Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Co-73-2022.pdf
PDF · 112.6 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/73/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: O. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., F. T. XXE, zastúpená Y. U.. O. J., A.. Š. P. X., W. W., proti žalovanému: L - TRADE, s.r.o., Môťovská cesta 276, 960 01 Zvolen, IČO: 36 053 431, zastúpeného U.. U. O., Y., Y. O. so sídlom A.. X. XX/XX, XXX XX N., za vedľajšej účasti intervenienta KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s. r. o. so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 11.304,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. 03. 2022, č. k. 11C/18/2014-813, takto
rozhodol:
I. Späťvzatie žaloby v I. výroku p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/18/2014-813 zo dňa 24. 03. 2022 v I. výroku z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Rozsudok okresného súdu v II., III., IV., V., VI. výroku p o t v r d z u j e .
III. Žalovaný a intervenient m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.375,18 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.05.2013 až do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a . III. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 58% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania. IV. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť intervenientovi na strane žalovaného trov konania v rozsahu 58% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania. V. Štát má nárok na náhradu trov konania od žalobkyne v rozsahu 79% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania. VI. Štát má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 21% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.“
2. Z vykonaného dokazovania, a to zo znaleckého posudku súdneho znalca G.. N. C. č. XX/XXXX mal preukázané, že k vzniku škody - poškodeniu gabiónu došlo jednoznačne v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného. Znalec poukázal aj na to, že k vzniku škody došlo aj tým, že zrealizovaný gabión nezodpovedá požiadavkám dostatočne a správne nadimenzovaného oporného múru ani technologicky a ani z hľadiska statického dimenzovania. Súd poukázal aj na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX,
ktorý vypracoval znalec G.. G. C. (ktorý predložila do spisu žalobkyňa), že postupná deformácia nastala preťažením násypovej vrstvy, ktorá postupne vytlačila spodný rad gabiónu a následne na uvoľnený priestor medzi násypom a posunutým gabiónom sa preklopili vrchné rady smerom do násypu, čo spôsobilo deformáciu gabiónu. Poukázal na objektívnu zodpovednosť v zmysle § 420a ods. 1 OZ. Súd ustálil aj výšku škody, pričom vychádzal zo znaleckého posudku znalca G.. N. C. č. XX/XXXX, ktorý výšku škody na objekte gabiónu stanovil rozpočtom v cenovej úrovni roku 2012 vo výške 4.750,36 Eur vrátane DPH. Okresný súd nepovažoval za znalecký posudok žalobkyňou predložený krycí list súkromného podnikateľa P. T. - O. so sídlom vo N., ktorý vyčíslil škodu v sume 11.304,48 Eur, ktorú sumu žalobkyňa požadovala predmetnou žalobou. Súd vychádzal z výšky škody určenej znaleckým posudkom G.. N. C. č. XX/XXXX, ktoré znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom. Žalobkyňa nenavrhla ďalšie znalecké dokazovanie, a preto súd vychádzal z výšky škody určenej znalcom G.. C.. Mal za to, že žalobkyňa si čiastočne privodila vznik škody aj svojím vlastným konaním, resp. opomenutím, nakoľko gabión bol vybudovaný nesprávnym postupom. Z uvedeného dôvodu okresný súd uzavrel, že žalovaný za predmetnú škodu zodpovedá sčasti, a to v rozsahu polovice a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného na náhradu škody v celkovej výške 2.375,18 Eur (4.750,36 : 2). Zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobu v prevyšujúcej časti žalobkyni zamietol, nakoľko neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti, že žalovaný predmetnou prevádzkovou činnosťou spôsobil žalobkyni škodu na predmetnom gabióne na základe predmetného krycieho listu v celkovej výške 11.304,48 Eur. Rozhodnutie oprel o ust. § 420a ods. 1, 2, 3; § 441, § 442 ods. 1, § 443, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a tiež § 3 ods. 1 predmetného nariadenia.
3. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Rozsudok okresného súdu navrhla zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové rozhodnutie, alternatívne žiadala rozhodnúť tak, že súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Odvolala sa voči všetkým výrokom I. až VI. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Súhlasila so znaleckým posudkom znalca G.. N. C., že ku vzniku škody došlo jednoznačne v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného. S uvedeným záverom súhlasila. Namietala, že okresný súd mieru podielu žalobkyne na škode neodôvodnil. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že za škodu spoluzodpovedá. Žalobkyňa považuje za nepreukázanú aj príčinnú súvislosť medzi jej konaním a vznikom škody. Poukázala na to, že na výstavbu obkladového gabiónového múru nebolo potrebné stavebné povolenie, žiadny predpis neukladal žalobkyni povinnosť vypracovať projekt a statické posúdenie na záhradný obkladový múr, ktorý neplnil nosnú opornú funkciu. Jednalo sa o záhradný gabiónový múr. Znalec pri určení spoluzodpovednosti žalobkyne na vzniknutej škode vychádzal z nesprávnej premisy, že gabión, ktorý bol poškodený, mal plniť nosnú, opornú funkciu a považovali ho za oporný gabiónový múr, ktorý bol zhotovený technicky nesprávne. V skutočnosti však múr bol postavený ako obkladový gabiónový múr. Súd preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo vyústilo do nesprávneho právneho posúdenia spoluzodpovednosti žalobkyne na vzniknutej škode, čo zakladá následne aj nesprávne rozhodnutie. Žalobkyňa sa spoľahla na profesionalitu žalovaného, ktorý vykonal prácu neodborne tak, že narušil gabiónový múr v jeho priečnom aj pozdĺžnom smere. Nesúhlasila s výškou vzniknutej škody, ktorú v znaleckom posudku vyčíslil znalec G.. C.. Poukazovala na to, že pri výpočte škody bol použitý cenník na zhotovenie ochrany riečnych tokov a riečnych hrádzí, pričom cenník na výstavbu a rozobratie gabiónu v čase vzniku škody nebol vydaný. Pri určení výšky škody je potrebné zobrať do úvahy skutočnú výšku prostriedkov, potrebných na uvedenie vecí do pôvodného stavu. Jedná sa o trhovú cenu, za ktorú by firma práce vykonala.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu. Má za to, že žalobkyňa v odvolaní opätovne reprodukuje zhodné tvrdenia, ako produkovala v konaní pred okresným súdom. V priebehu konania žalobkyňa zmenila svoje skutkové tvrdenia aj v otázke spôsobu vzniku tvrdenej škody. Poukázal na to, že v znaleckom posudku X/ XXXX znalci G.. C. a G.. Q. konštatovali, že na realizovanie stavebných prác na výstavbe gabiónu bolo potrebné vydať v zmysle platnej právnej úpravy stavebné povolenie, čo žalobkyňa neurobila. Na gabióne nebola spracovaná žiadna dokumentácia, statický návrh alebo posúdenie okrem grafického znázornenia záhradných úprav a cenovej kalkulácie. K predmetnej stavbe nebola predložená písomná, ani iná zmluva o dielo týkajúca sa primárne výstavby oporného múru. Žalobkyňa sa snažila tieto pochybenia zhojiť zmenenými tvrdeniami, že sa jednalo iba o záhradný oporný múr, ktorý nemá byť prirovnávaný ku gabiónovým múrom so statickou funkciou. Znalec G.. C. na pojednávaní konanom dňa 24. 02. 2022 potvrdil, že v podstate nebolo známe, na aké zaťaženie bol múr dimenzovaný. Žalovaný v konaní vyjadril nesúhlas s odborne nepodloženým tvrdením znalca v časti, v ktorej vyslovil, že k
