom prípade je nepochybne uloženie povinnosti matke poskytovať otcovi informácie o maloletom dieťati plne opodstatnené, keďže otec nie je v pravidelnom a bezprostrednom kontakte s maloletým, jeho bydlisko je vzdialenejšie, pričom vzájomná komunikácia rodičov je dlhodobo narušená a v súčasnosti prakticky nulová. Navyše informácie v potrebnom rozsahu otec nemôže získať ani od samotného mal. dieťaťa, keďže toto je ešte nízkeho veku a jeho sprostredkovateľom s vonkajším svetom je práve matka. Predmetom informovania o maloletom dieťati je na prvom mieste informovanie o zdravotnom stave ako napr. prekonané choroby, absolvované
prehliadky, vyšetrenia, známky a správanie v škole, záujmy, osobitné potreby, dovolenka mimo miesta obvyklého pobytu dieťaťa, zmeny v správaní a pod.
Podľa § 151 ods. 1 - 7 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania vznikli trovy znaleckého dokazovania za vypracovanie znaleckého posudku č. 7/2013 ako aj účasť súdnej znalkyne na pojednávaniach dňa 8.7.2013 a 10.3.2014, pričom doposiaľ bola z rozpočtových prostriedkov štátu vyplatená čiastka 125,36,-Eur a zvyšok znalečného v sume 200,-Eur z preddavku zloženého otcom, vzniká štátu voči účastníkom konania v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. právo na ich náhradu. O priznaní znalečného za účasť znalkyne na pojednávaní 10.3.2014 ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo právoplatne rozhodnuté. Súd preto s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách účastníkov a náhrade trov štátu rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci