Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/128/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd C. samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa v X/rade I. G., T.. XX.XX.XXXX, H. C., F. XXXX/X a navrhovateľky v X/rade I. G., M.. I., T.. XX.XX.XXXX, H. C., F. XXXX/X, obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou N.. V. Š., G., O.. G.. R. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov F. T. B. Q. G. B., V.: XX XXX XXX, T., C. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou N.. V. Š., G., O.. G.. R. XXX/XX, proti odporcovi U. Ú. Z. W., Z..G.., V.: XX XXX XXX, Č., I. XXXX, zastúpený advokátskou kanceláriou N.. I. R., G..M..B.., V.: XX XXX XXX, I., C..B.. R. XXXXX/XXB, v konaní o určenie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú zmluvnú podmienku s príslušenstvom takto

rozhodol:

U r č u j e s a, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 23.2.2007 č. 20098 v znení: Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní s vylúčením právomoci všeobecných súdov v zmysle o rozhodcovskom konaní, a to nezávislým rozhodcom Stáleho Rozhodcovského súdu pri G. Z. Y., G..M..B.., G. G. Ž., I. T.. XX/XX, V.: XX XXX XXX, podľa rokovacieho poriadku tohto rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, len na základe písomných materiálov predložených stranami. Ak však nebude rozhodca písomné materiály považovať za dostačujúce, je oprávnený nariadiť ústne pojednávanie. Náklady rozhodcovského konania, vrátane odmeny rozhodcu budú stranami hradené podľa platného sadzobníka o trovách konania tohto súdu, resp. na základe jeho Štatútu a rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa naďalej dohodli, že rozhodcovský rozsudok nemusí byť odôvodnený. Konečné stanovisko v tomto patrí rozhodcovi s prihliadnutím na okolnosti sporu. To platí i v prípade, ak je na návrh ktorejkoľvek zo strán vyriešený spor uzatvorením zmieru vo forme rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. Všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku sú strany povinné splniť v lehotách dňom uvedených a pre prípad porušenia tejto povinnosti bude podliehať rozhodcovský rozsudok nútenému výkonu rozhodnutia, j e a k o n e p r i j a t e ľ n á z m l u v n á p o d m i e n k a, n e p l a t n á.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1/ a 2/rade trovy konania vo výške 820,92 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť z titulu súdneho poplatku sumu 99,50 eur na účet Okresného súdu C. č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajší účastník n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia podali dňa 2.7.2012 návrh na začatie konania o určenie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Svoj návrh odôvodnili tým, že sa nachádzali v nepriaznivej finančnej situácii, a preto boli odkázaní na finančnú spoločnosť, ktorá mala vyriešiť ich finančný problém.

Navrhovatelia uzavreli s odporcom úverovú zmluvu na úver 390.600,- Sk spolu so záložným právom na byt predstavujúci ich obydlie. Navrhovatelia ďalej svoj návrh odôvodnili tým, že nie sú skúsení v úverových vzťahoch a že doplatili na neprijateľné podmienky a odporca takýmito praktikami spôsobil stav hrubej nerovnováhy a následne pristúpil k výkonu záložného práva za zjavne nevýhodných podmienok pre spotrebiteľov. Výkon záložného práva zúžil len na dobrovoľnú dražbu a priamy predaj, a tak spotrebiteľov vystavuje výlučne svojvôli súkromných osôb. Bez súhlasu súdu sú spotrebitelia zbavovaní vlastníctva a v tom vidia navrhovatelia neudržateľnosť súčasnej právnej úpravy výkonu záložného práva.

Svoj návrh navrhovatelia odôvodňujú tým, že podľa bodu 7, bod 5 zmluvy o Zriadení záložného práva má všetky spory rozhodovať rozhodca so sídlom v krajskom meste odporcu. Rozhodcovskú doložku považujú za neprijateľnú z dôvodu neprijateľného miesta z dôvodu netransparentnosti procesného postupu rozhodcovského súdu a jeho nevýhodnosti oproti občianskemu súdnemu konaniu a tiež z dôvodu rozporu s ustanovením v znení účinnom ku dňu zmluvy, pretože doložka vyžaduje riešenie všetkých sporov pred neznámym súkromným rozhodcom. Rozhodcovskú doložku navrhovatelia nemohli vôbec ovplyvniť.

