Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-155-2022.pdf
PDF · 129.84 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/155/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej veci žalobcu: H. R., s miestom podnikania XXX XX R. XX, IČO: 40 340 279, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom, so sídlom P. XXX, XXX XX J., proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Magura, so sídlom Družstevná 380, 029 44 Rabča, IČO: 30 228 531, v konaní o zaplatenie sumy 12.074,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/38/2021-59 zo dňa 29. marca 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/38/2021-59 zo dňa 29. marca 2022 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu a jej zdôvodnenie, na vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní sp.zn. 3Up/196/2021-25 zo dňa 01.03.2021, na obsah odporu žalovaného, na vykonané dokazovanie obsahom spisu, výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie ust. § 409 ods. 1, § 536 ods. 1 a 2, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
3. Okresný súd uviedol, že žalobca sa v súdenej veci domáhal úhrady faktúry č. 19400036 v sume 12.074,40 Eur titulom uzavretej ústnej zmluvy, odvíjajúcej sa od Dohody o spoločnom podnikaní uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom dňa 1.1.2015 (ďalej len „Dohoda o spoločnom podnikaní“). Žalobca tvrdil, že na základe ústnej objednávky dodal žalovanému vyúčtované komodity a poskytol činnosť (výkon) hospodárskeho mechanizmu. Žalovaný naopak popieral dodanie komodít, odvolávajúc sa na neexistenciu dokladu preukazujúceho prevzatie tovaru - komodít a výkony strojov.
4. Okresný súd mal výsluchmi svedkov preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Účtovník žalovaného, svedkyňa C. deklarovala spôsob, akým sa účtovali faktúry o dodávke komodít a výkonov strojov, t.j. že k faktúre musel byť predložený dodací list, príjemka alebo výdajka potvrdená príslušnou, poverenou osobou - zootechnikom, agrotechnikom alebo vedúcim výroby, resp. ak išlo o výkony (poľnohospodárskymi) strojmi, vystavoval sa doklad - výkaz prác, podpísaný poverenými zamestnancami. Svedkyňa potvrdila, že v prípade faktúry, ktorá je predmetom sporu - faktúra č.
19400036 zo dňa 31.10.2019 v sume 12.074,40 Eur, chýbali dodacie listy, z ktorého dôvodu boli faktúry vrátené. Toto jej tvrdenie bolo podporené listom žalovaného zo dňa 20.12.2019, z obsahu ktorého bolo zrejmé vrátenie spornej faktúry pre neevidenciu dodávok fakturovaných komodít a služieb a následne po jej vrátení žalobcom, list žalovaného zo dňa 10.02.2020 o opätovnom vrátení faktúry č. 19400036, ktorý list bol doručený na adresu žalovaného a ten si ho prevzal dňa 11.02.2020. Okresný súd poukázal na to, že zhodne vypovedala aj svedkyňa E. - mzdová účtovníčka žalovaného, majúca vedomosť o tom, že k faktúre chýbali podklady. Hoci táto svedkyňa nemala priamu vedomosť o dodávkach komodít, potvrdila, zhodne ako C. A. to, že žalobca mal možnosť všetky svoje pohľadávky voči žalovanému vyúčtovať do 04/2019. Dodanie žalobcom vyúčtovaných komodít nepotvrdili ani ostatní v konaní vypočutí svedkovia - A.. V. H. - zootechnička žalovaného a zároveň osoba oprávnená na preberanie komodít dodaných pre žalovaného, ktorá nepotvrdila dodanie komodít vo vyúčtovanom množstve a vyúčtovanom období a výkonov strojov v prospech žalovaného. Zhodne však vypovedala o procese preberania - vystavenia dokladov v prípade dodávok pre žalovaného, ktoré predkladala učtárni na realizáciu. Hoci sa najvernejšie vedela vyjadriť o dodaných komoditách, ich množstvách a potrebe, z jej výpovede jednoznačne vyplynulo, že ak došlo k dodávke pre žalovaného, dalo sa to do skladu, z ktorého sa tiež neskôr predávalo a profit z predaja bral žalobca, t.j. nevedelo sa rozlíšiť, ktoré komodity sa dodali pre žalobcu a ktoré komodity pre žalovaného. Ak sa však dodalo pre žalovaného, poverená osoba musela prevziať a prevzatie na sklad potvrdiť, aby došlo k predloženiu dokladov učtárni.
