Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-23-2022.pdf
PDF · 121.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: T.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXX/XX, G., zast.: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovaným: 1.) B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, G., zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, 2.) O.. M. M. O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. I. XXX/XX, XXX XX G., zast.: Advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, Nitra, o určenie, že dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi, na odvolanie žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.11.2021 č.k. 18C/123/2018-488 , takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku m e -n í takto: Súd určuje, že poručiteľ C. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Sv. K. XXX/XX, G. - J., za svojho života poskytol dcére B. Z., rod. C., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom G.-J., Z. XXX/X, peňažný dar vo výške 12.447,72 eura na kúpu rodinného domu v Nitre a peňažný dar vo výške 3.319,39 eura a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Vo zvyšku žalobu zamieta. V napadnutom výroku, týkajúceho sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že poručiteľ C. C., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Sv. K. XXX/XX, XXX XX G. - J., za svojho života poskytol dcére B. Z., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom G.-J., Z. XXX/ X peňažný dar vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu v G., peňažný dar vo výške 6.638,78 eura a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Vo zvyšku žalobu zamietol. Tiež zamietol návrh na prerušenie konania. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po C. C., (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX), prebieha dedičské konanie, vedené na Notárskom úrade JUDr. Aleny Motyčkovej, notárky pod sp. zn. 13D/132/2017. Počas života poručiteľa došlo k darovaniu v prospech žalovanej v 1. rade, na ktoré žalobkyňa poukázala v rámci dedičského konania. Predmetom žaloby žalobkyne je určenie, že poručiteľ za svojho života poskytol dcére B. Z. peňažné dary vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu v Nitre, na letnú dovolenku vo výške 597,49 eura a peňažný dar vo výške 13.277,- eur, poskytnutý v rokoch 2002 až 2004 a osobné motorové vozidlo P. E. EČ: NR XXXBC vo výške 2.721,- eur a detoxikačnú vaničku vo výške 986,- eur a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c) a d) CSP a ustanovením § 460, § 484 OZ a § 473 ods. 2 OZ. V prvom rade sa zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem na
danej žalobe a mal naliehavý právny záujem za preukázaný, a to s poukazom na uznesenie vydané notárkou JUDr. Alenou Motyčkovou v konaní 13D/132/2017, ktorá odkázala strany sporu na civilné konanie s uplatnením si nárokov. Teda žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, či došlo k darovaniu, resp. poskytnutiu finančných prostriedkov, pretože táto skutočnosť ovplyvní hodnotu zákonného dedičského podielu. Žalovaná v 1. rade namietala, že dary a finančné prostriedky, jej mali byť poskytnuté za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poručiteľa a jeho manželky. Žalobkyňa si v rámci dedičského podielu po matke neuplatňovala žiadny nárok titulom započítania na podiel žalovanej v 1. rade, a preto mal za to, že žalobkyňa si môže uplatňovať to, čo bolo za života poručiteľa darované žalovanej v 1. rade. Ak boli žalovanej v 1. rade poskytnuté za života poručiteľa prostriedky, ktoré pochádzali z BSM, nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na uplatnený nárok v rámci tohto konania, a to ani v súvislosti s tým, že žalobkyňa si v rámci dedičského konania po svojej matke, tento nárok neuplatnila. Zo strany žalobkyne bola predložená zvuková nahrávka zo dňa 06.09.2017 a zo strany žalovanej v 1. rade bol tento dôkaz namietaný ako nezákonný. Základným kritériom, ktorý má viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru, zaznamenaného súkromnou