Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8P-3-2014.pdf
PDF · 68.42 KB
Case nature
Subarea
8P/3/2014
Uznesenie
Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti o mal. Z. Z., nar. XX. septembra XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov: matky: H. G., nar. XX. októbra XXXX, bytom na neznámom mieste v F. a otca: M. Z., nar. XX. februára XXXX, bytom G. XXX - XXX/X/X, S., F. zast. advokátom: Mgr. Vladimír Ľupták, Nám. Slobody 10, 971 01 Prievidza v konaní o zmenu rozhodnutia a určenie výživného takto
rozhodol:
Vyhlasuje, že vo veci n e m á p r á v o m o c.
Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
O úprave práv a povinností rodičov naposledy rozhodol Okresný súd Prievidza rozsudkom č.k. 10P/65/2013 - 75 zo dňa 17. októbra 2013, v ktorom schválil dohodu rodičov a zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné neurčil. Otec maloletej Z. sa ako navrhovateľ domáha návrhom podaným prostredníctvom právneho zástupcu osobne na tunajšom súde dňa 14. januára 2014 zmeny uvedeného rozhodnutia, a to zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matke.
Svoj návrh otec maloletej odôvodnil tým, že matka mu dňa 23. novembra 2013 maloletú priviedla do miesta jeho bydliska vo Viedni a odovzdala mu ju s tým, že sa o ňu už má starať, tvrdí, že matka nie je schopná sa o dieťa postarať.
Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201-2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských (ďalej len „Nariadenie Brusel II“) toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 1 ods. 3 písm. e/ Nariadenia Brusel II toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.
Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44-2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I“) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Brusel I osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.
Podľa čl. 8 Nariadenia Brusel II 1. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 2. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel II ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Ako vyplýva z vyššie citovaného vymedzenia predmetu úpravy uvedených nariadení, na určenie súdu, ktorý má právomoc konať vo veci, sa v časti o určenie výživného uplatňuje Nariadenie Brusel I a v časti o úpravu ostatných rodičovských práv a povinností Nariadenie Brusel II. Súd, ktorý má právomoc pri úprave zverenia podľa nariadenia Brusel II, bude však mať napriek tomu právomoc rozhodnúť aj vo veci vyživovacej povinnosti, a to pri uplatnení článku 5 ods. 2 nariadenia Brusel I.
Pokiaľ bola vykonávaná striedavá starostlivosť, maloletá mala dve miesta obvyklého pobytu. Po tom, čo sa matka o maloletú prestala osobne starať, maloletá má už len jedno miesto obvyklého pobytu (nejde pritom o presťahovanie v zmysle čl. 9 nariadenia Brusel II, nakoľko maloletá v súvislosti zo stratou starého miesta obvyklého pobytu nenadobudla nový pobyt), a to u otca. Ako vyplýva z výpovede otca na pojednávaní konanom dňa 17. októbra 2013 na tunajšom súde vo veci sp. zn. 10P/65/2013 otec maloletej už dlhšiu dobu žije vo Viedni, tam vykonáva aj osobnú starostlivosť o maloletú, maloletá je od 20. augusta 2013 umiestnená v materskej škole vo Viedni.
Vzhľadom na vyššie uvedené právomoc vo veci má miestne príslušný rakúsky súd, pretože maloletá má obvyklý pobyt v Rakúsku a neuplatní sa ani jedna z výnimiek zo všeobecnej právomoci podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel II (čl. 9 preto, že nedošlo k presťahovaniu, čl. 10 preto, že sa nejedná o únos dieťaťa a čl. 12 preto, že nebola (a ani nemohla byť) prijatá či už výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom právomoc súdu matkou dieťaťa, ktorá sa nachádza na neznámom mieste v Rakúsku a zrejme ešte ani nemá vedomosť o začatí súdneho konania).
Pretože tunajší súd nemá vo veci právomoc konať, ale tá patrí miestne príslušnému rakúskemu súdu (s najväčšou pravdepodobnosťou právomoc patrí Bezirksgericht Liesing, so sídlom Haeckelstraße 8, 1230 Wien), súd podľa čl. 17 Nariadenia Brusel II vyhlásil, že nemá právomoc.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Nakoľko súd vo veci nemá právomoc, podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.