5. Z uvedeného mal okresný súd za zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dodaní vyúčtovaných komodít v prospech žalovaného (zrejmou nesprávnosťou uvedené „žalobcu“) a ani o poskytnutí výkonov strojov v spornom období v prospech žalovaného (zrejmou nesprávnosťou uvedené „žalobcu“). I keď medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Dohoda o spoločnom podnikaní dňa 1.1.2015, z jej dohodnutých Princípov spoločného podnikania, bodu 2. vyplývalo, že žalobca ukončí podnikanie v poľnohospodárstve v rámci svojej firmy a bude pokračovať na pozícii vedúceho výroby, čo sa aj stalo, avšak žalobca nesplnil princíp daný bodom 4. o tom, že počnúc 1.1.2015 nebude rozvíjať žiadnu poľnohospodársku činnosť mimo PD Magura, Rabča a že ju vyvíjal, svedčia práve výpovede svedkov. Keďže proces realizácie - dodávok komodít a výkonov strojov nebol rozlíšiteľný v tom, či sa tak koná v prospech žalovaného alebo v prospech žalobcu, na to, aby žalobca deklaroval a preukázal svoj nárok, bolo nevyhnutné dodržať účtovný postup pre fakturáciu, bez ohľadu na to, aké osoby vystupujú (konajú) v mene žalovaného.
6. Okresný súd uviedol, že pokiaľ išlo o výkony stroja žalobcu - rozmetadla, jeho výkony potvrdila v konaní jednak svedkyňa A. a jednak aj O. E., ale len pokiaľ išlo o ich rozsah 4 - 5 dní po 10 hodín, čo predstavuje (takmer) žalobcom účtovaný rozsah hodín - 51 za zapožičanie rozmetadla, pričom svedok O. potvrdil aj to, že týmto strojom žalobcu sa obrábali poľnohospodárske pozemky žalovaného. Žiaden svedok ale nepotvrdil, že sa tak stalo v období, za ktoré bola faktúra vystavená. Keďže okresný súd vychádzal z toho, že o každom výkone stroja sa vyhotovil výkaz, ktorý mal byť potvrdený na to oprávnenou osobou - zootechnikom, agronómom ako sprievodný doklad o fakturácii, a ak tento sprievodný doklad oprávňujúci žalobcu k fakturácii deklarovaný nebol a jednoznačne dodanie nebolo preukázané výsluchmi svedkov, musel žalobu žalobcu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa okresného súdu potreba dokladov sa javila o to viac potrebná, ak žalobca vykonával práce nielen pre žalovaného na základe Dohody o spoločnom podnikaní, ale aj pre seba, svoju podnikateľskú činnosť ako samostatne hospodáriaceho roľníka v spornom období.
7. Okresný súd mal za zrejmé, že žalobca nepreukázal, že žalovanému dodal ním vyššie uvedené komodity, t.j. že by na žalovaného previedol vlastnícke právo ku komoditám určeným čo do množstva a druhu (kukurice, pšenice a slamy) a že by mu z toho dôvodu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny a nepreukázal ani to, že žalovanému dodal výkony jeho (hospodárskeho) stroja - rozmetadla v rozsahu účtovaných 51 hodín v spornom období, v súvislosti s čím by mu vzniklo právo na zaplatenie ceny za výsledok tejto jeho činnosti podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobu žalobcu okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca nebol úspešný so svojou žalobou, tá bola zamietnutá, úspešný bol preto žalovaný, ktorý má nárok na plnú náhradu trov tohto konania, čo predstavuje 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP. Namietal, že rozsudok okresného súdu trpí vadou predčasnosti, ktorá má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca poukázal na predmet sporu, ktorým je vyplatenie sumy 12.074,40 Eur s príslušenstvom za dodaný tovar a poskytnuté služby žalobcom v prospech žalovaného. Predmet sporu predstavuje pomerne vysoká žalovaná istina s príslušenstvom a závažnosti sporu ale nezodpovedá rozsah vykonaného dokazovania zo strany okresného súdu. V danom prípade je rozsah svedkov, ktorí môžu objasniť sporné skutočnosti medzi stranami sporu, podstatne širší, než rozsah strohého dokazovania. Žalobca v rámci návrhov na doplnenie dokazovania na pojednávaní dňa 22.02.2022 navrhol predvolať a vypočuť svedkov H. E., E. L., Y. L., K. R., V. H., C. B., O. E., C. A. a E. Z., pričom vo vzťahu k H. E., E. L., Y. L. a K. R. sa zároveň zaviazal, že účasť týchto svedkov zabezpečí, a preto ich okresný súd nemusí osobitne predvolávať. Nakoľko sa však uvedení svedkovia v deň pojednávania žalobcovi ospravedlnili s odkazom na zdravotné