Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-54-2022.pdf
PDF · 145.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/54/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Šablu a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú J. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletú L. P., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené obe kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov matky L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I. č. XXX, zastúpená Špireková & Partners s. r. o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811 a otca H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. XXXX/X, XXX XX T. R., zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/9/2021-737 z 24. augusta 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch č. V. o zamietnutí návrhu matky na zúženie styku otca s maloletou L. v ostatnej časti, vo výrokoch VI. a VII. o zamietnutí návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej J., vo výrokoch VIII. a XII. určujúcich, v ktorej časti sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020 z 09.07.2020 a v XIV. výroku o trovách konania, potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania začatého na návrh matky maloletých detí bola zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vykonaná naposledy rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020 z 09.07.2020, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vo výške 160,- € mesačne na maloletú J. a 140,- € mesačne na maloletú L. a úprave styku. Matka žiadala zúžiť rozsah styku otca s maloletými deťmi oproti úprave vo veci sp. zn. 19P/10/2020, naopak otec sa domáhal rozšírenia styku, avšak v priebehu konania vzala matka späť návrh na zmenu úpravy styku otca s mal. J. a otec vzal späť svoje návrhy na rozšírenie styku s deťmi a súd prvej inštancie konanie o týchto návrhoch výrokmi I., II. a III. zastavil. Rodičia maloletých detí sa dohodli na zverení maloletej J. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch rešpektujúc názor maloletej J. a uzavreli dohodu aj o zmene úpravy styku otca s maloletou L., ku ktorej pristúpil aj kolízny opatrovník, čo viedlo súd prvej inštancie k schváleniu rodičovskej dohody v tejto časti predmetu konania považujúc ju za súladnú so záujmom maloletých detí a ich želaním. Dohoda rodičov sa týkala iba bežného styku otca s mal. L. počas roka. Matka naďalej trvala na návrhu o zúženie styku otca s maloletou L. v čase jarných a letných školských prázdnin, počas veľkonočných a vianočných sviatkov s odôvodnením, že maloletá dlhý čas odlúčenia od matky nezvláda. Návrh matky na zúženie styku otca s maloletou L. nad rámec bežného styku súd prvej inštancie zamietol (výrok č. V.) vychádzajúc aj z návrhu kolízneho opatrovníka s odôvodnením, že maloletá L. žiadala určiť styk s otcom v menšom rozsahu iba počas letných školských
prázdnin, ktoré už ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie rozsudkom z 24. augusta 2022 končili a ďalšie letné školské prázdniny v roku 2023 sú veľmi vzdialené na to, aby súd mohol posúdiť, či je tento návrh matky v súlade so záujmom maloletej. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky ani na zúženie styku otca s maloletou L. počas jarných prázdnin, veľkonočných a vianočných sviatkov dôvodiac, že maloletá L. potrebuje, aby sa situácia pokiaľ ide o jej stretávanie sa s otcom ustálila, aby sa ukľudnili vzťahy medzi rodičmi a počas obdobia, kedy má nastať styk v rozsahu určenom rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020 sa názor dieťaťa bude vyvíjať (či už v pozitívnom alebo negatívnom smere) a tento vývoj bude podkladom pre nové rozhodnutie zohľadňujúce aktuálnu situáciu. Na posúdenie návrhov rodičov o zmene výchovného prostredia a úprave styku aplikoval súd prvej inštancie ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „zákon o rodine“) jeho § 24, § 25, § 26 a konanie čiastočne zastavil podľa § 29 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“). 1.1 Napriek tomu, že bola maloletá J. zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov trvala matka na návrhu na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. tvrdiac, že pomery rodičov nie sú rovnocenné, preto by nemal súd aplikovať ustanovenie § 62 ods. 6 zákona o rodine a výživné neurčiť. