Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-158-2022.pdf
PDF · 141.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/158/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zastúpeného zástupcom RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanému v I. rade: INVEST PRO BUSINESS, s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava, IČO: 36 392 928, v II. rade: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, so sídlom C. XXX/XX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 3.049,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti výroku I. a III. rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/25/2020-375 zo dňa 04.04.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/25/2020-375 zo dňa 04.04.2022 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného v II. rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 1.449,53 Eur od 29.01.2020 do 17.09.2021, zo sumy 1.049,53 Eur od 18.09.2021 do 11.12.2021, zo sumy 649,53 Eur od 12.12.2021 do 14.01.2022, zo sumy 400 Eur od 15.01.2022 do 03.02.2022, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, v prospech účtu žalobcu č. IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením žalovaného v II. rade alebo spoločnosti INVEST PRO BUSINESS, s.r.o. “v likvidácii“, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava, IČO: 36 392 928 zaviazanej k plneniu na základe právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.03.2020, sp. zn.: 33Up/366/2020 zo dňa 12.03.2020 zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plnenia druhého a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému v II. rade n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 1.449,53 Eur od 29.01.2020 do 17.09.2021, zo sumy 1.049,53 Eur od 18.09.2021 do 11.12.2021, zo sumy 649,53 Eur od 12.12.2021 do 14.01.2022, zo sumy 400 Eur od 15.01.2022 do 03.02.2022, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, v prospech účtu žalobcu č. IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením žalovaného v II. rade alebo spoločnosti INVEST PRO BUSINESS, s.r.o. ,,v likvidácii“, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava, IČO: 36 392 928 zaviazanej k plneniu na základe právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.03.2020, sp. zn.: 33Up/366/2020 zo dňa 12.03.2020 zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plnenia druhého. Výrokom II. vo zvyšnej časti istiny vo výške 1.449,53 Eur konanie zastavil. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný v II. rade povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu
Ružomberok, s tým, že tieto trovy je v časti povinný zaplatiť žalovaný v I. rade spoločne a nerozdielne, ktorý bol na úhradu trov konania zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/366/2020 zo dňa 12.03.2020, s tým, že plnením jedného zo žalovaných (pôvodne žalovanou spoločnosťou INVEST PRO BUSINESS, s.r.o. ,,v likvidácii“, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava, IČO: 36 392 928) zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plnenia druhého.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd v odseku 1. poukázal na žalobu žalobcu doručenú pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.02.2020 (upomínacie konanie), ktorou si žalobca voči žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade (ďalej len „žalovaný 1/ a žalovaný 2/“) uplatnil právo na zaplatenie sumy 3.049,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.049,53 Eur od 29.01.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur ako aj náhradu trov konania a jej odôvodnenie, v odseku 3. odôvodnenia na Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz dňa 12.03.2020, proti ktorému podal žalovaný 2/ odpor s tým, že žalovaný 1/ odpor proti platobnému rozkazu nepodal, a preto vo vzťahu k nemu nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť, a to dňa 16.05.2020.
