Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/370/2003

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného C. Š., U.. XX. XX. XXXX, H. XX, XXX XX R. R., proti povinnému t.č. neexistujúci právny subjekt SI HSV, spol. s r.o. naposledy so sídlom Lúčna 60, 974 01 Nemce, IČO: 31 603 815, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 016,86 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom so sídlom exekútorského úradu Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš (pôvodne Kollárova 2, 030 01 Liptovský Mikuláš), pod spis. zn. EX 67/2003, na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd zastúpenie oprávneného C.. C. G., U.. XX. XX. XXXX, O. XX, XXX XX R. R. n e p r i p ú š ť a .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 76,15 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 016,86 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 10. 09. 2002.

Poverením č. 5601 000420 zo dňa 10. 11. 2003 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka so sídlom exekútorského úradu Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš (pôvodne Kollárova 2, 030 01 Liptovský Mikuláš), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 67/2003.

Od začiatku exekučného konania bol oprávnený v konaní zastúpený C.. C. G., U.. XX. XX. XXXX, O. XX, XXX XX R. R..

Podľa (ďalej len „“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa vety prvej ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie komora.

V zmysle legislatívnej skratky uvedenej v ust. sa „komorou“ myslí Slovenská advokátska komora.

Nakoľko podľa oznámenia Slovenskej advokátskej komory C.. C. G., U.. XX. XX. XXXX nie je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, t.j. nie je oprávnený poskytovať právne služby v Slovenskej republike, nemôže účastníka konania zastupovať ako advokát v zmysle ust. vety prvej , ale len ako tzv. všeobecný splnomocnenec podľa vety prvej

Podľa vety prvej účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa vety prvej účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.

S účinnosťou od 01. 01. 2013 bol novelizovaný . Uvedenou novelou bolo pôvodné znenie doplnené odsekom 3, ktorý znie:

Vo veciach ochrany osobnosti podľa , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.

Z tohto ustanovenia zákona teda vyplýva, že účastník môže byť v exekučnom konaní zastúpený iba osobou, ktorá je z právneho hľadiska považovaná za jeho blízku osobu a súčasne táto osoba musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo.

Okruh osôb, ktoré možno považovať za tzv. „blízke osoby“ je definovaný v a (ďalej len „“).

Podľa § 116 O. z. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 O. z. stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Z označenia právneho zástupcu oprávnených vyplýva, že zákonom požadovaná podmienka pre zastupovanie oprávnených v konaní tzv. všeobecným splnomocnencom, ktorou je ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, je splnená. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by C.. C. G., U.. XX. XX. XXXX bol blízkou osobou oprávnených v zmysle a .

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Z uvedených dôvodov súd potom musel rozhodnúť tak, že počnúc dňom 01. 01. 2013 JUDr. C. G., U.. XX. XX. XXXX už oprávneného zastupovať nemôže.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 24. 08. 2012, súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň žiada zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 576,15 eura oprávneného.

V zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -98 zo dňa 26. 08. 2008 bola zrušená obchodná spoločnosť SI HSV, spol. s.r.o., so sídlom Lúčna 60, Nemce, IČO: 31603815 bez likvidácie. Následne bola obchodná spoločnosť dňom 13. 02. 2009 z obchodného registra vymazaná, dôvod výmazu ex offo výmaz.

Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -98 zo dňa 26. 08. 2007 súd zistil, že v predmetnom konaní bolo zistené, že povinný bol daňovým dlžníkom, daňovým úradom nebol u neho zistený žiadny majetok, povinný bol dlžníkom na sociálnom poistení, nevlastnil žiadne nehnuteľnosti, povinný bol držiteľom motorových vozidiel, ktoré však boli vyradené z evidnecie k 01. 01. 2005.

V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez likvidácie podľa z dôvodov podľa . Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení je nedostatok majetku dlžníka ( ). Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný, a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. ).

Nakoľko súd zistil, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa prvej vety , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 576,15 eura.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.08.2005), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa , v znení platnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa , základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je

6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR -30).

Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd za to, že pokiaľ v ustanovení uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa odmeňujú paušálnou sumou 3, eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa sumou 6, eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa . Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa citovanej zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie a založenie (50 min.), vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (15 min.) a doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (10 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa získanie poverenia na vykonanie exekúcie; úkon - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (30 min.) a doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie (20 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa doručenie upovedomenia o začatí exekúcie; úkon

- vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (10 x 10 min.) a doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (10 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie; úkon - vypracovanie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (30 min.) a doručovanie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (5 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. d) doručenie exekučného príkazu; úkon - vypracovanie žiadosti o súčinnosť ODI (15 min.) a doručenie žiadosti o súčinnosť ODI (10 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora -vypracovanie alebo doručenie/doručovanie pri paušálnou sumou odmeňovaných úkonoch nemožno priznať odmenu podľa . V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. -81 zo dňa 25. 07. 2012, č. k. -65 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. -44 zo dňa 25. 10. 2011).