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. súd prvej inštancie výrokom VII. zamietol a výrokom VI. vyslovil, že výživné na maloletú J. neurčuje, keď nemal vykonaným dokazovaním v konaní preukázané, že životná úroveň otca je podstatne vyššia než životná úroveň matky. Nadštandardné výdavky otca na drahé dovolenky, oblečenie a obuv matka nepreukázala a v tomto smere ani nenavrhla vykonať dokazovanie. Matka aj otec sú vlastníkmi nehnuteľností, v ktorých bývajú. Berúc do úvahy, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov súd prvej inštancie skúmal, či je pravdivé tvrdenie matky, že otec dosahuje alebo môže dosahovať vyšší než v súdnom konaní preukázaný príjem a dospel k názoru, že správanie sa otca počas súdneho konania, ktorý svoje príjmy preukázal a zdokladoval, neodôvodňuje posúdiť jeho príjem podľa § 63 ods. zákona o rodine. Otec riadne preukázal výšku svojho príjmu a vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, majetkového prospechu, prevzatie neprimeraných majetkových rizík zo strany otca súd prvej inštancie nezistil. Pre účely rozhodnutia o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti porovnal súd prvej inštancie v súlade s § 78 zákona o rodine pomery rodičov a maloletých detí, z akých vychádzal Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 19P/10/2020 a existujúcich ku dňu jeho rozhodnutia. U matky zistil, že je zamestnaná v spoločnosti E. Z. s. r. o., kde v roku 2020 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 101,38 €, v roku 2021 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 168,85 €, ktorý v roku 2022 vzrástol na 1 248,15 € netto. Do júla 2021 žila matka v rodinnom dome na adrese J. I. č. XXX v rodičovskom dome, kde sa podieľala na nákladoch na bývanie a od júla 2021 žije matka so svojím snúbencom v rodinnom dome vo J. I. č. XXX, ktorí majú v podielovom spoluvlastníctve, každý v X/X. Spoločne so svojím snúbencom čerpala matka úver na výstavbu nehnuteľností vo výške 128 000,- €, ktorý splácajú spoločne splátkami vo výške 481,82 € mesačne. Príjem otca zisťoval súd prvej inštancie u spoločnosti Q., s. r. o., v ktorej je otec spoločníkom a súčasne aj konateľom spoločne so svojím otcom O.. H. P. a O.. A. S.. Čistý mesačný príjem otca za obdobie od mája 2021 do decembra 2021 vykázala táto spoločnosť sumou 1 123,97 € a za obdobie od januára 2022 do júla 2022 vo výške 1 123,99 €. Na žiadosť súdu predložil otec doklady týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, aj výpis zo súkromného účtu. U otca bolo zistené, že je vlastníkom bytu v T.Q., v súvislosti s ktorým spláca úver na bývanie poskytnutý sumou 70 000,- € mesačnými splátkami 277,09 €. Pokiaľ sa otec nezdržiava v byte v T.Q. s maloletými deťmi, býva u svojej priateľky v jej rodinnom dome v H. a prispieva jej na chod domácnosti. Obaja rodičia znášajú sami alebo spoločne s partnermi náklady na energie a bývanie. 1.2 Zmenu pomerov na strane matky za rozhodné obdobie od 18.03.2021 ako požadovala matka zvýšenie výživného na maloleté deti, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepodstatnú, pohybujúcu sa v rozmedzí plus mínus cca 70,- € mesačne, rovnako tak na strane otca, keď zvýšenie príjmu oproti tomu, čo dosahoval v období posledného rozhodnutia kvantifikoval iba sumou 24,- €. 1.3 Dôvod na určenie výživného zo strany otca vo vzťahu k maloletej J. podľa názoru súdu prvej inštancie zistený nebol, keď každý z rodičov bude mať maloletú J. v osobnej starostlivosti rovnaké obdobie a životná úroveň oboch rodičov je rovnaká. Na úhrade nákladov na výživu maloletej J. sa aj doposiaľ rodičia podieľali rovnakou sumou a naďalej hradia v polovici náklady na školské aj mimoškolské potreby maloletej J.. 1.4 Podstatnú zmenu pomerov zistil súd prvej inštancie iba na strane maloletej L., ktorá dňom 1. septembra 2020 nastúpila do základnej školy a bola u nej zistená intolerancia kravského mlieka, v dôsledku čoho má matka zvýšené náklady na stravovanie maloletej, pribudli výdavky na nákup školských pomôcok, poplatkov za základnú umeleckú školu, krúžky a aktivity dieťaťa po vyučovaní. Výdavky na maloletú J. však nedosahujú takú výšku, aby bolo odôvodnené určiť v jej prospech výživné sumou 280,-
€ ako žiadala matka, preto vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletej J. od 18.03.2021 zvýšil súd prvej inštancie zo sumy 140,- € mesačne iba na sumu 240,- € mesačne (výrok IX.), vo zvyšku návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej L. výrokom X. zamietol a zročné výživné na maloletú L. za obdobie od 18.03.2021 do 24.08.2022 vyčíslil súd prvej inštancie sumou 1 822,74 €, ktorú je podľa výroku XI.rozsudku otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. 1.5 Zmenu pôvodného rozhodnutia v časti zverenia maloletej J., v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a vyživovacej povinnosti otca vyjadril súd prvej inštancie vo výrokoch VIII. a XII. 1.6 Matke aj otcovi uložil súd prvej inštancie výrokom XIII. povinnosť zaplatiť štátu trovy vyplatené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Žiar nad Hronom za vypracovanie znaleckého posudku rovným dielom a výrokom XIV. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Povinnosť rodičov uhradiť štátu trovy dôkazu vyvodil súd prvej inštancie z ustanovení Civilného mimosporového poriadku o trovách konania a nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov odôvodnil iba znením ustanovenia § 52 C. m. p.