3. V odsekoch 5. a 6. odôvodnenia rozsudku poukázal na následné vyjadrenia žalobcu a žalovaného v 2/ rade. 4. Okresný súd uviedol, že podaním doručeným dňa 26.11.2020 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.600 Eur späť, z dôvodu jej úhrady po začatí konania. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy vo výške 1.449,53 Eur s príslušenstvom. 5. Okresný súd poukázal na to, že vydal v spore rozsudok pre uznanie nároku č.k. 8Cb/25/2020-199 zo dňa 31.05.2021, ktorým žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.449,53 Eur s prísl. (I. výrok), nakoľko mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku predpokladané ustanovením § 282 CSP. Predmetným rozsudkom súčasne zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.600 Eur (II. výrok) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu bol žalovaný 2/ povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok (III. výrok). 6. Proti výroku I. a III. predmetného rozsudku podal žalovaný 2/ odvolanie a v priebehu odvolacieho konania žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 400 Eur z dôvodu jej úhrady dňa 24.08.2021. 7. Krajský súd v Žiline na základe podaného odvolania uznesením sp. zn. 13Cob/140/2021 zo dňa 27.10.2021 rozsudok Okresného súdu Ružomberok v napadnutom I. a III. výroku zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie z dôvodu absencie bezpodmienečného uznávacieho prejavu žalovaného 2/ vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku a návrhu žalobcu na tento osobitný postup. Zároveň uviedol, že v novom konaní okresný súd odstráni nedostatky spočívajúce v procesnom postupe, vo veci opätovne nariadi pojednávanie a bude postupovať v zmysle procesných predpisov, vykoná dokazovanie, vysporiada sa s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom v podaní zo dňa 17.09.2021, argumentáciou strán sporu a následne vo veci rozhodne. 8. Okresný súd uviedol, že po vrátení veci mu bolo dňa 07.02.2022 doručené späťvzatie žaloby v zostávajúcej časti istiny, t.j. sumy 1.049,53 Eur z dôvodu jej úhrady dňa 11.12.2021 vo výške 400 Eur, dňa 14.01.2022 vo výške 249,53 Eur a dňa 03.02.2022 vo výške 400 Eur. Žalobca súčasne požiadal o zmenu žaloby (rozšírenie) v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z dlžných súm tak, že požadoval priznať zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 1.449,53 Eur od 29.01.2020 do 17.09.2021, zo sumy 1.049,53 Eur od 18.09.2021 do 11.12.2021, zo sumy 649,53 Eur od 12.12.2021 do 14.01.2022, zo sumy 400 Eur od 15.01.2022 do 03.02.2022. 9. Okresný súd poukázal na to, že k navrhovanej zmene žaloby žalovaný 2/ uviedol, že je v rozpore s uzavretou dohodou o splátkach a uznaní dlhu. Podľa žalovaného 2/ je tento nárok presahujúci hodnotu úroku z omeškania 9 %, voči nemu ako ručiteľovi nielen nezákonný, ale vzhľadom na odstup času od uzavretia zmluvy o úvere a splatnosti jednotlivých splátok aj premlčaný. Žalovaný 2/ preto vzniesol námietku premlčania.
10. Uznesením č.k. 8Cb/25/2020-358 zo dňa 01.03.2022 okresný súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby.
11. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na nariadenom pojednávaní konanom dňa 04.04.2022 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu ako aj v neprítomnosti právneho zástupcu
žalovaného 2/, ktorí mali doručené predvolanie riadne a včas vykázané a podaniami doručenými súdu dňa 01.04.2022 ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti, vec v zrušenej časti opätovne prejednal a rozhodol.
12. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 497, § 499, § 504, § 303, § 304 ods. 1, 2, § 305, § 306 ods. 1, § 311 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1, 2, § 387 ods. 1, 2, § 393 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu voči žalovanému 2/ v časti uplatnených úrokov z omeškania, a preto jej v rozsahu výroku I. vyhovel.
13. Okresný súd uviedol, že žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať späť, či už celkom, alebo sčasti. Rozsudkom okresného súdu č.k. 8Cb/25/2020-199 zo dňa 31.05.2021 bolo konanie v časti istiny 1.600 Eur zastavené z dôvodu späťvzatia (v tomto výroku rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2021). Následne žalobca podaniami doručenými okresnému súdu dňa 20.09.2021 a 07.02.2022 zobral žalobu späť aj vo zvyšnej časti istiny, t.j. sumy 1.449,53 Eur. S poukazom na § 145 ods. 2 CSP preto výrokom II. rozhodnutia rozhodol o zastavení konania v tejto časti.
14. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 25 % ročne z dlžných súm a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur vrátane trov konania.
15. Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal okresný súd preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom (veriteľom) a žalovaným 1/ (dlžníkom) a žalovaným 2/ (ručiteľom), a to na základe predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. MU 8002432341 a v nej inkorporovanej Dohody o ručení zo dňa 14.10.2016, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu po splnení podmienok poskytnutia úveru poskytnúť žalovanému 1/ úver vo výške 7.500 Eur, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach po 157 Eur. Žalovaný 2/ ako ručiteľ podľa § 303 Obchodného zákonníka v zmluve vyhlásil, že zaplatí za dlžníka pohľadávku žalobcu, ak ju nezaplatí dlžník riadne a včas. 16. Okresný súd poukázal na to, že podstata zabezpečenia záväzku ručením spočíva v tom, že veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade, že splatný záväzok dlžník nesplní. Z formulácie ust. § 303 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že ručiteľ musí písomné vyhlásenie vykonať voči veriteľovi spôsobom, aby bolo jednoznačné, že ručenie prevzal. 17. V predmetnej veci podľa okresného súdu nebolo sporné, že žalovaný 2/ ručiteľský záväzok prevzal, išlo o platný záväzok a rovnako nebol spochybnený právne relevantným spôsobom obsah ani rozsah záväzku, ako i právny titul záväzku. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ je obsiahnuté v čl. VI., bod 6.6 zmluvy o úvere. 18. Ďalej mal okresný súd preukázané, že žalovaný 1/ si neplnil riadne svoje zmluvné povinnosti, keď splátky úveru neuhrádzal riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca dňa 22.01.2019 pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, zároveň vyzval žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.549,53 Eur v lehote 5 dní odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Výzva bola adresovaná žalovanému 1/ a zároveň bola doručená na vedomie žalovanému 2/ ako ručiteľovi. Žalovaný 1/ svoj dlh neuhradil a žalobca si splnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď písomne vyzval dlžníka na splnenie jeho splatného záväzku, čo ho potom oprávňovalo uplatniť si tento nárok voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi. Žalovaný 2/, ktorý prevzal ručiteľský záväzok, bol povinný dlh žalovaného 1/ splniť. Pokiaľ žalovaný 2/ v podanom odpore tvrdil, že mu výzva nebola doručená, a teda mu nevznikla povinnosť splácať dlh za dlžníka, s uvedeným tvrdením sa okresný súd nestotožnil. Odoslanie predmetnej výzvy žalovanému 1/ mal preukázané na základe predloženej doručenky a v prípade žalovaného 2/ na základe predloženého podacieho hárku č. EPH150570507, z ktorého vyplynulo, že výzva bola v súlade s čl. IX bod 9.1 zmluvy o úvere žalovanému 2/ doručovaná na adresu uvedenú v hlavičke zmluvy, t.j. Nám. A. Hlinku 21, Ružomberok. Skutočnosť, že si ju žalovaný 2/ neprebral, bola v tejto veci irelevantná a nemala za následok zánik povinnosti uhradiť dlh za žalovaného 1/. 19. Okresný súd posúdil, že žalovaný 2/ tým, že dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti uvedenej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi vznikol nárok požadovať okrem istiny aj úroky z omeškania nezaplatenej sumy vo výške dohodnutej v zmluve. Okresný
súd mal preukázané, že uplatnené úroky z omeškania zohľadňovali jednotlivé úhrady pohľadávky. Prvý deň omeškania žalobca určil na 29.01.2020 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo odoslané dňa 20.01.2020, do sféry dispozície žalovaného 1/ sa dostalo najneskôr dňa 23.01.2020 a prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí 5-dňovej lehoty), s ktorým sa okresný stotožnil, keďže vychádzal z predložených dôkazov, a to najmä z predloženej doručenky. Žalovaný 2/ začiatok plynutia úrokov z omeškania v konaní nesporoval. Výška úrokov z omeškania, t.j. 25 % ročne z dlžných súm bola dohodnutá medzi stranami sporu v čl. I. zmluvy o úvere, a teda tento nárok bolo možno považovať v celom rozsahu za oprávnený. 20. Procesnú obranu žalovaného 2/, že predmetné úroky z omeškania sú v rozpore s uzatvorenou dohodou o splátkach a uznaní dlhu (v ktorej bol určený 9 % ročný úrok z omeškania), čo svedčí o nepoctivosti v obchodnom styku zo strany žalobcu ako aj o konaní v rozpore s dobrými mravmi, okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Existencia takejto dohody, zvlášť v prípade, keď ju ako prvý porušil samotný žalovaný 2/, podľa názoru okresného súdu nebráni žalobcovi uplatňovať si v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka úroky z omeškania z nezaplatenej sumy vo výške dohodnutej v zmluve. 