osobou, bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkaz v príslušnom konaní, je pomer chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú, a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúcim, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií sa bude vykonávať podľa procesných noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom skutkový stav a nájsť "materiálne" právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete sporu. Ak sa súd ocitne v pozícii, že strana sporu predloží nezákonný dôkaz, nemôže ho automaticky stroho odmietnuť, ale musí v zmysle čl. 3 a čl. 16 CSP pristúpiť k tzv. testu proporcionality. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. Súd mal za to, že žalobkyňa, ktorá takúto nahrávku vyhotovila, nemala k dispozícii iné prostriedky, či dôkazy, ktoré mohla použiť na miesto nahrávky, keď napríklad navrhnutý svedok B. A. zomrel. Zohľadnil i tú skutočnosť za akých okolností bola nahrávka vykonaná, keď predmetom nahrávky nebola súkromná konverzácia, ale úkon súdneho komisára a prihliadol na vzťahy medzi stranami sporu a v neposlednom rade i na spravodlivý proces. Pri rozhodovaní prihliadol na zvukovú nahrávku, a to pri rozhodovaní o započítaní do dedičstva peňažného daru vo výške 24.895,43 eura (750.000,- Sk), ktorú sumu mala žalovaná v 1. rade obdržať od poručiteľa na kúpu nehnuteľnosti, ako i peňažný dar vo výške 6.638,78 eura, ktoré finančné prostriedky boli poskytnuté na rekonštrukciu a nadstavbu nehnuteľnosti nebohým poručiteľom. Vo zvukovej nahrávke zo dňa 06.09.2017 boli potvrdené skutočnosti, že žalovaná v 1. rade dostala od rodičov finančný dar na kúpu domu a taktiež finančné prostriedky na rekonštrukciu - nadstavbu nehnuteľnosti vo výške 200.000,- Sk. Súd vyhodnotil, že nie je splnená definícia obvyklého darovania, a preto určil, že tieto peňažné dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi a vo zvyšku žalobu ako nepreukázanú zamietol. Žalobkyňa žiadala započítať dar vo výške 597,49 eura na letnú dovolenku, pričom mal za to, že žalobkyňa nad všetky pochybnosti nepreukázala svoje tvrdenia, pričom pri rozhodovaní prihliadol na čestné vyhlásenie M.. P. C., ktorá potvrdila, že žalovaná v 1. rade vybrala z účtu sumu na dovolenku. Čo sa týka osobného motorového vozidla P. E., mal za preukázané, že T.. B. Z. zaplatil poručiteľovi sumu 60.000,-Sk, a preto zo strany poručiteľa nešlo o dar. Žalobkyňa žiadala započítať aj detoxikačnú vaničku. Tiež mal za to, že nejde o dar. Táto vanička bola zakúpená manželom žalovanej v 1. rade, ktorý vypovedal ako svedok a uviedol, že kúpil vaničku ako dar svojej manželke k narodeninám. Preto i v tejto časti žalobu zamietol. Právny zástupca žalovanej v 1. rade žiadal, aby súd konanie prerušil do skončenia konania ČVS-ORP-376/NR-2021. Poukázal na ust. § 164 CSP a návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko mal za to, že rozhodnutie v tejto veci nemôže význam pre rozhodnutie, a to predovšetkým s poukazom na vykonané dokazovanie vo danej veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná v 1. rade a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že žalobu podáva v časti, týkajúcej sa určenia, že peňažný dar vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu a peňažný dar vo výške 6.638,78 eura sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania a v časti vo výroku o trovách konania. Ako dôvod odvolania uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a g) CSP. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, rozhodujúcou skutočnosťou pre to, aby súd vyhovel prvej časti výroku, bolo pripustenie dôkazu, nezákonne vyhotovenej nahrávky, ktorú konajúca sudkyňa vyhodnotila v rámci tzv. testu proporcionality, ako dôkaz, ktorý v konaní pripustila. Súd vyhodnotil, že žalobkyňa, ktorá nahrávku vyhotovila, nemala k dispozícii iné prostriedky, či dôkazy. V spise sa však nachádza čestné vyhlásenie B. A., ako aj M. Z. a T. Z., pričom porovnaním týchto čestných vyhlásení je na prvý pohľad