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka a výslovne ho obmedzila na výroky V., VI., VII., VIII. a XII., ktorými zamietol súd prvej inštancie návrh matky na zúženie styku otca s maloletou L. počas školských prázdnin a sviatkov, rozhodol, že výživné na maloletú J. neurčuje a návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. zamietol, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020 iba v časti zverenia maloletej J. do osobnej starostlivosti rodiča, v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi (mimo časti úpravy styku otca s maloletou L. počas letných školských prázdnin, jarných školských prázdnin, v čase veľkonočných sviatkov a počas vianočných sviatkov) a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti na maloletú J. a maloletú L.. 2.1 Za odvolacie dôvody matka označila neúplne zistený skutočný stav veci podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a z odvolacích dôvodov prípustných podľa § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) použila odvolacie dôvody pod písm. a), b), d), f), h), ktoré rozviedla tak, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, keď nezistil a neprihliadol na príjmy otca ako spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, nevysporiadal sa s tým, že otec zavádza ohľadom svojich skutočných príjmov, neprihliadol na kladný výsledok hospodárenia spoločnosti s ručením obmedzeným, spoločníkom ktorej je otec a uveril otcovi, že má príjem iba zo závislej činnosti u spoločnosti Q., s. r. o. poukazovaný na účet, výpis z ktorého súdu predložil, hoci z prehľadu pohybov na tomto účte musí byť zrejmé, že nejde o jediný príjem otca, keď z pohybov na otcom dokladovanom účte nevyplýva nákup základných potrieb potrebných pre každého človeka. Podľa článku 6 Civilného mimosporového poriadku má súd postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Do tohto článku je pretavený vyšetrovací princíp, ktorý spolu s princípom oficiality a materiálnej pravdy zdôrazňuje materiálne vedenie konania, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie čo najbližšie hmotnoprávnym pomerom účastníkov konania. Ak súd prvej inštancie nesprávne ustálil pomery na strane výživou povinnej osoby, o výške výživného rozhodol v rozpore so zákonom. Podľa § 62 zákona o rodine prispievajú rodičia na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, za ktoré sa nepovažujú len faktické majetkové pomery, keď princípu fakticity predchádza princíp potencionality. Otec ako vysokoškolsky vzdelaný človek a podnikateľ (manažér) s dlhoročnou praxou je podľa názoru matky schopný dosahovať vyšší príjem ako 1 100,- € mesačne bez odmien a prémií. Príjem otca ako zamestnanca spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť a zrejme aj bol účelovo upravovaný, keď ďalším spoločníkom spoločnosti je otec otca maloletých, ktorý podľa tvrdenia otca maloletých detí mu finančne vypomáha. 2.2 Matka nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti, ktorej návrh na zúženie styku s maloletou L. počas období nad rámec bežného styku v roku podľa dohody rodičov zamietol. Obe maloleté deti od počiatku javili aktívny záujem na obmedzení stretávania sa s otcom. Maloletá J. v priebehu konania zmenila svoj názor, avšak maloletá L. trvala na svojom pôvodnom názore nielen čo sa týka obmedzenia bežného styku s otcom, ale opakovane žiadala aj obmedzenie styku počas letných prázdnin len na jeden týždeň v júli a jeden týždeň v auguste. Počas ostatných prázdnin maloletá L. opakovane odmietla ísť k otcovi, čo otec nerešpektoval a matku obviňoval, že mu styk s dieťaťom neumožňuje. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zúženie styku s maloletou L., že letné prázdniny v roku 2022 už pominuli a letné prázdniny v roku 2023 sú ďaleko a názory dieťaťa sa môžu vyvíjať, neobstojí. Súdne konanie trvá niekoľko mesiacov a spôsobom navrhovaným súdom prvej inštancie (podať nový návrh podľa vývoja situácie) by sa zmena rozhodnutia nikdy dosiahnuť nemusela. Dohovor o právach dieťaťa v článku 12 stanovuje jeho právo slobodne vyjadrovať svoje názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú a ukladá súdu venovať názorom dieťaťa patričnú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a