21. Ako nedôvodnú okresný súd vyhodnotil aj procesnú obranu žalovaného 2/, že na jeho zmluvný vzťah so žalobcom mali byť aplikované právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že v prípade Zmluvy o splátkovom úvere č. MU-8002432341 a Dohody o ručení zo dňa 14.10.2016 uzatvorenej medzi stranami sporu ide jednoznačne o obchodno-záväzkový vzťah. Žalobca ako aj žalovaný 1/ sú právnickými osobami, ktoré pri uzatváraní zmluvy konali v rámci predmetu ich činnosti. Zo znenia zmluvy (čl. I) vyplynulo, že išlo o poskytnutie investičného úveru, teda na podnikateľské účely. Inštitút ručenia je záväzkom akcesorickým, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok medzi veriteľom a dlžníkom. Ak teda hlavný záväzok medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ vyplýval zo zmluvy o úvere uzavretej v zmysle ust. § 497 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, tak rovnaký režim hmotného práva sa vzťahuje aj na akcesorický záväzok, a to ručenie, v ktorom žalovaný 2/ vo vzťahu k žalobcovi vystupoval ako ručiteľ (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 11/2011). Hoci žalovaný 2/ uzatváral predmetnú zmluvu a dohodu o ručení ako fyzická osoba, z výpisu z obchodného registra bolo zrejmé, že v tom čase bol konateľom a zároveň spoločníkom žalovaného 1/. V tejto súvislosti okresný súd tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Dietzinger C-45/96 zo dňa 17.03.1998 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndc/10/2016, v zmysle ktorých, ak hlavný záväzok vznikol medzi spoločnosťami a osoba v čase vzniku, vyjadrenia záväzku, ktorého súčasťou bolo aj vyhlásenie o ručení, bola konateľom a spoločníkom spoločnosti, teda mala úzke väzby vo vzťahu ku spoločnosti, tak potom takúto osobu nemožno považovať za spotrebiteľa.
22. Pokiaľ žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania presahujúcim hodnotu 9 % ročne, túto okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že premlčanie sa definuje ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo. Konkrétnym právnym účinkom premlčania je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým spôsobom zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva. Keďže v danom prípade medzi stranami sporu došlo k uzavretiu obchodno- záväzkového vzťahu, potom aj prípadné premlčanie sa spravuje komplexnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku, v ktorom je stanovená 4-ročná premlčania doba (§ 387 a nasl.). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR právo na úrok z omeškania sa premlčuje za každý deň omeškania samostatne. Začiatok plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania sa viaže ku dňu, kedy bola povinnosť porušená (§ 393 ods. 1 Obchodného zákonníka). V posudzovanom prípade si žalobca po zmene žaloby uplatnil úroky z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 1.449 Eur, ktorá bola postupne znižovaná s prihliadnutím na čiastočné úhrady istiny. K porušeniu povinnosti splatiť uvedenú sumu mohlo podľa názoru okresného súdu dôjsť najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 22.01.2019, ktorý možno považovať za začiatok plynutia premlčacej doby. Nakoľko žalobca si 25% úroky z omeškania uplatnil na súde dňa 07.02.2022, teda v rámci plynutia 4-ročnej premlčacej doby, okresný súd konštatoval, že k premlčaniu práva domáhať sa predmetného nároku, nedošlo. 23. S poukazom na obchodno-právny charakter záväzkového vzťahu a preukázané omeškanie žalovaného 2/ s plnením peňažného záväzku, okresný súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40 Eur, ktorý mu priznal v zmysle § 369c Obchodného zákonníka, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., v celej uplatnenej výške. 24. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie považoval žalobcu za úspešného nielen v časti priznaných úrokov z omeškania a paušálnej
náhrady, ale aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby (1.600 Eur a 1.449,53 Eur), nakoľko k tomu došlo zavinením žalovaného 2/, ktorý predmetné sumy preukázateľne uhradil až po začatí konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Vzhľadom na osobitú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalobcom a žalovaným 2/ ako ručiteľom, okresný súd vyjadril povinnosť žalovaného 2/ tak, že je povinný zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok s tým, plnením žalovaného 2/ alebo spoločnosti INVEST PRO BUSINESS, s.r.o. ,,v likvidácii“ (pôvodne žalovaného 1/) zaviazanej k plneniu na základe právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/366/2020 zo dňa 12.03.2020 zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plnenia druhého. Obdobne okresný súd rozhodol v prípade priznaného nároku na náhradu trov konania. 26. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v II. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaný v II. rade mal za to, že rozšírenie žaloby o úrok z omeškania vo výške 25 % ročne je v rozpore s uzavretou Dohodou o splátkach a uznaní dlhu, čo svedčí o nepoctivosti v obchodnom styku zo strany žalobcu, ako aj o konaní v rozpore s dobrými mravmi, v ktorej žalovaný v II. rade vystupoval ako „ručiteľ“. Podľa žalovaného v II. rade je tento nárok voči nemu ako ručiteľovi, teda presahujúci hodnotu úroku z omeškania 9%, premlčaný z dôvodu, že od splatnosti jednotlivých dlžných splátok uplynula do rozšírenia žaloby viac ako štvorročná lehota a mal za to, že na jeho osobu ako na ručiteľa vo veci premlčania by mala byť uplatnená lehota podľa Občianskeho zákonníka, teda trojročná, na čom nič nemení ani vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Vo vzťahu k priznaným trovám konania žalovaný v II. rade uviedol, že vzhľadom na výsledok a úspech v predchádzajúcom odvolacom konaní, ako aj z dôvodov osobitného zreteľa (vek žalovaného v II. rade, postavenie žalovaného v II. rade ako ručiteľa, úhrada istiny ním ako ručiteľom) nie je možné určiť úspešného ani neúspešného účastníka. Spravodlivé rozhodnutie súdu je také, že právo na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi nepriznáva. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol. 27. K doručenému odvolaniu žalovaného v II. rade sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 394 spisu). Žalobca uviedol, že s argumentáciou žalovaného v II. rade sa prvostupňový súd riadne vysporiadal, v ktorej súvislosti poukázal na odsek 22. rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého je zrejmé, že prvým dňom začiatku plynutia premlčania je 22.01.2019. Nakoľko vzťah medzi žalobcom a žalovaným v II. rade je obchodno-právny, nárok na úrok z omeškania v jeho rozšírenej časti nemohol byť ku dňu jeho uplatnenia premlčaný. K námietke akejsi nepoctivosti pre rozpor s uzavretou dohodou o splátkach, žalobca poukázal na to, že žalovaný v II. rade túto riadne neplnil a nesplnil, v dôsledku čoho sa dlh stal celý predčasne splatný; dohoda nevylučovala uplatnenie nároku na úroky z omeškania v ich zmluvne dojednanom rozsahu; nepoctivosti sa dovoláva subjekt, ktorý si svoj záväzok neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho sa musel žalobca domáhať svojich nárokov v niekoľko rokov trvajúcom súdnom konaní, v rámci ktorého sa žalovaný v II. rade aktívne bránil. Odvolanie žalovaného v II. rade žalobca považoval za nedôvodné, nepovažoval za účelné sa k nemu podrobnejšie vyjadrovať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania. 28. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v II. rade prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 399 spisu). Uviedol, že počas celej doby trvania sporu mal záujem dlžnú sumu uhradiť, o čom svedčí to, že celú istinu uhradil počas konania pred vydaním rozhodnutia. Nie žalovaný v II. rade, ale celosvetová situácia s pandémiou COVID 19 spôsobila dĺžku konania, keď pojednávania sa museli viackrát odročiť. Rovnako z tohto dôvodu stratil na dlhší čas žalovaný v II. rade (zrejme nesprávne uvedené žalobca - poznámka krajského súdu) akýkoľvek príjem, a preto požiadal žalobcu o uzavretie splátkového kalendára cestou rozhodnutia súdu. Napriek dominantnému postaveniu žalobcu ako banky voči dlžníkovi, táto s takýmto návrhom nesúhlasila, aj keď v tom čase dlh už predstavoval iba sumu 1.249,53 Eur. Ako banke by zaplatenie dlhu v 100 Eur splátkach nespôsobilo žiadne ťažkosti, nehovoriac o úročení dlžnej čiastky, ako aj prípadnej vykonateľnosti rozhodnutia v prípade jeho nedodržania zo strany žalovaného v II. rade. Namiesto toho sa žalobca z akejsi pochybnej pohnútky rozhodol po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom, žalovaným v I. a v II. rade navýšiť úrok z omeškania. Ak toto nie je nepoctivosť v obchodnom styku a konanie v rozpore s dobrými mravmi, tak sa žalovaný v II. rade pýta, čo to teda je, ak istina už bola minimálna. Takže napriek tomu, že žalovaný v II. rade pohľadávku uhrádzal a uhradil, bol úspešný v predchádzajúcom odvolacom konaní, má uhradiť navýšené úroky, ako aj trovy konania. Trval na dôvodoch svojho odvolania. 29. K doručenému vyjadreniu žalovaného v II. rade sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 403 spisu). Žalobca poukázal na to, že vyjadrenie žalovaného v II. rade neobsahuje nové a už vôbec nie vecné argumenty. Na rozdiel od žalovaného v II. rade si žalobca ctí zásady práva vrátane procesnej zásady hospodárnosti
