Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-164-2013.pdf
PDF · 123.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/164/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: L. spol. s r.o., T. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Andrej Danko, advokát, Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: K. and M., s.r.o., N. 3, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou GOREJ Legal, s.r.o., Žižkova 6, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 1.143,86 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1.3.2013, č.k. 26Cb/69/2012-103 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.143,86 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 68,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.359,58 eur za právne zastúpenie, ktoré sumy uložil žalovanému zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.143,86 eur titulom náhrady škody. K uvedenej škode malo dôjsť spôsobom, že žalobca prenajal žalovanému na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí hnuteľnú vec - vibračnú nohu SRV 66 inventárne číslo 20080828, výrobné č. 8004108, ktorú mu žalovaný nebol schopný vrátiť, nakoľko dňa 16.11.2010 došlo k jej odcudzeniu.
Žalovaný z dôvodu právnej istoty uplatnil voči žalobcovi pohľadávku vo výške rovnajúcej sa žalobcom uplatnenému nároku, ktorá mu vznikla titulom náhrady škody spôsobenej žalovanému porušením povinnosti žalobcu dať predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z čl. IX. základných podmienok.
Súd prvého stupňa zo zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 14.10.2010 zistil, že žalobca prenechal žalovanému za odplatu na dočasné užívanie predmet nájmu špecifikovaný v zmluve. Predmetom nájmu bola aj vibračná
noha SRV 66 s inventárnym číslom 20080828 a výrobných číslom 8004108. Nedeliteľnou súčasťou zmluvy boli základné podmienky podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva.
Podľa čl. V uzavretej zmluvy odovzdávanie a preberanie predmetu nájmu vykonáva preberací technik prenajímateľa za prítomnosti spolusplnomocneného pracovníka konateľom nájomcu. V čl. VI základných podmienok bolo zakotvené, že prepravu stavebnej mechanizácie a príslušenstva z požičovne a späť, ako aj presuny v rámci staveniska zabezpečuje nájomca na vlastné náklady, pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak. Nájomca bol povinný prepravovanú stavebnú mechanizáciu a príslušenstvo zabezpečiť a chrániť tak, aby nedošlo k jej strate, odcudzeniu, poškodeniu alebo zničeniu. Čl. VII. základných podmienok zakotvoval zodpovednosť nájomcu za to, že prenajatú stavebnú mechanizáciu a príslušenstvo používa v súlade s účelom, na ktorý je určená. Nájomca bol povinný vykonávať všetky účinné opatrenia, aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, alebo odcudzeniu prenajatej stavebnej mechanizácie a príslušenstva. Bol povinný bezodkladne oznámiť prenajímateľovi poškodenie, poruchu, haváriu alebo odcudzenie predmetu nájmu a technickej dokumentácie. Bol povinný užívať predmet nájmu tak, aby nedošlo k jeho strate, zničeniu, poškodeniu, alebo zneužitiu tretími osobami. Bol povinný vydať bez zbytočného odkladu prenajímateľovi predmet nájmu pri skončení nájmu, inak zodpovedal za škodu tým vzniknutú a zaviazal sa zaplatiť i zmluvnú pokutu vo výške 15% z hodnoty sadzby. Ďalej v uvedenom článku bolo zakotvené, že v prípade ak nájomca stavebnú mechanizáciu a príslušenstvo nevydá prenajímateľovi do 14 dní od vyzvania, je povinný zaplatiť prenajímateľovi obstarávaciu cenu predmetu nájmu. Obstarávacia cena je cena, za ktorú je možné zakúpiť nové zariadenie zodpovedajúce svojim výkonom, kvalitou, výbavou a druhom prác predmetu nájmu. Nájomca bol povinný platiť nájomné v plnom rozsahu aj vtedy, ak predmet nájmu nemohol užívať v dôsledku vád, jeho poškodenia, vyradenia z činnosti, za ktoré prenajímateľ nezodpovedá, alebo ktoré zavinil nájomca, jeho zamestnanci, alebo tretie osoby, ktoré mali k predmetu nájmu prístup (či už s povolením alebo bez povolenia nájomcu), alebo ak takáto škoda vznikla spôsobom, pri ktorom nájomca mohol alebo mal možnosť ju odvrátiť alebo jej zabrániť. Nájomca bol povinný pri skončení nájmu vrátiť prenajatý predmet nájmu prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci, vyčistený, so všetkým príslušenstvom, dokladmi, kľúčmi a podkladmi podľa pokynov určených prenajímateľom a na miesto ním určené. Ak nájomca poruší túto povinnosť a neodovzdá predmet nájmu spolu s príslušenstvom riadne a včas prenajímateľovi zodpovedá za škodu tým vzniknutú. Tým nie je dotknuté právo prenajímateľa na zaplatenie obstarávacej ceny predmetu nájmu voči nájomcovi za stratený alebo zničený predmet nájmu.