zrejmé, že ide o koordinované vyhlásenie, ktoré bolo účelovo vypracované, v prospech žalobkyne. Pokiaľ ide o samotnú nahrávku zo dňa 6.9.2017, namietala jej autentičnosť, pretože ide o výrazný rozdiel medzi nahrávku a obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 6.9.2017. Súd sa vo svojom odôvodnení vôbec nevyporiadal v rámci testu proporcionality s tým, že postup žalobkyne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje tiež za nepreskúmateľný. Ďalej namietala, že ak by aj boli poskytnuté nejaké dary, tak tieto dary boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto nie je možné hodnotu prípadného daru automaticky započítať v rámci dedičstva po poručiteľovi C. C.. Považovala za potrebné upozorniť, že v rámci dedičského konania po nebohej matke N. C., žiadne dary mimo obvyklého darovania neboli predmetom konania, a ani s touto otázkou sa súd vo svojom rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal. Ako vyplýva z výroku súdu, nielenže určil, že poručiteľ poskytol dcére B. dary, ale zároveň určil, že tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Podľa jej názoru, súd takýmto rozhodnutím vstúpil do spôsobilosti zápočtu daru do výlučnej právomoci súdneho komisára, a preto takto formulovaný rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko súd nemá právo rozhodovať o tom, čo bude predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi, táto právomoc prináleží výlučne konajúcemu súdnemu komisárovi. Súd môže rozhodnúť len o tom, aké dary a v akej výške poskytol poručiteľ za života mimo obvyklého darovania a komu. Tiež žiadala súd, aby konanie prerušil do ukončenia trestného konania, vedeného na Obvodnom oddelení PZ Nitra a je toho názoru, že súd nesprávne vyhodnotil túto situáciu, pretože v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní a následne po tom súd vyhodnotil i konanie žalobkyne ako spáchanie trestného činu, musel by súd v rámci testu proporcionality k tejto situácii prihliadnuť a súd by na dôkaz, ktorý bol vyhodnotený na základe spáchania trestného činu nemohol prihliadať a takýto dôkaz by nemohol pripustiť, čo by v konečnom dôsledku malo za následok zamietnutie žaloby v plnom rozsahu. 3.K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. K bodu 1. odvolania žalovanej uviedla, že v podstate len konštatovala, že súd pripustil ako dôkaz zvukovú nahrávku z dedičského pojednávania a konštatuje, že ide o rozhodujúci dôkaz, ktorý zmenil celú skutkovú situáciu v danom konaní. Sú to však len domnienky žalovanej v 1. rade, ktoré nemajú žiadny reálny zákaz, a preto nie je dôvod hodnotiť, ako by dopadlo konanie, ak by do konania nebol predložený iný dôkaz, ako predloženie zvukovej nahrávky. Príde jej zvláštne porovnávať čestné prehlásenie aj B.j, pričom len konštatuje uvedený stav, avšak tieto tvrdenia nedáva do kontextu, v čom by táto skutočnosť mala napĺňať niektorý z odvolacích dôvodov, uplatnených žalovanou v 1. rade. Uvedení svedkovia podali pravdivé svedectvo o všetkých skutočnostiach a daroch, poskytnutých žalovanej v 1. rade za života rodičov a vedia to takisto potvrdiť viacerí najbližší rodinní príbuzní a známi. Zvukovú nahrávku vyhotovila prostredníctvom svojho mobilného telefónu, pretože na dedičské konanie dňa 6.9.2017 šla sama, bez právneho zástupcu, a keďže mala predtým zlé skúsenosti so žalovanou v 1. rade, spravila si nahrávku pre seba. Žalovaná na zvukovej nahrávke jednoznačne sa vyjadrila, že sumu 200.000,- Sk dostala od svojich rodičov, titulom daru. Je preto toho názoru, že súd správne posúdil ňou uplatnený nárok a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Čo sa týka námietky, že finančné prostriedky boli poskytnuté z BSM, súd sa s problematikou BSM vyporiadal bode 25. rozsudku a vyporiadal sa s ňou po právnej stránke správne. Argumentáciu, uvedenú v bode 7. odvolania, ponechala na zváženie odvolacieho súdu, pretože práve súdny komisár prerušil súdne konanie a odporučil zúčastnených dedičov na podanie žaloby na súd, kvôli sporným darom. Mala ďalej za to, že akékoľvek prerušovanie prvostupňového konania v dôsledku prebiehajúceho trestného konania, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. 