rozumovej úrovne. Povinnosť prihliadnuť na názor dieťaťa vyplýva aj z § 43 ods. 1 zákona o rodine a § 38 Civilného mimosporového poriadku. Maloletá L. bola schopná, s ohľadom na svoj vek 8 rokov a 10 mesiacov a rozumovú vyspelosť potvrdenú aj znaleckým posudkom, vyjadriť samostatne svoj názor, ktorý jasne a opakovane vyjadrila pred znalkyňou aj pred kolíznou opatrovníčkou, preto súd mal na jej názor prihliadnuť. Maloletá L. je prioritne naviazaná na matku. Jej väzba k nej vzhľadom k udalostiam, ktoré sa medzi rodičmi udiali má až úzkostné kvality, ktoré sa prejavujú najmä vtedy, ak sa má od matky odlúčiť. Maloletú zaplavuje separačná úzkosť, dieťa ide do afektívnych raptov, regresu a reaguje akútne stresovo. Aj znalkyňa v posudku vypracovanom pre účely tohto konania konštatovala, že maloletá L. by potrebovala viac empatie a súcitu s jej prežívaním. Je potrebné, aby si súd uvedomil závažné dôsledku neprihliadania na názor maloletého dieťaťa, ktoré sa následne cíti nedôležité, ignorované a prehliadané. 2.3 Matka navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je rozporné s právnymi predpismi ako aj spravodlivosťou, vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozhodnúť priamo odvolacím súdom.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Vec starostlivosti súdu o maloletých patrí medzi konania prejednávané podľa Civilného mimosporového poriadku. Na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú aj ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej aj „C. s. p.“), ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak (§ 2 C. m. p.). Civilný mimosporový poriadok odlišne upravuje odvolacie dôvody v § 62, možnosť uvádzať nové skutkové tvrdenia a dôkazy počas odvolacieho konania v § 63 a viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania v § 65. Odvolací súd vo veciach prejednávaných podľa Civilného mimosporového poriadku nie je podľa § 66 viazaný odvolacími dôvodmi. Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 4.1 Rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje 14 výrokov. Matka v odvolaní vyjadruje nesúhlas iba s výrokmi pod V., VI., VII., VIII. a XII. 4.2 O úprave styku otca s maloletou L. rozhodol súd prvej inštancie dvomi výrokmi. Výrokom č. IV. schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletou L. na každý párny týždeň v mesiaci od piatku od skončenia vyučovania do nedele do 18.00 hod. a na každý párny týždeň v utorok od skončenia vyučovania do 18.00 hod. (bežný styk) a osobitným výrokom V. návrh matky na zúženie styku otca s maloletou L. v ostatnej časti presahujúcej styk počas bežného roka, zamietol. Zákon o rodine v § 24 ods. 4 vyžaduje schválenie dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súdom, inak je nevykonateľná. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť neprípustnosť dohody rodičov len o časti rodičovských práv a povinností. Správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol osobitným výrokom rozhodnutia o návrhu matky na zúženie styku otca s maloletou L. nad rámec úpravy obsiahnutej v dohode rodičov. 4.3 Výroky č. VI. a VII. v znení „Súd výživné na mal. J. neurčuje.“ a „Súd návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k mal. J. zamieta.“ vyjadrujú jeden a ten istý názor súdu prvej inštancie, že podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine vzhľadom na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča nie je potrebné určiť výživné na maloletú J.. Zamietnutím návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. súd prvej inštancie rozhodol o jeho nedôvodnosti; tento názor súdu prvej inštancie vyplýva už aj z výroku č. VI., v ktorom je obsiahnuté rozhodnutie o tom, že žiaden z rodičov nie je povinný platiť výživné druhému počas obdobia striedavej starostlivosti. Rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej J. dvomi výrokmi nie je vadou, ktorá by mala v zmysle § 67 C. m. p. za následok nesprávne rozhodnutie o veci. 4.4 Rovnako výroky VIII. a XII., ktorými sa neukladá rodičom žiadna povinnosť, súd iba upresňuje, v akom rozsahu zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020 z 09.07.2020 mohli tvoriť jeden celok, ich rozdelenie slúži len na osobitné vymedzenie zmeny pôvodného rozhodnutia v časti rodičovských práv týkajúcich sa výchovy, úpravy styku a vyživovacej povinnosti. 4.5 Výrok č. XIV. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov je výrokom závislým od rozhodnutia o veci samej, ktorý spoločne s časťou napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie tvorí predmet prieskumu v odvolacom konaní.
5. I keď v konaniach, ktoré je možno začať bez návrhu, medzi ktoré patrí aj vec starostlivosti súdu o maloletých nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, nebol dôvod zasahovať do tých častí výroku rozhodnutia okresného súdu, s ktorými (nepodaním odvolania) vyjadrili spokojnosť obaja rodičia, aj kolízny opatrovník. Odvolací súd preskúmal vec iba v rozsahu odvolania matky spolu so závislým
výrokom o trovách konania a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť (výpisy bánk o existencii účtov rodičov a ich zostatkov odvolací súd účastníkom konania doručil; vykonať dôkaz týmito listinami ich prečítaním, ak neboli spochybnené, podľa § 204 C. s. p. potrebné nebolo) a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a po zistení, že súd prvej inštancie postupoval pri prejednaní veci v súlade s Civilným mimosporovým poriadkom a Civilným sporovým poriadkom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, dôkazy vykonané v konaní správne vyhodnotil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.
