Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-76-2023.pdf
PDF · 100.68 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/76/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov JUDr. Miriam Štillovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30794536 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky - neb. C. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX a otca – D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D., toho času bytom F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Milan Migo, advokát so sídlom Alej slobody 2203, 026 01 Dolný Kubín, o návrhu starých rodičov – navrhovateľov: 1/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX D. a 2/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX D., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Mária Vevurková, advokátka, so sídlom Mieru 312, 029 01 Námestovo, o úprave styku s maloletými deťmi, za účasti prokurátora – Krajská prokuratúra Žilina, o odvolaní starých rodičov – navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 13P/47/2022-81 zo dňa 01. marca 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 13P/47/2022-106 zo dňa 18. apríla 2023, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku II. m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Výrok I. rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením zostáva n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. 13P/47/2022-81 zo dňa 01.03.2023 v spojení s opravným uznesením okresného súdu č.k. 13P/47/2022-106 zo dňa 18.04.2023 rozhodol tak, že schválil dohodu účastníkov konania uzavretú dňa 01.03.2023 v nasledovnom znení: a) starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX a s mal. B. A., nar. XX.XX.XXXX, každú tretiu sobotu v mesiaci v kalendárnom roku od 09:30 hod. do 17:00 hod. s tým, že starí rodičia si maloleté deti prevezmú v mieste bydliska otca, kde ich po ukončení styku aj odovzdajú. b) Otec je povinný maloleté deti na styk so starými rodičmi riadne pripraviť (výrok I.) Otcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd určuje výšku náhrady trov konania v sume 326,49 eur, ktorú sú navrhovatelia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu otca (výrok II.). Okresný súd schválil dohodu účastníkov konania, keďže mal za to, že je v záujme maloletých detí. Stanovený rozsah stretávania maloletých detí so starými rodičmi je podľa súdu postačujúci vzhľadom na životnú situáciu, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú, keď sa po smrti matky ešte viac naviazali citovo na otca, ktorý vykonával o ne starostlivosť, pričom v tejto starostlivosti neboli zistené nedostatky. Zohľadnil aj názor maloletých detí, ktoré sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že nechcú u starých rodičov
- navrhovateľov 1/ a 2/ prespávať. Samotní navrhovatelia následne netrvali na tom, aby maloleté deti
u nich prespávali cez víkend a upustili aj od návrhu úpravy styku počas prázdnin. Rozsah upraveného styku zaručuje, aby bol zachovaný kontakt navrhovateľov s maloletými deťmi ako i s rodinou matky a poskytuje maloletým deťom, ale aj otcovi a navrhovateľom čas na vyrovnanie sa so stratou milovanej osoby. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 55 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) napriek tomu, že v konaní bola uzavretá dohoda. Mal za to, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je spravodlivé, aby navrhovatelia znášali trovy konania, ktoré otcovi detí v konaní preukázateľne vznikli. Súd vyhodnotil podaný návrh navrhovateľov ako nedôvodný a predčasný, keďže napriek zhoršenej komunikácii medzi navrhovateľmi a otcom detí sa títo s maloletými deťmi stretávali, a to minimálne v rozsahu, v akom bola uzavretá dohoda o úprave styku. Takto nedošlo