Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Sa-4-2021.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Subarea
25Sa/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX G. - D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2018, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 06.02.2019 označenou ako „správna žaloba“ sa žalobkyňa domáhala preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že žalovaná napadnutým rozhodnutím nanovo určila výšku starobného dôchodku od 01.01.2018, pričom nezákonne už druhýkrát krátila výšku starobného dôchodku, na ktorý vznikol žalobkyni nárok. Zároveň súdu oznámila, že voči napadnutého rozhodnutiu podala dňa 23.10.2018 odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 19.12.2018 tak, že žalobu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, ako prvostupňového správneho orgánu, potvrdil.
2. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením č. k. 25Sa/4/2019-7 zo dňa 14. februára 2019 zastavil konanie vo veci žaloby podanej žalobkyňou a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti rozhodnutia bude podanie žalobkyne postúpené žalovanej. V odôvodnení uviedol, že správny súd nepreskúmava neprávoplatné rozhodnutia žalovanej. Podanie žalobkyne označené ako správna žaloba pritom posúdil ako odvolanie, z ktorého dôvodu rozhodol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia postúpi predmetné podanie žalovanej ako orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9Sk/13/2019 zo dňa 26. júna 2019, rozhodol o kasačnej sťažnosti podanej žalobkyňou tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sa/4/2019-7 zo dňa 14. februára 2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu dávkového spisu žalovanej zistil, že voči napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako odvolací orgán, a to rozhodnutím zo dňa 19.12.2018, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 11.01.2019. Žalobkyňa následne podala v zákonnej lehote dňa 11.02.2019 na poštovú prepravu správnu žalobu, ktorou žiadala súd o preskúmanie rozhodnutia žalovanej. Kasačný súd zdôraznil, že v prípade, ak mal správny súd za to, že podaná žaloba neobsahovala všetky náležitosti správnej žaloby, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 59 ods. 1 a 2 SSP a vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád podania. Zároveň akcentoval, že správny súd je povinný prihliadať na postavenie účastníka správneho konania v sociálnych veciach a posudzovať jeho žalobu neformálne.
4. Správny súd po vrátení veci kasačným súdom vo veci opätovne preskúmal a neformálne posúdil podanú správnu žalobu zo dňa 06.02.2019. Zistil, že podaná žaloba smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.12.2018. Vzhľadom na to správny súd neformálnym posúdením správnej žaloby ustálil za predmet súdneho prieskumu druhostupňové rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, vec meritórne prejednal a rozhodol rozsudkom č.k. 25Sa/21/2019-42 zo dňa 05. decembra 2019 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
5. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, respektíve aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovanej č. XXX . XXX XXXX X zo dňa 26.09.2018 a vec jej vráti na ďalšie konanie.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sk/8/2020 zo dňa 30.11.2021 rozhodol o podanej kasačnej sťažnosti žalobkyne tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sa/21/2019-42 zo dňa 05. decembra 2019 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V bode 25 a 26 odôvodnenia svojho rozhodnutia vyjadril, že: „V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že konanie pred správnym súdom je konaním návrhovým. Dispozičný princíp je zakotvený v § 5 ods. 5 SSP, podľa ktorého konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. Správny súdny poriadok výslovne ukladá správnemu súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne. Predpokladom procesného postupu správneho súdu aj v tomto type žalôb je však ustálenie toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je v žalobe namietané, teda je nevyhnutné, aby konanie alebo vec, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, bolo dostatočne identifikované (§ 202 ods. 1 písm. c/ SSP). Túto náležitosť žaloby musí ustáliť jedine žalobca. Pokiaľ žalobca uvedie v správnej žalobe skutočnosti nejasné alebo ktoré môžu byť v rozpore s procesnými ustanoveniami ohľadne podmienok konania (napr. prieskum prvostupňového rozhodnutia, keď v rámci inštančného postupu v administratívnom konaní bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie), je povinnosťou správneho súdu vyzvať ho na opravu tejto časti žaloby. Ak však žalobca túto vadu neopraví, napr. zotrvá na