Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-58-2022.pdf
PDF · 134.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/58/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: ISCON s.r.o., Čučmianska dlhá 3, 048 01 Rožňava, IČO: 36 820 202, zastúpeného JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom, Mäsiarska 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: SzTEL s.r.o., Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, IČO: 36 836 711, zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 12.976,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 11Cb/7/2021-140 zo dňa 12. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava, č. k. 11Cb/7/2021-140 zo dňa 12. novembra 2021.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.976 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 20.000 eur od 21.4.2020 do 7.9.2020, zo sumy 10.000 eur od 9.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 2.976 eur od 8.11.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou pôvodne na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 12.976 eur s príslušenstvom za dodanie a montáž tovaru a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že na základe dohody so žalovaným dodal žalovanému dňa 6.4.2020 kompletné kuchynské linky vrátane odsávačov pár MORA OP632W a Filtra MORA UNI 300 x 520 uhlík. filter v množstve 36 kusov za cenu 30.240 eur s DPH a elektrické sporáky MORA E110AW v množstve 36 kusov za cenu 11.232 eur s DPH. Za dodanie tohto tovaru vystavil žalovanému faktúru č. 0532020 splatnú dňa 20.4.2020, ktorou ho vyzval na zaplatenie sumy 41.472 eur s DPH, z ktorej mu žalovaný dňa 16.4.2020 zaplatil 21.472 eur a dňa 8.9.2020 sumu 10.000 eur. Zostávajúcu časť vo výške 10.000 eur mu žalovaný napriek opakovaným výzvam nezaplatil. Ďalej žalobca uviedol, že na základe dohody so žalovaným dňa 31.10.2020 vykonal pre neho montáž vyššie označených kuchynských liniek a sporákov. Následne faktúrou č. 2122020 splatnou dňa 7.11.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za ich montáž a dopravu vo výške 2.976 eur bez DPH, no žalovaný mu túto faktúru nezaplatil ani sčasti. S poukazom na uvedené dôvodil, že žalovaný mu dlhuje 12.976 eur. Tvrdil, že dodanie tovaru aj montáž boli realizované pre potreby žalovaného, ktorý vykonával obnovu nájomných bytov v obci Plešivec. Zároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 20.000 eur od
21.4.2020 do 7.9.2020, zo sumy 10.000 eur od 9.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 2.976 eur od 8.11.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že u žalobcu si neobjednal tovar vymedzený v žalobe, takýto tovar mu ani nebol dodaný a osobitne sa tak nestalo dňa 6.4.2020. Žiadal, aby žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení objednávku, zmluvu, alebo akýkoľvek iný doklad preukazujúci vznik právneho vzťahu medzi stranami a tiež dodací list alebo iný doklad preukazujúci plnenie. Rozporoval realizáciu dopravy a montáže kuchynských liniek žalobcom. Argumentoval, že už samotné tvrdenie žalobcu, že dodávka mala byť realizovaná v apríli 2020 a skutočnosť, že dopravu a montáž mu fakturoval o pol roka neskôr vyvolávajú pochybnosti. Rovnako aj číselné označenie faktúr vyvoláva pochybnosti, či sa nejedná o faktúry, ktoré boli vystavené v rozpore s účtovnými predpismi a obchodnými zvyklosťami. Namietal, že naopak žalobca má voči nemu splatné záväzky, ktorých splnenia sa bude domáhať či už v tomto konaní vzájomnou žalobou, alebo po kompletizácii príslušných listinných dôkazov v osobitnom konaní. Uzavrel, že uplatnenie tvrdenej pohľadávky žalobcu je aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého podnikania.
