Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-33-2013.pdf
PDF · 73.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/33/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: neb. U. T., M.. XX. X. XXXX, S.. X. X. XXXX, M. Q. C. L., pre vymoženie pohľadávky vo výške 518,42 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 1441, 022 01 Čadca, pod sp. zn. Ex 7/2013, takto
rozhodol:
Exekúcia sa zastavuje.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Margite Rojčekovej trovy exekúcie vo výške 40,19 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou sa dňa 4. 1. 2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 7/2013 na vymoženie pohľadávky vo výške 518,42 eur s príslušenstvom, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-1910027908-GC04/08 zo dňa 16. 1. 2008, vydaným pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *042813 zo dňa 25. 1. 2013, ktoré v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 518,42 eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 2. 12. 2013 doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel.
Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
Z dedičského spisu tunajšieho súdu 4D/305/2013 mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa X. X. XXXX a uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš 4D/305/2013 zo dňa 25. 10. 2013 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
V prípade ak zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje voči jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4D/305/2013, D/not/209/2013 zo dňa 25. 10. 2013 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené podľa ust. § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, prípadne zanechal majetok nepatrnej hodnoty súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1, ods. 2 OSP); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h OSP (§ 175i ods. 1 OSP). Povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný (občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. 12. 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. 05. 2011 s rovnakým právnym záverom).
Exekučný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 43,55 eur (odmena 33,19 eur + 20 % DPH - 6,64 eur, hotové výdavky 3,10 eur + 20 % DPH - 3,72 eur) a predložil exekútorský spis Ex 7/2013.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 4. 1. 2013, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v platnom znení.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur. V súlade s ust. § 22 bola súdnemu exekútorovi popri odmene priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné zo žiadosti o udelenie poverenia 0,30 eur.
Súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, ktoré mu vznikli pri vykonávaní exekúcie do času, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Preto mu súd nepriznal poštovné za vrátenie poverenia a oznámenie dopravnému inšpektorátu - skončenie exekúcie, z ktorých je zrejmé, že sa týkajú budúcnosti.
Takto uplatnené hotové výdavky nespĺňajú podmienku preukázateľnosti trov exekúcie, preto nie je možné priznať ich náhradu.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu 33,19 eur a náhrady 0,30 eur o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 6,70 eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 40,19 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Margite Rojčekovej oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.