k úplnému zamedzeniu styku navrhovateľov s maloletými deťmi a k nemu dochádzalo aj bez toho, aby podali návrh na súd. Okresný súd prihliadol aj na časové hľadisko, keďže otec sa s maloletými deťmi odsťahoval z domácnosti navrhovateľov v polovici mesiaca november 2022, pričom samotný návrh bol podaný už dňa 13.12.2022, t. j. len necelé dva mesiace po tom, ako maloleté deti opustili domácnosť navrhovateľov. Podľa súdu sa jedná o krátky čas na to, aby vzhľadom na presťahovanie sa do novej domácnosti, zmenu školy a škôlky a dôvodov, prečo k odsťahovaniu došlo, mohol pripustiť záver o tom, že otec bránil navrhovateľom v styku s maloletými deťmi. Z vyjadrení otca aj kolízneho opatrovníka potom vyplynulo, že pre zdravý psychický vývoj detí bolo potrebné, aby došlo k zmene ich bydliska a deťom zmena prostredia prospela. V prípade lepšej komunikácie navrhovateľov s otcom detí nemuselo dôjsť k podaniu návrhu na súd. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol podaný návrh na úpravu styku, t.j. odsťahovanie sa maloletých detí z domácnosti navrhovateľov z dôvodu zlepšenia ich psychického zdravia (napriek tomu, že k zhoršeniu nedošlo z dôvodu na strane navrhovateľov), ďalej skutočnosť, že súd vyhodnotil podaný návrh ako nedôvodný, priznal otcovi detí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol o výške trov konania. Keďže otec detí nevyčíslil tieto trovy, okresný súd vychádzal z úkonov preukázateľne vykonaných zo spisu, a to úkony právnej služby - príprava, prevzatie, zastupovanie zo dňa 04.01.2023, písomné podanie, vyjadrenie k návrhu zo dňa 11.01.2023 a účasť na pojednávaní na Okresnom súde Námestovo dňa 01.03.2023. Súd nemal v čase rozhodovania vedomosť o tom, že by právny zástupca otca detí bol platcom DPH. Výška náhrady trov konania, ktorú zaviazal navrhovateľov zaplatiť otcovi detí predstavuje sumu 326,49 eur (úkon právnej služby za rok 2023 v sume 96,31 eur + 12,52 eur režijný paušál), ktorú sú povinní zaplatiť otcovi detí. V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 25 ods. 5, § 36 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 55, § 57 a § 58 ods. 1 CMP.
2. Proti rozsudku okresného súdu podali navrhovatelia 1/ a 2/ odvolanie prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 29.03.2023 a to do výroku II. o trovách konania. Žiadali napadnutý výrok II. zmeniť podľa § 388 CSP a rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vytýkali okresnému súdu, že vinu za zhoršenú komunikáciu pripisuje navrhovateľom, pričom oni sa ešte pred podaním návrhu na súd opakovane pokúšali s otcom detí kontaktovať, avšak tento s nimi nekomunikoval a nedvíhal telefón. Za tým účelom predložili screenshoty o uskutočnenie hovorov z telefónneho čísla navrhovateľa 2/ - starého otca na telefónne číslo otca detí, z ktorých vyplýva, že tento nemal záujem s navrhovateľmi komunikovať. Navrhovatelia pred samotným podaním návrhu chceli a mali záujem dohodnúť sa s otcom detí na úprave stretávania s maloletými deťmi. Zdôraznili, že s maloletými deťmi vyrastali od ich narodenia v spoločnej domácnosti a je preto prirodzené, že sa s nimi chcú stretávať aspoň v minimálnom rozsahu aj po smrti ich matky – dcéry navrhovateľov. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti im to nebolo umožnené, preto dňa 13.12.2022 podali návrh. Zdôraznili, že rešpektujú a vždy rešpektovali rodičovské práva otca. Až po podaní návrhu na súd sa situácia zmenila a otec umožnil stretnutie s maloletými deťmi dňa 23.12.2022. Navrhovateľom sa obdobie takmer dvoch mesiacov, počas ktorých nemali s maloletými deťmi žiadny kontakt, javilo ako neprimerane dlhé. Boli presvedčení, že tak, ako im chýba kontakt s deťmi, tak aj deťom môže chýbať kontakt s nimi. Pred podaním návrhu sa opakovane pokúšali kontaktovať s