Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/155/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o. Kubániho 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Andrea Cviková, proti povinnému: E. H., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, o vymoženie 992,13 eur s prísl. sumy 61,08 eur s prísl., sumy 697,07 eur s prísl. a 0,2% zo sumy 58,09 eur denne od 17.9.2003 do zaplatenia a trov, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Skalica 15.5.2013 č. k. - 39 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Rozhodol tak po posúdení žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č. RK - 142/04/GR zo dňa 8.7.2004 JUDr. Gustáva Reta.

Súd prvého stupňa vychádzal z ust. , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), , a , , , a a Obč. zák. a z príslušných ustanovení smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa po preskúmaní podmienok zákonnosti exekučného konania dospel k záveru, že exekučný titulom je rozhodcovský rozsudok zo dňa 8.7.2004 vydaný na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 33836-11248 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 12.8.2003, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, pretože znenie zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. (od 15. 02. 2008 PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.) je na predtlačenom formulári a všeobecne koncipované pre neobmedzený počet dlžníkov (spotrebiteľov), pričom predmetná zmluva bola uzavretá medzi veriteľom

- oprávneným (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd prvého stupňa po preskúmaní tak exekučného titulu, ako aj príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere pri rozhodovaní vzal do úvahy i rozhodcovskú doložku, ktorá je obsahom bodu 8a zmluvy a označil ju za neplatnú, pretože nebola individuálne dojednaná, a hoci dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, ak ale už dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému súdu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka ale nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, pretože je neplatná, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný, čím je daný rozpor exekučného titulu so zákonom a splnená podmienka v zmysle . O trovách exekúcie súd rozhodol podľa .

Oprávnený podal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil.

V odvolaní namieta predovšetkým zmätočnosť, nepreskúmateľnosť, pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Uvádza, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle zákonného ustanovenia , čo znamená, že ak exekučný súd vydal predmetné poverenie, tým splnenie týchto podmienok jednoznačne a nepochybne deklaroval. Exekučný súd pri skúmaní exekučného titulu nie je oprávnený preskúmavať jeho materiálnu právoplatnosť. Okrem toho exekučným súdom bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie dňa 18.9.2006, čím súd potvrdil splnenie zákonných podmienok vyžadovaných pre jeho vydanie a ku dňu vydania uznesenia č.k. -39 nedošlo k žiadnej pre toto konanie relevantnej zmene právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva.

Podľa odvolateľa exekučný súd nemá právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Ďalej poukázal na to, že na právne vzťahy vzniknuté do 1.5.2004 nie je možné aplikovať ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS, pretože takýto prístup by bol retroaktívny, neprípustný a v rozpore s SR. V čase uzatvorenia zmluvy právna úprava neobsahovala ustanovenia, ktoré by dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve považovalo za neprijateľnú podmienku a takto ju v rozhodnom čase nevykladalo ani vnútroštátne právo, preto záver exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky je predčasný , neodôvodnený a založený na nesprávnych skutkových zisteniach. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale aj v hrubom rozpore s právom EÚ. Prejednanie spotrebiteľskej veci v rozhodcovskom konaní je prípustné a teda rozhodcovská doložka je prípustná aj v spotrebiteľskej zmluve. Argumentácia súdu nielen že nemá oporu v právnej úprave, ale je v priamom rozpore s ust. , , podľa ktorej: Cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Zákonné ustanovenie teda zakazuje v rozhodcovskej doložke výlučne také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľa nútilo pri podávaní žaloby ( nakoľko to je jediný okamih, kedy sa rozhoduje kde uplatní svoje práva) postupovať výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom právnym následkom porušenia tohto zákonného zákazu je neprijateľnosť výlučne len tohto ustanovenia v rozhodcovskej doložke, ktoré zákonný zákaz porušuje, nie celej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby a rozhodcovská doložka vychádzajúce z textu ust. Obč. zák. ako i zámeru zákonodarcu zakladá názor, podľa ktorého nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo dôvodné vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Z formy a obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v , zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v intenciách smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách i rozhodcovskú doložku. V súlade s rozhodnutím C - 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, aby posúdil, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinnej (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom rozhodcovskom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa a dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák., pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. (podľa zákonného ustanovenia účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy) neplatná a následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. - 18 zo dňa 13. 09. 2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

To obdobne platilo aj u námietok procesnej či dokonca ústavnoprávnej povahy. Do úvahy neprichádzala potenciálne uplatniteľná námietka vybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti štátnych orgánov (zásada tzv. verejného práva z SR vyjadriteľná tiež slovami, že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu aj z iných obdobných vecí. Ako na to správne poukázal už súd prvého stupňa, je to totiž práve ustanovenie , ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

Súd prvého stupňa vyhodnotil príslušnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák., pričom k uzatvoreniu predmetnej Zmluvy medzi oprávneným a povinným došlo dňa 12.8.2003 z čoho vyplýva, že v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy nebolo možné aplikovať vyššie uvedené zákonné ustanovenie, nakoľko neprijateľná podmienka vyžadujúca v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní () sa stala súčasťou a účinnou až odo dňa 01. 01. 2008.

Slovenský právny poriadok ale upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Ust. účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať:

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.6.2007) citovaný zákon v definoval už spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový , ktorý v pôvodnom znení v zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia s účinnosťou od 1.11.2008. V ostatnom znení má zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

0/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008, v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 1.1.2008 v spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa znenia v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetných zmlúv o úvere účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v , pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.

Keďže z ust. a nasl. nie je možné vyvodiť, že 5. hlava sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v , odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl. je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust.

Oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle Obč. zák. v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o revolvingovej pôžičke sa zaviazal poskytnúť oprávnený ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle a Keďže zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v , nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

V zmysle v znení účinnom do 01. 01. 2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 tohto ustanovenia zákonodarca demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ods. 2).

Navyše je potrebné v kontexte vyššie uvedeného dodať, že oprávnený nemôže žiadať, aby exekučný súd napriek explicitnej zákonnej úprave neposkytol ochranu spotrebiteľovi ex offo. Exekučná súdna kontrola nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. Je pravdou, že pri súdnej kontrole sa „zvezie“ aj pohodlnejší spotrebiteľ, avšak je potrebné počítať s veľkým množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí vo svetle tak zákonnej úpravy, ako aj príslušnej judikatúry nedokážu pre seba vhodne, resp. výhodne vyhodnotiť zmluvné podmienky. V týchto prípadoch preto nemožno hovoriť o bezbrehej ochrane spotrebiteľa, ale o plnení záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s , ale povinnému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v odvolacom konaní nevznikli.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.