Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-26-2023.pdf
PDF · 111.74 KB
Case nature
Subarea
11Co/26/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci navrhovateľa: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L., t. č. v zariadení opatrovateľskej služby G. K. XM., XXX XX S., zastúpený splnomocneným zástupcom: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L., proti odporcom: 1/ S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., adresa na doručovanie písomností: G. XXXX/XX, L., 2/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XXXX/XX, L., o vydanie neodkladného opatrenia, na základe odvolania odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 41C/92/2022-140 zo dňa 08.12.2022, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. z o s t á v a n e d o t k n u t é.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. (výrok IV. nesprávne označený ako ďalší výrok I.) z r u š u j e.
Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyhovel návrhu navrhovateľa a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcom uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou spoločnej účasti navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu alebo na procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania procesných úkonov (výrok I.) Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.). Súd prvej inštancie v ďalšom poučil odporcov, že môžu ako žalobcovia podať v právnej veci proti žalovanému Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L., adresa doručovania: zariadenie opatrovateľskej služby G. K. XM., XXX XX S., žalobu vo veci samej, ktorou sa budú domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak takáto žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie bude trvať po neobmedzený čas, alebo do jeho zrušenia postupom podľa § 334 Civilného sporového poriadku (výroky III. a IV., pričom výrok IV. bol súdom prvej inštancie označený ako ďalší výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie mal za osvedčené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporkyni 1/ a odporcovi 2/ nepribližovať sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. Uviedol, že navrhovateľ je osobou vo vyššom veku, so zdravotnými ťažkosťami, aj mentálneho charakteru, do tej miery, že je odkázaný na poskytovanie sociálnych služieb
formou stáleho pobytu v zariadení na poskytovanie sociálnych služieb. Rovnako mal okresný súd za osvedčené, že jediným príjmom navrhovateľa je starobný dôchodok vo výške 400,30 Eur mesačne. Iný majetok navrhovateľ už nevlastní. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené náklady na poskytovanie sociálnych služieb navrhovateľovi cca mesačne vo výške 622,45 Eur. Z ďalších listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ vydedil odporkyňu 1/, pričom jedným z dôvodov vydedenia bolo uvedenie navrhovateľa do omylu pri ručení za úver odporkyne 1/, kedy veriteľ pristúpil k dražbe domu navrhovateľa a jeho manželky z dôvodu nesplácania úveru odporcami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie skonštatoval existenciu odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov, ktorá má zabrániť manipulovaniu navrhovateľa, jeho vystavovaniu neustálym požiadavkám odporcov a najmä, vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa, zabrániť zmanipulovaniu navrhovateľa k podpisu akéhokoľvek dokumentu, ktorým by sa navrhovateľ mohol zrejme neúmyselne zaviazať k právnym povinnostiam. Súd prvej inštancie mal z podania informácie Sociálnou poisťovňou za osvedčené, že navrhovateľovi bola donedávna vykonávaná exekučná zrážka z dôchodku. V danom prípade podľa názoru okresného súdu správanie odporcov vyvolávalo odôvodnené obavy navrhovateľa o jeho zdravie a život, ktoré sa prejavujú fiktívnymi sľubmi o jeho zdravotnú starostlivosť, ktorá sa reálne doposiaľ neudiala. Vzhľadom na súčasný zdravotný stav navrhovateľa, kedy je tento iba čiastočne orientovaný, pohybuje sa iba na veľmi krátke vzdialenosti a aj to len s pomocou, je plienkovaný, jeho reč je zle zrozumiteľná, by zanedbanie zdravotnej starostlivosti, resp. neposkytovanie sústavnej starostlivosti, mohlo viesť k ohrozeniu zdravia a života navrhovateľa, a teda k ohrozeniu jeho fyzickej a mentálnej integrity. Okresný súd v ďalšom zdôraznil, že násilie voči navrhovateľovi sa nemusí prejavovať iba vo forme priameho fyzického kontaktu s navrhovateľom, ale aj vo forme neustáleho naliehania na riešenie finančného stavu odporcov, pričom navrhovateľ si nepamätá presne blízku históriu, a tak nie je vylúčené, aby odporcovia sústavnými návštevami navrhovateľa a naliehaním nedocielili podpis právnych úkonov navrhovateľom, ktoré môžu mať nepriaznivý dopad na finančnú situáciu navrhovateľa, ktorý je už teraz odkázaný s úhradami za poskytovanie sociálnych služieb na finančnú výpomoc od syna a ďalších príbuzných, nakoľko jeho dôchodok nepokryje náklady poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb, v ktorom je navrhovateľ umiestnený.