4.K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami, čestnými prehláseniami, príjmovým pokladničným dokladom, kolaudačným rozhodnutím, ako aj ďalšími dôkazmi, uvedenými v bode 11. odôvodnenia rozsudku. Žalovaná v 1. rade spochybňovala prípustnosť dôkazu, a to zvukovej nahrávky, vykonanej dňa 6.9.2017 v rámci dedičského konania, pričom v otázke prípustnosti dôkazu sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, ktorá poukázala na ust. § 34 CMP. V rámci dedičského konania sa neuplatní žiadne ustanovenie, ktoré by vyhotovenie zvukového záznamu podmieňovalo uskutočnením akéhokoľvek úkonu vo forme predchádzajúceho upovedomenia o zámere vyhotoviť zvukový záznam. Predmetom vyhotovenej nahrávky nebola súkromná konverzácia, ale úkon súdneho komisára - pojednávanie pred notárom, pri ktorom boli sporové strany oprávnene účastné. Súd postupoval správne, keď predložený dôkaz v zmysle ustanovením článku 3 a 16, podrobil testu proporcionality a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že právo na ochranu subjektu je v danej veci proporčne slabšie oproti ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať. Rozsah vykonaného dokazovania považuje za
dostatočný a je toho názoru, že obsah nahrávky, spolu s informáciami získanými výsluchmi svedkov preukázali tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovanej bol poskytnutý peňažný dar na kúpu domu, ako aj peňažný dar na jeho rekonštrukciu, na základe čoho, tieto majú byť predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. 5.K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že je zrejmé, že tento sa stotožňuje so znením rozsudku súdu prvej inštancie, a preto nie je potrebné sa bližšie zaoberať z jej strany s týmto vyjadrením, nakoľko by len opakovala argumenty, uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade. 6.Dňa 20.9.2022, žalovaná v 1. rade zaslala odvolaciemu súdu doplnenie odvolania, v ktorom uviedla, že v dedičskej veci po poručiteľovi C. C., bolo vydané uznesenie, na základe ktorého bola notárka JUDr. Alena Motyčková ako súdna komisárka z konania a rozhodovania tejto dedičskej veci vylúčená. V uvedenom uznesení súd konštatoval, že nezákonné konanie dedičky T.. V. Z., dôvodne narušilo dôveru s notárom ako súdnym komisárom a dedičkou. Z uvedeného je zrejmé, že súd v predmetnej veci konštatoval postup dedičky ako nezákonný. Vzhľadom k tomu, že ide vo veci 13D 132/2017 o právoplatné uznesenie, a takýto záver je odlišný od záveru, ktorý urobil súd prvej inštancie, je žalovaná v 1. rade toho názoru, že právoplatný právny názor súdu, by mal krajský súd rešpektovať a návrhu odvolateľky v plnom rozsahu vyhovieť. 7.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal vec na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), doplnil dokazovanie podľa § 204 CSP oboznámením uznesenia OO PZ Nitra zo dňa 29.7.2022 ČVS: ORP-376/KA-NR-2021 a uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 11.10.2022 sp. zn. 3Pv/220/21/4403-19 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. 8.V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie určil, že poručiteľ C. C. za svojho života poskytol svojej dcére B. Z. peňažný dar vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu a peňažný dar vo výške 6.638,78 eura a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Vo zvyšku žalobu zamietol a zamietol taktiež návrh na prerušenie konania a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý len v určujúcej časti, v časti návrhu na zamietnutie návrhu na prerušenie konania a v trovách konania, preto predmetom odvolacieho konania bola len táto časť rozsudku súdu prvej inštancie a rozsudok vo zvyšnej časti, kde bola žaloba zamietnutá v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. 