6. Matka v odvolaní za odvolacie dôvody mimo § 62 ods. 1 C. m. p. označila aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku, ale k textu odvolania možno priradiť iba odvolacie dôvody podľa § 62 ods. 1 C. m. p. a § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Iba citácia odvolacích dôvodov podľa zákona nie je postačujúca na to, aby odvolací súd mohol splniť povinnosť podľa § 387 ods. 3 C. s. p. vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“ (podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2019 sp. zn. IV. ÚS 90/2019).
7. Vychádzajúc z obsahu odvolania matky matka vytýka neúplne zistený skutočný stav veci vo vzťahu k príjmom otca a potrebe zúžiť styk otca s maloletou L. aj v obdobiach školských prázdnin a štátnych sviatkov, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcej strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces možno vzťahovať iba k tej časti odvolania matky, kde súdu vytýka, že neprihliadol na názor maloletej L., ktorá uvádzala v konaní, že nechce byť u otca tak dlhý čas, ako to bolo určené v rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020. Výtky matky, že súd prvej inštancie odvodzoval príjem otca iba z potvrdenia zamestnávateľa otca o jeho príjme zo závislej činnosti možno podriadiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku a pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku jej argumentáciu, že ak súd nesprávne posúdil príjmy otca o vyživovacej povinnosti otca k maloletej J., rozhodol v rozpore so zákonom.
8. Konanie o zmene výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vyvolala matka svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom 19. marca 2021, v ktorom tvrdila, že úprava styku podľa rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020 z 9. júla 2020 nie je vyhovujúca, pretože nezodpovedá predstavám detí. Deti sa necítili v spoločnosti otca príjemne, keď tento pred deťmi vyjadroval svoj negatívny názor na matku a jej rodinu nevhodnými slovami. Okrem zmeny pôvodného rozhodnutia v časti úpravy styku žiadala matka aj zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k obom maloletým deťom. Vo vzťahu k maloletej J. pri jej zverení do osobnej starostlivosti matky žiadala určiť výživné sumou 300,- € mesačne a v odvolaní napriek striedavej osobnej starostlivosti o dieťa požaduje výživné „aspoň 250,- € mesačne“, s rozhodnutím súdu vo vzťahu k maloletej L., ktorá zostala v jej osobnej starostlivosti sa však uspokojila s výživným určeným sumou 240,- € mesačne napriek tomu, že v návrhu na začatie konania sumu výživného potrebnú zo strany otca na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej vyčíslila sumou 280,- €. Odvolací súd vidí rozpory v prejavoch matky a odôvodnení nárokov uplatňovaných v tomto konaní. Matka nevysvetlila, prečo požaduje výživné na maloletú J. aspoň sumou 250,- € mesačne pri striedavej osobnej starostlivosti rodičov o toto dieťa, ak v návrhu žiadala určiť výživné iba sumou 300,- € mesačne pri výlučnej starostlivosti o dieťa a prečo zodpovedá výživné určené na maloletú L. majetkovým pomerom otca zisteným totožným spôsobom ako pre účely určenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dieťaťu v striedavej osobnej starostlivosti, kde už vytýka súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov a nezistenie skutočného stavu veci.
9. Matka podporovala svoj návrh na zúženie styku otca s deťmi aj záverečnou správou o účasti rodiny v projekte zameranom na riešenie konfliktu rodičov a zlepšenie ich komunikácie ohľadne starostlivosti o maloleté deti, v ktorej je uvedené, že maloleté deti radi chodievajú k otcovi, ale niekedy je to na nich priveľa a chceli by u otca tráviť menej času. Otec vo vyjadrení k návrhu matky tvrdil, že matka nemotivovala deti k styku s otcom, robila prekážky a jediný, kto mal odmietavý postoj, aby otec trávil s deťmi tak dlhý čas, je samotná matka. Pôvodne sa mal názor maloletých detí na rozsah styku s otcom zisťovať prostredníctvom psychológov Občianskeho združenia Q., čo matka odmietla, preto sa
rodičia aj maloleté deti zúčastnili poradensko-psychologického procesu pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, kde ešte maloletá J. striedavú osobnú starostlivosť rodičov odmietala a maloletá L. sa prikláňala k vyjadreniam sestry. V správe psychologičky je uvedené, že na základe citových, fyzických a rečových prejavov dievčat by bolo v súčasnej situácii (správa podávaná 16. augusta 2021) a na tento čas vhodné rešpektovať názor detí, aby sa nenarušili pozitívne vzťahy, ktoré medzi nimi a rodičmi sú vytvorené. Otec spochybňoval správu z poradensko-psychologického procesu, uvádzal, že verbálne prejavy detí nie sú v súlade s ich skutočným prežívaním styku s otcom a sú v priamom rozpore s opisom ich stretnutí s otcom a ich vyjadreniami, ako majú otca radi a ako s ním radi trávia čas. Zotrval na názore, že deti