komplikácie v dôsledku pandémie koronavírusu, neúčasť týchto svedkov na pojednávaní sa žalobca pokúsil ospravedlniť a žiadal týchto svedkov predvolať na ďalšie pojednávanie. Okresný súd neprimerane prísnym spôsobom rozhodol tak, že ospravedlnenie neúčasti svedkov na pojednávaní neakceptoval a návrhom na predvolanie uvedených svedkov na ďalšie pojednávanie nevyhovel. Žalobca považoval za pochybenie okresného súdu, keď tomuto návrhu na doplnenie dokazovania bezdôvodne nevyhovel napriek tomu, že žalobca v rámci koncentrácie konania k návrhu na vykonanie dôkazov pristúpil riadne a včas, a to v priebehu konania pred ukončením dokazovania. Ak žalobca predostrel návrhy na vykonanie dokazovania pred skončením dokazovania, prakticky hneď na prvom pojednávaní a následne bol nútený neúčasť svedkov na pojednávaní vytýčenom na deň 29.03.2022 ospravedlniť zo zdravotných príčin na ich strane, okresnému súdu nič nebránilo pojednávanie za účelom predvolania a dopočutia daných svedkov odročiť a zabezpečiť ucelenejší a komplexný obraz o skutkovom stave, majúci za následok odstránenie sporných skutočností prezentovaných jednotlivými stranami sporu. Za ďalšie, odvolacie dôvody považoval žalobca neúplne a nedostatočne zistený a skúmaný skutkový stav a v nadväznosti na to aj predčasné závery majúce za dôsledok samotné vadné právne posúdenie veci. Výklad obsahu jednotlivých svedeckých výpovedí svedkov H., A., Z. a E. zo strany okresného súdu žalobca považoval za účelový. Z výpovedí jednotlivých svedkov jasne vyplynulo, že v období, za ktoré si žalobca uplatnil úhradu dodaného tovaru a poskytnutých služieb, bol vedúcim dvora, ktorý mal na starosti okrem iného aj dodávku pšenice, kukurice a slamy a taktiež z výpovedí vyplynulo, že v areáli žalovaného sa skutočne nachádzalo rozmetadlo patriace žalobcovi, ktoré bolo žalovaným využívané na obhospodarovanie pozemkov žalovaného, a to v rozsahu, ako si dodanie tejto služby následne žalobca vyfakturoval. Svedkyňa C. A. v rámci svojho výsluchu síce uviedla, že k vystavenej faktúre nedisponovala žiadnymi podkladmi, pripustila však, že žalobca tieto komodity mohol družstvu dodať, predmetné by však musela dohľadať v účtovných dokladoch. Svedkyňa uviedla, že žalobca bol vedúcim dvora asi len do júna 2019. Z uvedeného mal za zrejmé, že pokiaľ v účtovníctve žalovaného skutočne existujú podklady k spornej faktúre, žalobca sa k uvedeným účtovným dokladom bez súčinnosti žalovaného za ingerencie súdu reálne nemá ako dostať. Nezabezpečenie listinného dôkazu, ktorým disponuje žalovaný, nemôže byť na ťarchu žalobcu, s ktorým v dôsledku naštrbenia vzájomných vzťahov žalovaný akúkoľvek súčinnosť dlhodobo odmieta. K používaniu rozmetadla považoval výpoveď svedkyne A. za bezpredmetnú. Z výpovede svedkyne E. Z. vyplývalo, že mala na starosti mzdovú agendu žalovaného v spornom období a ako uviedla, bývalé vedenie žalovaného vyzvalo žalobcu, aby si do konca apríla 2019 vyfakturoval všetky komodity, ktoré dodal žalovanému. Z uvedeného nesporne vyplýva, že bývalé vedenie žalovaného malo vedomosť o tom, že voči žalobcovi má neuhradené záväzky, avšak tieto nevedelo bez súčinnosti žalobcu jednoznačným spôsobom kvantifikovať a špecifikovať. Následne medzi žalobcom a bývalým vedením žalovaného došlo k ochladeniu vzťahov, a preto považoval za logické, že účtovné doklady, ktorých existenciu ale pripustila svedkyňa A., sa začali strácať, resp. zo strany žalovaného zatajovať tak, aby žalobca nebol riadne uspokojený na základe ním vystavenej faktúry za dodaný tovar a poskytnuté služby. K užívaniu rozmetadla patriaceho žalobcovi považoval výpoveď svedkyne Z. za nepodstatnú. Z výpovede svedkyne A. V. H. vyplynulo, že žalobca skutočne mal na starosti okrem iného aj dodávku pšenice, kukurice a slamy pre žalovaného. Výpoveď svedkyne v kontexte toho, že sa jedná o súčasnú zamestnankyňu žalovaného, považoval za potrebné vyhodnotiť ako účelovo motivovanú s prihliadnutím na jej vyjadrenie, keď svedkyňa v úvode výsluchu najskôr razantne vyhlásila, že od žalobcu nič nepreberala a po pár vetách sa preriekla, že dodávku kukurice zabezpečoval žalobca a tá, keď prišla, preberal ju priamo žalobca alebo ona z pozície zootechničky. K užívaniu rozmetadla žalobcu svedkyňa jednoznačným spôsobom uviedla, že žalobca mal v areáli žalovaného rozmetadlo, to sa používalo na obhospodarovanie pozemkov žalovaného vodičom E. a