4. Žalobca argumentoval, že žalovaný na základe zmluvy o dielo zo dňa 25.10.2018 v znení jej dodatkov mal pre objednávateľa AKH & PARTNERS s.r.o. vykonať dielo a to výstavbu nájomných bytov v Plešivci. V rámci tohto zmluvného vzťahu bol na predmet diela vypracovaný súhrnný list stavby, ktorý obsahoval presnú špecifikáciu prác na diele a ceny za ne. Tento dokument bol pre žalovaného záväzný, pričom z jeho časti týkajúcej sa aj tohto sporu - Objekt 11 : Technické vybavenie objektu vyplýva, že technickým vybavením objektu bola aj montáž a dodávka 36 kusov kuchynských liniek, montáž a dodávka 36 kusov elektrických sporákov s teplovzdušnou rúrou a tiež ich doprava s tým, že celková výška nákladov na ne bola určená fixne sumou 45.043,20 eur. Žalobca tvrdil, že na základe uvedeného a najmä na základe predchádzajúcej ústnej dohody dodal žalovanému kompletné kuchynské linky vrátane odsávačov pár MORA OP632W a Filtra MORA UF UNI 300 x 520 uhlík. filter v množstve 36 kusov za cenu 30.240 eur s DPH a elektrické sporáky MORA E110AW v množstve 36 kusov za cenu 11.232 eur s DPH. Dôvodil, že na vznik právneho vzťahu medzi stranami sporu nebolo potrebné uzavretie písomnej kúpnej zmluvy, ako nesprávne tvrdí žalovaný. Medzi stranami bola uzavretá ústna kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo dodanie vyššie označených tovarov. Dňa 6.4.2020 žalovanému za ich dodanie vystavil faktúru č. 0532020 splatnú dňa 20.4.2020, ktorou ho vyzval na zaplatenie 41.472 eur s DPH. Žalovaný mu z nej ale zaplatil iba časť tak, ako uviedol v žalobe. Následne ho žalovaný dňa 23.9.2020 písomne vyzval, aby vykonal montáž kuchynských liniek s poukazom na to, že mu zaplatil 75 % z fakturovanej sumy, čo preukazuje výpis z mailovej komunikácie strán sporu. Dôvodil, že z výzvy žalovaného zo dňa 23.9.2020 vyplýva, že žalovaný potvrdil, že žalobcu považuje za svojho obchodného partnera a zároveň z nej vyplýva aj existencia dohody o dodaní a montáži tovaru a tiež to, že žalovaný mu zaplatil 75 % z vyfakturovanej ceny dodaného tovaru a dožadoval sa jeho montáže. Tvrdenia žalovaného o neexistencii dohody o dodaní a montáži tovaru preto považoval za účelové a nepravdivé. Ďalej žalobca uviedol, že na základe ústnej dohody medzi stranami a výzvy žalovaného dňa 31.10.2020, dopravil a namontoval do objektu v Plešivci kuchynské linky a sporáky, na zaplatenie ceny ktorých žalovaného vyzval faktúrou č. 0532020. Následne dňa 31.10.2020 vystavil žalovanému za ich montáž a dopravu faktúru č. 2122020, ktorou ho vyzval na zaplatenie 2.976 eur bez DHP, pričom žalovaný mu túto faktúru nezaplatil ani sčasti. Žalobca poukázal na potvrdenie objednávateľa stavby zo dňa 30.6.2021 o dodaní a namontovaní kuchynských liniek a sporákov, z ktorého okrem iného vyplýva i to, že žalovaný vyfakturoval objednávateľovi diela AKH & PARTNERS s.r.o. za dodanie a montáž kuchynských liniek a sporákov sumu vo výške 45.043,20 eur v zmysle súhrnného listu stavby, ktorú sumu žalovanému riadne zaplatil. Uvedené znamená, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že si dodávku a montáž tovaru u žalobcu neobjednal, no na druhej strane ju vyfakturoval objednávateľovi diela v celej výške, ktorú mu objednávateľ diela aj zaplatil.
5. Žalovaný dôvodil, že žalobca nevyvrátil jeho tvrdenia. Rozporoval zákonnosť žalobcom predložených dôkazov a navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného A. B.. Potvrdil, že medzi stranami došlo k dohode o objednávke určitého tovaru, ktorú žalobca zrejme vyhodnotil ako verbálnu kúpnu zmluvu, avšak táto dohoda v určitých častiach bola od samotného začiatku neurčitá a nejasná. Uviedol, že žalobcu požiadal, aby mu zabezpečil kuchynské linky, odsávače a elektrické sporáky v množstve a kvalite, ktoré aj špecifikovali pri ich obchodných stretnutiach. Žalobca jeho požiadavky akceptoval a ubezpečil ho, že tovar mu dodá za primeranú cenu, ktorej výšku ale