sú manipulované matkou a verbalizujú iba jej priania a navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie na zistenie skutočného stanoviska maloletých detí. 9.1 Na základe uznesenia súdu prvej inštancie vypracovala znalkyňa E.. A. A. z odboru psychológia, klinická psychológia detí, poradenská psychológia znalecký posudok č. 15/2022, doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom 29.03.2022, v ktorom po vyšetrení rodiny 15. februára 2022 zodpovedala znalkyňa súdom položené otázky; výsledky znaleckého dokazovania súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil. Maloletá J. už pred znalkyňou uvádzala, že nechce meniť nič na rozsahu styku podľa úpravy rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020, čo znalkyňa vysvetľovala tým, že rodičovský konflikt maloletú J. zaťažuje a hľadá menej emočne exponované riešenia, prijať to, čo najskôr zabezpečí jej pokoj a stabilitu, snaží sa o spravodlivé riešenie. Maloletá L. potvrdila matkine výpovede, že styk v rozsahu podľa rozsudku sp. zn. 19P/10/2020 nie je pre ňu vhodný z hľadiska jeho dĺžky a maloletá L. sa necítila u otca dobre aj z dôvodu, ako sa otec pred ňou o matke vyjadroval. L. uviedla, že by jej u otca bolo o niečo lepšie, keby prestal nadávať na maminu. Žiaden z účastníkov závery znaleckého posudku nenamietal. Názor maloletých detí na rozsah styku zisťoval kolízny opatrovník pri pohovore s deťmi v júni 2022 po vykonaní znaleckého dokazovania a pri rozhovore za prítomnosti psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica maloletá L. znovu uvádzala, že sa chce s otcom stretávať v menšom rozsahu a J. navrhovala čiastočnú úpravu styku oproti pôvodnému rozhodnutiu. Maloleté deti realizovali s otcom styk v mesiaci júl 2022 ešte podľa pôvodného rozhodnutia v týždenných intervaloch, z tohto dôvodu kolízny opatrovník opätovne zisťoval názor maloletých detí na úpravu styku s otcom a v správe z 2. augusta 2022 uviedol, že obe maloleté deti hodnotili čas strávený u otca pozitívne, v domácnosti otca sa cítili dobre, i keď im chýbala matka. J. sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že súhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, naopak maloletá L. odmietala byť 7 dní bez maminky u otca. Za pomoci sestry maloletá J. uvádzala, že chce byť u otca od piatku do nedele každý druhý víkend a v utorok poobede v tom týždni, keď bude sestra J. v striedavej starostlivosti otca. Posledná správa kolízneho opatrovníka pred rozhodnutím súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom je zo dňa 23.08.2022, kedy sa na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dostavila matka spolu s maloletými deťmi (prišla kvôli tým prázdninám, chce to riešiť), z ktorej vyplýva, že maloletá L. odmietla v posledný augustový týždeň určený na styk s otcom ísť k otcovi a opätovne odmietla stráviť týždeň striedavo u matky a u otca cez prázdniny a vyjadrovala sa k rozsahu styku cez veľké školské prázdniny. V tento deň maloletá J. potvrdila, že chce byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov počas celého roka. Výsledky týchto pohovorov a dôkazov sa premietli do rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že názor maloletých detí ohľadne frekvencie úpravy styku s otcom sa skutočne v priebehu konania menil, rovnako tak názor rodičov, ktorí upustili od svojich požiadaviek a uzavreli rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o maloletú J. a čiastočne aj o úprave styku s maloletou L.. Maloletá J. nevysvetlila radikálnu zmenu svojho postoja k otázke striedavej starostlivosti a zmenu svojich názorov na spôsob starostlivosti o maloletú J. nevysvetľujú ani rodičia. Odvolací súd sa môže iba domnievať, že si otec uvedomil nevhodnosť svojich vyjadrení na adresu matky a jej rodiny v prítomnosti detí a slovami maloletej L. sa už deti u neho cítia lepšie. Z obsahu spisu najmä vyjadrení maloletej L. pred kolíznym opatrovníkom a znalkyňou nie je možné vyvodiť, že maloletá L. úplne odmieta prespávať u otca. K odmietnutiu ísť na styk s otcom v rozsahu jedného týždňa maloletou L. došlo počas letných školských prázdnin, keď sa v starostlivosti o deti striedali rodičia v týždenných intervaloch, čo maloletej L. nevyhovovalo. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že plynutie doby jedného roka do najbližších školských letných prázdnin a zmena okolností, za ktorých sa uskutočňuje styk (maloletá J. v striedavej osobnej starostlivosti, zúženie styku otca s L. v priebehu bežného roka) môžu priniesť vývoj vo vzťahoch medzi otcom a maloletou, pri ktorých sa preukáže, či je potrebné obmedziť styk maloletej L. s otcom aj počas mesiacov júl a august každého roka. Pre nastavenie frekvencie styku rodiča s maloletým dieťaťom nie je rozhodujúci len názor maloletého dieťaťa. Každý rodič má podľa § 28 zákona o rodine právo starať sa o výchovu, zdravie a všestranný vývin svojich detí.