označení predmetu prieskumu, ktorý je z predmetu prieskumu vylúčený, správny súd na takto prejavenú vôľu žalobca musí prihliadnuť. Správny súd sa týmito pravidlami dôsledne neriadil, keď napriek tomu, že sťažovateľka označila ako predmet súdneho prieskumu prvostupňové správne rozhodnutie, po zrušení jeho uznesenia o zastavení konania Najvyšším súdom SR sám ustálil za predmet súdneho prieskumu druhostupňové rozhodnutie žalovanej, hoci z uvedeného uznesenia takýto predmet súdneho prieskumu nevyplýval, pričom najvyšší súd konštatoval, že ak krajský súd mal za to, že správna žaloba sťažovateľky neobsahovala všetky náležitosti správnej žaloby, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 59 ods. 1 a 2 SSP a vyzvať sťažovateľku na odstránenie vád podania.“
7. Správny súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu a podanej správnej žaloby zohľadňoval pri ďalšom procesnom postupe v tejto veci názor kasačného súdu vyjadrení vo vyššie uvedenom rozhodnutí., pričom zistil, že podaná žaloba obsahuje vadu v uvedení napadnutého rozhodnutia, ktorý má tvoriť predmet súdneho prieskumu. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sa/4/2021-39 zo dňa 30. septembra 2022 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránila vady žaloby v označení rozhodnutia, ktoré napáda, v uvedení dňa jeho vydania a dátumu jeho doručenia alebo iného oznámenia a v opísaní rozhodujúcich skutočnosti, ktoré žiada preskúmať. Zároveň žalobkyni uviedol, že pri zvolenom procesnom postupe vychádza zo znenia § 5 ods. 5 SSP a zo záverov Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sk/8/2020 zo dňa 30.11.2021, najmä z odseku 25 a 26 odôvodnenia. Tiež žalobkyňu poučil, že ak v stanovenej lehote vytýkané vady neodstráni, správny súd žalobu pri aplikácii § 59 ods. 3 SSP odmietne. Uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 07.10.2022.
8. Žalobkyňa v podaní zo dňa 12.10.2022 v reakcii na doručenú výzvu správneho súdu uviedla, že podaná správna žaloba zo dňa 06.02.2019 obsahovala všetky náležitosti, ktoré v zmysle § 202 SSP musí obsahovať, pričom explicitne vyjadrila, že správnou žalobou žiadala súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2018. Toto vyjadrenie ďalej v texte zdôraznila a uviedla, že zotrváva na preskúmaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa
26.09.2018. Navyše, správnemu súdu poukázala na to, že žiadne ustanovenie zákona č. 162/2015 Z. z. nepripúšťa preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne.
9. Krajský súd podľa obsahu správnu žalobu posúdil ako žalobu v sociálnych veciach podľa ust. § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
10. Podľa ust. § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
11. Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. h) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.
12. Podľa ust. § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
13. Správny súd napriek neformálnemu posudzovaniu správnej žaloby v sociálnych veciach dospel k záveru, že žaloba zo dňa 06.02.2019 má vadu, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu, a spočíva v označení prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, ako rozhodnutia, ktorého zákonnosť žiada žalobkyňa preskúmať. Z obsahu podanej žaloby totiž vyplýva, že žalobkyňa žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2018, proti ktorému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán o podanom opravnom prostriedku rozhodol rozhodnutím zo dňa 19.12.2018 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie žalovanej zo dňa 26.09.2018 potvrdil. Žalobkyňa napriek tomu, že už v čase podania žaloby disponovala druhostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne, žiadala súd o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia vydaného žalovanou.
14. Žalobkyňa tak v texte obsahu podanej žaloby určila za predmet súdneho prieskumu prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava. Správny súd po tomto zistení vychádzal pri zvolení ďalšieho procesného postupu vo veci zo záverov Najvyššieho správneho súdu SR a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sa/4/2021-39 zo dňa 30. septembra 2022 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby pod následkom jej odmietnutia podľa ust. § 59 ods. 3 SSP. Týmto uznesením správneho súdu bola žalobkyňa poučená o tom, ako je potrebné tento rozpor, túto vadu žaloby odstrániť s tým, že v prípade neodstránenia bude žaloba odmietnutá, pretože ide o vadu, ktorá bráni súdu jej vecnému vybaveniu. Správny súd dal žalobkyni do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu vydané v danej právnej veci, s obsahom ktorého mala žalobkyňa možnosť sa oboznámiť, keďže jej bolo riadne doručené dňa 01.02.2022.