otcom, aby im umožnil stretnutie s vnúčatami, avšak bez výsledku. Ohľadom neochoty otca umožniť stretnutie svedčí aj skutočnosť, že otec pred nimi zatajoval adresu, na ktorú sa s maloletými deťmi presťahoval a túto sa dozvedeli až dňa 07.02.2023 zo správy kolízneho opatrovníka. Pokiaľ okresný súd uviedol potrebu akceptovať potreby maloletých detí a teda to, v akom rozsahu a kedy sa chcú s navrhovateľom stretávať vzhľadom na ich zdravie a psychický vývoj, poukázali na to, že zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloleté deti ich majú radi a prejavili záujem sa s nimi stretávať. Pokiaľ prejavili názor, že nechcú u nich prespať, to rešpektovali. Uprednostňovanie záujmu detí zo strany navrhovateľov svedčí aj skutočnosť, že tak ako im bol navrhnutý rozsah styku s maloletými deťmi zo strany otca bez prespatia každé tri týždne, súhlasili s tým. Ďalej navrhovatelia uviedli, že z výroku I. napadnutého rozsudku je zrejmé, že ich návrhu bolo vyhovené a súd ich návrh
nezamietol. Tvrdenia otca, že sa chcel s navrhovateľmi dohodnúť, nekorešpondujú s jeho postojom pred podaním návrhu, kedy im zamedzil styk s maloletými deťmi nekomunikoval s nimi, tajil miesto, kde sa zdržiava s deťmi a ďalej odmietol prevziať pre deti darčeky na Mikuláša, ktoré im pripravili a tieto im odovzdali až pri prvom stretnutí po podaní návrhu dňa 23.12.2022. Vytýkali okresnému súdu, že pokiaľ tvrdí, že v prípade lepšej komunikácie nemuselo dôjsť k podaniu návrhu, navrhovatelia uviedli, že z ich strany nebolo možné urobiť viac vzhľadom na správanie otca, ktorý s nimi nekomunikoval, nedvíhal telefón a tajil svoje bydlisko. Takto navrhovatelia mali za to, že nie sú splnené podmienky ust. § 55 CMP, pokiaľ ide o existenciu výnimočných dôvodov. Návrh navrhovateľov bol teda dôvodný a sledovali ním výlučne záujem maloletých detí. Taktiež navrhovatelia poukázali na to, že rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania by nemalo sa javiť ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom a odporovať dobrým mravom. Takéto rozhodnutie aj z tohto dôvodu vychádza z nesprávneho zistenia súdu. Poukázali na to, že navrhovateľke 1/ bol v priebehu konania priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc. Obaja sú dôchodcovia, s jediným príjmom starobným dôchodkom, ktorý je u navrhovateľky 1/ vo výške 384,- eur mesačne a u navrhovateľa 2/ vo výške 464,- eur mesačne. Povinnosť nahradiť trovy tak pre nich znamená neprimeranú tvrdosť a výrazne negatívne ich zasiahne k uspokojeniu bežných každodenných potrieb. Poukázali na to, že v súlade s § 55 CMP sa posudzujú aj okolnosti na strane účastníkov konania ako sú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania. Tiež okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva a ich postoj v konaní. V danej veci maloleté deti prišli o matku a navrhovatelia o svoju dcéru, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Po smrti matky detí sa otec spoločne s deťmi odsťahoval z rodinného domu navrhovateľov, ktorí spoločne s maloletými deťmi obývali 8 rokov. Od času odsťahovania sa otca nebolo navrhovateľom umožnené zo strany otca styk s maloletými deťmi. Prvýkrát tak umožnil otec a na veľmi krátky čas dňa 23.12.2022 po podaní návrhu. Navrhovatelia hneď na pojednávaní dňa 01.03.2023 súhlasili s dohodou s otcom, akonáhle im bol oznámený návrh otca o spôsobe a rozsahu, v ktorom by bol ochotný umožniť styk s nimi. Podľa navrhovateľov je zrejmé, že konanie oni nezavinili, mali záujem sa dohodnúť, ale konanie bolo zapríčinené postojom otca. Navrhovatelia predložili súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2022, fotografiu odchádzajúcich hovorov, rozhodnutie Centra právnej pomoci z 23.02.2023 a rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 16.03.2023.