9.V konaní nebolo sporné, že pri prejednaní dedičstva po zomrelom C. C., dedičský súd uznesením odkázal žalobkyňu v 1. rade na určenie, že poručiteľ C. C., daroval za svojho života svojej dcére B. Z. peňažné dary, tak ako sú vyššie uvedené, ako aj ešte finančné prostriedky na letnú dovolenku, osobné motorové vozidlo P. E. a detoxikačnú vaničku. Spory medzi dedičmi o existenciu daru, rozsahu daru a podobne, sú spormi o dedičské právo, ktoré je potrebné riešiť postupom podľa § 194 CSP. Ak je medzi účastníkmi dedičského konania sporné, či dedič dostal od poručiteľa za jeho života určitú vec bezodplatne, alebo za odplatu, ide tiež o spor, ktorý má skutkovú povahu, a preto v tomto prípade postupuje podľa § 194 ods. 1 CSP. 10.Právnická literatúra zastáva názor, že za spor o dedičské právo je potrebné považovať nielen spor, ktorý má vplyv na dedičské právo určitej osoby, t. j. v tom zmysle, či podľa výsledku tohto sporu je alebo nie je táto osoba dedičom, ale aj spor, ktorý sa týka iba rozsahu dedičského práva t. j. otázky, od riešenia ktorej závisí, či určitému dedičovi prislúcha z dedičstva väčší, či menší dedičský podiel (napríklad či v konkrétnom prípade išlo alebo nešlo o darovanie, alebo či ide o obvyklý alebo neobvyklý dar), pretože od toho závisí rozsah dedičského práva obdarovaného dediča a tým aj ostatných dedičov. Zápočet na dary môže v konečnom dôsledku viesť až k tomu, že v jeho dôsledku obdarovaný dedič nenadobudne z dedičstva nič, čo by sa vlastne blížilo k sporu o existencii dedičského práva. 11.Žaloby, vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti a ich procesná prípustnosť vyplýva z ust. § 194 CMP. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo potrebné skúmať, či žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem, pretože v danom prípade nejde o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, ale o žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od posúdenia sporných skutočností, odkáže dedičský súd uznesením toho z domnelých dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby podal žalobu na určenie spornej právnej skutočnosti. Žalobný návrh je v týchto prípadoch vymedzený uznesením dedičského súdu. Uznesenie dedičského súdu podľa § 194 CMP by malo (v zásade) vymedziť predmet budúceho sporu tak, aby obsahom petitu bola otázka skutková, a nie otázka, ktorá
zahŕňa aj právne posúdenie veci. Právne posúdenie sa má totiž vykonať v konaní o dedičstve (v mimosporovom konaní). Žalobkyňa v danom prípade postupovala presne podľa pokynov dedičského súdu, v ktorom bola odkázaná na podanie žaloby v takom znení, ako ju aj následne na súd podala, a preto nemožno prisvedčiť žalovanej v 1. rade, že petit žaloby nie je správne formulovaný. Aj keď sa súd prvej inštancie nezaoberal vo svojom rozhodnutí tým, či táto žaloba bola podaná v zmysle ust. § 194 ods. 1 CSP a § 194 ods. 3 CSP, odvolací súd konštatuje, že táto bola podaná v lehote 30 dní od doručenia uznesenia dedičského súdu, keď uznesenie právny zástupca žalobkyne prevzal dňa 28.9.2018, žaloba bola podaná na súd dňa 29.10.2018, avšak posledný deň lehoty t. j. 28.10.2018, pripadol na nedeľu, potom v zmysle ust. § 121 ods. 4 CSP posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, teda deň 29.10.2018. V tejto súvislosti ešte odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa mohla podať žalobu, len na ktorú bola odkázaná v dedičskom konaní, pretože v prípade, ak by podala žalobu iného znenia, nemohla by byť v konaní úspešná, pretože nešlo by o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP. 12. Po vyriešení týchto procesných otázok odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci. Ako prvý odvolací dôvod žalovaná v 1. rade uvádzala ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a to že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany, vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 252/04, III.ÚS 50/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). 13.Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, vydaných do 30.6.2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/199 a tiež rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním sa na faktickú, meritórnu rozhodovaciu činnosť. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu, posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom, či v mimosporovom konaní, potom už „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody so zreteľom, na ktoré súd rozhodol. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať tak aj za právnej úpravy účinnej od 1.7.2016. 14. Za závadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, žalovaná v 1. rade označila tú skutočnosť, že súd prvej inštancie pripustil ako dôkaz zvukovú nahrávku, ktorá bola vyhotovená dňa 6.9.2017 na dedičskom pojednávaní, bez súhlasu prítomnej notárky, ako aj ostatných účastníkov. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí v bode 26. rozsudku vysporiadal s tým, prečo takýto dôkaz pripustil a odvolací súd sa s jeho postupom plne stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že ustanovenie článku 16 ods. 2 CSP, je teda nevyhnutné vykladať a aplikovať systematicky, v spojení s ustanovením článku 3 ods. 1 CSP, ktoré normuje, že každé ustanovenie CSP je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ, t. j. v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Procesné právo na zistenie „pravdy“ (skutkového stavu, resp. právo na spravodlivý proces), v ktorom bude umožnené žalobcovi uniesť dôkazné bremeno pripustením nezákonného dôkazu, nebude mať a priori prednosť pred právom, ktoré bolo porušené získaním nezákonného dôkazu - jeho „váha“ bude závisieť od práva, ktorého porušenie sa má v konaní preukázať, na úkor osobnostných strán protistrany. Za účelom hľadania pravdy (aspoň tej formálnej) v súdnom konaní, by mal byť záujem na zistení skutkového stavu, povýšený nad ochranou osobnosti druhej strany konania. Je potrebné vychádzať z toho, že žalobca nezasahuje do hmotnoprávneho postavenia žalovaného celkom bezúčelne (nelegitímne), ale z dôvodu zabezpečenia takej dôkaznej situácie, ktorá mu umožňuje úspešné uplatňovanie prostriedkov procesného útoku v súdnom konaní.
15.Súd prvej inštancie správne posudzoval, či zvuková nahrávka zo dňa 6.9.2017 bude procesne prípustná, a to aj na úkor porušenia práva protistrany a podrobil ju skúmaniu v rámci testu proporcionality. Pri posudzovaní vhodnosti skúmal otázku, či je daný dôkaz skutočne vhodný (spôsobilý) na zistenie skutočnosti, ktorý je predmetom dokazovania, keď vyslovil názor, že bez takto získaného dôkazu nemala žalobkyňa k dispozícii iné prostriedky, či dôkazy, ktoré mohla použiť, keďže jej navrhnutý svedok B. zomrel. Tým bolo naplnené aj kritérium potrebnosti, pretože žalobkyňa bola v dôkaznej núdzi. Taktiež bolo splnené aj kritérium primeranosti, pretože pri tomto kritériu sa posudzuje závažnosť a intenzita zásahu, ako aj to, či miera zásahu do práva je primeraná cieľu, ktorý sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť. To znamená, že opatrenia obmedzujúce základné ľudské práva a slobody nemôžu svojimi negatívnymi dôsledkami prevažovať pozitíva, ktoré predstavujú verejný záujem na týchto opatreniach. 16.K splneniu prvej podmienky testu proporcionality odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebol žiaden iný priamy dôkaz, ktorý by mohla žalobkyňa použiť na preukázanie svojich tvrdení, ohľadne skutočne prijatých darov. Zvuková nahrávka, predložená žalobkyňou tak predstavuje významný spôsob ako dospieť k zisteniu skutkového stavu veci. Aj keď je namietaná neprípustnosť uvedenej nahrávky v konaní o započítanie daru do dedičstva, je to práve žalobkyňa, ktorá sa domáha ochrany jej práva na spravodlivý proces má v danom prípade prevážiť nad ochranou osobnosti žalovanej. 17.Aj odvolací súd sa stotožňuje, že miera zásahu do práva žalovanej v 1. rade bola primeraná cieľu, ktorý sa mal týmto dôkazom dosiahnuť. Treba podotknúť, že zvukový záznam bol vykonaný v rámci dedičského konania, na pojednávaní, ktoré bolo vedené notárkou ako súdnou komisárkou a na tomto pojednávaní boli prítomní len dedičia, spolu s ich právnymi zástupcami. Nešlo o priestor prístupný verejnosti a na nahrávke boli zachytené len prednesy dedičov. Záznam, ktorý bol vyhotovený v dedičskom konaní zaznamenáva dedičské konanie, v ktorom sú uvádzané známe fakty, a nie súkromné prejavy a tieto neboli poskytnuté inej tretej osobe, ale len ako dôkaz do súdneho konania. Preto nemožno konštatovať, že by došlo k neprimeranému zásahu na ochranu osobnosti žalovanej v 1. rade. Z uvedeného nevyplýva, že by súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18.