Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Kleinovou v právnej veci žalobcu: W. Q. T. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iracká republika, bez dokladu totožnosti, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Župná 14, 945 01 Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, so sídlom Paulínska 13, 917 01 Trnava, o správnej žalobe žalobcu vo veci predĺženia zaistenia, podanej proti rozhodnutiu žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA9-7-040/2023-AV zo dňa 05.01.2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Dňa 08.10.2022 bola hliadka obvodného oddelenia Skalica vyslaná na preverenie oznámenia, v zmysle ktorého sa malo v meste Skalica nachádzať sedem osôb, pravdepodobne migrantov zo Sýrie, resp. Iraku, medzi ktorými sa nachádzal aj žalobca. Žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť a preto bol predvedený na Obvodné oddelenie Policajného zboru Brodské. U žalobcu vzniklo podozrenie z jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko sa na území Slovenskej republiky nachádza bez platného cestovného dokladu, prípadne iného dokladu, ktorý by ho oprávňoval na vstup a pobyt na území Slovenskej republiky.

2. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava (ďalej aj „žalovaný“) podľa ust. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „“) rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-415-015/2022-AV zo dňa 09.10.2022 administratívne vyhostilo žalobcu z územia Slovenskej republiky a uložilo mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 2 rokov.

3. Žalovaný rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA9-415-021/2022-AV zo dňa 09.10.2022 (ďalej aj „rozhodnutie o zaistení“) podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistil žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Žalobca bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalovaný zaistil žalobcu najviac do 09.01.2023 z dôvodu, že na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky. Konštatoval, že žalobca odmieta spoluprácu v procese núteného návratu. Žalovaný počas celej dĺžky zaistenia skúmal a skúma

účelnosť zaistenia v zmysle ustanovenie § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že skúmal úkony vykonané v zariadení za účelom fyzického výkonu vyhostenia v prípade žalobcu, pričom zariadenie vykonáva všetky potrebné a možné úkony, najmä za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Príslušný útvar zodpovedný za fyzický výkon vyhostenia podniká a realizuje všetky kroky a úkony za účelom čo najskoršieho výkonu vyhostenia. Po vydaní náhradného cestovného dokladu je možné začať riešiť a plánovať celú logistiku do domovskej krajiny.

4. Dňa 05.01.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), v ktorej sa vyjadril k predĺženiu zaistenia tak, že k tomu nemá čo povedať, pričom všetko povedal už v predchádzajúcej zápisnici, zároveň že nemá finančné prostriedky, nemá ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani si nevie zabezpečiť prostriedky na vycestovanie.

5. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-7-040/2023-AV zo dňa 05.01.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) predĺžil zaistenie žalobcu, ktorý bol zaistený rozhodnutím o zaistení. Podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 09.04.2023. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava bez cestovného dokladu, bez dostatku finančných prostriedkov, nevie si ich zabezpečiť legálnou cestou a ani si zabezpečiť ubytovanie a starostlivosť o svoju osobu z legálnych finančných prostriedkov. Žalovaný má za to, že v prípade žalobcu existuje miera ohrozenia účelu zaistenia, ktorá spočíva hlavne v nerešpektovaní vykonateľného zákazu pobytu na územia všetkých členských štátov a podľa spísanej zápisnice o podaní vyjadrenia je možné predpokladať, že nebude rešpektovať predmetné rozhodnutie a bude sa naďalej pohybovať po štátoch Európy bez platného cestovného dokladu, finančných prostriedkov a ubytovania a bude sa snažiť tieto životné potreby si zabezpečiť nezákonne. V takýchto prípadoch je podľa žalovaného potrebné, aby bol žalobca k dispozícii žalovanému, aby bolo možné vykonať všetky úkony k reálnemu a fyzickému výkonu administratívneho vyhostenia a tým aj eliminovať riziko úteku a skrývania sa, ktoré považuje žalovaný u žalobcu za reálne, keďže mu bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení na dobu dvoch rokov.