15. Žalobkyňa i napriek konkrétnemu označeniu, v čom spočívajú vady žaloby a riadnemu poučeniu obsiahnutému v tomto uznesení, vo svojom následnom podaní zo dňa 12.10.2022 zotrvala na svojom vyjadrení uvedenom v žalobe, že za predmet súdneho prieskumu označuje prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2018, ktoré tvrdenie súdu zdôraznila a na ktorom výslovne zotrvala. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa týmto naďalej žiada preskúmať zákonnosť len rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, napriek tomu, že v danej veci jestvuje druhostupňové rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom sociálnej poisťovne.
16. S argumentáciou žalobkyne, že žiadne ustanovenie Správneho súdneho poriadku nepripúšťa preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, preto musí byť za predmet súdneho prieskumu označené prvostupňové rozhodnutie žalovanej, sa už vysporiadal kasačný súd vo svojom uznesení sp. zn. 9Sk8/2020 zo dňa 30.11.2021, v ktorom uviedol, že: „Na tomto mieste je potrebné zaoberať sa sťažnostnou námietkou, ktorej podstatou je právny názor, že predmetom správneho súdneho konania musí byť prvostupňové rozhodnutie žalovanej, a nie rozhodnutie vydané v odvolacom konaní. Zároveň sťažovateľka namietala, že odvolací orgán nemá zákonnú právomoc rozhodnúť o právach, v danom prípade o práve na zákonný dôchodok, na ktorý vznikol nárok. Tento právny názor sťažovateľky pokladá kasačný súd za nesprávny. Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a/ SSP a contrario. Musí teda ísť o rozhodnutie konečné v riadnom inštančnom postupe; teda v prípade, ak je v administratívnom konaní prípustné odvolanie, ide o odvolacie rozhodnutie. Táto podmienka vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá má originálnu povahu. Uvedený právny názor vyplýva aj z ustanovení § 177, § 180, § 190 a § 191 SSP. Rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedené v § 177 SSP musí byť vydané žalovaným, ktorým je v zmysle § 180 ods. 1 SSP orgán, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku - v danom prípade ide o rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom žalovanej. Skutočnosť, že sa preskúmava rozhodnutie, ktoré vydal tento orgán, explicitne vyplýva z dikcie § 190 SSP, ktorý stanovuje možnosť zamietnuť žaloby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, teda nie orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Rovnako § 191 ods. 3 písm. a/ SSP uvádza, že zrušiť možno len rozhodnutie žalovaného. V tomto ustanovení je tiež stanovené, že ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, možno zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že nikdy nie je možné zrušiť samostatne len prvostupňové rozhodnutie bez zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Zákon teda ako spôsobilý a samostatný predmet súdneho prieskumu vylučuje prvostupňové rozhodnutie, ak bolo možné podať proti nemu riadny opravný prostriedok (odvolanie) v správnom konaní.
17. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že s uvedeným právnym názorom kasačného súdu, ktorý podrobne vysvetľuje nesprávnosť jej argumentácie vo vzťahu k označeniu preskúmavaného rozhodnutia, mala žalobkyňa možnosť oboznámiť sa ešte predtým, ako ju správny súd samostatným uznesením vyzval na odstránenie vád žaloby. Navyše, kasačný súd žalobkyni výslovne v tomto uznesení zdôraznil, že: „Žalobkyňa má v rámci opravy žaloby v ďalšom konaní pred správnym súdom možnosť navrhnúť zrušenie prvostupňového rozhodnutia v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej.“ Žalobkyňa napriek tomu ani po výzve správneho súdu vytýkané vady neodstránila a naďalej zotrvala na označení prvostupňového rozhodnutia žalovanej ako predmetu súdneho prieskumu v tomto konaní.
