Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-127-2013.pdf
PDF · 85.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľky Ing. Anny Semancovej - AMMSE, podnikateľky s miestom podnikania Halalovka 2345/41, 911 08 Trenčín, IČO 35 181 346, právne zastúpenej JUDr. Simonou Sťahulovou, PhD., advokátkou so sídlom Majerníkova 1/ B, 841 05 Bratislava proti odporcovi PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, s.r.o. so sídlom Tatranská 295, 017 01 Považská Bystrica, IČO 00 694 100 o zaplatenie 1 300 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu súdneho poplatku 78 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 1 300 €, úroky z omeškania a trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila „Zmluvu o poskytovaní služieb“, ktorou sa zaviazala pre odporcu od 10.12.2012 do 31.1.2013 poskytovať služby ekonomického charakteru a odporca sa zaviazal vyplatiť dohodnutú odmenu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca jej nezaplatil za služby, ktoré boli poskytnuté v januári 2013. Navrhovateľka poukázala na to, že na základe inzerátu sa zúčastnila výberového konania, kde aj uspela. Konateľ odporcu jej po tomto výberovom konaní ponúkol buď pozíciu ekonómky alebo pozíciu ekonomickej námestníčky s tým, že túto prácu by mohla vykonávať v pracovnom pomere alebo na živnosť. Navrhovateľka si vybrala, že prácu bude vykonávať ako živnostníčka. Navrhovateľka tiež uviedla, že s Ing. Stachom sa dohodla, že v predmetnom období sa bude pripravovať na prevzatie funkcie ekonomického námestníka.
Odporca v podanom odpore uviedol, že navrhovateľka nezabezpečila plnenie predmetu zmluvy o poskytovaní služieb a teda navrhovateľke nevznikol nárok na úhradu ceny. Odporca zdôraznil, že predmet zmluvy nebol splnený (čl. 26). Odporca aj na pojednávaní uviedol, že fakturované činnosti neboli vykonané (čl. 59pv).
Súd považuje za preukázané, že navrhovateľka dňa 10.12.2012 uzatvorila s odporcom „Zmluvu o poskytovaní služieb“, ktorou sa zaviazala pre potreby odporcu poskytovať služby ekonomického charakteru - ekonomické poradenstvo podľa živnostenského oprávnenia + administratívne práce na ekonomickom úseku odporcu; súd pri ustálení tejto skutočnosti vychádzal z písomnej „Zmluvy o poskytovaní služieb“ (čl. 3).
Súd považuje za preukázané aj to, že úmysel odporcu pri uzatváraní zmluvy smeroval k tomu, aby navrhovateľka vypracovala hodnotenie interných prepisov odporcu a že konateľ odporcu ju o tomto svojom úmysle informoval dňa 11.12.2012 (viď čl. 69 pv, čl. 70, čl. 71). Súd pri ustálení týchto skutočností vychádzal z výsluchu konateľa odporcu (čl. 69pv, čl. 70, čl. 71) a z protokolu IČF 9024/01 (čl. 68).
Pokiaľ navrhovateľka poprela, že by jej bola zadaná úloha vypracovať elaborát o interných predpisoch odporcu, súd toto jej tvrdenie považoval za účelové a uveril tvrdeniu konateľa odporcu. Výpoveď konateľa odporcu je totiž nadmieru logická a je aj v súlade s inými tvrdeniami navrhovateľky. Logickosť tvrdenia konateľa odporcu je v tom, že navrhovateľka sa mala v období od 10.12.2012 do 31.1.2013 pripravovať na prevzatie funkcie ekonomického námestníka. Toto obdobie pritom zjavne slúžilo na to, aby sa navrhovateľka rozhodla, či po 31.1.2013 ponúkanú funkciu skutočne prijme, resp. na to, aby si odporca overil, či navrhovateľka skutočne spĺňa predpoklady na výkon funkcie námestníka. Odporca si teda bol vedomý toho, že napriek tomu, že investuje určité prostriedky do odbornej prípravy navrhovateľky (najmä tým, že navrhovateľke sa museli venovať iní zamestnanci odporcu, ktorí sa nemohli venovať svojej obvyklej činnosti), po 31.1.2013 už nemusí spolupráca navrhovateľky a odporcu pokračovať a odporca príde o vynaložené prostriedky. Z tohto dôvodu je preto logické, ak odporca požadoval aspoň nejaký výstup, ktorý by mohol byť pre neho užitočný - v danom prípade písomné hodnotenie interných predpisov odporcu. Je totiž skutočne možné, že by nezaujatá osoba mohla nájsť nejaké nedostatky v predmetných interných smerniciach a že odhalením týchto prípadných chýb by sa predišlo niektorým problémom.
Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľka dňa 1.2.2013 vyfakturovala odporcovi 1 300 € za „ekonomické služby 1/2013“; súd pri ustálení tejto skutočnosti vychádzal z faktúry č. 1360001 (čl. 6).
Súd považuje za preukázané aj to, že odporca navrhovateľke dňa 15.2.2013 vrátil faktúru č. 1360001 s tým, že predmet zmluvy nebol naplnený a s tým, že odporca považuje zaslanie faktúry za nemiestny žart; súd pri ustálení tejto skutočnosti vychádzal z listu zo dňa 15.2.2013 (čl. 31).
Súd však nepovažuje za preukázané, že navrhovateľka sa v dňoch 25.1.2013 a 30.1.2013 zúčastnila na poradách. Navrhovateľka síce súdu predložila zápisy z týchto porád. Odporca však poprel pravdivosť týchto zápisov (viď čl. 64) a bolo teda na navrhovateľke, aby preukázala, že sa týchto porád zúčastnila. Navrhovateľka však túto skutočnosť nepreukázala a súd preto musel vychádzať z toho, že navrhovateľka sa porád nezúčastnila (Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/13/2009 vysvetlil, že dôkazné bremeno ohľadne pravosti súkromnej listiny leží na tom účastníkovi, ktorý z listiny vyvodzuje pre neho priaznivé právne dôsledky).
Súd však nemal za preukázané, že by navrhovateľka vypracovala hodnotenie interných smerníc odporcu.
Pokiaľ ide o uvedenie dôvodov, prečo súd nevykonal ďalšie dôkazy (viď § 157 ods. 2 O.s.p.), ďalšie dôkazy neboli vykonané z dôvodu, že účastníci žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli (čl. 72pv).
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka uzatvorila s odporcom písomnú zmluvu, ktorú samotní účastníci označili za tzv. „nepomenovanú zmluvu“. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľka zaviazala pre odporcu poskytovať „...služby ekonomického charakteru - ekonomické poradenstvo podľa živnostenského oprávnenia + administratívne práce na ekonomickom úseku odporcu...“.
Z predmetnej zmluvy tiež vyplýva, že základným predpokladom na to, aby navrhovateľke vznikol nárok na sumu 1 300 € bolo to, aby navrhovateľka riadne a včas splnila predmet zmluvy -
t.j. aby odporcovi poskytla „...služby ekonomického charakteru - ekonomické poradenstvo podľa živnostenského oprávnenia + administratívne práce na ekonomickom úseku odporcu...“.
Pretože však navrhovateľka aj odporca pri uzatvorení zmluvy vystupovali ako podnikatelia, výrazy „služby ekonomického charakteru“, „ekonomické poradenstvo“ a „administratívne práce“ nie je možné vykladať podľa jazykového prejavu, ale je potrebné ich vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol druhej strane známy.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcov úmysel smeroval k tomu, aby navrhovateľka vypracovala hodnotenie interných prepisov odporcu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že navrhovateľke tento úmysel odporcu musel byť známy - táto totiž dňa 11.12.2012 prevzala cédečko obsahujúce interné organizačné normy odporcu (viď čl. 68), pričom konateľ odporcu uviedol, že pri prevzatí tohto cédečka odporkyni povedal, že má v písomnej forme vyjadriť jej názor na tieto normy.
Pretože navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by pre odporcu vypracovala hodnotenie jeho interných prepisov, súd návrh zamietol.