pripustila aj rozsah užívania a obdobie užívania, ako to uviedol žalobca v rámci vystavenej faktúry. Následne si opäť protirečila, keď v prvej vete zápisnice je uvedené, že nevie, či žalobca dodával komodity žalovanému, avšak na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, že žalobca dodával komodity aj pre družstvo, aj pre iných. Z výpovede svedkyne preto jednoznačne vyplýva, že sa ňou pokúšala ako súčasná zamestnankyňa žalovaného sledovať svoj vlastný osobný prospech, avšak sa preriekla, keď potvrdila aj to, že preberala aj kukuricu, ktorej dodávku zabezpečil žalobca a tiež, že žalobca družstvu skutočne dodával sporné komodity. Za zvlášť významné z hľadiska obchodných komodít u žalovaného považoval žalobca za nemožné nespomenúť množstvo komodít, keď svedkyňa A.. H. uviedla, že kukurica, pšenica a slama zodpovedajú množstvu, ktoré je treba doplniť. Nebolo to množstvo ani na rok ani na dva roky, ale bolo to množstvo, ktoré zodpovedalo výpadku krmiva a slamy u žalovaného. Svedkyňa potvrdila užívanie rozmetadla žalobcu zamestnancami žalovaného vo vyfakturovanom rozsahu. Z výpovede svedka O. E. vyplynulo, že žalobca mal na starosti dodávku krmív pre žalovaného, že používal rozmetadlo žalobcu za účelom obhospodarovania pozemkov žalovaného, a to v rozsahu, ktorý si následne žalobca aj vyfakturoval. Podklady k užívaniu tohto vozidla však mali spisovať vedúci, resp. agronómovia, ktorých však okresný súd taktiež nepovažoval za potrebné predvolať a vypočuť. Žalobca namietal, že v rámci procesu dokazovania a zisťovania skutkového stavu okresný súd opomenul uvedené vykonávať v širších súvislostiach s ohľadom na fakt, že žalobca a žalovaný ukončili spoluprácu v zlom, o čom okrem iného svedčí aj trestné oznámenie, ale aj s prihliadnutím na to, že v rámci procesu dokazovania vypočúval nekompetentných svedkov, kde svedkyne A. a Z. mali na starosti čisto kancelársku agendu, o fungovaní života na dvore nemali dostatočný prehľad, svedkyňa H. je stále zamestnancom žalovaného, čo evokuje potrebu vypovedať zhodne so záujmami žalovaného a navyše v rámci svojho výsluchu preukázateľne opakovane klamala a svedok E. je len rádovým zamestnancom, ktorý plnil pokyny nadriadených bez akejkoľvek zodpovednosti za písomnú agendu. V dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu, predčasne ukončeného dokazovania, aj keď potreba jeho doplnenia v nadväznosti na závery výsluchov jednotlivých svedkov bola zrejmá, neprimerane prísneho odmietnutia návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania bez náležitého zdôvodnenia, opomenutie vysporiadať sa s návrhom na predvolanie a vypočutie svedka C. B., žalobca považoval napadnutý rozsudok za predčasný a nepreskúmateľný, majúci za následok vážny zásah do zásady rovnosti strán sporu, princípu právnej istoty a práva žalobcu na spravodlivé konanie. V dôsledku nedostatočne vykonaného dokazovania a vadne vyhodnoteného skutkového stavu nemôže obstáť ani právne posúdenie. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 22.06.2022. Žalovaný s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasil z dôvodu, že dôkazmi vykonanými v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že k dodaniu fakturovaných komodít a poskytnutiu výkonov rozmetadlom v spornom období nedošlo. Mal za to, že ani vykonaním ďalších dôkazov - výsluchom svedkov by sa opak nepreukázal. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
11. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 17.08.2022 (č.l. 87 spisu). Žalobca v celom rozsahu poukázal na ním podané odvolanie a v ňom uvádzané skutočnosti. Pokiaľ je žalovaný presvedčený o tom, že výsluchy žalobcom navrhovaných svedkov by do konania nevniesli viac svetla, s čím sa žalobca zásadne nestotožňuje, mal za to, že aj tieto rozporuplné postoje strán sporu, ktoré majú zásadný význam pre prípadný úspech v spore, je v ďalšom potrebné odstrániť doplnením dokazovania v žalobcom navrhovanom rozsahu.