6. Žalovaný poukázal na to, že členské štáty musia pri posudzovaní existencie rizika úteku vychádzať z objektívnych kritérií stanovených vo vnútroštátnych predpisoch. K často používaným kritériám vo vnútroštátnom práve patrí napríklad: chýbajúce doklady, absencia spolupráce pri určovaní totožnosti, predchádzajúce správanie (t. j. útek - cieľová krajina Nemecko), nedostatok finančných prostriedkov (bod 1.6 odporúčania Komisie, ktorým sa ustanovuje spoločná „ príručka o návrate ", ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom - C(2017) 6505 final). Uvedené sa týka aj žalobcu a to, že žalobca nemá žiadny doklad totožnosti ani doklad k oprávnenosti pobytu, nevie nijako dôveryhodne preukázať oprávnenosť pobytu. Uvedené nadobúda podľa žalovaného podozrenie, že po príchode na územie členských štátov sa bude pohybovať bez platného cestovného dokladu. Na základe uvedeného žalovaný konštatuje, že len zaistením žalobcu je možné zabezpečiť riadny výkon vyhostenia z dôvodov vysvetlených vyššie, ako aj z dôvodu dôvodnej obavy z nebezpečenstva v pokračovaní nelegálneho pobytu, rizika úteku do iného členského štátu schengenského priestoru (cieľová krajina Nemecko) alebo skrývania sa.

7. Uvedená doba zaistenia je podľa žalovaného nevyhnutná a doposiaľ postačujúca s ohľadom na skutočnosť, že žalobca je držiteľom kópie cestovného dokladu Iraku, ktorá preukazuje jeho totožnosť a zo strany príslušných útvarov Policajného zboru bude vyvíjaná činnosť k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, aby mohol byť naplnený výkon administratívneho vyhostenia bez prekážok a s elimináciou rizika úteku, ako aj celosvetovou pandémiou COVID 19, prípadne bude vyvíjané úsilie aby bol žalobcovi zaslaný jeho cestovný pas z Iraku na Slovensko. Žalovaný má za to, že v uvedenom prípade je proces vystavenia náhradného cestovného dokladu na účel výkonu vyhostenia zo strany zodpovedných príslušníkov policajného zboru na to určených časovo náročný a administratívny, z toho dôvodu bola nateraz určená dĺžka zaistenia. Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže skrátiť, ale aj predĺžiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k fyzickej realizácii výkonu administratívneho vyhostenia. Uviedol, že pred vykonaním výkonu vyhostenia je potrebné spracovať a zabezpečiť doklady, za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu, taktiež je potreba komunikovať s príslušným veľvyslanectvom, ktoré sa nenachádza na území Slovenskej republiky, čo si vyžaduje taktiež určitý čas. Následne všetky zistené

a zaslané podklady je potrebné spracovať, preložiť a vyhodnotiť a v prípade, že nenastanú komplikácie alebo prekážky, až následne je možné pristúpiť k samotnému výkonu a zrealizovania zabezpečenia úkonov k výkonu administratívneho vyhostenia a zabezpečenie letecké spojenia, čo tiež za súčasnej situácie ohľadom pandémie COVID 19 môže trvať určitý čas. Každý z úkonov si vyžaduje svoj čas a hlavne v prípadoch dožiadaní nie je možné postupy nijako urýchliť resp. naliehať na autority dožiadanej krajiny.

8. Žalovaný oslovil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov ohľadom účelnosti zaistenia, nakoľko tento policajný útvar je zodpovedný za realizáciu výkonu vyhostenia, pričom tento policajný útvar uviedol, že zaistenie žalobcu je účelné. Žalovaný konštatoval, že celej doby zaistenia bude postupovať v zmysle ustanovenia a skúmať, či trvá účel zaistenia. 9. Uviedol, že sa zaoberal aj možnosťou využitia iných dostatočných, ale menej prísnych donucovacích opatrení podľa povinnosťou hlásenia pobytu alebo podľa povinnosťou zložiť peňažnú záruku. Má za zo, že v takom prípade je potrebné prihliadať pri uvedených možnostiach na osobu účastníka konania, jeho pomer a mieru ohrozenia, ktorú mohol spôsobiť. Komplexne sa zaoberal podkladmi ku konaniu a zabezpečil si v písomnej forme podklady, na základe ktorých nepristúpil k žiadnemu druhu a uloženiu povinnosti v zmysle Ako jeden z podkladov na rozhodovanie je aj administratívny spis k administratívnemu vyhosteniu a určeniu zákazu vstupu zo dňa 09.10.2022, ako aj preukázateľné riziko úteku a nemožnosť starostlivosti o svoju osobu (pobyt bez cestovného dokladu, žalobca nikdy počas pobytu na území Slovenskej republiky nebol legálne zamestnaný, ekonomická migrácia). Uviedol, že vychádzal hlavne zo správnej úvahy, osoby žalobcu, jeho pomermi na území Slovenskej republiky a minimálnym zabezpečením vlastnej starostlivosti, mierou ohrozenia účelu zaistenia, a zo záverov, ktoré z nich vyplynuli. Dôležitým podkladom k samotnej osobe žalobcu a miery ohrozenia účelu zaistenia je podľa žalovaného aj samotné vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu. Predchádzajúcim pobytom a životom si žalobca nevytvoril a nemá dostatočné finančné prostriedky a pokrytie svojho ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky, či už po stránke