Ponechať úpravu styku maloletého dieťaťa s rodičom len na vôli maloletého dieťaťa nie je v súlade s právami druhého rodiča a povinnosťami rodičov vyplývajúcimi zo zákona o rodine. Odvolací súd súhlasí s názorom matky, že súdne konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti trvá aj niekoľko mesiacov. Nemožno však opomínať inštitút neodkladných opatrení, ktorými je možné dosiahnuť bezodkladnú úpravu pomerov v krátkom čase.
11. Súd prvej inštancie správne porovnával pomery v čase rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci sp. zn. 19P/10/2020, z ktorých vychádzal Okresný súd Žiar nad Hronom pri schválení dohody rodičov o úprave styku v tom čase s pomermi existujúcimi v súčasnosti tak, ako to ukladá § 26 zákona o rodine a dospel aj k správnemu názoru, že otec má právo sa podieľať na výchove a starostlivosti o maloletú L. nielen v dvojtýždňových intervaloch v mesiaci a každý druhý utorok, ale je potrebné ponechať otcovi možnosť tráviť s maloletou L. čas aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov, počas ktorých každá rodina iným spôsobom háji svoje tradície, obyčajne slúžia tieto dni aj na rozvíjanie vzťahov so širšou rodinou a je v záujme maloletej L., aby sa na týchto udalostiach zúčastňovala. Hoci ustanovenie § 63 C. m. p. pripúšťa uvádzať v odvolacom konaní nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy, matka neoznámila odvolaciemu súdu žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali záver súdu prvej inštancie ohľadne styku otca s maloletou L. od jeho rozhodnutia napadnutým rozsudkom dňa 24.08.2022. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa uskutočnil styk otca s maloletou L. v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020 počas vianočných sviatkov, kedy sa mal otec stretnúť s maloletou L. v čase od 23.12. do 26.12. a od 02.01. do 06.01. nasledujúceho roku. Aj z týchto skutočností odvolací súd odvodzuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým bol zamietnutý návrh matky na zúženie styku otca s maloletou L. v ostatnej časti a VIII. o vymedzení rozsahu zmeny rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/10/2020 v časti úpravy styku otca s maloletou L.. Pre účely rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou L. bol zistený skutočný stav veci, v tejto časti súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a názor maloletej L. zohľadnil v rozsahu potrebnom a zodpovedajúcom jej veku.
12. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval ustanovenia zákona o rodine, akým spôsobom ustáliť základ pre rozhodnutie podľa § 62 zákona o rodine. Matka spochybňovala správnosť údajov o príjme otca zo závislej činnosti a tvrdila, že má príjmy aj z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Ak má rodič príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Len v prípade, ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Aj text § 63 ods. 2 zákona o rodine o tom, že súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s činnosťou rodiča a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné nerealizoval, viazaný k rodičovi, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. 12.1 Otec podľa zistenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemá príjem z inej než závislej činnosti. Otec nie je živnostníkom. Je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným Q., so sídlom H. XXA, T. spoločne s O.. H. P., bytom M. 16, T. (starý otec maloletých detí) a O.. A. S.. Spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným môže od spoločnosti poberať príjmy za prácu spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, príjmy na základe pracovnoprávneho vzťahu a podiely na zisku. Príjmy za prácu spoločníkov a konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považujú za príjmy zo závislej činnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 25. januára 2018 sp. zn. 8Sžf/55/2015 judikoval, že: „Závislá činnosť je širší pojem ako závislá práca a je právne irelevantným to, či konateľ a spoločník je povinný pri výkone tejto činnosti (práce) pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, keďže u konateľa alebo spoločníka spoločnosti ide vždy o príjem zo závislej činnosti, ak spoločnosť bude konateľovi alebo spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným poskytovať platby (príjem za činnosť), ktorú vykonal pre túto spoločnosť a ktorej cieľom je činnosť pre vykonávanie predmetu podnikania tejto spoločnosti. Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.“ Rovnaký názor bol vyslovený už v skoršom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 1998 sp. zn. 5Sž/105/98 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným
číslom 107/99 s právnou vetou: „Na daňové účely sa za príjem zo závislej činnosti považuje aj príjem spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý mu je vyplácaný za prácu (služby) poskytovanú pre spoločnosť, a to bez ohľadu na to, či spoločník túto prácu vykonáva na základe pracovnej alebo inej zmluvy, prípadne aj bez takejto zmluvy.“
13. Matka vyčíslila náklady na obe maloleté deti v podaní z 20. apríla 2022, ktoré možno označiť za bežné výdavky spojené s bývaním, školou a mimoškolskými aktivitami. Matka upozorňovala, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá nezahŕňa len prípravu jedla a vodenie dieťaťa do školy, ale aj starostlivosť o zabezpečenie všetkých potrieb maloletého dieťaťa, pod čím je potrebné rozumieť obstaranie nákupov potravín, drogérie, oblečenia, odvoz dieťaťa k lekárovi, vybavovanie úradných záležitostí maloletého dieťaťa, pranie odevov, upratovanie domácnosti, v ktorej dieťa býva a výkon týchto činností si vyžaduje nielen peniaze, ale aj čas strávený pri nich. Tento názor je správny a keďže matka nemá maloletú J. vo výlučnej osobnej starostlivosti, ale je dohodou rodičov zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, uvedené sa vzťahuje rovnako na otca. 13.1 Matka sa dožadovala v konaní predloženia listín o hospodárení spoločnosti Q., s. r. o., v ktorej je otec spoločníkom a konateľom. Súd prvej inštancie mal požadované listiny k dispozícii, avšak zo žiadnej z nich nie je možné vyvodiť nepravdivosť potvrdenia spoločnosti Q., s. r. o. o príjme otca zo závislej činnosti predkladanej súdu touto spoločnosťou. Pre overenie si tvrdení matky, že otec musí mať k dispozícii aj ďalší účet si odvolací súd vyžiadal od bánk pôsobiacich v SR informácie o účtoch vedených nielen na meno otca, ale pre objektívnosť aj na meno matky a zistil, že otec má vedený účet len u J. J., a. s. označený ako J. N. N. s účtovným zostatkom 649,52 € k 13.03.2023 a matka má vedený účet v M. Z. T., a. s. so zostatkom k 12.03.2023 vo výške 782,72 € a v H. T. J., a. s. so zostatkom k 14.03.2023 vo výške 2 846,19 €. Ani vyšetrovací princíp zakotvený v základných článkoch Civilného mimosporového poriadku nedáva súdu neobmedzené možnosti zistiť osobné a majetkové pomery rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Súd dokáže zákonnými spôsobmi získať údaje iba o legálnych príjmoch osôb. Tým odvolací súd netvrdí, že otec má „nelegálne príjmy“, iba vysvetľuje, aké má možnosti zistiť skutočný stav veci. Súd neochraňuje otca, ktorý zatajuje svoje príjmy (ako uvádzala matka na pojednávaní dňa 24.08.2022 - jej právna zástupkyňa) a nie je v kompetencii sudcu rozhodujúceho o úprave rodičovských práv a povinností „potrestať“ otca za to, že zatajuje svoje príjmy. Bydlisko matky a otca nie je tak vzdialené, aby musela mať maloletá J. dvojmo všetky osobné potreby či oblečenie. Ak rodičia kupujú maloletej J. oblečenie s tým, že ho môže nosiť len u toho rodiča v čase jeho osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý ho zakúpil, takto zvýšené výdavky sú len dôsledkom neschopnosti rodičov tolerovať vzájomný hnev z rozchodu a zmenu v partnerských vzťahoch. Ak je maloletá J. zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, bude sa na životnej úrovni otca (o ktorej matka tvrdí, že je vyššia) podieľať tým, že bude žiť spôsobom jeho života - zúčastňovať sa dovoleniek, nosiť oblečenie podľa vzoru otca, stravovať sa u otca, preto považuje odvolací sú za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné na maloletú J. neurčil. 13.2 Iné majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca než uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí preukázané neboli a skutkové zistenia prvoinštančného súdu ohľadne príjmu rodičov sa nepodarilo vyvrátiť ani listinným dôkazom obstaraným odvolacím súdom v priebehu odvolacieho konania. Tieto úvahy viedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie aj vo výroku č. VI., VII. a XII. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p.
14. Správnosť závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie matka nespochybňovala. Jeho znenie zodpovedá ustanoveniu § 52 Civilného mimosporového poriadku, preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny.
15. V odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania podaný nebol. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Rozhodnutie odvolacieho súdu pre chýbajúci návrh rodičov neobsahuje výrok o trovách odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Účastník konania má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená peňažná povinnosť, možno na základe návrhu oprávneného vykonať exekúciu proti povinnému zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a/alebo príkazom na zadržanie vodičského preukazu za splnenia zákonných podmienok (§ 50 ods. 1 v spojení s § 63 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo vykonateľné rozhodnutie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).