Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-44-2023.pdf
PDF · 102.2 KB
Case nature
Subarea
5C/44/2023
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX P., zast. JUDr. Jana Šepeľová, so sídlom Námestie slobody 13/25, 06601 Humenné, proti žalovanému: Y. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. K. XXX/X, XXX XX B. P., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v trestnom a občianskom konaní, na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.
II. Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti - bytu na X.pochodí na ul. R. Č.. XXXX/ XX P. a spoločných a nebytových priestorov bytového domu, teda do bytu, kde má žalobkyňa evidovaný trvalý pobyt.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného uznesenia samostatným uznesením súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podaným na tunajšom súde dňa 29.3.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosti nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v trestnom a občianskom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch a zároveň uloženia zákazu vstupu do bytu na X. pochodí bytového domu na ul. R. Č.. XXXX/XX, P. a spoločných a nebytových priestorov bytového domu, ktorý je spoločným obydlím jeho a jeho manželky spolu s maloletými deťmi.
2. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX bola zo strany jej manžela- žalovaného fyzicky napadnutá, v dôsledku čoho privolala príslušníkov OR PZ v P., odbor poriadkovej polície, ktorí ho v uvedený deň vykázali zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. V návrhu taktiež uviedla, že v uvedenom byte bývali so žalovaným a ich maloletými deťmi až do dňa jeho vykázania. Podľa tvrdení žalobkyne vzťahy medzi ňou a žalovaným ako manželmi sú vážne narušené a zo žalovaného má strach, že ju opätovne napadne, pričom táto dôvodná obava pramení z predchádzajúcich skúseností a zo života v spoločnej domácnosti so žalovaným ako aj z jeho vyhrážok. Uviedla, že vzťahy medzi stranami sporu sú narušené, tieto sú zdrojom konfliktov a majú priamy vplyv na správanie sa žalovaného ku žalobkyni.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyni priložila sobášny list strán sporu, rodné listy ich detí, potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia zo dňa XX.X.XXXX. Súd postupom podľa §185 ods.2 CSP pripojil k spisu aj lustráciu v registri správnych deliktov a priestupkov, lustráciu v registri Generálnej prokuratúry SR a lustráciu v registri trestov žalovaného.
4. Zo sobášneho listu je zrejmé, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa XX.X.XXXX manželstvo na matričnom úrade P., ktoré je zapísané vo zväzku XX, ročník XXXX, na str.XXX, pod por. č. XXX. Strany sporu sú rodičmi dvoch detí a to F. O., nar. XX.XX.XXXX a Y. O., nar. XX.XX.XXXX.
5. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia je zrejmé, že žalovaný bol postupom podľa §27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore dňa XX.X.XXXX o 19:40h. vykázaný zo spoločného obydlia dňa XX.X.XXXX a to z bytu na X.pochodí bytového domu na ul. R. Č.. XXXX/XX P. a zo spoločných a nebytových priestorov bytového domu na dobu 14 dní.
6. Z lustrácie Registra priestupkov súd zistil, že žalovaný má v uvedenom registri 4 záznamy, všetky sú priestupkami proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Dňa 3.6.2017 žalovaný žalobkyni vulgárne vynadal. Dňa 18.8.2019 žalobkyňu fyzicky napadol a to tak, že ju chytil za vlasy a ťahal ju, kde neskôr v čase okolo 21:30 hod. ako za ním oznamovateľka išla na zastávku ju sotil na zem, chytil ju za mikinu a začal ju ťahať. Dňa 10.4.2022 vulgárne nadával poškodenému L. a dňa 27.4.2022 hrubým správaním narúšal občianske spolunažívanie, pričom z registra priestupkov nie je zrejmá osoba, voči ktorej sa protiprávneho konania dopustil.
7. Podľa odpisu z registra trestov bol žalovaný päťkrát odsúdený a to dvakrát za majetkovú trestnú činnosť, pričom na jedno z týchto odsúdený sa hľadí ako by páchateľ nebol odsúdený. Trestným rozkazom sp.zn. 1T/73/2014 bol žalovaný odsúdený pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, pričom mu bol uložený trest povinnej práce a zákaz činnosti viesť motorové vozidla na 2 roky. Uvedené odsúdenie je toho času zahladené. Následne trestným rozkazom sp.zn. 1T/21/2016 zo dňa 19.2.2016 bol žalovaný odsúdený z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, t.j. za napadnutie iného a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bolo žalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečené ambulantnou formou. Trestným rozkazom sp.zn. 0T/36/2019 zo dňa 24.6.2019 bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka, pričom skúšobnej dobe tohto odsúdenia sa žalovaný osvedčil. Taktiež mu bol uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidla na 7 rokov.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
19. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
21. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
22. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
23. Podľa § 27a ods.4 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt vyhotoví potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe. V potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia policajt uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia vykázanej osoby a ohrozenej osoby, priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje a čas, kedy policajt osobu zo spoločného obydlia vykázal. Súčasne s vydaním potvrdenia o vykázaní, vykázaná osoba oznámi policajtovi adresu a telefónne číslo, na ktorom bude zastihnuteľná počas trvania účinkov vykázania, až do vydania rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení. Telefónne číslo poskytne prípadne policajtovi tiež ohrozená osoba. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname.
24. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom civilného konania, ktorý je na mieste, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).
25. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
26. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)
27. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)
28. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými v návrhu.
29. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
30. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku.
31. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.
32. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký, nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný (s výnimkou Trestného zákona, ktorý v ustanovení § 122 ods. 7 uvádza, že trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.), avšak Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 5MCdo/10/2012
konštatuje, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím nie je konflikt, keďže v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
33. Tunajší súd má na základe predložených listinných dokladov ako aj na základe ním zabezpečených dôkazov z registra priestupkov a registra trestov žalovaného za osvedčené, že žalovaný má agresívnu povahu, čo sa prejavuje charakterom páchanej protiprávnej činnosti, akými sú priestupky na úseku občianskeho spolunažívania a zároveň aj trestný čin výtržníctva. Súd má za preukázané, že žalovaný sa voči žalobkyni už dopustil priestupkov násilnej povahy a zároveň z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je tunajšiemu súdu zrejmé, že žalovaný bol dňa XX.X.XXXX o 19:40 hod. vykázaný zo spoločného obydlia, t.j. z bytu na X.pochodí bytového domu na ul. R. Č.. XXXX/XX P. a zo spoločných a nebytových priestorov bytového domu na dobu 14 dní z dôvodu, že zo strany žalovaného je možné očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby- žalobkyne, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súd mal pre potreby nariadenia tohto neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené, že medzi stranami sporu sú vzájomné konflikty a aktuálna vyhrotená situácia vo vzťahu medzi stranami v súvislosti s ich nedoriešenými vzťahovými záležitosťami a prebiehajúcimi konaniami, podľa všetkého zrejme neumožňuje pokojné spolunažívanie, a je vysoký predpoklad, že uvedené vyhrotené situácie, vzhľadom na povahu žalovaného a jeho doterajšie správanie, vyplývajúce z registra trestov a registra priestupkov, by mohli vyústiť do útoku žalovaného na žalobkyňu.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že bolo osvedčené, že žalovaný je podozrivý z násilia voči žalobkyni, a preto podľa názoru súdu bol osvedčený žalobkyňou uplatnený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Taktiež mal súd za osvedčené, že telesná alebo duševná integrita žalobkyne môže byť priblížením sa žalovaného na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov k žalobkyni ohrozená, preto aj nárok podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je daný a súd návrhu vyhovel.
35. Súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do bytu na X.pochodí na ul. R. Č.. XXXX/XX P., nakoľko tam býva žalobkyňa, vo vzťahu ku ktorej je žalovaný podozrivý z násilia. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku žalovaného na žalobkyňu, ktorý je vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa jej manžela možné očakávať. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie.
36. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, prípadne prichádza do úvahy jeho zrušenie i podľa § 335 CSP. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nebude teda narušený princíp proporcionality.
37. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva potreba nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu na ochranu života, zdravia, ako aj osobnej integrity žalobkyne, potrebu nedotknuteľnosti osoby a súkromia žalobkyne, ako aj slobody jej pohybu a pobytu, a to s odkazom na čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby, a to žalovaného, za účelom ochrany telesnej integrity a vlastného súkromia žalobkyne, ktoré jednoznačne konaním žalovaného je ohrozené.
36. Pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia súd nemohol prehliadnuť ani výpis z trestného registra žalovaného a výpis z registra priestupkov, najmä charakter páchanej protiprávnej činnosti
žalovaným (priestupky spáchané proti občianskemu spolunažívaniu ako aj trestný čin výtržníctva spôsobom napadnutia inej osoby). Vyššie uvedené prispieva k osvedčeniu skutočností, že následkom narušeného vzťahu strán sporu a povahou žalovaného je telesná a duševná integrita žalobkyne ohrozená a je potrebné jej poskytnúť ochranu neodkladným opatrením v znení, v akom súd vyhovel návrhu žalobkyne. Súd je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia žalovanému nevznikne neprimeraná ujma. Neprimeranou ujmou je totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením neodkladného opatrenia dostane druhej strane. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiava. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných v trestnom a občianskom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov považoval súd za dostačujúcu, aby zabránil prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobkyňou.
37. Súd vo výroku uznesenia neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V súčasnej dobe navyše nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobkyne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučuje povinného o možnosti podať žalobu voči žalobkyni vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
38. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa.
39. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, pričom neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd bol zároveň povinný rozhodnúť aj o trovách konania.
44. Nakoľko žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).