3. V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal uloženia zákazu odporcom kontaktovať ho písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť takéhoto návrhu. Súd prvej inštancie uviedol, že mu nebola predložená akákoľvek písomná, SMS či iná komunikácia, ktorá by osvedčovala skutočnosť, že odporcovia navrhovateľa kontaktujú písomne, elektronicky či inými prostriedkami.
4. Čo sa týka trvania nariadeného neodkladného opatrenia okresný súd predmetnú povinnosť odporcom uložil bez časového obmedzenia. Uvedené zdôvodnil tým, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konštatujúc uplatnenie dvoch nárokov navrhovateľom, keď žiadal, aby súd odporcom zakázal približovať sa k nemu a nekontaktovať ho, pričom súd prvej inštancie navrhovateľovi vyhovel čo do prvého nároku a druhý nárok zamietol ako nedôvodný, tak navrhovateľ a odporcovia boli úspešní každý v rozsahu 50 %, preto okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie odporcovia. Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutiu okresného súdu vytýkali vady podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, a teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Údaje vykreslené navrhovateľom (resp. jeho zástupcom, synom navrhovateľa a brata odporkyne 1/) označili za skreslené a nepravdivé. Splnomocnený zástupca navrhovateľa bol právoplatne odsúdený za viaceré trestné činy, o. i. i za zneužívanie vlastného dieťaťa a z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený v roku 2020. Rodinné vzťahy účastníkov konania sú dlhé roky vážne a hlboko narušené, pričom po prepustení splnomocneného zástupcu navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody sa vyostrili natoľko, že sa navrhovateľ pod vplyvom manipulácie jeho splnomocneného
zástupcu prestal stýkať s odporkyňou 1/ (vlastnou dcérou). Podľa názoru odporcov z údajov, ktoré poskytol splnomocnený zástupca navrhovateľa súdu vyplýva, že už od r. 2018 navrhovateľovi zlyháva krátkodobá a dlhodobá pamäť. V ďalšom namietali, že pokiaľ súd prvej inštancie považuje za osvedčené, že navrhovateľ je vystavený požiadavkám odporcom a že neodkladné opatrenie má zabrániť odporcom manipulovaniu navrhovateľa, tak v dôkazoch v súdnom spise takéto tvrdenie súdu nemá oporu. V súdnom spise sa však na druhej strane nachádza množstvo listín, ktoré svedčia práve o tom, že navrhovateľa najviac manipuluje jeho splnomocnený zástupca podpisovaním rôznych listín a plných mocí u notára. Odporkyňa 1/ zároveň zdôraznila, že právo vidieť a navštevovať svojho otca je právom osobným a rodinným, chráneným Ústavou Slovenskej republiky. Záverom skonštatovali, že zo žiadnych skutoční argumentovaných súdom prvej inštancie nevyplynulo, že by odporcovia navrhovateľa obťažovali, prenasledovali, zastrašovali, naliehali, či ho čo i len nepriamo k niečomu nútili.
7. K odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu predložením notárskej zápisnice N 33/2023, Nz 3243/2023, NCR1s 3375/2023 zo dňa 06.02.2023, ktorej obsahom bol doslovný prepis sms správ medzi odporkyňou 1/ a splnomocneným zástupcom navrhovateľa (osvedčenie podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti) datované najmä do r. 2020, ako i vyhlásenia rodinných príslušníkov a známych osôb ohľadom ich osobných skúseností s odporcami a hodnotiacimi úsudkami ich charakterových vlastností.
8. Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcov bolo doplnené podaním zo dňa 12.02.2023 o nasledujúce skutočnosti: Odporcovia boli predmetným podaním označení za alkoholikov. K osobe odporkyne 1/ bolo uvedené, že táto účelovo rozhádala svojich rodičov, len aby mohla lepšie z takejto situácie ťažiť výhody. Z obsahu vyjadrenia taktiež vyplynulo, že navrhovateľ a jeho manželka boli spoločne v jeden deň vydediť odporkyňu 1/ formou spísanej notárskej zápisnice, pričom spôsobilosť k úkonom bola notárkou zisťovaná. Navrhovateľ v ďalšom poukázal na to, že odporkyňa 1/ mu finančne neprispieva na ubytovanie v sociálnom zariadení. Záverom bolo poukázané na iné (s týmto konaním nesúvisiace) konania vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2Csr/2/2017, v rámci ktorého sú osvedčené skutočnosti o finančných machináciách odporcov voči navrhovateľovi.
