Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/172/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FERONA Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, 011 45 Žilina, IČO: 36 401 137, právne zastúpený: JUDr. Ľubica Masárová, PhD., advokátka zapísaná v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod č. 5175, so sídlom Landererova 6, 811 09 Bratislava, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101427812/2022 zo dňa 17.05.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.08.2022 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 05.08.2022, doručenou elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Krajskému súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „tunajší súd“) toho dňa 07.08.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101427812/2022 zo dňa 17.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom navrhuje, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnutého rozhodnutia spolu s rozhodnutím žalovaného č. 100650379/2022 zo dňa 30.03.2022 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňovému orgánu verejnej správy“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na daňového poriadku o námietke žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy - oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti žalobcu, a to tak, že námietke žalobcu zo dňa 25.04.2022 nevyhovel. Rozhodnutím prvostupňovému orgánu verejnej správy žalovaný podľa daňového poriadku určil žalobcovi index daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové subjekty.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol v jej bode II., aby správny súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná nenapraviteľná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok. Tieto iné právne dôsledky vyplývajú z právnej úpravy súvisiacej s indexom daňovej spoľahlivosti upraveného v ustanovení daňového poriadku. Žalobca uvádza, že určenie indexu daňovej spoľahlivosti ako nespoľahlivý možno zdanlivo nemá negatívne dôsledky voči žalobcovi, okrem nutnosti určovať podľa zákona žalobcovi vždy len lehotu 8 dní na splnenie povinnosti uloženej správcom dane, pričom uvedené však nie je pravdivé. Určenie daňového subjektu ako nespoľahlivého automaticky znamená zásah do jeho

subjektívnych práv v podobe nemožnosti využívania finančnou správou poskytovaných benefitov, t. j. spôsobuje automaticky jeho diskrimináciu v reálnom čase, ktorá nemá ako byť následné sanovaná, ktorá v konečnom dôsledku môže znamenať aj zásah do práva vlastniť majetok, nakoľko žalobca by uhrádzal vyššie správne poplatky napr. za záväzné stanoviská. Avšak dôsledkom, ktorý môže spôsobiť závažnú, okamžitú a najmä nenapraviteľnú alebo veľmi ťažko napraviteľnú ujmu je, že najneskôr do 30.09.2022 bude index daňovej spoľahlivosti zverejňovaným údajom, čo vyplýva z § 52 ods. 18 daňového poriadku. Zverejnenie žalobcu ako nespoľahlivého daňového subjektu pre žalobcu znamená závažné reputačné riziko a poškodenie dobrého mena.

3. Žalobca je podnikateľský subjekt, ktorý je rokmi etablovaný na domácom aj zahraničných trhoch s hutníckym materiálom a dobré meno si buduje od roku 1919, t. j. viac ako 100 rokov. Svoju činnosť vykonával a vykonáva vždy v súlade so zákonom. Rozhodnutia o dorúbení dane, ktoré sú základom pre určenie „trestných“ bodov a štatútu nespoľahlivého daňového subjektu, žalobca napadol žalobami na tunajšom súde, pričom súdne konania neboli v čase podania žaloby ukončené. Rozhodnutia vydané po daňovej kontrole považuje žalobca za nezákonné z dôvodu nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nedostatočného a nesprávneho zistenia skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci v priamom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, čo sa v konaní pred správnym súdom preukáže. Žalobca dorúbenú daň riadne a včas uhradil, preto ani objektívne nemal dôvod požadovať od súdu odklad vykonateľnosti týchto rozhodnutí.

4. Označenie žalobcu ako daňovo nespoľahlivého subjektu môže viesť dodávateľov, odberateľov a financujúce banky, k ukončeniu spolupráce, resp. jej predĺženiu iba za dodacích, platobných a finančných podmienok, ktoré by boli finančne neúnosné, nerealizovateľné, mali by vplyv na žalobcovu konkurencieschopnosť, pričom nemožno vylúčil i smerovanie k likvidácii alebo konkurzu žalobcu. Keďže zverejnenie indexu je novinkou, takéto právne dôsledky jeho vplyvu s určitosťou nemožno vylúčiť, naopak možno ich predpokladať. V čase celkovej hospodárskej krízy a ohlasovaných závažných dôsledkov sankcií voči Rusku aj na trhy v Slovenskej republike, je úplne isté, že najmä dodávateľské spoločnosti i financujúce banky budú sprísňovať kritéria spolupráce a najmä posudzovania bonity a rizikovosti svojich obchodných partnerov. Označenie žalobcu ako nespoľahlivého bude viesť k neochote a nezáujmu aj na strane odberateľov spolupracovať so žalobcom a odoberať tovary práve od žalobcu.

5. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že bude voči verejnosti aj obchodným partnerom zaradený v zásade v jednej kategórii s tými subjektami, ktoré napr. reálne páchali daňové podvody, opakovane si neplnia daňové povinnosti a sú daňovými dlžníkmi. Už samotné uvedenie v tomto zozname má teda tak difamačný účinok spôsobilý dlhodobo, možno aj trvalo, veľmi závažným spôsobom poškodiť dobré meno žalobcu. Zároveň môže odradiť obchodných partnerov i odberateľov z radov spotrebiteľov od spolupráce so žalobcom. Podľa vyjadrenia žalobcu je tu reálne hrozba, že obchodní partneri budú spoluprácu podmieňovať možno až likvidačnými podmienkami, t. j. tento následok bude prakticky neodstrániteľný. Tento dôsledok preto žalobca považuje za závažný zásah do ústavného práva podnikať.