materiálnej alebo nemateriálnej, čo vyplýva z jeho súčasnej finančnej situácie, o ktorej sa sám vyjadril v spísanej zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 09.10.2022 a 05.01.2023. Existuje tu tak podľa žalovaného reálne riziko, že sa žalobca bude naďalej pohybovať v rozpore s rozhodnutím o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu, ako aj riziko skrývania sa, pretože Slovenská republika nie je jeho cieľovou krajinou, keďže nemá na území Slovenskej republiky povolený pobyt, udelenú medzinárodnú

ochranu, zabezpečené ubytovanie ani prístup k finančným zdrojom. 10. Žalovaný má za to, že v prípade žalobcu nie je možné uplatniť alternatívne a menej prísne donucovacie opatrenia v zmysle a , ako aj v zmysle článku 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES. Zaistenie žalobcu je v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2008/115/ES, pričom žalovaný má za to, že v jeho prípade sa nedajú účinne uplatniť iné dostatočné a menej prísne donucovacie opatrenia. 11. Žalovaný poukázal na to, že si zabezpečil hodnoverné podklady k bezpečnostnej situácii v Iraku a preveril aj online podklady z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Nezistil závažné prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu a jeho výkonu, ktoré by bránili bezpečnému návratu a odsunu. Žalobca môže do uvedenej krajiny cestovať a navrátiť sa, aj keď situácia v Iraku nie je stabilná neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia do tejto krajiny. Žalovaný dodal, že sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu v zmysle v článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov číslo a číslo II. Žaloba

12. Žalobca včas podanou žalobou zo dňa 13.03.2023, procesne podriadenou ust. , (ďalej aj „“), doručenou dňa 21.03.2023 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie sa domáhal jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia.

13. Má za to, že odôvodnenie dĺžky doby zaistenia v napadnutom rozhodnutí nemožno považovať za náležité a postačujúce. Žalovaný podľa žalobcu nedostatočne odôvodnil potrebu použitia zaistenia ako inštitútu, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do ľudských práv a slobôd. Žalovaný sa podľa žalobcu

vôbec nevenoval potrebe uloženia miernejšieho donucovacieho prostriedku, nevenoval sa dôvodom, pre ktoré nemohli byť miernejšie opatrenia žalobcovi uložené. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a maximálna doba zaistenia bola stanovená bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Vo vyjadrení zo dňa 20.03.2023, do doručenom správnemu súdu dňa 21.03.2023, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by zmenili skutkový stav veci, na základe ktorého by mal žalovaný konať inak a žalovaný považuje zaistenie žalobcu za zákonné, účelné a efektívne, pričom žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí riadne a náležite zdôvodnil uvedenú dobu zaistenia, zároveň uviedol všetky potrebné úkony, ktoré treba realizovať za účelom výkonu vyhostenia žalobcu a taktiež aj ich časovú náročnosť. Má za to, že doba zaistenia je riadne odôvodnená. Žalovaný považuje zaistenie na výkon vyhostenia za účelné a efektívne a v prípade, ak bude zrealizovaný výkon vyhostenia pred vypršaním doby zaistenia, alebo bude zaistenie žalobcu vyhodnotené ako neúčelné, bude prepustený zo zaistenia. Poukázal tiež na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný rozoberá možnosť, resp. nemožnosť uloženia alternatívy zaistenia.