12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 05.09.2022 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 91 spisu), ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/155/2022-95 zo dňa 08.03.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.03.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
15. Krajský súd v ďalšom poukazuje na to, že v odvolacom konaní mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 30.05.2022 (č.l. 71 - 73 spisu). Žalobca v podanom odvolaní podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu a len v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného súdu.
16. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol. Žalobca namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý videl v tom, že ak okresný súd vypočul nekompetentných svedkov a nevypočul ďalších svedkov navrhnutých žalobcom, porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces ako aj nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). Podľa žalobcu okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je predčasné a nepreskúmateľné.
17. Primerane krajský súd uvádza, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu a za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na skutkové a právne závery. Rozhodnutie okresného súdu a odvolacieho súdu tvorí organický celok, jednotu, preto z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval skutkové a právne závery vyjadrené okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Je postačujúce na ne len odkázať. Za naplnenia zákonného ustanovenia § 387 ods. 3 druhá veta CSP, podľa ktorej odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, krajský súd za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom za aplikácie § 383 CSP uvádza, že nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces.
18. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k jednotlivým odvolacím dôvodom, ktoré boli obsiahnuté v písomne podanom odvolaní žalobcu zo dňa 30.05.2022, krajský súd uvádza nasledovné.
19. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie žalobcu, že rozsudok prvoinštančného súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti. Krajský súd uvádza, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému návrhu. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia, popísal vykonané relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, listinné dôkazy a uviedol ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a ako na základe tohto vyhodnotenia právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje riadne zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil.
To, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
20. Pokiaľ žalobca namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, a to výsluch svedkov H. súdom prvej inštancie, tak krajský súd uvádza, že navrhnúť vykonanie určitého dôkazu je právo sporovej strany a jej právom je aj vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Toto právo však nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovým stranám v zmysle § 185 ods. 1 CSP. Ak okresný súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, tak týmto postupom žalobca ako odvolateľ nebol vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva Civilný sporový poriadok, pretože právo navrhovať dôkazy bolo žalobcovi umožnené. V tejto súvislosti sa poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“ Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z vyšších kritérií. Ak aj výslovne v odôvodnení svojho rozsudku sa okresný súd nevyjadril k nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobcom, tak z výsledkov vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia súdom prvej inštancie bol zrejmý záver, prečo okresný súd nepristúpil k vykonaniu ďalších navrhnutých dôkazov. Okresným súdom zhodnotené výsledky vykonaného dokazovania, teda skutkový záver v sebe obsahuje aj odpoveď nevykonania ďalších navrhnutých dôkazov žalobcom, a preto absencia výslovného vyjadrenia súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nemá za následok žiaden zásah do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Preto nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony sporovej strany reaguje primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, nemožno jeho postup spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov hodnotiť ako žalobcom namietané porušenie práv na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
21. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní vychádzajúceho z výpovede svedkyne A. že pokiaľ v účtovníctve žalovaného skutočne existujú podklady k spornej faktúre, tak žalobca sa k uvedeným dokladom bez súčinnosti žalovaného za ingerencie súdu nemá reálne ako dostať, tak odvolací súd poukazuje na to, že sám žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní (č.l. 5 - 8 spisu), v následnom podaní zo dňa 26.08.2021(č.l. 37 spisu) neoznačil listinné dôkazy a ani do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. februára 2022 (č.l. 52 - 54 spisu), keď navrhoval doplniť dokazovanie, listinné dôkazy neoznačil a ani netvrdil, že listiny, a to účtovné doklady nemá možnosť zabezpečiť, teda že žiada o poskytnutie súčinnosti zo strany súdu. Naopak, bol to sám žalobca, ktorý žiadal poskytnutie lehoty 5 pracovných dní na dodanie dokumentácie k dodávke tovaru pre žalovaného, v ktorej lehote a ani na nariadenom pojednávaní dňa 29. marca 2022 (teda po odročení predchádzajúceho pojednávania) žalobca nedoložil, a k tomuto návrhu sa viac nevyjadril. Z uvedeného zistenia preto bola i uvedená námietka žalobcu zhodnotená ako nedôvodná.