konania. Podotkol, že práve žalovaný v II. rade ako neplatič, spôsobil celú situáciu a dokonca vytvoril v konaní trovy značnej výšky výlučne svojou nedôvodnou aktívnou obranou. V tejto navyše pokračuje aj v odvolacom konaní a neštíti sa invektív voči spoločnosti, ktorej peniaze roky používal a zdráhal sa ich vrátiť napriek mnohým ústretovým krokom z ich strany. Veril, že rozsudok bude zo strany odvolacieho súdu čo najskôr potvrdený a dôjde k ukončeniu celej záležitosti tak, aby mohol po niekoľkých rokoch pristúpiť k reálnemu vymáhaniu dlhu. 30. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 6.9.2022 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému v II. rade prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 409 rub spisu). 31. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v II. rade bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v II. rade podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. potvrdený, ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 32. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v II. rade bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/158/2022-413 zo dňa 07.03.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.03.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 33. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 34. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v II. rade, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 28.02.2022 (č.l. 388 spisu). Ak žalovaný v II. rade v podanom odvolaní výslovne vyjadril jeho rozsah, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery v tej časti, ktorá sa nestala predmetom odvolania žalovaného v II. rade. Teda, ak je odvolateľom vyjadrený rozsah podaného odvolania, potom krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery a aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo sa v rámci zadefinovaného rozsahu odvolania nestalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá rozsahom podaného odvolania vymedzuje, v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, z akých odvolacích dôvodov ho rozporuje a len to sa môže stať predmetom posudzovania a zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú v rozhodnutí súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nenapáda, nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom, v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania. 35. Za aplikácie vyššie uvedeného § 379, § 380 ods. 1 CSP, krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v II. rade, ktoré boli vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 28.02.2022, v ktorom žalovaný v II. rade výslovne uviedol, že podáva odvolanie voči výroku I. a III. rozsudku okresného súdu, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný v II. rade mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 36. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 37. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
38. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného v II. rade krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. § 387 ods. 2 CSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku okresného súdu, týkajúceho sa odvolaním napadnutej časti. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutej časti rozhodnutia, preto bolo postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu týkajúcimi sa odvolaním napadnutej časti, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 39. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v II. rade krajský súd uvádza nasledovné. 40. Vo vzťahu k žalovaným v II. rade namietanému rozšíreniu žaloby o úrok z omeškania vo výške 25% ročne v rozpore s uzavretou Dohodou o splátkach a uznaní dlhu, krajský súd primárne uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP, z ktorého skutkového stavu vychádzal a rozsudok okresného súdu v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, keďže bol zrejmý vzťah, na základe ktorého žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 25% ročne voči žalovanému v II. rade. Bolo preukázané, že žalovaný v I. rade peňažný záväzok voči žalobcovi z titulu uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere č. MU-8002432341 zo dňa 14.10.2016 (ďalej len ,,zmluva“) neplnil včas a riadne, ako aj, že podľa Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.01.2019 vznikla povinnosť žalovaného v I. rade predčasne splatiť celkovú pohľadávku veriteľa vrátane jej súčastí a príslušenstva. V čl. I. zmluvy bol dohodnutý ,,Úrok z omeškania: 25% p.a.