9. Odporkyňa 1/ odvolacou replikou zotrvala na vyjadreniach prezentovaných v predchádzajúcich podaniach adresovaných okresnému súdu.
10. Podaním zo dňa 20.02.2023 označeným ako „Odvolanie odporcu 2/ K. E. proti uzneseniu súdu zo dňa 08.12.2022 o vydaní neodkladného opatrenia“ odporca 2/ zopakoval dôvody svojho odvolania zo dňa 20.12.2022.
11. Na v poradí ďalšie odvolanie odporcu 2/ reagoval navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním zo dňa 23.02.2023. Poukázal na to, že odporca 2/ v rámci prebiehajúceho konania na Okresnom súde Žilina sp. zn. 17C/58/2020 sa vyjadril do zápisnice o pojednávaní, že je dlžný navrhovateľovi a jeho manželke, a že dlh splatí. Tento však nič nezaplatil. Zároveň mu bola opäť vytknutá kriminálna minulosť a zopakované dôvody totožné z návrhu o podvodnom vylákaní ručenia zo strany odporcov od navrhovateľa.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnuté uznesenie vo výroku I. zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vo výroku II. sa uznesenia súdu prvej inštancie nedotkol. Výroky III. a IV. (výrok IV. nesprávne označený súdom prvej inštancie ako ďalší výrok I.), ktoré svojim obsahom nadväzujú na výrok I. (ktorým okresný súd nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h/) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. V zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno procesnej strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
15. V zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
16. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
17. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
18. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
19. Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia na konanie vo veci samej (pôvodne § 74 a nasl. a § 102 OSP). Navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby na súde súčasne prebiehalo súvisiace konanie vo veci samej.
20. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáha súdnej ochrany výlučne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP.
21. Obsah neodkladných opatrení § 325 ods. 2 písm. f/ - h/ CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
22. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (§ 325 ods. 2 písm. g/ CSP) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (§ 325 ods. 2 písm. h/ CSP) sú považované ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného. Sú však ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e/ až h/ CSP pritom nie je vylúčená.
23. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP (rovnako ako v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ alebo f/ CSP) je skutočnosť, že má súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v postavení svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
24. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeným k predloženej právnej veci a posúdením zisteného stavu dospel k právnemu záveru rozdielnemu od záverov súdu prvej inštancie, keď potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade nemal zo strany navrhovateľa relevantným spôsobom preukázanú.
25. Východiskovo súd prvej inštancie založil svoj záver o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia (proti ktorému výroku o nariadení neodkladného opatrenia obsahovo odvolanie odporcov smeruje) na skutočnosti vyššieho veku navrhovateľa a tým nadväzujúcimi zdravotnými ťažkosťami, ktoré sú i mentálneho charakteru. Na základe uvedeného skonštatoval nevyhnutnú potrebu poskytovania nepretržitých sociálnych služieb pre odporcu, ktoré poskytovanie by mohlo ohroziť priblíženie sa odporcov 1/ a 2/ k navrhovateľovi na vzdialenosť bližšiu ako 100 metrov z dôvodu možnej manipulácie navrhovateľa k prijímaniu finančných záväzkov za odporcov 1/ a 2/. Možnosť ohrozenia poskytovania nepretržitých sociálnych služieb navrhovateľa bola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako ohrozenie jeho fyzickej a psychickej integrity.
26. Odvolací súd sa so záverom prezentovaným súdom prvej inštancie nestotožnil. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani predložených listín zásah do telesnej alebo psychickej integrity navrhovateľa nevyplýval. Z popísaného konania odporcov nebola zrejmá násilná forma správania sa voči navrhovateľovi, neboli zdokumentované verbálne či iné ataky odporcov voči navrhovateľovi, nátlak, zastrašovanie, či obťažovanie. Naviac navrhovateľ v návrhu ani žiadne ataky (či už smerujúce na fyzickú alebo psychickú integritu navrhovateľa) netvrdil. Jeho argumentácia skôr smerovala k možnosti zmanipulovania navrhovateľa odporcami k určitému konaniu. Na tomto mieste je vhodné podotknúť, že aj keď má neodkladné opatrenie preventívnu funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať požiadavkou preukázania priamo násilného skutku, je nevyhnutné aspoň osvedčiť násilné konanie odporcov, a to v takej intenzite, ktorá si vyžaduje zásah zo strany súdu.