nekonkretizoval. Rovnako mu ani neoznámil čas a miesto dodania tovaru. Žalovaný tvrdil, že tovar mu nebol dodaný v objednanej kvalite, v primeranej cene a bol značne predražený. Po doručení faktúry od žalobcu preto oslovil lokálne obchodné spoločnosti predávajúce obdobné produkty, aby mu vypracovali cenovú ponuku na tovar, aký mu dodal žalobca, pričom z ich odpovedí vyplynulo, že obvyklá cena tovaru takéhoto tovaru sa pohybuje na úrovni približne v priemere 20.000 eur. Dôvodil, že žalobcom fakturovaná cena za tovar vo výške 41.472 eur až o dvojnásobok prevyšuje obvyklú cenu rovnakého druhu tovaru v regióne. Namietal tiež dopravu a aj montáž kuchynských liniek tvrdiac, že žalobca ho o nej neinformoval, nedodal mu odovzdávací protokol a ani ho nevyzval na prevzatie tovaru pred jeho montážou. Preto nemal ani možnosť bezodkladne reklamovať vady tovaru. Uzavrel, že suma, ktorú žalobcovi zaplatil sa rovná obvyklej cene, za ktorú sa v rozhodnom čase predával obdobný tovar v mieste dodania, dokonca ju aj značne prevyšuje, preto zaplatená istina v sebe zahŕňa aj fakturovanú sumu za dodanie a montáž tovaru.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že faktúrou č. 0532020 splatnou dňa 20.4.2020 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 41.472 eur s DPH za dodanie 36 kusov kuchynských liniek vrátane odsávačov pár MORA OP632W a Filtra MORA UF UNI 300 x 520 uhlík. filter a elektrických sporákov MORA E110AW a faktúrou č. 2122020 splatnou dňa 7.11.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.976 eur za ich montáž. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 16.4.2020 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako platiteľ poukázal na číslo účtu žalobcu dňa 16.4.2020 sumu 21.472 eur s uvedením konštantného symbolu 0008 - Platby za tovar a dňa 8.9.2020 sumu 10.000 eur s rovnakým konštantným symbolom.
7. Zo súhrnného listu stavby zo dňa 19.9.2018 pre odberateľa AKH & PARTNERS s.r.o. a krycieho listu rozpočtu súd prvej inštancie zistil, že celkové náklady stavby nájomné byty Plešivec predstavovali 1.023.304,71 eur s DPH, s tým, že náklady za montáž a dodávku kuchynských liniek, montáž a dodávku elektrických sporákov s teplovzdušnou rúrou a ich doprava boli stanovené v sume 45.043,20 eur s DPH.
8. Z mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 6.7.2020 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie faktúry č. 0532020 za dodanie kompletných kuchynských liniek so spotrebičmi v množstve 36 kusov, ktorá bola splatná dňa 20.4.2020.
9. Z mailovej komunikácie strán sporu zo dňa 23.9.2020 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný vyzval žalobcu, aby s okamžitou platnosťou nastúpil na montáž kuchynských liniek na stavbe v Plešivci, nakoľko mu zaplatil 75 % z fakturovanej sumy.
10. Z potvrdenia o dodaní a zaplatení tovaru vystaveného spoločnosťou AKH & PARTNERS s.r.o. zo dňa 30.6.2021 súdu prvej inštancie vyplynulo, že tovar - kompletné kuchynské linky vrátane odsávačov pár MORA OP632W a Filtra MORA UF UNI 300 x 520 uhlík. filter a elektrické sporáky MORA E110AW v množstve 36 kusov boli riadne dodané a namontované do stavby vo vlastníctve AKH & PARTNERS s.r.o. a to v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 25.10.2018 v znení jej dodatkov, ako aj v zmysle súhrnného listu stavby, a to za náklady vo výške 45.043,20 eur. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že výstavbu uvedeného bytového domu vykonával pre objednávateľa diela AKH & PARTNERS s.r.o. žalovaný ako jeho zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo zo dňa 25.10.2018 a tiež, že žalovaný vystavil AKH & PARTNERS s.r.o. faktúru za dodanie a montáž vyššie uvedeného tovaru vo výške 45.043,20 eur, ktorú AKH & PARTNERS s.r.o. žalovanému v celom rozsahu zaplatila.
11. Z cenovej ponuky C. D. PROFIT, ktorá nie je datovaná, súdu prvej inštancie vyplynulo, že cena za 36 kusov kuchynských liniek 180/240, digestorov štandard biely a sporákov elektrických MORA štandard biely je u tohto dodávateľa 22.161,60 eur s DPH. Z cenovej ponuky Nábytok Beata s.r.o. zo dňa 24.6.2020 súdu prvej inštancie vyplynulo, že cena za 36 kusov kuchynskej linky 180/240, digestorov podskrinkových Elica bielych a sporákov elektrických MORA liatina bielych je u tohto dodávateľa 17.928 eur s DPH.