Ďalej zistil, že podľa čl. IX. základných podmienok prenajímateľ vyhlasuje, že zariadenie má zmluvne poistené. Poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené nedodržaním technických podmienok a prevádzkových noriem zariadenia nájomcom, porušením zákazu manipulácie so zariadením neoprávnenými osobami a na vzniknuté straty každého druhu, vrátane ušlého zisku, pokút, mánk, strát vzniknutých z omeškania, nedodržaním dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu. Za všetky uvedené škody zodpovedá v plnej miere nájomca. Ďalšie druhy poistenia alebo pripoistenia nad rámec vyššie uvedeného poistenia zabezpečuje a uhrádza nájomca. V priebehu nájmu je nájomca povinný oznámiť prenajímateľovi akúkoľvek nehodu, stratu, alebo škodu, ktorá nastala v súvislosti alebo následkom užívania zariadenia alebo z inej príčiny, a to bezodkladne po ich zistení písomnou formou. V prípade prenájmu mechanizácie bol nájomca povinný zabezpečiť zariadenia nasledovným spôsobom, že ak je umiestnené v uzavretom a uzamknutom priestore i počas prestávok počas pracovnej činnosti musí byť riadne uzamknuté zapaľovanie, aktivované zabezpečovacie zariadenie dodané výrobcom, mechanické zabezpečenie (napr. zabezpečenie uzamknutou reťazou, pevné spojenie so základom a pod.), pričom vstupné dvere musia mať bezpečnostnú cylindrickú vložku zabraňujúcu vytlačeniu a bezpečnostný štít zabraňujúci rozlomeniu a vylomeniu vložky a prípadný ďalší zámok alebo bezpečnostnú závoru a musia byť oplechované. Presklenné otvory musia byť zabezpečené bezpečnostnou fóliou alebo funkčnými mrežami. Ak je umiestnená na otvorenom priestranstve i počas prestávok pri pracovnej činnosti, plocha s odstavenými strojmi a zariadeniami musí byť oplotená s uzamknutou bránou s trvalou strážnou fyzickou ochranou alebo strážnou službou. Za oplotenie sa považuje stavba vysoká min. 1,80 m z dreva, betónu, tehál, keramických tvárnic, ocele alebo ich kombinácie, prefabrikovaných prvkov, ktorá slúži k ohraničeniu a zabezpečeniu odstavnej plochy. V prípade prenájmu príslušenstva (napr. hydraulické kladivá, lopaty, frézy, zametacie zariadenia a pod.)
je nájomca povinný zabezpečiť predmet nájmu proti odcudzeniu mechanicky (napr. zabezpečenie uzamknutou reťazou spojenou s pevným bodom a pod.) i počas prestávok pri pracovnej činnosti, a to iba v uzavretom a uzamknutom priestore.
Dokladom o nadobudnutí vibračnej nohy z 29.4.2008 žalobca preukázal súdu nadobúdaciu cenu vo výške 1.590,- eur.