27. Odvolací súd je toho názoru, že obmedzenie možnosti manipulácie osoby vyššieho veku so zdravotnými ťažkosťami (konkrétne schopnosť chôdze len na krátku vzdialenosť, plienkovaný, zle zrozumiteľná reč, problémy s pamäťou) k určitému konaniu, najmä čo sa týka finančných záväzkov, je možné dosiahnuť iným inštitútom ako je neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa alebo zákaz kontaktovania. Pokiaľ má navrhovateľ obavu o svoje zotrvanie v zariadení sociálnych služieb z dôvodu hrozby rôznych záväzkov (s ktorými môže súhlasiť práve pre vyššie špecifikované pretrvávajúce zdravotné ťažkosti) je na mieste skôr zvážiť obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v určitom rozsahu (v tomto prípade obmedziť najmä úkony smerujúce k finančným transakciám iným ako sú platby za služby sociálneho zariadenia, lieky, drogéria, ošatenie a pod.). Neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže odporcom približovať sa k navrhovateľovi, prípadne s ním akýmkoľvek spôsobom komunikovať, nie je inštitútom, ktorý slúži na dosiahnutie navrhovateľom vymedzeného cieľa
- zabránenie navrhovateľovi preberať na svoju osobu finančné záväzky v prospech odporcov. Nad rámec uvedeného možno poznamenať, že predbežne, kým bude rozhodnuté o prípadnom návrhu vo veci samej o obmedzení navrhovateľa robiť určité právne úkony, je možnosť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa obmedzí možnosť navrhovateľa nakladať s finančnými prostriedkami kým súd nerozhodne vo veci samej.
28. O nevhodnosti zvolenia daného inštitútu svedčí i tá skutočnosť, že zákazom priblíženia sa alebo zákazom komunikácie smerujúcim iba voči odporcom nebude dosiahnutá nemožnosť navrhovateľa brať na seba finančné záväzky, napríklad jeho ovplyvnením zo strany tretej osoby. Pokiaľ je navrhovateľ z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu ako fyzického tak i psychického náchylnejší na ovplyvnenie, nehrozí mu prijatie záväzku len za odporcov ako rodinných príslušníkov, ale i od iných osôb, ktoré sa s ním môžu dostať do kontaktu.
29. Naviac je odvolací súd toho názoru, že pripustením zákazu priblíženia sa odporcov k navrhovateľovi s poukazom na vek navrhovateľa a rodinné väzby medzi navrhovateľom a odporcami (otec a dcéra, starý otec a vnuk) by sa jednalo o neprimerane tvrdé rozhodnutie, ktorého účel možno dosiahnuť menej invazívnou formou špecifikovanou odvolacím súdom vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Odvolací súd má v tomto konaní za preukázané, že vzťahy v danej rodine sú narušené a nezhody pretrvávajú dlhodobo niekoľko rokov. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 09.11.2022 (č. l. 126) predloženej navrhovateľom dokonca vyplýva postoj navrhovateľa, podľa ktorého tento nemá dôvod sa s dcérou (odporkyňou 1/) nestretnúť. Z uvedených skutočností vyplýva, že nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým by sa odporcom zakázalo priblížiť sa na určitú vzdialenosť k navrhovateľovi, a to na neobmedzený čas, t. j. s poukazom na vek navrhovateľa a jeho zdravotný stav doživotne, by len prehlbovalo už pretrvávajúci konflikt v rodine a úplne odňalo odporcom právo na ich rodinný život vo vzťahu k otcovi a starému otcovi v osobe navrhovateľa. Nie je pritom bez významu ani tá skutočnosť, že návrh v mene navrhovateľa podal syn navrhovateľa, brat odporkyne 1/ a ujo odporcu 2/, ktorého tvrdenia bez možnosti bližšieho preskúmania, napríklad výsluchom svedkov, z dôvodu zvolenia práve inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý inštitút nepredpokladá proces štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv, ktorý sa netají negatívnym postojom voči odporcom (s prihliadnutím na vyjadrenia k odvolaniu odporcov).
