Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Er-678-2006.pdf
PDF · 81.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/678/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, proti povinnému: neb. T. R., W.. XX. X. XXXX, A.. X. X. XXXX, naposledy bytom N. Y., pre vymoženie pohľadávky vo výške 52,58 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 617/2006, takto
rozhodol:
Exekúcia sa zastavuje.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 44,35 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 22. 9. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 617/2006 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.584 Sk s príslušenstvom, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-1910025206-GC04/06 zo dňa 9. 2. 2006, vydaným pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 006323* zo dňa 6. 10. 2006, ktoré v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.584 Sk a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 12. 12. 2013 doručil súdu podanie označené ako návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel.
Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súdny exekútor nie je účastníkom konania (s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie), preto súd posúdil jeho podanie ako podnet na zastavenie exekúcie bez návrhu.
Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
Z dedičského spisu tunajšieho súdu 4D/305/2013 mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa X. X. XXXX a uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš 4D/305/2013 zo dňa 25. 10. 2013 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
V prípade ak zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje voči jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4D/305/2013, D/not/209/2013 zo dňa 25. 10. 2013 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené podľa ust. § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, prípadne zanechal majetok nepatrnej hodnoty súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1, ods. 2 OSP); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h OSP (§ 175i ods. 1 OSP). Povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný (občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. 12. 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. 05. 2011 s rovnakým právnym záverom).
Exekučný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 10. 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 72,24 eur a predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 617/2006.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 22. 9. 2006, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške po 200,- Sk. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi patrí odmena za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, vyhodnotenie komplexnosti materiálu - 20 minút, za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 16. 10. 2006 - 20 minút, za spracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 22. 3. 2012 - 20 minút, za spracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním iných príjmov povinného zo dňa 22. 3. 2012 - 20 minút a za spracovanie exekučného príkazu prikázaním iných príjmov povinného zo dňa 11. 4. 2012 - 20 minút, spolu vo výške 400,- Sk.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške 100,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a za doručenie exekučného príkazu (doručené súdnym exekútorom resp. zamestnancami jeho úradu) t. j. spolu vo výške 400,- Sk.
Súdnemu exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že príkaz bol doručovaný prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 313,31 Sk.
Súdny exekútor si uplatnil daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrad, pričom preukázal, že je platiteľom tejto dane. Na základe uvedeného súd exekútorovi zvýšil priznanú odmenu 800,- Sk a náhrady 313,31 Sk o 20 % DPH, t. j. o 222,66 Sk.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 1.335,97 Sk. Po prepočítaní výslednej sumy v slovenských korunách podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie 44,35 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.