“. Za stavu, že žalovaný v I. rade neplnil riadne a včas, nastúpilo tu plnenie ručiteľa podľa dojednania obsiahnutého v čl. VI. bodu 6.6 zmluvy označeného ,,Dohoda o ručení, Vyhlásenia a Záväzky Ručiteľa“. V konaní pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní žalovaný v II. rade nevyvolal spornosť ohľadom ručiteľského záväzku, svojho omeškania s plnením peňažného záväzku a ani so začiatkom plynutia omeškania. Pokiaľ žalovaný v II. rade tvrdil rozpor úroku z omeškania vo výške 25% ročne s uzavretou dohodou o splátkach a uznaní dlhu, tak je potrebné poukázať na predmet tejto dohody uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v II. rade v dohode označeným dlžníkom, ktorým bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri plnení záväzku dlžníka voči veriteľovi. Uvedená dohoda však neobsahovala osobitné dojednanie o znížení výšky úroku z omeškania oproti úroku z omeškania dohodnutému v Zmluve o splátkovom úvere č. MU-8002432341 zo dňa 14.10.2016. V bode 3.4. písm. b) dohody síce je uvedené, že veriteľ uplatnil v súdnom konaní nárok na zaplatenie pohľadávky úrokov z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 3.049,53 Eur odo dňa 29.01.2020 až do zaplatenia, k čomu v bode 4.1. dohody sa nachádza uznávací prejav žalovaného v II. rade ako dlžníka a v bode 4.2. záväzok dlžníka zaplatiť dlh a príslušenstvo v mesačných splátkach podľa bodu 4.3. dohody, ktoré dojednanie však podľa preukázaného skutkového stavu žalovaný v II. rade nedodržal. Uvedeným sa tak nenaplnil účel a cieľ dohody o splátkach a uznaní dlhu.
41. K úplnosti krajský súd dodáva, že úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník poruší povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania. Žalobca v žalobe a v rámci konania pred súdom prvej inštancie tvrdil vo vzťahu k nároku na zaplatenie úroku z omeškania porušenie povinnosti žalovaného v II. rade plniť v určenej lehote, t.j. v zmysle výzvy v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.01.2019, čo žalovaný v II. rade nespochybnil. V rámci konania pred súdom prvej inštancie boli preukázané čiastočné platby žalovaného v II. rade, ktoré potvrdil i sám žalobca a v tejto časti bolo konanie súdom prvej inštancie zastavené (výrok I. tohto rozsudku okresného súdu). K obrane žalovaného, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 25% ročne svedčí o jeho nepoctivosti, tak odvolací súd je toho názoru, že práve
riadne a včasné plnenie záväzkov, teda i včasné plnenie záväzku z titulu ručenia, je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku, pričom tvrdenie o nepoctivom obchodnom styku pri uplatnení nároku na úrok omeškania nie je možné všeobecne odvodzovať len z výšky dohodnutého úroku. Bol to žalovaný v II. rade, ktorý nesplnil svoj ručiteľský záväzok podľa výzvy žalobcu a ani následne nedodržal so žalobcom dohodnutý splátkový kalendár podľa dohody o splátkach a uznaní dlhu, teda sám žalovaný v II. rade nenaplnil zamýšľaný účel dohody. Ak za tohto stavu, žalobca voči žalovanému v II. rade uplatnil zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, jeho výkon práva nemožno hodnotiť ako nepoctivý.
42. Pokiaľ žalovaný v II. rade v rámci obrany v konaní pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní sa bránil námietkou premlčania s tým, že na jeho postavenie ručiteľa mala byť uplatnená lehota podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, tak krajský súd primárne uvádza, že skutkový stav bol zistený okresným súdom dostatočne a okresný súd správne právne vyhodnotil základ záväzkovo- právneho vzťahu strán sporu, a to uzatvorenie Zmluvy o splátkovom úvere č. MU-8002432341 zo dňa 14.10.2016 ako obchodno-právny. Z tohto správneho právneho posúdenia uzatvorenej zmluvy ako obchodno-právneho vzťahu nebolo možné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie. Žalovaný v I. rade je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, predmetnú zmluvu uzavrel ako dlžník v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vylučuje jeho právne postavenie ako spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Samotná zmluva už vo svojom záhlaví odkazuje na to, že bola uzavretá v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Žalovaný v II. rade ako ručiteľ rovnako nemôže požívať ochranu právnych noriem spotrebiteľského práva, a ani ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní, a to v zmysle § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Zároveň je potrebné uviesť, že v čase podpisovania zmluvy, z ktorej žalobca uplatnil právo, bol/je žalovaný v II. rade konateľom žalovaného v I. rade ako dlžníka. Zároveň bol/je v danom čase žalovaný v II. rade spoločníkom žalovaného v II. rade a súčasne dlžníka z uzatvorenej úverovej zmluvy. Ako bolo konštatované, zmluva bola uzatvorená so žalobcom v rámci predmetu podnikateľskej činnosti žalovaného v I. rade, čo bolo vyjadrené práve postavením a charakterom žalovaného v I. rade ako právnickej osoby, ktorá zmluva bola uzatváraná pri jeho podnikateľskej činnosti a opak dokázaný nebol. V súhrne z dôkazov predložených žalobcom okresný súd preto správne uzavrel, že išlo o obchodnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v I. rade ako podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, a preto žalovaný v II. rade ako ručiteľ nemôže požívať ochranu právnych noriem spotrebiteľského práva, ust. Občianskeho zákonníka v zmysle § 303 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka.