IV. Relevantné právne predpisy

16. Podľa , , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa , , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu

18. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa , policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom (ďalej aj „“), ak štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.

20. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

21. Podľa , rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

22. Podľa , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty

zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

23. Podľa a , policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

24. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

25. Podľa článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní.

26. Podľa č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom, c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní, d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán, e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov, f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

27. Podľa , 2 , každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

28. Podľa , správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

29. Podľa , rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V. Posúdenie veci správnym súdom

31. Krajsky´ súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy , v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. , do siedmich pracovných dni´ nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu

náležitosti´ a dôvodov podanej žaloby (ust. ) dospel k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. ), nie je dôvodná.

32. Inštitút zaistenia cudzinca je v zmysle čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená čl. 8 ods. 1 Charty, pričom jeho presnú dobu nie je možné predbežne presne určiť, nakoľko závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav cudzinca, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat cudzinca týka, tiež vybavenie všetkých potrebných náležitostí, nevyhnutných na riadne dodržanie postupu upraveného medzinárodnými dohodami, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi.

33. V náleze č. k. -81 zo dňa 19.10.2010 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje: „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia.“ V náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR napr. na rozsudok č.k. -61 a rozsudok č.k. -66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom.

34. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutočný stav veci a za tým účelom je povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie, v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, t.j. akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré nesmú byť v rozpore s obsahom spisu, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaniu dôkazov. Na základe vyhodnotenia dôkazov je povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výrokovej časti rozhodnutia.

35. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

36. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania

posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

37. Podľa je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Súčasťou právneho štátu je rešpektovanie viacerých hodnôt, medzi ktoré okrem iných patrí právna istota, zákaz diskriminácie, princíp proporcionality, predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci a ďalšie.

38. Základné práva sú podľa , 2 neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

39. Cudzincom sa na území Slovenskej republiky zaručujú všetky práva uvedené v čl. 46 až 50. , pretože oprávnený subjekt sa v týchto článkoch označuje slovom „každý“ (čl. 52 ods. 2).

40. Žalobcu, ktorý nemá udelený žiaden druh pobytu a nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, žalovaný rozhodnutím o zaistení zaistil na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa ust. zákona o pobyte cudzincov. Napadnutým rozhodnutím žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa ust. .

41. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“), ktorý má v zmysle prednosť pred jej zákonmi a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

42. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia žalobcu podľa druha´ veta z dôvodu, že i napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia, sa tento výkon predĺži z dôvodu, že sa nepodarilo zabezpečiť štátnemu príslušníkovi krajiny náhradný cestovný doklad.

43. Konkrétne dôvody predĺženia zaistenia žalobcu sú z napadnutého rozhodnutia zrejmé, žalovaný zachoval postup súladný so zákonom, ktorý aj náležite odôvodnil. Jasne, určito a zrozumiteľne vysvetlil prečo je potrebne´ v prípade žalobcu stanoviť danú dobu zaistenia, pričom okrem procesnej skutočnosti, a to potreby vybavenia náhradného cestovného dokladu, je potrebne´ zohľadniť aj splnenie ďalších logistických požiadaviek zameraných na reálne vyhostenie žalobcu. Žalovaný náležite odôvodnil, prečo pristúpil k stanoveniu dĺžky doby zaistenia do 09.04.2023, ako aj čo tvorilo podklad tejto jeho správnej úvahy. Predchádzalo mu aj vyjadrenie žalobcu podľa ust. § 22 správneho poriadku, z ktorého nie sú zrejmé žiadne nové skutočnosti, prípadne prekážky, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh konania, predĺženie lehoty zaistenia a realizáciu administratívneho vyhostenia. Žalovaný uviedol všetky potrebné úkony, ktoré treba realizovať za účelom výkonu vyhostenia žalobcu a taktiež aj ich časovú náročnosť.

44. Správny súd konštatuje, že predĺženie zaistenia žalobcu podľa druha´ veta zákona o pobyte cudzincov, vzhľadom na vyššie uvedene´, je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) a s poukazom na nedôvodnosť žalobných námietok aj účelné a efektívne, tak ako to vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.