12. Z faktúry č. FO/2020332 splatnej dňa 13.11.2020 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ňou vyzval AKH & PARTNERS s.r.o. na zaplatenie 43.220,90 eur s DPH za stavebno-inštalačné práce na stavbe nájomných bytov v Plešivci. Podľa súpisu vykonaných prác na stavbe nájomných bytov v Plešivci, za technické vybavenie objektu od 1.10.2020 do 28.10.2020 pre objednávateľa AKH & PARTNERS s.r.o. od zhotoviteľa - žalovaného predstavovali náklady rozpočtu na montáž kuchynských liniek, montáž
elektrických sporákov s teplovzdušnou rúrou v množstve 36 kusov a náklady na ich dopravu sumu 2.976 eur.
13. Konateľ žalobcu E. B. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy voči žalovanému splnil, tovar mu dodal a na jeho výzvu ho aj namontoval. Zo strany žalovaného nebola vznesená žiadna reklamácia. So žalovaným sa na predmete kúpy dohodol žalobca ústne s tým, že kúpna cena bola dohodnutá na základe súhrnného listu stavby.
14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré upravuje popretie skutkových tvrdení protistrany a podľa §§ 410 ods. 2; 536 ods. 1, 2, 3; 537 ods. 1, 2, 3; 546 ods. 1; 365; 369 ods. 1; 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú kúpnu zmluvu za tovar ešte nevyrobený, znaky diela, základné povinnosti zmluvných strán zmluvy o dielo, cenu za dielo, omeškanie dlžníka a nároky veriteľa s tým súvisiace a tiež podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/20123 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý upravuje sadzbu úrokov z omeškania.
15. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu o dielo vychádzajúc z negatívneho vymedzenia kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku (§ 410 ods. 2). Dôvodil, že záväzok žalobcu spočíval v dodaní tovaru (kuchynských liniek so spotrebičmi) žalovanému a jeho následnej montáži. Argumentoval, že pokiaľ je predmetom záväzku okrem dodania tovaru aj jeho montáž, jedná sa o zmluvu o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka. Z vyjadrení strán sporu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca sa zaviazal dodať žalovanému 36 kusov kuchynských liniek a spotrebičov a vykonať ich montáž na stavbe nájomných bytov v Plešivci.
16. Z faktúr č. 2122020 a č. 0532020, z výpovede konateľa žalobcu a z mailovej komunikácie strán sporu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca riadne splnil svoj záväzok zo zmluvy. Tvrdenia žalovaného považoval za účelové, keď najprv v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný si neobjednal od žalobcu žiaden tovar a po predložení ďalších dôkazov žalobcom (mailovej komunikácie, potvrdenia o zrealizovaní transakcií, súhrnného listu stavby, potvrdenia spoločnosti AKH & PARTNERS s.r.o.) už potvrdil, že medzi stranami sporu došlo k dohode o objednávke určitého tovaru, avšak táto dohoda bola neurčitá a nejasná. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný potvrdil, že požiadal žalobcu o dodanie kuchynských liniek, odsávačov a elektrických sporákov v množstve a kvalite, ktoré strany aj konkrétne špecifikovali pri obchodných stretnutiach. Aj tu je preto podľa súdu prvej inštancie zrejmá účelovosť tvrdení žalovaného, keď v jednom a tom istom vyjadrení označil dohodu za nejasnú a neurčitú a zároveň v ňom uviedol, že množstvo a kvalitu dodaného tovaru strany špecifikovali pri obchodných stretnutiach.
17. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že žalovaný namietal aj dopravu a montáž tovaru tvrdiac, že o nej nebol informovaný a tiež, že neobdržal odovzdávací protokol, nebol vyzvaný na prevzatie tovaru a nemal možnosť bezodkladne reklamovať jeho vady. K uvedenému súd prvej inštancie argumentoval, že dňa 31.10.2020 bola podľa tvrdení žalobcu vykonaná doprava a montáž tovaru pre žalovaného a zároveň mu bola vystavená za ne faktúra č. 2122020. Poukázal, že z potvrdenia AKH & PARTNERS s.r.o. zo dňa 30.6.2021 vyplýva, že tovar, ktorý bol predmetom zmluvy o dielo medzi stranami sporu, žalovaný ako zhotoviteľ stavby riadne dodal objednávateľovi AKH & PARTNERS s.r.o., ktorá mu cenu za dodanie a montáž tovaru v celom rozsahu zaplatila. Žalovaný teda podľa súdu prvej inštancie mal možnosť uplatniť si nároky z vád diela bezodkladne, ale doposiaľ tak nespravil, pričom celé dielo žalovaný už AKH & PARTNERS s.r.o. odovzdal. Preto aj obranu žalovaného o dodaní tovaru v nezodpovedajúcej kvalite (resp. jeho nedodanie) považoval súd prvej inštancie za nepravdivú. Zároveň dodal, že žalovaný nepoprel, že mu AKH & PARTNERS s.r.o. zaplatila cenu za dielo.