Z poistnej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej medzi žalobcom ako poisteným a spoločnosťou U. poisťovňa, a.s. ako poisťovateľom zo dňa 31.12.2008 mal za preukázané, že predmetom zmluvy bolo poistenie stavieb, zariadení a zásob, strojov a technologických zariadení a poistenie prerušenia prevádzky malých a stredných podnikov. K tejto zmluve bol uzavretý dňa 31.12.2009 dodatok č. 1, pričom toto poistenie sa malo sťahovať aj na vibračnú nohu SRV 66 inventárne číslo XXXXXXXX, výrobné číslo XXXXXXX. Pre uvedené poistenie platili aj Všeobecné poistné podmienky poistenia majetku pre podnikateľské subjekty, Osobitné dojednania poistenia majetku proti škodám spôsobeným živelnou udalosťou, Osobitné dojednania poistenia majetku proti škodám spôsobeným vodou z vodovodných zariadení, osobitné dojednania poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou a poškodzovaním cudzej veci. Súbor strojov a zariadení, medzi ktoré patrí aj vibračná noha, bol poistený pre prípady škody spôsobenej odcudzením s prekonaním prekážky.
Z čl. 3 osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou a poškodzovaním cudzej veci poistnou udalosťou podľa týchto osobitných dojednaní sa rozumelo odcudzenie poistenej veci krádežou, odcudzenie poistenej veci lúpežou, poškodenie alebo zničenie poistených vecí konaním páchateľa smerujúcim k odcudzeniu poistených vecí (poškodzovanie cudzej veci v zmysle Trestného zákona).
Podľa čl. 6 bodu 1. osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou a poškodzovaním cudzej veci sa za krádež v zmysle týchto Osobitných dojednaní považuje prípad, ak páchateľ prekoná prekážku a poistenú vec si prisvojí nasledujúcim spôsobom: a) do chráneného priestoru vnikne tak, že jeho zabezpečenie prekoná nástrojmi, ktoré nie sú určené na jeho riadne otváranie, b) do chráneného priestoru sa dostane násilím inak ako dverami, c) v chránenom priestore sa skryje pred jeho uzamknutím a zmocní sa poistenej veci. Tento postup páchateľa ale musel byť preukázaný, d) chránený priestor otvorí pomocou originálneho kľúča, legálne zhotoveného duplikátu, uzamykacieho kódu, vstupnej karty a pod., ktorých sa zmocnil krádežou alebo lúpežou, čo musí byť preukázané trestným konaním. Za krádež sa v zmysle týchto osobitných dojednaní nepovažovalo, ak si páchateľ prisvojí poistenú vec v prípadoch, kedy došlo k vniknutiu do chráneného priestoru nezisteným spôsobom (napr. bez stôp násilného prekonania, použitím originálneho kľúča s výnimkou čl. 6 ods. 1 písm. d) a pod.).
V odôvodnení odcitoval § 722, § 723, § 617, § 670, § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 373, § 374, § 378, § 379, § 380 Obchodného zákonníka, § 415, § 420, § 441, § 442, § 443 Občianskeho zákonníka.
Uzavrel, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že dňa 14.10.2010 uzavreli zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, a že vibračná noha SRV 66, ktorá bola súčasťou prenajatých vecí, bola dňa 16.11.2010 odcudzená. Sporným bol vznik škody vzhľadom na ust. čl. IX. základných podmienok o poistení prenajatých vecí a výška škody. Žalovaný tvrdil, že v zmysle čl. IX. základných podmienok bol žalobca povinný poistiť predmet nájmu. V prípade, že tak neurobil, porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a je povinný uhradiť žalovanému tým spôsobenú škodu vo výške žalobcom uplatneného nároku. Pre prípad, že k poisteniu predmetu nájmu
došlo namietal, že si žalobca mal uplatniť nárok v poisťovni, nakoľko ak by plnila aj poisťovňa aj nájomca, došlo by u žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.