Zmluvné podmienky sú podľa navrhovateľov jednostranne nastavené a umožňujú odporcovi postihnúť byt navrhovateľov bez súdneho procesu na základe kontroverzného výkonu záložného práva bez preventívneho posúdenia sudcu, ktorú právnu úpravu považujú za protiústavnú a v rozpore s princípmi európskeho spotrebiteľského práva najme čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Ide o výkon neprimeranej súkromnej autonómie, ktorá nemá limity a chýba akákoľvek súdna kontrola. Ustanovenia sú podľa navrhovateľov v rozpore s a 21 SR a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd.

Navrhovatelia navrhujú vyriešiť otázku záväznosti rozhodcovskej doložky a poukazujú na čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách a navrhujú súdu zbaviť ich neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

Spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle , , pís. c) , o ochrane spotrebiteľa, keďže jeho postavenie v otázke súdnej ochrany a presadenia ústavného práva na prístup súdu je z titulu štandardnej zmluvnej klauzuly rozhodcovskej doložky neisté.

Navrhovatelia žiadajú, aby súd určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 23.2.2007 č. 20098 v znení: Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované v rozhodcovskom konaní s vylúčením právomoci všeobecných súdov v zmysle ... - čl. 7 bod 5.

Právny zástupca odporcu vo svojom vyjadrení uviedol, že výkon záložného práva odporca zúžil len na výkon záložného práva a priamy predaj, pričom podľa ust. (predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo dražbe...), ak nie je v zmluve dohodnutý iný spôsob výkonu záložného práva, zákonodarca vyslovene stanovuje, že sa tak môže stať iba vykonaním dobrovoľnej dražby podľa a je teda ťažko pochopiteľné

za situácie, keď je v zmluve dohodnutý rovnaký spôsob výkonu záložného práva, ako určuje priamo zákon, ako môže byť táto podmienka neprijateľná.

Na určení neprijateľnosti takto dohodnutej zmluvnej podmienky nie je v čase rozhodnutia žiaden naliehavý právny záujem, keďže odporca prehlasuje, že od zavedenia ust. pís. r) do nášho právneho poriadku považoval dohodnutú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky za obsolentné zmluvné ustanovenie, a teda považoval toto ustanovenie za neúčinné.

Právny zástupca odporcov ďalej uviedol, že ak by naozaj mali navrhovatelia reálny záujem na potvrdení tejto jasnej interpretácie zákona, stačilo sa obrátiť na odporcu, ktorý by uvedenú skutočnosť potvrdil, a teda u tejto právnej skutočnosti neexistuje medzi stranami žiaden spor.

Naliehavý právny záujem na takomto určení, ako uvádza v návrhu navrhovateľ, by existoval iba vtedy, ak by sa reálne rozhodcovské konanie začalo. Následne jeho účastník využil špeciálne ustanovenie podľa zák. V prípade, ak by rozhodol rozhodcovský súd vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahuje, je oprávnený na základe uvedenej skutočnosti podať účastník návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku ( a násl. Zák. ). Ak existuje v právnom poriadku inštitút špeciálny, je vylúčené, aby sa subjekt práva domáhal ochrany za použitia ustanovenia všeobecného, ide o neprípustné obchádzanie zákona.

Právny zástupca ďalej uviedol, že navrhovatelia zabudli poukázať na to, že sa všetkými vyjadreniami snažia odviesť pozornosť od skutočnosti, že si neplnia svoje záväzky, a to záväzky podstatného charakteru - splácanie úveru - dlžia 15 mesačných splátok a nikto od nich žiadne sankčné plnenia nepožaduje.

Naliehavý právny záujem na tomto určení medzi účastníkmi nie je, nakoľko skutočnosť medzi účastníkmi nie je sporná. Tvrdenie navrhovateľov, že ak by uvedené ustanovenie bolo platné, tak bráni navrhovateľom uplatniť svoje právo na súde. Naliehavý právny záujem na určení práva alebo právneho vzťahu nie je daný vtedy, ak riešenie daného právneho vzťahu neznamená konečné riešenie právnych vzťahov medzi účastníkmi, a teda má len povahu predbežnú. V prípade, ak by naozaj existoval zo strany odporcu reálny záujem niečo žalovať, súd si otázku platnosti alebo neplatnosti dojednanej v rozhodnutí vyrieši ako predbežnú.