6. Pridelenie negatívnych bodov, ktoré ovplyvnili určenie žalobcu ako daňovo nespoľahlivého subjektu, súvisí výlučne s podanými daňovými priznaniami k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rokov 2011 až 2013, t. j. s plnením povinností žalobcom za obdobia spred cca. desiatimi rokmi. Ak má byť cieľom určovania a najmä zverejňovania indexu daňovej spoľahlivosti motivovanie subjektov k väčšej zodpovednosti, potom bezpochyby plnenie si všetkých daňových povinnosti za sledované obdobia preukazuje, že už samotné správanie žalobcu je vzorné, žalobca v lehotách splatnosti uhradil celú výšku dorúbenej dane, čím tiež ukázal svoju pripravenosť riadne a včas si plniť daňové povinnosti. Za danej situácie by preto zverejnenie daňového subjektu ako nespoľahlivého žiaden z uvedených cieľov právnej úpravy neplnilo. Naopak označenie daňového subjektu ako nespoľahlivého vo verejnom zozname by malo výlučne difamačný, teda represívny účel, a

to v čase, kedy si daňový subjekt aktuálne plní všetky svoje daňové povinnosti už dlhé časové obdobie. Žalobca má preto za to, že by bolo neodôvodneným a cieľ právnej normy nenaplňujúcim, nespravodlivým a neproporcionálnym zásahom do dobrej povesti žalobcu, ako aj do jeho práva na podnikanie, ktorý je pre žalobcu neodstrániteľnou ujmou.

7. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, by teda žalobcovi hrozila závažná ujma bez možnosti navrátenia do pôvodného stavu v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom, čím by bolo zmarené jeho právo na súdnu ochranu garantované .

8. Žalobca má zato, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko ako je aj z rozhodnutia o indexe daňovej spoľahlivosti zrejmé, žalobca si riadne a včas plní všetky svoje daňové povinnosti spätne za sledované roky.

9. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním č. 100746943/2023 zo dňa 08.03.2023, doručeným elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky správnemu súdu dňa 13.03.2023 a rovnakého dňa predložil správnemu súdu elektronický administratívny spis žalovaného.

10. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to tak, že nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej v tejto časti cituje príslušné ustanovenia a záverom uvádza, že žalobca nepreukázal, že by výkon napadnutého rozhodnutia spôsobil značnú hospodársku škodu či finančnú škodu a preto má za to, že tu nie je dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia .

11. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

14. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

16. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

17. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,

závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

18. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej a nenapraviteľnej ujmy a v konečnom dôsledku vážneho nenapraviteľného následku, ktorá by mu potencionálne mohol okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hroziť. Vo svojom návrhu žalobca uvádza, že je etablovanou spoločnosťou pôsobiacou na domácom trhu s hutníckym materiálom, ale i v zahraničí, už od roku 1919 a svoje dobré meno si buduje viac ako sto rokov. Žalobca poukázal na potencionálne zníženie jeho obchodných príležitostí, ktoré by po jeho zaradení a zverejnení v zozname daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, mohli mať dopad aj na výrobné potreby žalobcu a v konečnom dôsledku by následkom mohlo byť ukončenie jeho podnikateľskej činnosti na Slovensku. Rovnako tak poukázal na potencionálnu hrozbu zníženia obchodných záväzkov v dôsledku negatívneho vykreslenia žalobcu ako daňového subjektu s indexom daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové subjekty a preto mu hrozí výkonom napadnutého rozhodnutia poškodenie dobrého mena žalobcu ako spoľahlivú obchodnú spoločnosť riadne si plniacu svoje zákonné povinnosti. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou nemožnosti navrátenia tohto stavu do pôvodného stavu v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že jeho označenie ako nespoľahlivého daňového subjektu by malo výlučne represívny účel a preto sa stráca zmysel právnej normy, ktorá takto nespravodlivým spôsobom zasahuje do dobrej povesti žalobcu, ako aj do jeho práva na podnikanie. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca predložil správnemu súdu kalendárium o jeho činnosti od dňa jeho založenia 29.10.1919, prehľad všeobecných správnych žalôb od roku 2011 a zoznamy o úhrade daní v rokoch 2017-2021.

19. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy či neodstrániteľného následku výkonu napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že samotná potencionálna obava či hypotetická možnosť nie je dostatočným a postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ako už správny súd uviedol, hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, tak ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v bode 17.

20. Dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe nezakladá ani tvrdenie, že žalobcova spoľahlivosť i dobré meno, prípadne iné nemajetkové hodnoty by boli neprimerane ohrozené tým, že bol zaradený do zoznamu daňových subjektov vedenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Dobré meno či povesť a hospodárske postavenie žalobcu sú atribúty, ktoré sú úplne vo sfére žalobcu ako subjektu, ktorý sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži. Povinnosť zapísať

subjekt do zoznamu daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, je zákonná povinnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vzťahujúca sa na všetky subjekty (bez výnimky), ktorým bol v stanovenom období žalovaným určený index daňovej spoľahlivosti.

21. Správny súd preto konštatuje, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

22. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčil, ale len skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, nakoľko svojou podnikateľskou činnosťou sa podieľa na zachovaní hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti na Slovensku, ktorý by inak bol z vyššie uvedených dôvodov prinajmenšom spomalený.

23. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).