Uzavrel, že žalobca prenechal na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí žalovanému za odplatu predmetnú vibračnú nohu na dočasné užívanie. Základnou povinnosťou nájomcu (žalovaného) je po skončení nájmu vrátiť vec prenajímateľovi. Túto povinnosť žalovaný nesplnil a nebol ju schopný splniť ani dodatočne, nakoľko v dobe, keď mal vec v nájme, mu bola odcudzená. Zdôraznil, že žalovaný nie je zodpovedný za odcudzenie veci, ktorého sa nedopustil, ale je zodpovedný voči žalobcovi za ujmu vzniknutú tým, že mu jeho vec nevrátil. Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva nie v tom, akým spôsobom sa staral o ochranu predmetu nájmu, t.j. v plnení špeciálnej prevenčnej povinnosti ohľadne prenajatej veci podľa § 670 Občianskeho zákonníka, ale v porušení právnej povinnosti stanovenej nájomnou zmluvou vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu po uplynutí dohodnutej doby. Má za to, že v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla žalobcovi škoda, lebo jeho majetkový stav sa znížil o hodnotu nevrátenej vibračnej nohy. Zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi sa teda odvodzuje z porušenia zmluvnej povinnosti prenajatú vec po uplynutí dohodnutej doby prenajímateľovi vrátiť. Uvedené platí aj pre prípad, že nemožnosť žalovaného vrátiť predmet nájmu prenajímateľovi (a splniť tak svoj záväzok) spôsobila jeho odcudzením tretia osoba. Zodpovednosť tretej osoby nevylučuje zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi za porušenie zmluvnej povinnosti.
Žalovaný sa v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti nezbavil, nakoľko nepreukázal súdu, že by dodržal podmienky ochrany predmetu nájmu v zmysle základných podmienok podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva. Nepreukázal teda, že vznik škody nezavinil.
Súd prvého stupňa vychádzajúc z poistnej zmluvy č. XXXXXXX a najmä z čl. 3, čl. 6 bodov 1. a 4. osobitných dojednaní zistil, že vibračná noha, ktorá bola predmetom nájmu na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nebola poistená pre prípad odcudzenia z priestorov nájomcu, resp. pre prípad odcudzenia z miesta jej užívania nájomcom, ktoré nie je chráneným priestorom podľa čl. 6 bodu 4. osobitných dojednaní.
Z prvej vety čl. IX. základných podmienok vyplýva, že žalobca vyhlásil, že zariadenia má poistené. Z druhej vety tohto článku však vyplýva na aké škody sa toto poistenie nevzťahuje. Ide o škody spôsobené nedodržaním technických podmienok a prevádzkových noriem zariadenia nájomcom, porušením zákazu manipulácie so zariadením neoprávnenými osobami a na vzniknuté straty každého druhu, vrátane ušlého zisku, pokút, mánk a strát vzniknutých z omeškania, nedodržaním dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu. Pod slovným spojením straty každého druhu je podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné rozumieť aj odcudzenie, a to najmä s poukazom na § 722 Občianskeho zákonníka a logický výklad pojmu strata v spojení s upresnením v nasledujúcej časti druhej vety, z ktorej vyplýva, že sa jedná aj o „ekonomické“ straty. Dospel teda k záveru, že za všetky uvedené škody, teda aj za odcudzenie zodpovedá v plnej miere nájomca. Ďalšie druhy poistenia alebo pripoistenia nad rámec vyššie uvedeného poistenia mal zabezpečiť nájomca, t.j. žalovaný.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v čl. VI. a VII. základných podmienok sa síce používajú paralelne pojmy strata a odcudzenie, ale z čl. IX. základných podmienok, ako aj z ust. § 722 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že pod pojmom strata je nevyhnutné rozumieť aj odcudzenie veci. To znamená, že pojem strata zahŕňa v sebe akúkoľvek stratu veci, teda aj jej odcudzenie. V čl. IX. základných podmienok je jasne a zrozumiteľne uvedené, pre aké poistné riziká nemá nájomca poistené prenajímané veci.
Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nebol povinný poistiť predmet nájmu proti odcudzeniu. Počas doby nájmu vec užíval nájomca, ktorý si mal byť vedomý toho, že zodpovedá i za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup (§ 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Skutočnosť, že vibračná noha nebola poistená pre dané riziko, nemôže preto v
tomto prípade založiť spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka a nemôže založiť ani povinnosť žalobcu na náhradu škody voči žalovanému z titulu porušenia povinností z predmetnej nájomnej zmluvy pre nesplnenie povinnosti žalobcu poistiť predmet nájmu proti odcudzeniu.
Pokiaľ ide o žalovaným namietanú výšku škody (keď tvrdil, že trhová hodnota odcudzeného predmetu nájmu je len 400,- eur) žalovaný nepreukázal súdu trhovú cenu vibračnej nohy, ani jej mieru opotrebenia, pričom ju mal v držbe ako posledný pred jej odcudzením. Vzhľadom na uvedené, vek predmetnej vibračnej nohy, jej obstarávaciu cenu a ust. § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda aj ušlý zisk, súd mal za to, že zostatková cena vibračnej nohy predstavuje výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla jej odcudzením.
Na podporu uvedeného súd zdôraznil, že ak by technický stav predmetnej vibračnej nohy nebol vyhovujúci, resp. jej opotrebenie by bolo značné, nebol by ju žalovaný prenajal od žalobcu. Navyše žalovaný si pre prípad nepoistenia predmetu nájmu žalobcom v zmysle čl. IX. základných podmienok (čím malo dôjsť k porušeniu povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zmluvy) uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu škody v rovnakej výške ( 1.143,86 eur).
Na základe uvedeného teda dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich v plnej výške úspešnému žalobcovi. Priznané trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 68,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.359,58 eur vrátane DPH. Priznané trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 4 úkony právnej služby á 61,41 eur +DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaniach v dňoch 11.1.2013 a 1.3.2013), režijný paušál 1 x 7,41 eur + DPH, 1 x 7,63 eur + DPH a 2 x 7,81 eur + DPH, cestovné na pojednávanie dňa 11.1.2013 osobným motorovým vozidlom z Z. do N. a späť vo výške 217,22 eur vrátane DPH (pri vzdialenosti 804 km, cene PHM 1,503 eur za liter, priemernej spotrebe vozidla 5,8 litrov na 100 km a hodnote amortizácie vozidla 0,183 eur na 1 km), cestovné na pojednávanie dňa 1.3.2013 osobným motorovým vozidlom z Z. do N. a späť vo výške 217,54 eur vrátane DPH (pri vzdialenosti 804 km, cene PHM 1,510 eur za liter, priemernej spotrebe vozidla 5,8 litrov na 100 km a hodnote amortizácie vozidla 0,183 eur na 1 km) a náhrady za stratu času v súvislosti s cestou na pojednávanie vo výške 593,26 eur vrátane DPH (dňa 11.1.2013 za 19 polhodín po 13,01 eur bez DPH a dňa 1.3.2013 za 19 polhodín po 13,01 eur bez DPH) Trovy konania boli priznané v súlade s § 10, 14, 15 a 17 vyhl. číslo 655/2004 Z. z..
Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za jednu poradu s klientom dňa 14.1.2013, nakoľko žalobca ju súdu nepreukázal.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Dôvodil, že medzi účastníkmi konania bola spornou otázka, či v zmysle čl. IX základných podmienok bol žalobca povinný predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu. Má za to, že podstata sporu spočívala vo výklade pojmu strata, vo vzťahu ku ktorej žalobca tvrdil, že zahŕňa aj odcudzenie predmetu nájmu. Žalovaný tvrdí, že pojem strata nezahŕňa odcudzenie, že takýto výklad zo strany žalobcu je účelový, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalobca v základných podmienkach na viacerých miestach oba tieto pojmy používa a rozlišuje medzi nimi, preto nie je spravodlivé tento pojem vykladať na ťarchu žalovaného.