Vedľajší účastník v zmysel ust. vstupuje do konania buď z vlastného podnetu alebo z podnetu účastníka konania. Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť, keď konanie sa začalo. Je vylúčené, aby niekto, kto sa označuje za vedľajšieho účastníka, podával návrh, pretože návrhom sa ešte len konanie začína a neprebieha. Doložka bola dojednaná medzi navrhovateľom 1, 2 a odporcom. Takzvané F. T. B. G. nebolo účastníkom tohto úkonu z čoho vyplýva, že nemá aktívnu legitimáciu a zároveň nemôže existovať naliehavý právny záujem na tom, aby bola určená platnosť, neplatnosť úkonom, ktoré sa ho týkajú.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, a to: návrh bol podaný dňa 2.7.2012, súčasťou návrhu je plná moc, fotokópia Zmluvy o úvere, fotokópia o Zriadení záložného práva čl. 8-12, vyjadrenie k návrhu zo dňa 2.8.2012, plná moc, uznesenie zo dňa 10.8.2012. Súd krátkou cestou doručuje vyjadrenie odporcu právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1/ a 2/ rade a vedľajšiemu účastníkovi. OS C. rozsudkom zo dňa 11.10.2012 rozhodol vo veci samej, proti rozsudku bolo podané odvolanie. Dňa 7.1.2013 súd postúpil Krajskému súdu v C. spis na rozhodnutie o odvolaní. KS v C. uznesením č.k. XXCo/X/XXXX-XX zo dňa 30.8.2013 zrušil rozsudok OS C..k. XXC/XXX/XXXX- XX zo dňa 11.10.2012. V spise je predvolanie na pojednávanie zo dňa 27.11.2013 na deň 13.2.2014. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti samosudkyne na dnešný deň. Súd sa v ďalšom konaní bude riadiť pokynmi danými uznesením KS v C., súd zistil nasledovný skutkový stav:

Krajský súd v C. uznesením č.k. XXCo/X/XXXX-XX zo dňa 30.8.2013 zrušil rozsudok Okresného súdu č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.10.2012 a vrátil súdu I.stupňa na ďalšie konanie.

Čo sa týka otázky naliehavého právneho záujmu súd má zato, ž navrhovatelia využívajú súdnu ochranu a chcú mať právnu istotu, že ich žiadny rozhodcovský súd podľa spornej rozhodcovskej zmluvy neohrozí. Naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona, a to podľa ust. , Zákon nepriamo predpokladá určenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Nepriamo ide aj o verejný záujem podľa vo vzťahu k očiste verejného života a vo vzťahu k všetkým spotrebiteľom.

Proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených v zákonoch s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ust. , ods. 1 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. , ods. 4 písm. k) , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nepnením jeho záväzku.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva priamo právny záujme navrhovateľov ako spotrebiteľov na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania - rozhodcovskej doložky.

Dlhodobá súdna prax súdov v SR nepochybne judikuje, že rozhodcovská doložka, teda založenie právomoci i príslušnosti rozhodcovského súdu, ktorá je bližšie špecifikovaná v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle (Najvyšší súd SR vo veci a ). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a

informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR ). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné vopred meniť ich obsah článok Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Podstatou nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred vyjednaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Doložky nemožno predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie. Nie dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy aj v prípade, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 pís. a) Smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 32.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je nesporne zmluvou spotrebiteľskou, pretože odporca pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uzavretá zmluva má charakter formulárovej zmluvy, kde účastník zmluvného vzťahu nemá možnosť meniť stanovené zmluvné podmienky. Na tom nič nemení ani tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, pretože mal možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpili. Podľa názoru súdu je podstatné, že odporca už nemá možnosť meniť dohodnuté podmienky vo formulárovej zmluve, keď sa rozhodne pre konkrétny typ zmluvného vzťahu. V takom prípade už nemá možnosť zmeniť výšku zmluvnej pokuty, prípadne podmienky, za ktorých by došlo k uplatneniu tejto zmluvnej pokuty. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd musí skúmať, či dojednania obsiahnuté v zmluve neobsahujú neprijateľné podmienky.