45. K možnosti uloženia povinnosti podľa a zákona cˇ. správny súd uvádza, že žalovaný túto možnosť skúmal, avšak mal za to, že žalobca nespĺňa podmienky pre ich uloženie. Žalovaný uviedol, že je potrebné prihliadať na osobu žalobcu, jeho pomery a mieru ohrozenia, ktorú mohol spôsobiť. Zaoberal sa komplexne podkladmi ku konaniu a zabezpečil v písomnej

forme podklady, na základe ktorých nepristúpil k žiadnemu druhu a uloženiu povinnosti v zmysle Ako jeden z podkladov na rozhodovanie je administratívny spis k administratívnemu vyhosteniu a určeniu zákazu vstupu zo dňa 09.10.2022, ako aj preukázateľné riziko úteku a nemožnosť starostlivosti o svoju osobu (pobyt bez cestovného dokladu, účastník konania nikdy počas pobytu na území Slovenskej republiky nebol legálne zamestnaný, ekonomická migrácia). Žalobca nie je schopný si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie, prípadne primerané ubytovanie počas pobytu na území Slovenskej republiky a finančné pokrytie pobytu pre seba, pobyt bez cestovného dokladu. Existuje tu riziko, že sa bude na ďalej pohybovať v rozpore s rozhodnutím o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu, ako aj riziko skrývania sa, pretože Slovenská republika nie je jeho cieľovou krajinou, keďže nemá na území Slovenskej republiky povolený pobyt, udelenú medzinárodnú ochranu, zabezpečené ubytovanie ani prístup k financiám. Správne teda žalovaný vychádzal z ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, keď neuložil alternatívu zaistenia.

46. Žalovaný podľa názoru správneho súdu dostatočne popísal jednotlivé úkony, ktoré je na zrealizovanie administratívneho vyhostenia potrebné vykonať a tiež odôvodnenie rozhodnutia považuje za dostačujúce a v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Časové rozpätie zaistenia žalobcu nepovažuje za účelové alebo neodôvodnené. Dĺžka zaistenia ani po jeho predĺžení neprekračuje maximálnu dobu, po ktorú môže byť príslušník tretej krajiny podľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zaistený. Každý z úkonov systemizovaných za účelom realizácie fyzického výkonu vyhostenia vyžaduje čas, ktorý najmä v prípadoch dožiadaní nie je možné urýchliť ani skrátiť, napr. naliehaním na autority dožiadanej krajiny. V tomto prípade určená doba je preukázateľne nevyhnutná a súčasne postačujúca na vyvíjanie činností, smerujúcich k naplneniu výkonu trestu vyhostenia bez prekážok. Len zaistením žalobcu je možné zabezpečiť riadny výkon vyhostenia, a to aj titulom dôvodnej obavy z nebezpečenstva v pokračovaní nelegálneho pobytu, rizika úteku do iného štátu schengenského priestoru (cieľovou krajinou žalobcu je podľa výpovede Nemecko) alebo skrývania sa.

47. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok, definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Tieto žalovaný naplnil a žalobca svojimi námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, prípadne zákonnosť konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. Vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je predĺženie zaistenia žalobcu v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) .

48. Správny súd dospel k záveru, že samotné zaistenie i jeho predĺženie nie je účelové ani nedôvodné a je v súlade s ust. a , podľa ktorého je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Dobu zaistenia žalovaný určil v súlade so znením prvej vety ust. . Nejde o maximálnu dobu zaistenia (6 mesiacov), ide o dobu určenú presne, výstižne a dovtedy, kým sú s náležitou starostlivosťou učinené úkony smerujúce k vyhosteniu, ktorú žalovaný dostatočne a zrozumiteľne aj odôvodnil. Časove´ rozpätie zaistenia žalobcu nepovažuje správny súd za účelové alebo neodôvodnené. Žalovaný dĺžku doby zaistenia správne právne posúdil, pričom ju aj náležite odôvodnil.

49. Odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľne´, obsahujúce všetky zákonom požadovane ´ náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočnosti´, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, uviedol, aké úkony sa budú realizovať. Zaoberal sa aj možnosťou uloženia menej za´vazˇne ´ho prostriedku ako zaistenia, rovnako ako aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 ods. 1 .

50. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu a súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil

skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a preto súd žalobu podľa ust. zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. a žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne účelne´ trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( a ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c).