Ďalšia námietka žalovanej v 1. rade smerovala k tomu, že ak by aj boli poskytnuté nejaké dary, tak tieto dary boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto nie je možné hodnotu prípadného daru automaticky započítať v rámci dedičstva po poručiteľovi C. C.. 19.V preskúmavanom prípade bolo určenie, že poručiteľ za svojho života poskytol svojej dcére B. Z. dary, a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva. Predmetom započítania na dedičský podiel je to, čo dedič dostal bezodplatne od poručiteľa za jeho života, nad rámec obvyklého darovania, t. j. napríklad mimo rámca príležitostných darov (možno spomenúť napr. obvyklé dary k narodeninám, meninám, Vianociam, rodinným výročiam, ukončeniu štúdia, svadbe, narodeniu dieťaťa a podobne). Pri dedení zo zákona prichádza do úvahy započítanie na dedičský podiel u všetkých dedičov bez rozdielu. V prípade darovania ako predmetu započítania, podľa § 484 OZ, má zákon na zreteli venovanie bez zodpovedajúceho prípadného protiplnenia zo strany neskoršieho dediča, pričom takéto darovanie svojou povahovou a výškou prekračuje obvyklé darovanie, zodpovedajúce zárobkovým a majetkovým pomerom darcu. Napokon z možnosti započítania, sú ďalej vylúčené plnenia, na ktoré bol poručiteľ povinný zo zákona. 20.Odvolací súd na odvolacom pojednávaní vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu k tejto veci. Žalobkyňa sa v tejto časti stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žalovanú v 1. rade žiadala, aby súd zohľadnil tú skutočnosť, že darované finančné prostriedky patrili do BSM. Keďže tieto neboli uplatnené po smrti matky, logicky, v tomto konaní si môže žalobkyňa uplatniť iba 50%. K tomu odvolací súd uvádza, že započítanie na dedičský podiel sa vzťahuje iba na dar, ktorý poskytol darca na úkor svojho majetku. Ak dary poskytli poručiteľ a jeho pozostalý manžel z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má sa za to, že ide o dar dvoch darcov, pričom predmetom zápočtu je iba tá časť daru, ktorá pripadá na poručiteľa. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a určil, že poručiteľ poskytol svojej dcére (žalovanej v 1. rade) za svojho života finančné prostriedky, ktoré sú predmetom započítania len v takej časti, ktorá v rámci BSM pripadá na poručiteľa a vo zvyšku žalobu zamietol. 21.Žalovaná v 1. rade podala odvolanie aj v časti, v ktorej bol jej návrh na prerušenie konania zamietnutý. Odvolací súd sa i v tomto smere zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, pretože v prejednávanej veci mal dostatok dôkazov, aby vo veci mohol rozhodnúť. Z uvedených dôvodov preto i v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Napokon trestné stíhanie pre prečin porušovania dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 ods. 1 Trestného zákona bolo zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom, a nebol ani dôvod na postúpenie veci.
22.Len v závere odvolací súd podotýka, že žalovaná v 1. rade predložila doplnenie odvolania dňa 20.9.2022, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, pričom žalovaná rozsudok súdu prvej inštancie prevzala dňa 11.11.2021 a doplnenie odvolania podala až dňa 20.9.2022, teda po uplynutí odvolacej lehoty. Preto na dôvody doplnenia odvolania odvolací súd neprihliadal. I napriek tomu je však potrebné konštatovať, že v rámci dedičského konania, ktorú vec prejednávala ako súdna komisárka notárka JUDr. Alena Motyčková, táto bola uznesením zo dňa 12.9.2022 č.k. 13D/132/2017-241 vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto dedičskej veci, avšak z tohto uznesenia nevyplýva pre odvolací súd, že by mal byť viazaný týmto rozhodnutím v zmysle ust. § 193 CSP. Podľa ust. § 193 druhá veta CSP pretože je síce viazaný rozhodnutím príslušných orgánom, že by bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. 23.O trovách konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, keďže každá strana v konaní mala úspech len čiastočný. 24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).