3. Otec detí sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ dňa 15.04.2023. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozhodol, že navrhovatelia sú povinní nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že je absurdné, pokiaľ navrhovatelia poukazujú na neprijaté telefónne hovory a predkladajú screenshoty z telefónu. Týmto je preukázané len to, že v čase uvedených hovorov potencionálny príjemca nemohol hovor prijať. Navrhovatelia majú problém s otcom detí normálne komunikovať a reagujú okamžite prehnane a podráždene, cítiac sa urazene pokiaľ im nie je vo všetkom vyhovené. Zdôraznil, že umožnil navrhovateľom stretávanie sa s deťmi jedenkrát mesačne opakovane a pravidelne, pričom trval na tom, že nie je vhodné, aby deti u navrhovateľov prespávali, k čomu zaujala stanovisko podľa neho aj detská psychologička. Podľa otca detí nie je pravda, že navrhovatelia hneď 01.03.2023 akceptovali jeho návrh, pretože títo odmietali návrhy, aby sa s deťmi stretávali jedenkrát mesačne a bez prespávania u nich doma aj po prednese návrhu dohody. Na súde sa snažili za každú cenu vydobyť si stretávanie s deťmi vo väčšom rozsahu. Paradoxné podľa otca bolo, že pochybením súdu bolo pôvodne vo výroku I. rozsudku uvedené, že súd schválil dohodu na stretávaní sa s maloletými deťmi každú tretiu sobotu v kalendárnom roku namiesto každej tretej soboty v kalendárnom mesiaci, čo činilo veľký rozdiel, lebo otec požadoval, aby aj starí rodičia z druhej strany, t. j. jeho rodičia mali možnosť sa s deťmi vídať pravidelne jedenkrát mesačne a aby on sám teda mohol s deťmi tráviť dva víkendy v mesiaci. Aj napriek tomu navrhovatelia pri prvej možnosti sa chopili toho, že im otec neumožnil sa s deťmi stretávať v sobotu 08.04.2023, pričom to otec detí nepredpokladal, keďže tretia sobota v mesiaci prichádzala na 15.04.2023 a bol s deťmi vzdialene odcestovaný. Podľa otca okresný súd vyhodnotil správne, že navrhovatelia podali na súd návrh predčasne a zjavne neodôvodnene. Pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery na strane navrhovateľov uviedol, že títo neuviedli presne, že mali aj iné príjmy vo výške 5.000,- eur, ktoré navrhovateľom nedávno zaslal otec maloletých detí. Poukázal na doklad zo dňa 09.12.2022. Taktiež poukázal na to, že pokiaľ navrhovatelia nezaplatia otcovi detí náhradu trov konania, ktoré zbytočne iniciovali, tieto bude znášať priamo otec detí a bude musieť vynaložiť finančné prostriedky na právne služby namiesto toho, aby tieto finančné prostriedky vynaložil na potreby detí. Považuje preto za nespravodlivé, aby mal znášať zbytočné trovy konania vrátane predlžovaného, ktoré iniciujú navrhovatelia. Otec súčasne s vyjadrením predložil poštový poukaz na adresu druhá trieda podací lístok (fotokópia).
4. Prokurátor - Krajská prokuratúra Žilina oznámila dňa 24.04.2023 prebratie vstupu do konania. Uviedla, že rozsudok okresného súdu vo výrokoch o náhrade trov konania navrhuje ako vecne správny potvrdiť.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 23 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 psím. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkmi konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti a obsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti a to vo výroku II. zmenil (§ 388 CSP).
7. V predmetnej veci navrhovatelia ako starí rodičia maloletých detí podali návrh na úpravu styku s maloletými deťmi voči otcovi detí, kde sa domáhali úpravy styku každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. V konaní pred okresným súdom bola rozsudkom okresného súdu v spojení s opravným uznesením schválená dohoda účastníkov konania dňa 01.03.2023, na základe ktorej starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi každú tretiu sobotu v mesiaci v kalendárnom roku o 09:30 hod. do 17.00 hod. s tým, že starí rodičia si prevezmú maloleté deti v mieste bydliska otca, po ukončení styku ich odovzdajú. Zároveň bola upravená povinnosť otca maloleté deti na styk so starými rodičmi riadne pripraviť. Okresný súd priznal otcovi detí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zaviazal navrhovateľov 1/, 2/ zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 326,49 eur.
8. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
9. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že v mimosporových konaniach upravených zákonom č. 161/2015 Z. z. platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktorého si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Výnimočne v súlade s § 55 CMP možno priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri posudzovaní okolnosti prípadu sa prihliada jednak na okolnosti na strane účastníkov konania, ako aj okolnosti, ktoré viedli k podaniu návrhu.
13. V danom prípade navrhovatelia podali návrh za účelom úpravy styku, keďže po odchode otca a maloletých detí z ich spoločnej domácnosti, po zlyhaní pokusov o kontakt s otcom došlo k dočasnému prerušeniu kontaktov s maloletými deťmi. V tejto súvislosti mal odvolací súd za to, že navrhovatelia preukázali, že skúšali telefonicky kontaktovať otca. K obnoveniu styku navrhovateľov s maloletými deťmi došlo až dňa 23.12.2023 len na kratší čas, t. j. až po podaní návrhu na okresný súd. Aj zo samotnej skutočnosti, že navrhovatelia uzavreli s otcom detí dohodu, ktorou sa upravil styk, aj keď v užšom rozsahu, možno mať za to, že návrh navrhovateľov bol do istej miery dôvodný. Rozhodujúcimi skutočnosťami podľa odvolacieho súdu sú okolnosti týkajúce sa toho, že maloleté deti vyrastali od narodenia v spoločnej domácnosti so navrhovateľmi a je nesporné, že medzi nimi a otcom detí existujú vzťahy, ktoré nemožno označiť ako pozitívne, ktoré následne sťažujú aj komunikáciu a možnosť vzájomnej dohody. V súlade s § 36 ods. 2 Zákona o rodine je možné upraviť styk maloletých detí s blízkymi osobami zomrelého manžela. Nárok navrhovateľov teda má podklad v hmotnom práve. Posúdenie okresným súdom, že sa jedná o návrh, ktorý bol podaný predčasne a nedôvodne, je nesprávny. Odvolací súd poukazuje na zistené okolnosti, keďže dôvodnosť návrhu vyplýva zo skutočnosti, že navrhovatelia skúšali pred podaním návrhu kontaktovať otca detí, avšak bezúspešne a k styku došlo až následne po podaní návrhu a len počas kratšieho časového okamihu. Nemožno
teda argumentovať nedôvodnosťou návrhu. Nie je daná ani predčasnosť podaného návrhu, keďže navrhovatelia podali tento návrh až po uplynutí mesiaca, odkedy im otec detí neumožňoval styk s maloletými deťmi, pričom styk im umožnil až po mesiaci a pol. Odvolací súd poukazuje na to, že otec detí mohol zabrániť podanému návrhu keby riadne komunikoval s navrhovateľmi, pričom nepreukázal, že by mu v tom bránila akákoľvek dôležitá okolnosť, resp. mohol zabezpečiť počas inkriminovaného obdobia tento styk. Pokiaľ aj otec detí argumentoval tým, že bol nútený si zobrať právneho zástupcu a ak by musel znášať náklady na neho, išlo by to na úkor maloletých detí, odvolací súd poukazuje na to, že otec detí si zvolil právneho zástupcu na základe svojho rozhodnutia, pričom sa nejednalo o typ konania vyžadujúci si obligatórne zastúpenie advokátom. Nevyhnutnosť jeho voľby spočívalo len v jeho hodnotení potreby mať právneho zástupcu.
14. Vzhľadom na zistené skutočnosti neboli dané dôvody podľa § 55 CMP a okresný súd rozhodnutie o trovách konania nesprávne právne posúdil.
15. V súhrne všetkých konštatovaných úvah a súvislostí tak odvolací súd považoval za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám a podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CMP s použitím § 52 CMP zmenil výrok II. rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolaním nenapadnutý výrok I. zostal nedotknutý.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 52 a § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Otec detí síce žiadal priznanie náhrady aj trov odvolacieho konania, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, navrhovatelia boli v konaní úspešní a neboli zistené žiadne osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo podľa § 55 CMP spravodlivé priznať náhradu trov konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).