18. Pokiaľ ide o cenu za dielo, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi, súd prvej inštancie uviedol, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by strany sporu prejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez dohody o nej. Z predložených dôkazov (súhrnného listu stavby, faktúry a mailovej komunikácie a výpovede konateľa žalobcu) súdu prvej inštancie vyplynulo, že cena za dielo bola určená v zmysle súhrnného listu stavby nájomné byty Plešivec zo dňa 19.9.2018, časť Objekt 11 : Technické vybavenie objektu vo výške 45.043,20 eur. Žalobca za vykonané dielo vystavil žalovanému dve faktúry v celkovej výške 44.448 eur (za dodanie tovaru 41.472 eur s DPH a za dopravu a montáž tovaru 2.976,00 eur bez DPH), pričom rozdiel medzi sumou uvedenou v súhrnnom liste stavby za dodanie a montáž tovaru (45.043,20
eur) a skutočne vyfakturovanou sumou (44.448 eur) predstavuje sumu 595,20 eur. Táto suma sa rovná výške DPH za dopravu a montáž tovaru v zmysle faktúry č. 2122020, nakoľko išlo o prenos daňovej povinnosti na žalovaného. Žalovanému tak bolo podľa súdu prvej inštancie fakturované ešte menej, ako bolo dohodnuté a ako vyplýva zo súhrnného listu stavby. To, že dohoda na cene za dielo bola dohodnutá v zmluve, vyplýva aj z ďalších predložených dôkazov, podľa ktorých žalovaný zaplatil dňa 16.4.2020 žalobcovi sumu 21.472,00 eur a dňa 8.9.2020 sumu 10.000 eur. Žalovaný pri týchto platbách uviedol variabilný symbol z faktúry. Okrem toho žalovaný ako zhotoviteľ diela vyfakturoval jeho objednávateľovi AKH & PARTNERS s.r.o. sumu 45.043,20 eur s DPH za dodanie a montáž liniek so spotrebičmi a táto suma mu bola objednávateľom diela aj zaplatená. O dohodnutej výške ceny za dielo svedčí podľa súdu prvej inštancie aj skutočnosť, že žalovaný v mailovej komunikácii vyzval žalobcu na montáž diela tvrdiac, že mu zaplatil už 75 % z fakturovanej sumy. Žalovaný tak sám potvrdil, že zaplatil žalobcovi 75 % z dohodnutej kúpnej ceny za dodanie tovaru (31.472 eur s DPH).
19. Výsluch konateľa žalovaného súd prvej inštancie nevykonal dôvodiac jeho nehospodárnosťou a tým, že na pojednávanie sa opakovane bez ospravedlnenia nedostavil. Rovnako nevykonal ani výsluch svedkov v zmysle návrhu žalovaného z dôvodu, že mal za to, že by sa nimi nepreukázali žiadne ďalšie skutočnosti pre konanie.
20. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá zmluva o dielo s dohodou o cene za dielo, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil len sčasti, preto žalobe v celom rozsahu vrátane úrokov z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vyhovel.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že nevzhliadol u strán sporu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za predpokladu, že odvolací súd dospeje k záveru, že žaloba bola dôvodná, navrhol, aby zmenil aspoň výrok o nároku na náhradu trov konania tak, že trovy prvoinštančného konania neprizná žiadnej zo strán a trovy odvolacieho konania prizná žalovanému.
23. Odvolanie odôvodnil žalovaný tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
24. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný argumentoval, že je naplnený tým, že súd prvej inštancie sa v rozsudku úplne odchýlil od svojho predbežného právneho posúdenia, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 13.10.2021, kde uviedol, že žaloba sa mu javí ako nedôvodná a tiež, že právny vzťah medzi stranami vyhodnotil ako kúpnu zmluvu a nie ako zmluvu o dielo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ale dospel k úplne opačným záverom, keď vychádzal z toho, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, pričom aj žalobca sa od začiatku konania zmieňoval len o kúpnej cene, nie o cene za dielo. Žalovaný uviedol, že si uvedomuje, že súd nie je svojím predbežným právnym názorom viazaný počas celého súdneho konania a môže sa od neho odchýliť, avšak mal za to, že pokiaľ v priebehu konania dospeje k iným záverom (v danom prípade k úplne opačným), tak by mal poskytnúť možnosť sporovým stranám, aby sa k odlišnému právnemu posúdeniu mohli vyjadriť, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Mal za to, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím nepostupoval v medziach zákona, keďže nedošlo k dodržaniu postupu podľa § 181 ods. 2 CSP. Preto je konanie postihnuté procesnou nesprávnosťou, ktorá viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pre absenciu namietaných informácií nie je podľa žalovaného možné prijať záver o tom, že by takto odôvodnené súdne rozhodnutie bolo možné považovať za odôvodnené riadne. Zároveň
argumentoval, že takéto odôvodnenie nespĺňa ani kritériá vyžadované právnymi predpismi, najmä nie ust. § 220 ods. 2 CSP a napadnutý rozsudok je tak nepreskúmateľný.
25. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne a bezdôvodne de facto odignoroval celú jeho procesnú obranu, keď nedocenil jeho námietky a tvrdenia, že listiny predložené žalobcom (krycí list súpisu vykonaných prác, zisťovacie protokoly o vykonaných prácach, súhrnný list stavby) preukazovali najmä vzťah medzi žalobcom a AKH & PARTNERS s.r.o., nie ale existenciu právneho vzťahu medzi stranami tohto súdneho sporu. Navyše z nich nebolo jednoznačne preukázané, že by sa so žalobcom akokoľvek dohodol na všetkých podstatných náležitostiach ohľadne dodania tovaru. Namietal, že vyfakturované sumy ešte samy o sebe nesvedčia o dohode o cene za dodanie a montáž tovaru. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s týmito jeho podstatnými námietkami. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s jeho obranou, že žalobca nepreukázal ani to, od koho, akým spôsobom a za akú cenu nadobudol tovar, za ktorý mu následne vystavil faktúru na sumu 41.472 eur. Namietal, že konanie žalobcu spolu s ďalšími okolnosťami prípadu napĺňalo znaky konania priečiaceho sa dobrým mravom aj zásadám poctivého obchodného styku, keďže fakturovaná suma za dodaný tovar až o dvojnásobok prevyšovala obvyklú cenu rovnakého druhu tovaru v regióne.
26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaný argumentoval, že nespochybňuje právo súdu rozhodnúť o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré považuje za dôležité z hľadiska svojho rozhodnutia, nepovažuje ale za správne, že súd de facto vyhodnotí dôkaz, ktorý ešte ani len nevykonal s odôvodnením, že tento dôkaz by bol nadbytočným a nehospodárnym. Uviedol, že súd prvej inštancie bez bližšieho odôvodnenia svojvoľne odmietol vykonať výsluch konateľa žalovaného z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na to, že konateľ nie je stranou v konaní, pričom tento dôkaz mal byť vykonaný za účelom objektívneho ustálenia skutkového stavu veci. Čo sa týka opodstatnenosti svojich návrhov na vykonanie dokazovania žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie ich mal vykonať a umožniť aj výsluchy navrhnutých svedkov v priebehu konania, a až po nich by mohol vyhodnotiť, či týmto dôkazom pripisuje dôkaznú silu alebo nie. Okrem toho súd prvej inštancie svojim procesným postupom a aplikáciou tzv. sudcovskej koncentrácie konania uprednostnil prílišný formalizmus, ktorý povýšil nad zmysel súdnej ochrany.
27. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný argumentoval, že keď už mal súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú, o nároku na náhradu trov konania mal rozhodnúť podľa § 257 CSP, pretože už samotné okolnosti prípadu majú povahu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. Tá k dôvodom hodným osobitného zreteľa zahŕňa napríklad neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. Zdôraznil, že žalobca podľa neho postupoval v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže sa od neho dožaduje zaplatenia ceny za tovar, ktorá výrazne prevyšuje obvyklú cenu rovnakého tovaru v jeho regióne. Okrem toho ho žalobca neinformoval o dodaní tovaru, nevystavil mu odovzdávací protokol alebo dodací list, preto nemali možnosť bezodkladne reklamovať vady tovaru. Mal za to, že takéto konanie zo strany žalobcu odporuje zásadám poctivého obchodného styku aj dobrým mravom, preto priznanie trov konania žalobcovi voči žalovanému by bolo krajne nespravodlivé. Tvrdil, že vyššie uvedené dôvody aj sám každý zvlášť osebe (osobitne však ich súhrn) považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, kvôli ktorým súd žalobcovi nemal priznať nárok na náhradu trov konania a pri správnom právnom posúdení veci čo do výroku o trovách konania podľa § 257 CSP mal súd prvej inštancie rozhodnúť správne tak, že žiadnej zo sporových strán nemal priznať právo na náhradu trov konania.