Čo sa týka úkonov vypracovanie žiadosti o súčinnosť GKÚ (15 min.) a doručenie žiadosti o súčinnosť GKÚ (10 min.), súd uznal súdnemu exekútorovi za úkon žiadosť o súčinnosť 10 min. z dôvodu, že tento úkon si súdny exekútor duplicitne nevyúčtoval ako paušálnou sumou odmeňovaný úkon exekučnej činnosti, avšak nebolo možné súdnemu exekútorovi prihliadnuc na charakter úkonu priznať súdnemu exekútorovi za uvedené počet vynaložených hodín, resp. minút tak, ako si tento vyúčtoval z dôvodu, že ide čiastočne len o administratívny úkon (vypracovanie, doručenie), za ktorý náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene (v zmysle je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou). Uvedené sa rovnako týka úkonov vypracovanie správy o stave konania oprávnenému (40 min.) a doručovanie správy o stave konania oprávnenému (10 min.), za ktoré spolu súd uznal súdnemu exekútorovi 15 min., a s prihliadnutím na obsah predmetnej správy, ktorá obsahuje necelých 6 riadkov textu, a teda si nevyžadovala časovo náročné spracovanie. Uvedené sa taktiež týka aj úkonov vypracovanie predloženia podnetu na zastavenie exekúcie (50 min.) a doručenie podnetu na zastavenie exekúcie (10 min.), za ktoré spolu súd uznal súdnemu exekútorovi 15 min., a s prihliadnutím na obsah podnetu na zastavenie exekúcie, ktorý bez vyúčtovania trov exekúcie obsahuje necelých 5 riadkov textu, a teda si nevyžadoval časovo náročné spracovanie. V súvislosti s časovou odmenou za vypracovanie podnetu

na zastavenie exekúcie spolu s vyúčtovaním trov exekúcie súd podporne poukazuje na skutočnosť, že vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie nie je možné považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si teda súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie, tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, a pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.

Pokiaľ ide o úkon vypracovanie zoznamu vyhotovených osvedčených fotokópií poverenia (10 min.), tento úkon nie je možné považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Ako už bolo uvedené vyššie, exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku, a teda tento úkon nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 65 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie, a to za budúce úkony: vypracovanie príkazu na odblokovanie ODI (15 min.), doručenie príkazu na odblokovanie ODI (10 min.), vypracovanie prípisu vrátenie poverenia (10 min.), doručenie prípisu vrátenie poverenia a zoznamu vyhotovených ftk.poverenia (10 min.), ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie, archivácia (20 min.). Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene (v zmysle je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou).

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti tak, ako mu to ukladá vykonávací predpis. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že počet vynaložených hodín je potrebné posudzovať z hľadiska ich účelnosti. Účelne vynaložený čas (počet hodín) dostaneme iba tak, že zrátame časy potrebné na vykonanie každého jednotlivého úkonu. Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 40 min., t. j 1 hodina x 6,64 eura, viď právny názor vyslovený Krajský súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 eura + 6,64 eura za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 19,92 eura za 6 vykonaných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou, t.j. 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 1x každé zisťovanie účtu povinného a 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,85 eura. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, ani výšku výdavku nešpecifikoval, z čoho pozostáva a na základe čoho bola

vypočítaná v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak v osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác ( ) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici -21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -44 zo dňa 26. 05. 2010, -49 zo dňa 21. 12. 2011, -21 zo dňa 12. 02. 2013, -40 zo dňa 13. 07. 2011, -74 zo dňa 30. 03. 2012.

Pokiaľ súd posudzoval preukázateľnosť trov exekučného konania, nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za cestovné vo výške 53,59 eura. Súd ani z predloženého exekútorského spisu nezistil, akým spôsobom súdny exekútor dospel k výpočtu tohto výdavku, ani predložený exekútorský spis neobsahuje doklad o nákupe pohonných hmôt, fotokópiu technického preukazu motorového vozidla, dokonca ani údaj o tom, aké motorové vozidlo súdny exekútor pri uskutočnení pracovnej cesty použil, na akej trase pracovnú cestu uskutočnil, počet kilometrov, čas pracovnej cesty a pod. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zistiť, či pri výpočte cestovného súdny exekútor postupoval v súlade s osobitným predpisom upravujúcim výpočet cestovných náhrad. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Pokiaľ súd posudzoval účelnosť trov exekučného konania, nepriznal súdnemu exekútorovi taktiež ani náhradu hotových výdavkov za faktúry vo výške 207,79 eura, vynaloženie ktorého hotového výdavku nepovažoval za účelné z dôvodu, že v predmetnej veci súdny exekútor zároveň vydal príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu v banke a taktiež dopytoval banky o oznámenie čísiel a zostatkov účtov, ktorých vlastníkom je povinný, poskytnutie ktorých údajov je spoplatnené podľa sadzobníkov dopytovaných bánk. Navyše takýto postup súd vzhľadom na výšku vynaloženého hotového výdavku nepovažoval ani za súladný so zásadou hospodárnosti konania.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 41,02 eura, z toho za poštovné predstavuje 24, 75 eura, overenie poverenia 14,61 eura a kolkové známky 1,66 eura.

Podľa o dani z pridanej hodnoty, poštové služby sú od dane oslobodené. Keďže poštové služby sú v zmysle od dane oslobodené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z poštovného.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 576,15 eura uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a trovy exekúcie vo výške spolu 76,15 eura, z toho odmena predstavuje 26,56 eura, hotové výdavky predstavujú 41,02 eura a uplatnená 20% DPH (základ dane 42,83 eura, t. j. odmena + hotové výdavky bez poštovného) predstavuje 8,57 eura.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného a jeho následného výmazu z obchodného registra, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Podľa vety druhej v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach ( prvá veta ).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ).

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.