Pre úplnosť súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účastníci okrem výsluchu účastníkov nenavrhli žiadne iné dôkazy na preukázanie skutočnosti, či bol navrhovateľke známy úmysel odporcu. Súd mal preto k dispozícii iba výsluch navrhovateľky a výsluch konateľa odporcu a svoje rozhodnutie tak mohol založiť iba na týchto dôkazoch (súd totiž môže vykonať iné ako navrhnuté dôkazy iba vo výnimočných prípadoch - o takýto výnimočný prípad však v súdenej veci nešlo). Keďže tieto dôkazy boli rozporné, súd musel pristúpiť k ich vyhodnoteniu a rozhodnúť sa, či uverí výpovedi konateľa odporcu alebo výpovedi navrhovateľky. Nakoľko konateľ odporcu vo svojej výpovedi podrobne vysvetlil, aký význam by pre odporcu malo vypracovanie hodnotenia interných noriem, súd uveril práve jeho výpovedi - súd totiž musí pripustiť, že cudzí človek by mohol v interných smerniciach objaviť chyby, resp. nesúlad s aktuálnou právnou úpravou, čo nepochybne má svoju hodnotu.
Na záver súd považuje za vhodné poukázať aj na to, že ak by aj úlohou navrhovateľky bolo „ekonomické poradenstvo“, táto sama uviedla, že toto pre odporcu vykonávala spoločnosť S. a že jej v decembri 2012 a v januári 2013 nebola uložená žiadna taká úloha, ktorá by sa dala označiť za ekonomické poradenstvo; je teda zrejmé, že navrhovateľka odporcovi neposkytla žiadne služby ekonomického poradenstva.
Navrhovateľka nepreukázala ani to, že by pre odporcu vykonala nejaké administratívne práce. Navrhovateľka síce súdu predložila zápis z porady dňa 30.1.2013, v ktorom je uvedené, že tento zápis spracovala práve Ing. Semancová. Odporca však poprel pravdivosť tohto zápisu a bolo teda na navrhovateľke, aby preukázala, že zápis skutočne spracovala. Navrhovateľka však túto skutočnosť nepreukázala a súd preto musel vychádzať z toho, že navrhovateľka predmetný zápis nevypracovala (Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 13/2009 vysvetlil, že dôkazné bremeno ohľadne pravosti súkromnej listiny leží na tom účastníkovi, ktorý z listiny vyvodzuje pre neho priaznivé právne dôsledky).
Pokiaľ ide o to, že W.. D. oboznamovala navrhovateľku s internými postupmi a o (prípadnú) účasť navrhovateľky pri príprave podkladov pre daňové kontroly, o (prípadné) vyberanie faktúr presahujúcich sumu 50 000 Sk, o (prípadné) zabezpečenie skenera, (prípadné) riešenie elektronického podpisovania faktúr a o (prípadnú) účasť navrhovateľky na poradách vedenia, súd považuje za vhodné poukázať na to, že nemožno vylúčiť, že navrhovateľka sa určitým spôsobom mohla podieľať na plnení týchto úloh - nakoniec v priestoroch odporcu sa zdržiavala práve preto, aby sa pripravila na prevzatie funkcie ekonomického námestníka a v tomto smere by nepochybne bolo užitočné, aby sa oboznámila aj s tým, ako veci u odporcu fungujú aj v reáli. Na druhej strane však treba zdôrazniť, že podľa horeuvedeného názoru súdu služba navrhovateľky mala spočívať v tom, aby predložila hodnotenie interných smerníc - prípadné vykonanie iných činností teda nemôže byť považované za riadne plnenie zmluvy.
Súd v tejto súvislosti považuje za vhodné zdôrazniť aj to, že samotná navrhovateľka sa rozhodla, že činnosť pre odporcu nebude vykonávať v režime pracovného práva, ale že túto činnosť bude vykonávať ako živnostníčka. Dôsledkom tohto jej rozhodnutia je potom to, že na získanie na získanie odmeny bolo potrebné splniť určitú konkrétnu úlohu a nestačilo iba to, že navrhovateľka sa v pracovnom čase zdržiavala v priestoroch odporcu a s inými pracovníkmi spolupôsobila pri niektorých činnostiach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal vo veci plný úspech a súd mu preto priznal náhradu súdneho poplatku 78 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.