22. Pre spôsob vedenia konania, dokazovania pred okresným súdom boli podstatné tvrdenia žalobcu a žalovaného v spojení s Čl. 8 CSP, podľa ktorého „strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“. Je nepochybné, že s povinnosťou tvrdenia je spojená aj dôkazná povinnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie ceny dodaného tovaru a výkonov v užívaní rozmetadla vyúčtovaného faktúrou č. 19400036 v celkovej sume 12.074,40 Eur (č.l. 12 spisu), a to na základe ústnej objednávky žalovaného, oproti čomu žalovaný namietal nedôvodnosť vystavenej faktúry a jej vrátenie z dôvodu, že žalobca uvádzané komodity nedodal a službu v podobe zapožičania rozmetadla neposkytol. Žalovaný rozporoval dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Práve
pre skutkové posúdenie (ne)dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 12.074,40 Eur s príslušenstvom bolo pred okresným súdom vykonané dokazovanie. Krajský súd v súvislosti s vykonaným dokazovaním poukazuje na skutkové zistenia a právne závery okresného súdu, s ktorými súhlasí.
23. Krajský súd len k úplnosti dodáva, že tvrdenia musia predchádzať dôkazom, resp. tvrdenie musí predchádzať označenému dôkazu; tvrdenia sporovej strany vo vyvolanom súdnom spore musia predchádzať označeniu dôkazov. Uvedené znamená, že v rámci procesného útoku, resp. procesnej obrany, sporová strana uvedie konkrétne tvrdenia, ktoré žiada preukázať označeným dôkazom. Ak nie sú súdu poskytnuté konkrétne a určité tvrdenia, pre ktoré sporová strana žiada vykonať dôkaz, tak potom ani nie je hospodárne, účelné, efektívne takto navrhnutý dôkaz vykonať. Dôkazom sa preukazujú tvrdenia sporovej strany, dôkazom sa nenahrádzajú tvrdenia sporovej strany, pretože by bol popretý samotný zmysel a účel dôkazu, ktorý má podoprieť tvrdenia v súlade aj s Čl. 8 CSP. Ak žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku tvrdil dodanie tovaru žalovanému, a to kukurica, pšenica, slama v priebehu roku 2019 a poskytnutie služby žalovanému, a to zapožičanie rozmetadla (č.l. 5 - 7 návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní), tak na uvedené tvrdenie v konaní pred okresným súdom neposkytol konkrétne určité tvrdenia, t.j. kedy, v akom dátume, akým spôsobom dodal žalovanému tovar a akým spôsobom ho žalovaný prevzal a nepreukázal ani spôsob poskytnutia služby spočívajúcej v tvrdenom „zapožičaní rozmetadla“, teda na aké obdobie, aký počet hodín a s akou cenou. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 18. odôvodnenia konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by na žalovaného previedol vlastnícke právo ku komoditám určeným čo do množstva a druhu - kukurice, pšenice a slamy a vznik práva na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj, že žalovanému dodal výkony jeho stroja - rozmetadla v rozsahu účtovaných 51 hodín v spornom období, čím by mu vzniklo právo na zaplatenie ceny. Pristupuje k tomu i rozpor v tvrdeniach samotného žalobcu, ktorý oproti tvrdeniam v návrhu na vydanie platobného rozkazu do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 22. februára 2022 uviedol, že „Suroviny som dodal v roku 2018, prevzala ich zootechnička a osobne aj ja, pretože v tom čase som tam pôsobil ako vedúci výroby a mal som to v kompetencii“ a vo vzťahu k tvrdenej poskytnutej službe, a to použitiu rozmetadla uviedol, že „Rozmetač zamestnanci žalovaného bez môjho vedomia použili (samozrejme na niečí príkaz)“. Teda sám žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzal rozporné tvrdenia o tom, kedy a akým spôsobom mal sporný tovar dodať žalovanému, ktoré tvrdenia ani nepodložil dôkazmi. Zároveň na jednej strane tvrdil, že poskytol službu vo výkonoch rozmetadla a na strane druhej tvrdil, že išlo o použitie rozmetadla bez jeho vedomia. V zhode s okresným súdom i krajský súd konštatuje to, že na návrh žalobcu vypočuté svedkyne p. A. A. Z. nepreukázali tvrdenie žalobcu o tom, že ním fakturované množstvo a druh tovaru s určenou cenou bol žalovanému reálne dodaný. Svedkyňa A.. H. a p. C. A. potvrdili len to, že žalobca žalovanému komodity dodával. P. A. potvrdila, že všetky faktúry, ktoré jej boli predložené do účtovníctva, boli zaúčtované a boli žalobcovi uhradené, a to v tom prípade, ak podkladom faktúr boli podpísané dodacie listy. Ďalej uviedla, že žalovaný v roku 2018 kupoval pšenicu z Bobrova, Ťapešova - z PD družstiev na Orave, podľa toho, aká bola požiadavka zootechnikov pre zvieratá. Svedkyňa A.. H. nevedela, presne aké množstvo dodal žalobca žalovanému. Pamätala si, že suroviny odoberali od PD družstiev Ťapešovo, Bobrov. Popísala, že preberala nejaké komodity, ktoré boli dodané žalovanému, popísala systém dodávky, ako aj to, že v prípade dodávky žalobcu nebolo rozlíšiteľné, ktoré zásoby sú dovezené pre družstvo a ktoré pre žalobcu.
24. Odvolací súd k úplnosti uvádza, že pokiaľ žalobca v súdnom konaní uplatní nárok na zaplatenie ceny poskytnutého zmluvného plnenia, tak je v jeho záujme, aby tomu venoval náležitú pozornosť, teda musí preukázať základ a výšku ním uplatneného nároku/-ov. Nepostačuje len vystavenie faktúry, ale musí preukázať aj založenie tohto vzťahu/-ov, na jeho/-ich základe poskytnuté plnenie.
25. Teda, ak žalobca žiadal zaplatenie kúpnej ceny tovaru, musel preukázať to, že uvedený tovar dodal a umožnil kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti i to, že svedkyne p. A. a A.. H. potvrdili nákup komodít z PD Bobrov a Ťapešovo, oproti čomu vo vzťahu ku kukurici žalobca tvrdil, že bola vozená z Nových Zámkov, že slama sa vozidla z Dunajskej Stredy a pšenica sa kupovala od súkromníkov. Ak žalobca tvrdil nákup komodít, tak predsa musel disponovať primárne dokladmi o tomto nákupe a následne dokladmi o dodaní tovaru žalovanému, ktorého cenu vo faktúre účtoval. Bol to žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno preukázať ním poskytnuté tvrdenia, k čomu z jeho strany nedošlo. Rovnako žalobca k tvrdenej poskytnutej službe
- zapožičanie rozmetadla neposkytol konkrétne, určité tvrdenie, teda kedy, v akom dátume, akým
spôsobom, v akom časovom úseku boli tieto služby poskytnuté, teda či sa jednalo o rok 2018 alebo o rok 2019 a nebolo možné vychádzať len z výpovede svedka E., ktorý potvrdil len to, že na ňom jazdil cca 4 dni po dobu 10 hodín.
26. Odvolací súd v celom rozsahu súhlasí so skutkovými, ako i právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku, keď žalobcovi sa nepodarilo preukázať dôvodnosť uplatneného nároku, teda žalobca nepreukázal, že by mu vzniklo právo na zaplatenie ceny tovaru a na zaplatenie ceny za výsledok jeho činnosti v zmysle faktúry č. 19400036 s dátumom dodania 31.10.2019, so splatnosťou 14.11.2019.
27. Krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozsudku okresného súdu a ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Pokiaľ ide o závislý výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ten osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.