Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-5-2014.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/5/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocké schody 2/A, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, konateľ a advokát, proti povinnému: U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., M. R. X. XX, o vymoženie 25,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. 04. 2013 č. k. 14Er/1165/2012-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Werferova 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 25,02 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský Rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 08. 03. 2010 sp. zn. 3C/412/2009. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Poistnej zmluvy č. 4485790006, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 19. 11. 2008. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, založený poistnou zmluvou, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v časti XV. všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda i rozhodcovskému konaniu. Naviac samotný text pri podpise poistnej zmluvy spotrebiteľom neposkytuje spotrebiteľovi možnosť riadneho oboznámenia so znením Všeobecných poistných podmienok, ako i s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012. Uzavrel, že rozhodcovský rozsudok bol v danej veci vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a je teda nulitným právny aktom. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c), 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodil, že pre rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V tejto súvislosti uviedol, že exekučný súd na daný prípad aplikoval nesprávny právny predpis, a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže v danom prípade ide o poistný vzťah a nie o úverový. Rozhodnutie súdu prvého stupňa označil za nezákonné, nepreskúmateľné, odporujúce princípom právneho štátu, ako i článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že exekučný súd v zmysle § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní zastaví exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom zákon neupravuje možnosť zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, keď povinný svojim podpisom na konci všeobecných poistných podmienok dňa 19. 11. 2008 potvrdil, že si všeobecné podmienky prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno vyhotovenie. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je teda individuálne dojednaná zmluvná podmienka. V tejto súvislosti poukázal na Dodatok č. 2 k všeobecným poistným podmienkam pre poistenie, ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2011. Uviedol, že v danom prípade bolo dojednanie rozhodcovskej doložky výsledkom slobodného rozhodnutia povinného, nešlo o neprijateľnú podmienku, keďže povinný ju mohol individuálne ovplyvniť bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu, pričom povinný nevyužil svoje právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Rozhodcovský súd vzal do úvahy všetky relevantné právne normy, ako i právne normy, ktorých účelom má byť najmä ochrana spotrebiteľa. Vychádzajúc z ust. §16 ods. 1-3 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice mal za to, že povinný mal možnosť podať voči rozhodcovskému rozsudku odpor, a to do 5 dní od jeho doručenia, pričom povinný tak neučinil. Rovnako povinný mohol podať námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 Zákona o rozhodcovskom konaní a tiež nevyužil možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní. Obe strany mali pritom rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu, a to prostredníctvom písomných podaní. Vytkol súdu prvého stupňa, že mu bolo upreté jeho právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti a úplnosti listinných dôkazov, ako aj k ich obsahu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo/1020/99, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 57/04, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04. Zdôraznil, že exekučný súd osobitne neskúmal, či neexistujú dôvody pre záver o prijateľnosti rozhodcovskej doložky z hľadiska jej individuálneho dojednania v zmysle § 53 ods. 1 OZ, resp. jej súladu s § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských súdov, ako i rozsiahlou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. S poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie však na to, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom jeho nárok na zaplatenie dlžného poistného je z hľadiska § 45 ods. 1 písm. c) ZRK objektívne možný, právom dovolený a neodporujúci dobrým mravom. Uzavrel, že priznanie plnenia v rozhodcovskom rozsudku je plne v súlade s existujúcou legislatívou, a preto nemôže zakladať oprávnenie exekučného súdu zastaviť exekúciu na základe § 45 ods. 1 písm. c) za použitia § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, a teda ani dôvod na analogické zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Werferova 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 21. 08. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 25,02 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 08. 03. 2010 sp. zn. 3C/1412/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 06. 2011. Súčasťou spisu je i poistná zmluva č. 4485790006, uzatvorená účastníkmi konania dňa 19. 11. 2008, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK).
V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je poistná zmluva č. 448579006, uzatvorená účastníkmi konania dňa 19. 11. 2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.
Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne uvádza, že v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom ( § 44 ods.
2 Exekučného poriadku ), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122 až 124 OSP. Je totiž postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť ( ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona ) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež odvolací súd poukazuje i na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 19. 11. 2008 uzatvorili poistnú zmluvu č. 4485790006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve. Podľa časti XV.- Rozhodcovské konanie sa účastníci zmluvy dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Z poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Takýto záver nevylučuje ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy, zmluvné strany podpísali ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Rovnako oprávneným namietaná skutočnosť, že povinný nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, nemá vo vzťahu k prejednávanej veci žiadnu relevanciu, keďže exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu, pričom takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.