18. S poukazom na znenie vyššie uvedeného ust. § 202 ods. 2 SSP má správny súd posudzovať správnu žalobu v sociálnych veciach, tým aj jej náležitosti, neformálne. V tej súvislosti správny súd dáva do pozornosti názor kasačného súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 6Ssk/5/2022 zo dňa 30. marca 2022, vo vzťahu k neformálnemu posudzovaniu správnej žaloby v sociálnych veciach, podľa ktorého: „Zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby (žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne relevantne formulovať svoju žalobu. Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci procesu neformálneho posudzovania podania) je ustáliť aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu podľa § 59 resp. § 60 SSP však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o správnosti svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a žalovaného o rozsahu právomoci správneho súdu. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím. Vo svetle vyššie uvedeného je istým limitom neformálneho posudzovania podania súdom zistenie skutočnej a jasne artikulovanej vôle žalobcu vo vzťahu k základnej otázke, teda k otázke prieskumu ktorého rozhodnutia a ktorého orgánu verejnej správy sa žalobca (fyzická osoba) správnou žalobou v sociálnych veciach domáha. Nad rámec uvedeného najvyšší správny súd uvádza, že by bolo excesom, keby následne správny súd proti explicitne vyjadrenej vôli žalobkyne (ktorá prieskum a zrušenie druhostupňového rozhodnutia výslovne vylučovala a domáhala sa prieskumu a zrušenia výlučne prvostupňového rozhodnutia) podrobil súdnemu prieskumu druhostupňové rozhodnutie a vo veci by meritórne rozhodol.“
19. Je pritom potrebné uviesť, že úlohou správneho súdu v tomto konaní nie je presviedčať alebo donucovať žalobkyňu, aby žalovala konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobkyni označí, alebo negovať či prehliadať výslovne prejavenú vôľu žalobkyne, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobkyňa neuviedla ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavila jednoznačnú vôľu, aby ako o predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí. Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods. 5 SSP, pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobkyne,
ktorá je ako jediný účastník konania oprávnená vymedziť súdu v podanej žalobe, prieskumu ktorého rozhodnutia sa domáha.
20. Správny súd zvýrazňuje, že žalobkyňa napriek poučeniu neakceptovala prístup správneho súdu k náležitostiam správnej žaloby, uvedené vady neodstránila a naďalej žiadala preskúmať len prvostupňové rozhodnutie žalovanej. Správny súd preto nemal inú možnosť len vychádzať z takto jasne prejavenej vôle žalobkyne. Takto podaná žaloba za predpokladu, že nebola ani dodatočne odstránená vada spočívajúca v označení preskúmavaného rozhodnutia, nemohla byť meritórne prejednaná, keďže išlo o nedostatok, pre ktorý nebolo možné pokračovať v konaní, a preto bolo namieste podanie žalobkyne odmietnuť. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalobkyňa bola poučená, ktoré rozhodnutie v danej prípade môže tvoriť predmet súdneho prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu. Žalobkyňa napriek uvedenému zotrvala na tom, že nežiada preskúmať odvolacie rozhodnutie, ale prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava. Pokiaľ žalobkyňa takto jednoznačne prejavila svoju vôľu, je potom potrebné konštatovať, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože tomu bráni vada žaloby, ktorá napriek snahe správneho súdu nebola odstránená. Takto jednoznačne formulovaná vôľa žalobkyne je pre súd záväzná a napriek jej nesprávnosti ju súd nemôže neformálnym posúdením podanej žaloby odstrániť sám a konať tak proti vôli žalobkyne.
21. Vzhľadom na uvedené správny súd za takej procesnoprávnej situácie nemal inú možnosť, len podanie žalobkyne podľa ust. § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s ust. § 59 ods. 3 SSP odmietnuť. Zároveň uvádza, že pre rozhodnutie o odmietnutí podania musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, a to výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov žaloby a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok (primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. apríla 2013, sp. zn. 2Cdo 279/2012). Uvedené predpoklady považoval správny súd za splnené, a to vzhľadom na doposiaľ uvedený priebeh súdneho konania.
22. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.