Dôvodí, že súd prvého stupňa sa vo vyššie uvedenej otázke priklonil na stranu žalobcu, pričom dospel k záveru, že žalobca povinnosť poistiť predmet nájmu nemal, vo vzťahu k čomu poukázal na druhú vetu článku IX. ZP, kde sa uvádza, na aké škody sa poistenie žalobcu - prenajímateľa nevzťahuje (ušlý zisk, manká, straty vzniknuté z omeškania, nedodržania dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu). Tento záver súdu prvého stupňa je podľa názoru odvolateľa nesprávny. Dôvodí, že v predmetnom článku sa v súvislosti s obmedzením rozsahu poistenia, ktoré má zabezpečiť žalobca (prenajímateľ), používa slovné spojenie „straty všetkého druhu“, ktoré je bližšie špecifikované demonštratívnym výpočtom strát
výlučne ekonomickej povahy. Odcudzenie predmetu nájmu, ani obdobné skutočnosti, ktoré by evokovali možnosť vzťahovať slovné spojenie „straty všetkého druhu“ aj na odcudzenie, sa v predmetnom ustanovení základných podmienok nespomínajú. V zmysle uvedeného sa preto výklad súdu prvého stupňa vo svetle demonštratívneho výpočtu javí ako bezdôvodne extenzívny a pre žalovaného ako účastníka právneho vzťahu neočakávateľný. Podľa názoru odvolateľa je bez významu poukaz súdu prvého stupňa na ust. § 722 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetné ustanovenie neobsahuje výklad pojmu strata. Ďalej dôvodí, že súd prvého stupňa sa pri výklade pojmu strata neriadil výkladovými pravidlami právnych úkonov vyplývajúcich z ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Má za to, že ak žalobca použil v návrhu nájomnej zmluvy pojem strata, treba tento pojem vykladať ako strata a nie odcudzenie. Ak žalobca v súčasnosti tvrdí, že pri vyjadrení pojmu strata v čl. IX. základných podmienok mal na mysli aj odcudzenie, jeho vôľa bola v rozpore s jeho jazykovým prejavom, pretože pojmy strata a odcudzenie nie sú obsahovo totožné, naopak z hľadiska právneho významu a následkov s nimi spojených, sa podstatným spôsobom odlišujú. Zatiaľ čo strata je právnou udalosťou, t.j. právnou skutočnosťou nezávislou od ľudskej vôle, odcudzenie je protiprávnym úkonom, a teda právnou skutočnosťou závislou od ľudskej vôle. Právne predpisy s týmito právnymi skutočnosťami spájajú úplne odlišné právne následky.
Odvolateľ poukázal aj na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Zároveň zdôraznil, že sám žalobca v základných podmienkach používa oba sporné pojmy - strata aj odcudzenie, t.j. sám žalobca medzi nimi rozlišuje. Nezodpovedaným preto ostáva, prečo by mal bremeno výkladu pojmu strata v rôznych ustanoveniach základných podmienok znášať žalovaný a ako má žalovaný spoľahlivo zistiť, kedy pojem strata zahŕňa aj pojem odcudzenie a kedy nie. Na základe uvedeného má teda žalovaný za to, že pojem odcudzenie nie je možné subsumovať pod pojem strata, a teda žalobca bol povinný predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu. Svoju povinnosť si žalobca nesplnil, nakoľko poistenie dojednané žalobcom sa vzťahovalo iba na poistenie proti odcudzeniu z priestorov žalobcu a poistná zmluva nepredpokladala skutočnosť, že predmet poistenia bude predmetom nájomného vzťahu. Žalobca teda svojim neúplným vyhlásením uviedol žalovaného do omylu a nemôže sa domáhať nároku na náhradu škody, ktorá by bola krytá poistením, ak by žalobca dojednal poistenie tak ako bol povinný.