43. Na všetky práva vyplývajúce z obchodných záväzkových vzťahov sa uplatňuje úprava premlčania podľa Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne. Tento interval je však vždy maximálne 4 roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje. Úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa samostatne premlčuje. Ak okresný súd zhodnotil, že za začiatok plynutia premlčacej doby možno považovať najskôr deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 22.01.2019 a žalobca si úroky z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 1 449 Eur, ktorá bola postupne znižovaná s prihliadnutím na čiastočné úhrady istiny, uplatnil na súde dňa 07.02.2022, teda v rámci plynutia 4-ročnej premlčacej doby, potom dospel k správnemu záveru, že k premlčaniu práva domáhať sa predmetného nároku, nedošlo. 44. Okresný súd preto správne v súlade so žalobným návrhom priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v špecifikácii vo výroku I. rozsudku okresného súdu, t.j. od momentu, keď sa žalovaný v II. rade dostal do omeškania so zohľadnením čiastočných platieb, t.j. čiastočného zániku záväzku žalovaného v II. rade. Krajský súd uvádza, že súhlasí so skutkovým zistením a právnym zhodnotením súdu prvej inštancie čo sa týka odvolaním napadnutého výroku o priznaní príslušenstva, a to úroku z omeškania z jednotlivých súm s uvedením výšky priznaného úroku z omeškania, dátumov splatnosti. 45. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha vychádzajúca z vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov,
pre ktorý by sa mal odchýliť od logických záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha vychádzajúca z vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia. Preto došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu v napadnutom výroku I. ako vecne správneho podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP za konštatovania úplne zisteného skutkového stavu, ktorý tvoril spoľahlivý základ pre posúdenie veci a jeho následné právne zhodnotenie. 46. Žalovaný v II. rade vo vzťahu k výroku III. o nároku na náhradu trov konania poukazoval na výsledok a úspech v predchádzajúcom odvolacom konaní, na dôvody osobitného zreteľa (vek žalovaného v II. rade, postavenie žalovaného v II. rade ako ručiteľa, úhrada istiny ním ako ručiteľom), z ktorého dôvodu nie je možné určiť úspešného ani neúspešného účastníka, a preto spravodlivým rozhodnutím by bolo také, že právo na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi nepriznáva. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade bolo relevantné to, že pri rozhodovaní o náhrade trov celého konania okresný súd správne vychádzal z výsledku celého konania vo veci samej a rozhodoval podľa úspechu strán sporu vo veci samej za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP, za prihliadania na zásadu procesného zavinenia za čiastočné zastavenie konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Nosným bol úspech žalobcu v konaní, v zmysle ktorého rozhodovanie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP konzumovalo i procesný stav čiastočného zastavenia konania. Ak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd vzal do úvahy úspešnosť v konaní, s ohľadom na vymedzený priebeh konania, ktorý určil žalobca podanou žalobou, za vzatia do úvahy procesného zavinenia žalovaného v II. rade na zastavení konania, jeho postup bol správny. Pokiaľ žalovaný v II. rade poukazoval na dôvody osobitného zreteľa, tak k týmto neuviedol relevantné tvrdenia a ani dôkazy. 47. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že žalovaný v II. rade so svojím odvolaním nebol úspešný, a preto žalobcovi bol voči žalovanému v II. rade priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.