poškodeniu celkovej deformácii gabiónu došlo v dôsledku použitia ťažkých mechanizmov žalovaného. Žalovaný v danej lokalite so strojom JCB 210 vykonával úpravy terénov a zemné úpravy na viacerých miestach a pre viaceré subjekty, pričom iba v prípade žalobcu mali nastať problémy v súvislosti s realizáciou zemných prác týmto strojom. Žalobkyňa opakovane napádala znalecký posudok č. X/XXXX podaný súdom stanoveným znalcom a domáhala sa nariadenia znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, avšak preddavok na ústavné znalecké dokazovanie nezložila. Poukázal aj na odborné posúdenie príčin havarijného stavu a deformácie oporného múra v rámci šetrenia poistnej udalosti spoločnosťou G. X., X. ktorá vypracovala expertnú správu z 11. 11. 2014, kde bol vyslovený záver, že poistená spoločnosť (žalovaný) nie je zodpovedná za poškodenie oporného gabiónového múru. V konaní bolo zistené, že predmetný múr trpel projektovými, konštrukčnými a realizačnými vadami. Ukázalo sa, že výraznú mieru a rozsah zodpovednosti za deformáciu telesa múra nesie samotná žalobkyňa, a to aj v súvislosti s nedostatkami pri územnom a stavebnom realizovaní sporného múra, jeho projektovaní, konštruovaní a realizácii, spôsobe užívania múra a prístupovej komunikácie, spôsobe a obsahu informovania žalovaného pred započatím prác aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o pôvodne svahovitý terén. Mieru podielu žalobkyne okresný súd náležite odôvodnil. Všeobecná hodnota je výsledná, objektivizovaná hodnota (cena) nehnuteľnosti, či stavby, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu určenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže.
5. Intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok navrhuje potvrdiť. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné. Okresný súd ohľadne spoluzavinenia žalobkyne primerane odôvodnil svoje rozhodnutie v bodoch 63 a 64. Žalobkyňa spoluzodpovedá za vzniknutú škodu, pretože práve jej konaním (nesprávne technické prevedenie gabiónového múru) došlo k vzniku škody, čo v znaleckom posudku potvrdil aj znalec G.. C.. Žalobkyňa mala viacero námietok voči znaleckému posudku G.. C., avšak ani jedna jej námietka nebolo podložená relevantným dôkazom.
6. V odvolacej replike žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Návrh v časti sumy 2.375,18 Eur a 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.375,18 Eur od 15. 05. 2013 do 13. 05. 2022 zobrala späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť, nakoľko intervenient dňa 13. 05. 2022 uhradil na jej účet sumu 4.189,98 Eur. Má za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na všetkých námietkach, ktoré prezentoval na pojednávaní dňa 24. 02. 2022, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, žiadne nové skutkové tvrdenia, ani právne posúdenie veci neuviedol. Zotrvala na tvrdeniach, ktoré uviedla v odvolaní, že sa nejednalo o múr, ktorý mal plniť funkciu nosnú, statickú, ale obkladový múr, ktorý mal plniť funkciu estetickú a mal stabilizovať svah, vychádzajúc z projektovej dokumentácie rodinného domu, ktorá riešila aj bezprostredné okolie domu, pričom táto dokumentácia zo strany žalovaného nebola rozporovaná. Pre vyhotovenie obkladového gabiónu nebolo potrebné žiadne stavebné povolenie ani ohlásenie, bol vyhotovený správnym technologickým postupom firmou, ktorá špecializovala na záhradné úpravy, preto závery znaleckého posudku č. X/XXXX vo vzťahu k spoluzodpovednosti žalobkyne považuje za nepoužiteľné, keďže vychádzajú z premisy, že sa jednalo o múr nosný. Ak by žalovaný na vykonanie úpravy terénu použil iný, vhodnejší technologický postup, ku vzniku škody by nedošlo. Žalobkyňa zdôraznila, že si žalovaný od žalobkyne pred vykonaním diela nevyžiadal žiadne statické posudky, stavebné ohlásenie, príp. stavebné povolenie súvisiace so stavbou gabiónu, nekonzultoval spôsob realizácie diela so žalobkyňou, len sa dohodli na cene diela. Žalovaný bol vzhľadom na hmotnosť použitého strojného mechanizmu povinný si vyžiadať údaje o zaťažiteľnosti gabiónu z dôvodu neštandardného priťaženia od jeho prevádzky. Zotrvala na svojich námietkach voči priznanej výške škody, ktorá bola vypočítaná znalcom G.. C., keďže za ním uvedenú sumu v čase vzniku škody nebolo reálne uviesť poškodený gabión do pôvodného stavu.
