Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/123/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej J. W., D..O..M.., so sídlom v J., S. Č.. X/A, IČO: XXXXXXXX, proti povinnej C. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom v T., G.Ľ. Č.. XX, o vymoženie 301,41 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou C.. I. D., so sídlom v J., S.Á. Č.. X/A, pod č. EX 191/2013, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 6.3.2013 č.k. -14 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávnenej požiadala súdna exekútorka súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom E. J., P. Q. Č.. X, zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. J.-J.. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2007, ktorú s povinnou uzavrela Poštová banka, a.s. ako právna predchodkyňa oprávnenej.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), , o rozhodcovskom konaní, , , , čl. 2, čl. 3, čl. 6 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 a konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovská doložka uvedená v bode 11.2 obchodných podmienok predmetnej zmluvy je neprijateľná z toho dôvodu, že spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je preto neplatná.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnená poukázala na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu vyplýva z rozhodcovskej doložky a o bankách. Oprávnená tiež uviedla, že rozhodcovské rozsudky sú vykonateľné rovnako ako rozsudky všeobecných súdov ( o rozhodcovskom konaní, , , ), a preto má zato, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ako ani zmluvu na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Súd teda išiel nad rámec zákona. Ďalej uviedla, že zmluva o úvere patrí podľa medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť účinného od 1.1.2008, nakoľko bola uzatvorená v roku 2005. Tiež ju nie je možné považovať za zmluvu spotrebiteľskú podľa , a nemožno teda ani aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v , konkrétne ustanovenie o rozhodcovskej doložke . Domnieva sa tiež, že predmetná rozhodcovská doložka nie je podľa Smernice Rady 93/13/EHS nekalou podmienkou a tiež že slovenská verzia prílohy predmetnej smernice bod 1, písm. q/ je zavádzajúca. V závere poukázala na rôzne rozhodnutia súdov.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov a na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávnenej odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť ( zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 30.1.2013, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorým je rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. J.-J. zo dňa XX.X.XXXX ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2012 a stal sa vykonateľným dňa 21.10.2012, a ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej istinu vo výške 301,41 eura, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 301,41 eura od 15.5.2009 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 301,41 eura od 15.5.2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 96,44 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eura, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 74,58 eura, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Povolil tiež povinnej túto jej povinnosť splácať v splátkach po 40 eura mesačne.

Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 10 000 Sk (331,94 eura), ktorý sa povinná zaviazala vrátiť pôvodnému oprávnenému v pravidelných mesačných splátkach po 362 Sk (12,02 eura) po dobu 60-tich mesiacov.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v článku 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) pripojených k úverovej zmluve. Podľa znenia tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti O., S. S. C., S..D.. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre ne konečné a záväzné.

Predmetný právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa 16.5.2007 povinná uviedla údaj o svojom zamestnávateľovi: Správa mestskej zelene, Košice.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ustanovenia pod písm. r/ účinného od 1.1.2008 novelou uskutočnenou Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnená síce v odvolaní s poukazom na o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukazom na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, aby klient mal možnosť voľby. Oprávnená nedala povinnej na výber a neumožnil jej voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinná mala len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať s obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinnú tak, ako to predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právna predchodkyňa oprávnenej) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže priznať a vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).

Odvolací súd tiež dodáva, že takto zakotvená rozhodcovská doložka nie je ani individuálne dojednaná nakoľko ju zmluvné strany nepodpísali.

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení o rozhodcovskom konaní.

Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní pritom umožňuje exekučnému súdu posudzovať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť ( zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávnenej opodstatnená.

Oprávnená v odvolaní nespochybnila, že pohľadávka Poštovej banky a.s. zo zmluvy o úvere uzavretej s povinnou, bola na neho postúpená zmluvami o postúpení pohľadávky. V dôsledku uvedenej zmluvy oprávnená vstúpila do práv a povinnosti postupcu, t.j. v danom prípade do práv a povinnosti Poštovej banky a.s., a teda sa stala právnou nástupkyňou Poštovej banky a.s. Súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonnou úpravou posudzoval podmienky uzatvorenia zmluvy o úvere podľa stavu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy. To znamená, že súd prvého stupňa správne posudzoval oprávnenú ako právnu nástupkyňu subjektu, ktorý uzatváral zmluvu o úvere a ktorý z tejto zmluvy uplatňuje určité práva. Rovnako tak posudzoval oprávnenú aj rozhodcovský súd, keď ju posúdil ako subjekt, ktorému vznikli práva zo zmluvy o úvere. Ak súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zmluvu o úvere uzatvorila s povinnou oprávnená ako podnikateľský subjekt, jedná sa len o procesné pochybenie, ktoré však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Súd totiž výslovne uviedol, že zmluvami o postúpení pohľadávok došlo k prevodu pohľadávky na oprávnenú ako právnu nástupkyňu Poštovej banky a.s., ktorá zmluvu o úvere s povinnou uzatvárala.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd ostatnými odvolacími námietkami nezaoberal, pretože rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a na jej základe nemohol byť vydaný spôsobilý exekučný titul, ktorý by bol podkladom pre vykonávanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov exekúcie a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach (odvolacieho súdu) v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.