28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a spravodlivý, pretože súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil. Vo vzťahu k predbežnému právnemu posúdeniu veci poukázal, že aj žalovaný potvrdzuje, že súd nie je viazaný svojím predbežným právnym posúdením. K namietanému odôvodneniu odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený, spĺňa všetky predpoklady riadneho odôvodnenia v zmysle Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými právne relevantnými otázkami v danom spore. Z genézy sporu je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný od počiatku
(upomínacie konanie) nielenže veľmi nekonzistentne argumentoval, ale jeho procesný postup bol veľmi neaktívny, resp. vykazoval procesnú pasivitu spoliehajúc sa na neunesenie dôkazného bremena žalobcu. Tento postoj žalovaného bol umocnený aj predbežným právnym posúdením sporu, kedy zrejme nepociťoval predkladať žiadne dôkazy ani uplatňovať iné prostriedky procesnej obrany. Za zmienku stojí najmä samotná neprítomnosť konateľa žalovaného, ktorého žalovaný navrhoval vysluchnuť, pričom jeho neprítomnosť nebola náležite ospravedlnená.
29. Žalobca ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie správne nevykonal navrhované dôkazy zo strany žalovaného, ktoré mali spočívať vo výsluchoch tretích osôb, ktoré s vecou nesúvisia a v tomto smere svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Poukázal, že žalovaný sa v odvolaní nevyjadruje k zistenému skutkovému stavu a ani k dôkazom, najmä mailovej komunikácii medzi stranami, v rámci ktorej ho žalovaný žiadal o vykonanie montáže z dôvodu, že uhradil 75 % z ceny. Žalovaný sa rovnako nevyjadruje ani k tomu, prečo vyfakturovanú cenu (ktorej nezaplatená časť je predmetom tohto sporu) považuje za prehnane vysokú v ich regióne, ale ním prijatie ceny vo výške 45.043,20 eur s DPH od objednávateľa už prehnané nie je. Z uvedených skutočností podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný vo svojom odvolaní argumentuje účelovo, účelovo vytrhuje niektoré skutočnosti, ktoré mu zapadajú do konceptu jeho odvolania, resp. argumentácie. Za správne považoval žalobca aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania.
30. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré uviedol v odvolaní, najmä vo vzťahu k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo z jeho pohľadu prekvapivé.
31. Rovnako aj žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
33. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
34. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
35. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie znemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných oprávnení v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav aplikoval správne príslušné právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). 36. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
37. Žalovaný porušenie svojich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces vzhliadol primárne v tom, že súd prvej inštancie spor rozhodol v rozpore s tým, ako vec predbežne právne posúdil na prvom pojednávaní. K uvedenému odvolací súd udáva, že pokiaľ súd prvej inštancie vec predbežne právne posúdi včas a toto jeho predbežné právne posúdenie je určité (čo žalovaným namietané nebolo), nemá už ďalej žiadnu procesnú povinnosť oboznamovať sporové strany s prípadnou zmenou svojho právneho názoru. Uvedené platí napriek tomu, že v praxi sa možno stretnúť s tým, že ak súd prvej inštancie pojednávanie odročí, na niektorom z ďalších pojednávaní svoje predbežné právne posúdenie ešte doplní. Aj keď pri odročenom pojednávaní postupuje súd prvej
inštancie primerane tak, ako je to stanovené v prípade prvého pojednávania vo veci, zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť súdu prvej inštancie na začiatku odročeného pojednávania zopakovať postup podľa § 181 ods. 2 CSP a informovať sporové strany o tom, že zmenil predbežné právne posúdenie. Súd prvej inštancie je teda napriek tomu, ako vec predbežne právne posúdil, oprávnený pri rozhodnutí sporu aplikovať odlišný právny predpis (príp. odlišné ustanovenie toho právneho predpisu, na ktorý odkázal pri predbežnom právnom posúdení veci) bez toho, aby o tom strany oboznámil a dal im možnosť reagovať na nové predbežné právne posúdenie. Do úvahy je potrebné vziať aj to, že k predbežnému právnemu posúdeniu veci pristupuje súd prvej inštancie ešte pred vykonaním dokazovania, v dôsledku ktorého sa môžu podstatne zmeniť okolnosti sporu. V rámci procesnej diligencie sú sporové strany povinné reagovať na priebeh sporu a za predpokladu, že nesúhlasia s tým, ako vec súd prvej inštancie posúdil vo svojom konečnom rozhodnutí, majú právo namietať nesprávne právne posúdenie osobitným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Preto skutočnosť, že súd prvej inštancie v spore nerozhodol v zhode s tým, ako vec predbežne právne posúdil na prvom pojednávaní, nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
