Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/17/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Ján Spišák, advokát, Idanská 17, 040 11 Košice, proti žalovanej: P.. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, O., XXX XX Q. Q., právne zastúpená: JUDr. PhDr. Eva Kerekešová, advokátka, so sídlom Tobrucká 7, 811 02 Bratislava, o vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -124 zo dňa 22.11.2022 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej vydať mu osobné motorové vozidlo s príslušenstvom, eventuálne zaplatiť sumu 13.000,- eur pre prípad, že žalovaná motorové vozidlo nemá v držbe.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že XX.XX.XXXX došlo medzi stranami sporu k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo značky I. I.. Žalobca s úradne osvedčeným podpisom na splnomocnení splnomocnil žalovanú ku všetkým úkonom k predaju, prepisu a prevzatiu motorového vozidla, pričom 26.06.2014 žalobca vystavil čestné prehlásenie o prevzatí finančnej hotovosti, a to zálohy a doplatku na sumu 2.600,- eur a 10.400,- eur. Následne 16.07.2014 žalobca odhlásil vozidlo na dopravnom inšpektoráte na osobu odlišnú od žalovanej a 30.07.2014 bola v evidencii vozidiel zapísaná ako vlastníčka motorového vozidla žalovaná.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení , , , , .

4. Poukázal na skutočnosť, že vychádzal z obsahu listinných dôkazov z dôvodu, že tvrdenia strán sporu boli nielen v tomto konaní, ale aj v súvisiacom trestnom konaní diametrálne odlišné a z týchto výpovedí nemožno objektíve zistiť skutkový stav. Aj napriek skutočnosti, že F. W. bol oslobodený spod obžaloby sprenevery v súvislosti so zabezpečovaním odpredaja tohto motorového vozidla, neboli zistené skutočnosti, ktoré by svedčili protiprávne nadobudnutie vozidla žalovanou. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovanej bolo motorové vozidlo odovzdané v roku 2014 s tým, že počas celej doby ju nikto nevyzýval na vrátenie motorového vozidla, respektíve na vrátenie kúpnej ceny, preto ak by aj nenadobudla vlastnícke právo odovzdaním, vlastníčkou motorového vozidla by sa stala vydržaním v roku 2017. Prípadný nárok žalobcu na náhradu škody sa premlčal v lehote do troch rokov od odovzdania vozidla, pričom v konaní nebolo preukázané to, že by akákoľvek škoda zo strany žalovanej žalobcovi vznikla a ani prebiehajúce trestné konanie nemalo vplyv na plynutie premlčacej lehoty, nakoľko žalovaná nebola obžalovanou. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej je nutné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Neuveril tvrdeniu žalobcu, že podpísal dokumenty pre žalovanú v súvislosti s predajom motorového vozidla v omyle, nakoľko bolo preukázané, že motorové vozidlo odovzdal svedkovi W. za účelom jeho predaja, čím nemohlo ísť o omyl z jeho strany. Ani tvrdeniu, že žalobca podpísal fiktívne potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov za účelom získania úveru od leasingovej spoločnosti pre kupujúceho nie je presvedčivé, nakoľko v praxi je nezvyčajné, aby nebanková spoločnosť vyžadovala potvrdenie o úhrade kúpnej ceny vopred a aby následne úver na kúpu vozidla poskytla, preto tejto argumentácií žalobcu súd neuveril.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na zásadu úspechu, keď priznal úspešnej žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu s poukazom na ustanovenia až h/ . Žalobca namietol porušenie práva na spravodlivý proces aj s poukazom na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa ani neriadil právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie bez riadneho vypočutia žalovanej ako aj žalobcu vyvodil, že vlastníkom vozidla je oprávnene žalovaná, a to na základe listinných dôkazov. Zároveň mal za preukázané, že žalobca odovzdal vozidlo žalovanej prostredníctvom F. W. po uzavretí kúpnej zmluvy ústnou formou a táto za neho zaplatila kúpnu cenu. V trestnom konaní však bolo preukázané, že žalovaná F. W. ani žalobcovi finančné prostriedky neodovzdala a na základe nepravdivých vyhlásení o údajnej strate dokladov bolo vozidlo zapísané na žalovanú. Žalobca ale ani svedok W. kúpnu cenu za vozidlo neobdržal, preto je obrana žalovanej vyvrátená rozhodnutiami súdov v trestnom konaní pod sp.zn. XXT XX/XXXX. Pokiaľ teda nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a ani k odovzdaniu finančných prostriedkov je naďalej žalobca vlastníkom motorového vozidla. Čestné prehlásenie, ktoré produkovala žalovaná je podpísané zo strany žalobcu v omyle, rovnako aj splnomocnenie s poukazom na to, že tieto dokumenty mali byť odovzdané leasingovej spoločnosti, ktorá mala poskytnúť finančné prostriedky na nákup osobného motorového vozidla. Následne však už k odovzdaniu kúpnej ceny nedošlo, čo vyplýva zo záverov z trestného konania. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal náhradu trov konania.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny, kedy súd zodpovedal právne aj skutkovo relevantné otázky vo veci samej s tým, že na základe splnomocnenia vydaného žalobcom bol vykonaný prepis motorového vozidla na žalovanú, ktorá riadne prevzala vozidlo do užívania od 30.07.2014. Od tohto času žalobca nenamietal platnosť úkonov súvisiacich s prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, čím mu uplynula premlčacia lehota a všetky jeho práva boli premlčané a nie je možné mu ich priznať. Žalobca zámerne interpretuje skutočnosti vo svoj prospech, a to nesúvisiaco a pozmenene. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Odvolateľ formálne uviedol ako dôvod odvolania aj , pričom nijako nešpecifikoval aké procesné podmienky neboli splnené. Odvolací súd po preskúmaní spisu nezistil nesplnenie akejkoľvek procesnej podmienky. Vo veci konal príslušný súd, v rámci svojej právomoci pričom nebola zistená prekážka právoplatne skončenej veci či iného začatého konania. Rovnako tak strany sporu mali procesnú subjektivitu i procesnú spôsobilosť, pričom konanie začalo na základe žaloby, ktorá spĺňa náležitosti podľa procesných predpisov.

15. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) odvolací súd uvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená.

16. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní vznesené nedostatky porušujúce práva na spravodlivý proces neboli posúdené dôvodnými.

17. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v , preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v súdenom spore bolo naplnené.

18. Rovnako namietaný odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) odvolací súd zo spisu nezistil, pričom odvolateľa na žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazoval. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nebolo zo spisu zistené.

19. Namietané pochybenie podľa nebolo odvolacím súdom posúdené ako dôvodné aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a prednostné posúdenie námietky premlčania. Žalobca mal možnosť pred súdom vypovedať, no svoje právo účasti na pojednávaní nevyužil , čo nemožno hodnotiť ako odvolací dôvod v jeho prospech.

20. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

21. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

22. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

23. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením námietky premlčania, ktorú z hľadiska hospodárnosti konania je povinný súd skúmať ešte pred samotným meritom veci. Je nepochybné z obsahu žaloby, že žalobca požadoval vydanie hnuteľnej veci eventuálne zaplatenia sumy 13.000,- eur v prípade, že žalovaná nemá hnuteľnú vec v držbe. Takýto nárok pokiaľ je eventuálne uplatnená aj finančná náhrada podlieha premlčaniu podľa ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 31 svojho odôvodnenia. Podľa ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Je nepochybné, že k prepisu motorového vozidla došlo 30.07.2014, preto nasledujúcim dňom začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, pričom v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že išlo o prípadne škodu spôsobenú úmyselne. V tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu, ktorý toto neuniesol.

24. Pokiaľ sa týka námietky, že táto premlčacia doba počas plynutia trestného konania proti F. W. spočívala, ani táto námietka nie je dôvodná ako to správne uviedol súd prvej inštancie v bode 31 svojho odôvodnenia, nakoľko prebiehajúce trestné konanie bolo vedené voči F. W., nie voči žalovanej.

Z uvedeného vyplýva, že objektívna trojročná premlčacia doba na náhradu škody v zmysle uplynula dňa 01.08.2017, pričom žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 04.05.2021.

25. S poukazom na úspešne vznesenú námietku premlčania preto nie je nutné sa vyjadrovať k ďalším odvolacím dôvodom.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia v spojení s ustanovením , keď v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).