7. Intervenient vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 06. 2022 k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, z ktorého dôvodu sa prikláňa aj k jeho právnej argumentácii a zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 30. 05. 2022.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v II., III., IV., V., VI. výroku ako vecne správny.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre správne právne posúdenie veci (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostatočné a stotožňuje sa s ním v plnom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní žalobkyňou uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o čiastočnej dôvodnosti žaloby, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobkyne, a že okresný súd nerozhodol v súlade s jej právnymi názormi, neznamená že by súd nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil, tak ako to namieta žalobkyňa v odvolaní.
11. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje úsudok sudcu o tom, ktoré rozhodujúce, resp. pre posúdenie veci významné skutočnosti sú pravdivé, ktoré považoval za preukázané. Záver o skutkovom stave veci nevychádza z rozporných skutkových zistení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi rozpornými skutkovými zisteniami a medzi rozpornými skutkovými tvrdeniami. Jednotlivé skutkové zistenia, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, logicky na seba nadväzujú, vychádzajú z relevantných dôkazov, pričom vo svojom súhrne vytvárajú celkový skutkový obraz danej veci. Súdom urobený záver o skutkovom stave veci nie je založený na rozpornosti skutkových zistení, ktoré sú zásadne významné pre právne posúdenie veci. Odvolací súd preto nezistil tento nedostatok ako vadu písomného vyhotovenia odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku je možné zistiť skutkové zistenia, tieto sú určité a zrozumiteľné. Jednotlivé skutkové zistenia, ktoré sú relevantné vo vzťahu k záveru o skutkovom stave veci jednoznačne vychádzajú zo znaleckého dokazovania nariadeného súdom, a nie sú v rozpore so skutkovou právnou vetou.
12. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces, ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ako aj s argumentáciou žalovaného a intervenienta uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne.
14. Žalobkyňa v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred okresným súdom. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel, sú prijateľné. Odvolací súd sa preto obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s uvedením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne.
15. Okresný súd nepochybil, keď vychádzal z toho, že žalobkyňa je spoluzodpovedná za vznik škody na predmetnom gabióne. Odvolací súd sa stotožňuje aj s mierou zavinenia žalobkyne, ktorú okresný súd správne posúdil v zmysle §420a ods. 3 OZ v rozsahu 50 %. Tento rozsah zavinenia vzhľadom na súdnu úvahu, ktorá bola odôvodnená v bode 64, odvolací súd nemal dôvod meniť. Okresný súd nepochybil ani pri aplikácii príslušnej právnej normy, keď vychádzal z toho, že zodpovednosť za
škodu podľa ust. § 420a je zodpovednosťou objektívnou, bez zreteľa na zavinenie. Pre jej vznik sa vyžaduje len existencia škody a príčinná súvislosť škody s prevádzkovou činnosťou. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť uvedených vplyvom na vznik škody zaťažuje poškodeného. Zákon umožňuje zbaviť sa tejto zodpovednosti iba vtedy, ak škodca preukáže, že škoda bola spôsobená: 1. neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo 2. vlastným konaním poškodeného. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škoda bola dôsledkom skutočností uvedených v ods. 3, zaťažuje škodcu. Okresný súd postupoval správne, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia príčiny vzniku škody ako aj rozsahu škody, vzhľadom na rozporné tvrdenia strán sporu. Z uvedeného znaleckého posudku nariadeného súdom č. XX/XXXX., ktorý vypracoval znalec G.. N. C., jednoznačne vyplýva, že k vzniku škody - poškodeniu gabiónu došlo v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného, keď ku škodovej udalosti došlo v čase prác stroja JCB 210, ktoré na pozemku vlastnícky patriacom žalobkyni vykonával žalovaný. Uvedený znalec však ako príčinu vzniku škody označil aj tú skutočnosť, že uvedený gabión nezodpovedá požiadavkám dostatočne a správne nadimenzovaného oporného múru ani technologicky, a ani z hľadiska statického dimenzovania. Okresný súd potom správne určil aj spoluzodpovednosť žalobkyne, keď múr trpel projektovými, statickými, realizačnými vadami. Z vykonaného dokazovania (znalecké dokazovanie nariadené súdom) nepochybne vyplynulo, že značnú mieru zodpovednosti za deformáciu telesa gabiónu nesie aj samotná žalobkyňa, ktorá nepožiadala o stavebné povolenie a nepostupovala obozretne, vzhľadom na konfiguráciu terénu, geologické podklady, výšku násypov a všeobecnú potrebu riešenia a zabezpečenia terénu, čo si vyžadovalo riadny projekt so statickým návrhom, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, akým postupom a z akých materiálov má byť predmetný oporný múr postavený, na aké účely má trvale slúžiť. Uvedená dokumentácia podľa názoru znalca mala byť nielen podkladom pre riadne stavebné povolenie a kolaudáciu, ale aj pre zmluvný dodávateľský vzťah, kde by bol presne určený spôsob výstavby, cena a všetky ostatné podstatné náležitosti zmluvného vzťahu, podľa ktorých by bolo možné výsledné dielo porovnať a prevziať. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že sa jednalo o záhradný obkladový múr, ktorý neplnil nosnú opornú funkciu, uvedenú námietku odvolací súd považoval za účelovú. Už v samotnej žalobe žalobkyňa označila uvedený múr ako múr oporný, a uvedená skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca C., ktorý posudok predložila žalobkyňa (č. l. 12 spisu), kde sa tiež hovorí o „opornom múre“ za účelom stability spevnenej plochy pred rodinným domom.
16. Aj z výsluchu svedka G.. T. P. vyplynulo, že pozemok žalobkyne sa nachádza v miernom svahu, dom je situovaný na najvyššom mieste a bolo potrebné postaviť „oporný múr“ (č. l. 77 spisu) a až potom sa realizovala stavba. Je preto pravdivý argument žalovaného, že žalobkyňa v priebehu konania menila skutkové tvrdenia vo svoj prospech.
17. Odvolací súd sa stotožnil aj s určenou výškou škody, ktorú okresný súd ustálil na základe znaleckého posudku znalca G.. N. C. č. X/XXXX. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s výškou vzniknutej škody, ktorú v znaleckom posudku vyčíslil znalec G.. C., ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhla a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Správne okresný súd poukázal aj na to, že krycí list, ktorý predložila žalobkyňa a na základe ktorého požadovala plnenie z titulu náhrady škody, nie je hodnoverným listinným dôkazom.
18. Pri určení výšky škody znalec G.. C. postupoval v súlade so zákonnou právnou úpravou ako aj súdnou praxou a v súlade s uznesením okresného súdu zo dňa 11. 11. 2014, ktorým nariadil znalecké dokazovanie. Správne žalovaný poukázal na to, že databáza stavebných cenníkov a software stavebných prác sú koncipované tak, že reflektujú a zohľadňujú vývoj cien na stavebnom trhu, pričom všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností, resp. stavby, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu určenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Námietku žalobkyne ohľadom výšky škody preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
19. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa svojím podaním zo dňa 21. 06. 2022 zobrala žalobu späť v časti I. výroku rozsudku okresného súdu, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v I. výroku a rozsudok okresného súdu v I. výroku zrušil a konanie zastavil s poukazom na ust. § 370 ods. 1 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaný ako aj intervenient, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.