38. K žalovaným vytýkaným požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí stručne a výstižne opísal podstatné skutkové aj právne tvrdenia sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia; dôvody, pre ktoré žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal; úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a ktoré nie a uviedol svoje právne posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Osobitnú pozornosť venoval súd prvej inštancie relevantným sporným otázkam medzi stranami a to, či vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia záväzkového vzťahu medzi stranami, či v rámci tohto vzťahu sa strany dohodli aj na cene za dielo a či ju žalovaný žalobcovi zaplatil (odsek 37. rozhodnutia súdu prvej inštancie). Napadnuté rozhodnutie má logickú postupnosť, sú v ňom zahrnuté rozhodné skutkové zistenia a neobsahuje nadbytočné informácie. Nemožno sa preto stotožniť so žalovaným, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kritériá vyžadované právnymi predpismi, najmä nie ustanovením § 220 ods. 2 CSP, a že je nepreskúmateľné. Skutočnosť, že žalovaný má na vec odlišný názor, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil jeho tvrdeniu o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
39. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod je naplnený vtedy, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý môže priniesť relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, a tým spôsobí sťaženie dôkaznej pozície strany sporu a zároveň sa vzdiali želanej a možnej miere zistenia skutkového stavu.
40. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie bez bližšieho odôvodnenia svojvoľne odmietol vykonať výsluch konateľa žalovaného z dôvodu hospodárnosti konania. Ďalej argumentoval, že súd prvej inštancie mal vykonať a umožniť aj výsluchy navrhnutých svedkov a až po nich by mohol vyhodnotiť, či týmto dôkazom pripisuje dôkaznú silu alebo nie.
41. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný sa v odvolaní nevyjadruje k skutkovému stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, a to najmä z mailovej komunikácie strán sporu, v ktorej žalovaný žiadal žalobcu o montáž liniek so spotrebičmi z dôvodu, že mu zaplatil 75 % z ich ceny a ani k tomu, že vyfakturovanú cenu za dielo považuje žalovaný za neprimerane vysokú v jeho regióne, no na strane druhej mu neprekáža, že jemu zaplatila AKH & PARTNERS s.r.o. za technické vybavenie, jeho dopravu a montáž sumu vo výške 45.043,20 eur s DPH. Vzhľadom na to, že k uvedeným dôkazom žalovaný nevedel ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zaujať relevantné stanovisko a vierohodným spôsobom spochybniť skutočnosti, ktoré nimi boli preukázané, považuje odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie, že vykonanie ďalších dôkazov by nebolo s ohľadom na zistený skutkový stav hospodárne. Preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nepovažoval odvolací súd za naplnený.
42. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a dospel k správnemu záveru, že dohoda strán o cene za dielo vyplývala tak zo súhrnného listu stavby nájomné byty Plešivec zo dňa 19.9.2018,
časť Objekt 11 : Technické vybavenie objektu, ako aj z ostatných dôkazov, ktoré súd prvej inštancie veľmi správne a vyčerpávajúco vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti v odseku 37. svojho rozhodnutia. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolací súd za naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
43. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože okolnosti sporu (žalobca sa voči nemu dožaduje zaplatenia ceny za tovar, ktorá výrazne prevyšuje obvyklú cenu rovnakého tovaru v jeho regióne; neinformoval ho o dodaní tovaru; nevystavil mu odovzdávací protokol alebo dodací list) podľa žalovaného zakladajú dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
44. Pokiaľ ide o možnosť aplikácie ust. § 257 CSP, na ktorú poukazoval žalovaný, odvolací súd uvádza, že použitie § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu, avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach danej veci a tiež v okolnostiach na strane strán sporu. V predmetnom spore žalovaný za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil okolnosti veci. Odvolací súd však má za to, že ním tvrdené okolnosti veci nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalobcovi priznať náhradu trov konania. Z obsahu spisu nevyplývajú jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. S poukazom na to, že žalovanému zaplatila AKH & PARTNERS s.r.o. za technické vybavenie (kuchynské linky so spotrebičmi), jeho dopravu a montáž sumu vo výške 45.043,20 eur s DPH, nemožno v žiadnom prípade uvažovať o tom, že priznanie trov konania žalobcovi bolo krajne nespravodlivé, ako to tvrdí žalovaný. Ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP tak odvolací súd nepovažoval za naplnený.
45. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).