Súd návrhu navrhovateľov vyhovel tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku v celom rozsahu.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že priznal navrhovateľom, ktorí mali plný úspech vo veci právo na náhradu trov konania potrebných na účelne uplatňovanie a bránenie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a priznal navrhovateľom ako úspešným účastníkom právo na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume eur.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle ust. vyhlášky č. predstavuje sumu 58,69 eur v roku 2012, resp. 61,87 eur v roku 2014, v spojení s ods.

2 citovanej vyhlášky, keďže právny zástupca v konaní zastupoval dvoch navrhovateľov, t. j. po znížení o 50 % odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 29,53 eur, resp. 30,94 eur, patrí mu odmena za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.6.2012 (v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) v sume 29,53 eur x 2, pričom aj tento úkon podlieha príslušnému zníženiu v zmysle § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky, návrh na začatie konania dňa 2.7.2012 (v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) v sume 29,53 eur x 2, účasť na pojednávaní dňa 11.10.2012 (v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky) v sume 29,53 eur x 2, podanie odvolania zo dňa 29.11.2012 (v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) v sume 29,53 eur x 2, účasť na pojednávaní dňa 4.3.2014 (v zmysle § 13a ods. 1 písm. d, citovanej vyhlášky v platnom znení) v sume 30,94 eur x 2. Spolu odmena vo výške 296,68 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z náhrady režijného paušálu 4 x 7,63 eur x 2 (úkony realizované v roku 2012) t. j. 61,04 eur a 1 x 8,04 eur x 2 (za úkony realizované v roku 2014) t. j. 16,08 eur, spolu v sume 77,12 eur. Trovy právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom spolu v sume 373,80 eur. Náhrada za stratu času v zmysle ust. § 17 od. 1 vyhl. č. 655/2004 za účasť na pojednávaniach konaných dňa 11.10.2012 predstavuje za rok 2012 sumu 127,10 eur (cesta G. - C. a späť 10 polhodín x 12,71 eur), a za rok 2014 sumu 67,- eur (10 polhodín x 13,40 eur, pričom právny zástupca účtoval 1 zo sumy 134,- eur). Spolu náhrada za stratu času 194,10 eur.

Podľa ust. a vyhlášky č. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času ().

Náhrada cestovných výdavkov za účasť na konaných pojednávaniach pozostáva z paušálnej náhrady pri použití osobného motorového vozidla Š. Q. pri spotrebe 100 l, 5,2 l motorovej nafty/100 km, pri počte 140 km 2 x (G. - C. a späť, t.j. 280 km spolu pri ceste na pojednávanie dňa 11.10.2012) t.j. náhrada za 1 km jazdy: 280 km x 0,183 eur/km a náhrada za spotrebované pohonné hmoty: 5,2 l/100 km x 1,484 eur x 280 km spolu v sume 75,60 eur, a pri použití osobného motorového vozidla D. E. pri spotrebe 100 l, 6,3 l motorovej nafty/100 km, pri počte 140 km 2 x (G. - C. a späť, t.j. 280 km spolu pri ceste na pojednávanie dňa 4.3.2014) t.j. náhrada za 1 km jazdy: 280 km x 0,183 eur/km a náhrada za spotrebované pohonné hmoty: 5 l/100 km x 1,535 eur x 280 km spolu v sume 81,20 eur, pričom právny zástupca účtoval 1 zo sumy 81,20 eur, t. j. 40,60 eur. Spolu náhrada cestovných výdavkov v sume 116,20 eur.

V zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.5a). Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca relevantným spôsobom preukázal, že je platiteľom DPH, súd priznal zvýšenie odmeny a náhrad podľa uvedeného ustanovenia v aktuálnej výške 20 % zo sumy 684,10 eur, t. j. 136,82 eur. Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu vo výške 820,92 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu C. na Krajský súd v C. v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.