30. Možno konštatovať, že rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia dochádza k stretu dvoch práv (na strane navrhovateľa a odporcov), v dôsledku čoho je nevyhnutné vykonať test proporcionality a dôsledne posúdiť oprávnenosť zásahu do základných práv odporcov. Uvedené však nie je možné práve bez toho, aby navrhovateľ v návrhu uviedol podstatné skutočnosti odôvodňujúce takýto zásah a dostatočným spôsobom tieto skutočnosti aj osvedčil. V danom prípade takýto test však nebolo možné vykonať, nakoľko z návrhu a predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva také konanie odporcov, ktoré by odôvodňovalo požadovaný zásah (násilie, nátlak, zastrašovanie, obťažovanie, prenasledovanie). Nad rámec uvedeného je potrebné podotknúť, že náchylnosť navrhovateľa „podľahnúť“ nepodloženým sľubom ohľadom zabezpečenia zdravotnej starostlivosti zo strany odporcov (a teda vlastnej dcéry a vnuka, ku ktorým z dôvodu rodinnej príslušnosti nepochybne prechováva citové väzby) nemožno považovať za spôsobenú hrozbou do fyzickej alebo psychickej integrity navrhovateľa, ktorá hrozba nebola v konaní preukázaná, ale táto náchylnosť môže byť skôr zapríčinená práve citovými väzbami medzi účastníkmi.
31. Okrem absencie preukázania ohrozenia fyzickej a psychickej integrity tak ako to predpokladajú ust. § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP, a teda napríklad formou násilia alebo nátlaku, a konštatovanej nevhodnosti zvolenia inštitútu, ktorým nemožno dosiahnuť navrhovateľom vymedzený cieľ, možno prijať záver i o tom, že v danom prípade nie je splnená ani podmienka naliehavosti úpravy pomerov medzi účastníkmi. Samotný navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje narušenie vzťahov medzi ním a odporcami už od r. 2009 (t. j. v čase keď bol navrhovateľ podstatne mladší s predpokladom lepšej kondície ako fyzickej tak i psychickej oproti r. 2023), kedy už od takto vymedzeného časového obdobia mali odporcovia konať v neprospech navrhovateľa, uvádzať ho do omylu, zaťažovať jeho majetok záložnými právami a exekúciami. Z uvedeného tvrdenia možno vyvodiť záver o dlhodobom trvaní tvrdeného negatívneho stavu, a nejedná sa teda o náhlu zmenu správania sa odporcov voči navrhovateľovi. V tomto prípade nie je teda naplnená ani podmienka bezodkladnosti a naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami sporu. Inštitút neodkladného opatrenia je možné využiť v prípade náhlej zmeny okolností, ktorá si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Je zrejmé, že takáto skutočnosť v danom prípade nie je naplnená. Pokiaľ už v minulosti (teda od r. 2009) navrhovateľ pociťoval ataky fyzickej alebo psychickej povahy zo strany odporcov, mal možnosť riešiť vzniknutú situáciu právnou cestou už skôr (za predpokladu, že mal o také riešenie skutočný záujem).
32. Zdôrazňujúc dôležitosť princípu proporcionality za účelom minimalizácie zásahu do práva na rodinný život odporcov za situácie, keď vymedzený cieľ daného konania možno dosiahnuť miernejšími prostriedkami, a konštatujúc nepreukázanie bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi s poukazom na dlhodobé konflikty v rodine, odvolací súd uzavrel, že vo veci neboli splnené podmienky na potvrdenie alebo zrušenie výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, preto uznesenie vo výroku I. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP) zamietol.
33. Odvolací súd dodáva, že navrhovateľovi nič nebráni podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý riadne odôvodní a listinami osvedčí tak, aby už z návrhu a pripojených listín jednoznačne vyplývala potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a teda bude v ňom dostatočným spôsobom osvedčené splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.
34. K výrokom III. a IV. uznesenia súdu prvej inštancie (ktorý výrok IV. bol súdom prvej inštancie nesprávne označený ako ďalší výrok I.) možno uviesť, že tieto boli vydané ako nadväzné výroky na výrok, ktorým okresný súd neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP nariadil. Zmenou predmetného výroku odvolacím súdom tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. h/ CSP tieto stratili podklad. Vzhľadom na to, že zanikli dôvody pre existenciu daných výrokov, odvolací súd pristúpil k ich zrušeniu v súlade s § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
35. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Odporcovia boli v konaní ako celku úspešní, preto by im zásadne vznikol nárok na náhradu trov konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu však vyplýva, že odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, a preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal.
36. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)