Odvolateľ ďalej namieta aj nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvého stupňa, resp. nesprávne právne posúdenie, ktoré viedlo k záveru, že žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil. Súd prvého stupňa tento záver konštatoval vo vzťahu k povinnosti žalovaného zabezpečiť ochranu predmetu nájmu v zmysle základných podmienok. Žalobca si však neuplatňoval nárok na náhradu škody pre porušenie povinnosti žalovaného zabezpečiť ochranu predmetu nájmu, ale pre porušenie povinnosti vrátiť predmet nájmu. Z uvedeného dôvodu je otázka dodržania podmienok ochrany predmetu nájmu vo vzťahu k predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu bez právneho významu. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný povinnosť ochrany predmetu nájmu neporušil, žalobca túto skutočnosť ani netvrdil, pričom táto okolnosť vôbec nebola predmetom sporu účastníkov konania, ani predmetom dokazovania. Ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že v dôsledku odcudzenia predmetu nájmu, povinnosť žalovaného vrátiť predmet nájmu žalobcovi zanikla, a to pre dodatočnú nemožnosť plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka. Rovnako odvolateľ napáda aj rozhodnutie súdu pokiaľ sa týka výšky spôsobenej škody. Namieta, že súd prvého stupňa iba prevzal vyčíslenie škody uvádzané žalobcom, ktorý vychádzal iba z účtovnej hodnoty predmetu nájmu. Žalovaný považuje takto určenú výšku škody za nepreukázanú, nakoľko účtovná hodnota predmetu nájmu nie je skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka a pre jej určenie nemá faktický ani právny význam. Pokiaľ súd prvého stupňa k námietke žalovaného ohľadnom ceny uviedol, že žalovaný nepreukázal trhovú cenu vibračnej nohy ani mieru jej opotrebovania, takýto postup považuje odvolateľ za nesprávny, nakoľko súd prvého stupňa neodôvodnene preniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k výške spôsobenej škody zo žalobcu na žalovaného. Zároveň namieta, že určenie výšky škody vibračnej nohy je otázkou, na ktorej posúdenie sú potrebné odborné znalosti a súd prvého stupňa nebol schopný túto škodu sám objektívne posúdiť.
Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/ t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f/ t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. Podľa § 205a) O.s.p., sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové dôkazy a skutočnosti, než ktoré boli uvedené pred súdom prvého stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam udáva:
Zmluvný vzťah účastníkov bol založený Zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 14.10.2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj základné podmienky podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva. Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením povinnosti žalovaného vrátiť mu predmet nájmu po uplynutí dohodnutej doby uvedenej v zmluve o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný zodpovedá za škodu porušením svojej zmluvnej povinnosti prenajatú vec žalobcovi vrátiť (§ 420 OZ). Ako už uviedol súd prvého stupňa, v príčinnej súvislosti s týmto zavinením mu škoda vznikla (zníženie majetkového stavu). Žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3), teda sa zodpovednosti nezbavil. Dôkazné bremeno v tejto súvislosti postihuje jeho ako škodcu, keď nepreukázal, že urobil dostatočné opatrenia, aby k odcudzeniu nedošlo.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom výšky priznanej škody, túto odvolací súd zhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade má aj odvolací súd za to, že pri určení hodnoty predmetu nájmu možno vychádzať z jeho účtovnej hodnoty. Ak by tomu aj tak nebolo, je potrebné zdôrazniť, že vibračná noha bola zakúpená v roku 2008 za sumu 1.590,- eur (uvedené žalobca zdokladoval), žalovanému prenajatá v mesiaci október 2010, odcudzená bola v mesiaci november 2010. Ide o typ vibračného zariadenia dlhej životnosti, preto ťažko možno dôjsť k záveru, že by po dvoch rokoch klesla jeho hodnota na žalovaným uvedených 400,- eur. Žalovaným navrhovaný znalecký posudok je za danej situácie jednak nehospodársky a jednak by bol vo vzťahu ku konkrétnej vibračnej nohe aj bez výpovednej hodnoty, keďže bola odcudzená.
Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že ak by uvedené zariadenie vykazovalo vady, nedostatky, resp. by bolo nefunkčné (čo by prípadne znižovalo jeho cenu) nič také prenajímateľovi oznámené nebolo.
Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a to že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu a jej výška bola súdom prvého stupňa určená správne.
Žalovaný uplatnil voči nároku žalobcu svoju pohľadávku vzniknutú mu titulom náhrady škody spôsobenej mu porušením povinnosti žalobcu dať predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu, tak ako mu táto povinnosť vyplýva z čl. IX základných podmienok podnikateľského prenájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva.
Uvedené odvolateľ odvodzuje od skutočnosti, že žalobca v citovanom článku deklaruje, že zariadenie má zmluvne poistené, okrem prípadov na ktoré sa poistenie nevzťahuje, kde bolo použité slovné spojenie „na vzniknuté straty každého druhu, vrátane ušlého zisku, pokút, mánk, strát vzniknutých z omeškania, nedodržaním dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu“. Žalovaný dôvodí, že pojem strata (na ktorý sa teda poistenie nevzťahuje) nezahŕňa odcudzenie.
Odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka odvolateľa je taktiež nedôvodná. Predovšetkým je potrebné uviesť, že články VI, VII, osobitných podmienok (na ktoré v tejto súvislosti odvolateľ poukazuje)síce používajú oba pojmy (odcudzenie a stratu) ale riešia úplne iné situácie (povinnosti pri prepravovaní mechanizácie, povinnosti pri jej užívaní), keď uvedenie oboch týchto pojmov má logický základ a ich použitie v konkrétnych článkoch je namieste. Z uvedeného preto nie je možné vyvodzovať záver, že pod pojem „straty všetkého druhu“ nemožno subsumovať aj stratu spôsobenú odcudzením veci (keďže na tomto mieste nie sú uvedené oba pojmy).
V citovanom ustanovení pojem „strata“ nemožno vykladať iba v spojitosti s ekonomickými stratami, tak ako sa mylne domnieva odvolateľ, argumentujúc, že slovné spojenie „straty všetkého druhu“ je bližšie špecifikované výpočtom strát výlučne ekonomickej povahy. Slovo „vrátane“ totiž nie je označením demonštratívneho výpočtu, ale rozširujúceho. Uvedené slovné spojenie je teda potrebné vykladať v širších súvislostiach ako akúkoľvek stratu, ktorej následkom je nemožnosť fyzickej dispozície s prenajatou vecou, teda aj jej odcudzenie, vrátane aj strát ekonomickej povahy, ku ktorým môže dôjsť v súvislosti s užívaním predmetu nájmu, ale neznamenajú nemožnosť fyzickej dispozície s ním.
Takýto výklad súdu prvého stupňa nie je v rozpore s výkladovými pravidlami právnych úkonov vyplývajúcich z § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka.
K námietke odvolateľa o zániku jeho povinnosti vrátiť predmet nájmu pre dodatočnú nemožnosť plnenia (§ 575 OZ) odvolací súd udáva:
Nie je sporné, že žalovaný prenajatú vec nemôže vrátiť v dôsledku jej odcudzenia, ale za škodu týmto spôsobenú prenajímateľovi zodpovedá. Žalobca sa totižto nedomáha v konaní vrátenia prenajatej veci, ale náhrady škody spôsobenej mu porušením povinnosti vec vrátiť, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu prenajatej veci.
Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a to aj vrátane trov konania, ktorých výška bola súdom prvého stupňa určená správne (uvedené napokon odvolateľ ani nenapadá).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu má úspešný žalobca. Keďže žalobca trovy nevyčíslil a iné trovy ako trovy právneho zastúpenia zo spisu nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.