Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/60/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. O., T. XXX, zast. Mgr. Mónikou Telkesi, advokátkou so sídlom Komárno, Župná 14, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 04. 11. 2013 č. k. -36, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41 zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa svojim návrhom, doručeným mu dňa 30. 10. 2013 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. S poukazom na ust. , prvá veta o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané v žalobe je potrebné rozhodcovský rozsudok, ako i samotné rozhodcovské konanie preskúmať, pričom okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by žalobkyni hrozila závažná ujma. V intenciách ust. o rozhodcovskom konaní preto odložil vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa označil za nezákonné, predčasné a hrubo zasahujúce do jeho práv priznaným mu právoplatným rozhodnutím, keďže prelamuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Uviedol, že výkon, resp. možnosť podania návrhu na vykonanie právoplatného exekučného titulu žalovaným nemôže byť bez ďalšieho predpokladom odôvodňujúcim hrozbu závažnej ujmy žalobkyne. Naviac i v prípade začatia exekučného konania voči žalobkyni, Exekučný poriadok zakotvuje inštitúty procesnej obrany povinného (námietky proti exekúcii, odklad exekúcie), ktoré žalobkyňa môže využiť na ochranu svojich práv a záujmov. Mal za to, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote a zo zákonných dôvodov uvedených v ust. Zákona o rozhodcovskom konaní je predpokladom prípustnosti žaloby, a preto skutočnosť, že žaloba bola podaná za splnenia týchto predpokladov neznamená, že je daná reálna hrozba majetkovej ujmy, resp. iný závažný dôvod, ktorý by odôvodňoval odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Záverom označil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za nezákonné, nepreskúmateľné a brániace mu vo výkone právoplatného rozhodnutia.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a to v zákonnej lehote na podanie takejto žaloby spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti. Toto porušenie vzhliadla v tom, že rozhodcovská doložka tvoriaca súčasť poistnej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže nebola dojednaná individuálne. Zdôraznila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je ničotným aktom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať nijaké právne účinky a je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ktoré skutočnosti svedčia o tom, že napadnutý rozsudok bude zrušený. Reálne preto hrozí, že žalovaný v čase do rozhodnutia vo veci samej podá návrh na vykonanie exekúcie proti nej na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu v exekúcii je vylúčené. Uzavrela, že výkonom rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a ktorý má byť z tohto dôvodu zrušený, by jej hrozila ujma, ktorej je možné zabrániť len odložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 30. 10. 2013 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. , ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 159,11 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur do 5 dní od jeho doručenia alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Dôvody pre zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku oprela o ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní a tieto vzhliadla v neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, v porušení zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ako aj v porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zároveň podala i návrh na odklad vykonateľnosti označeného rozhodcovského rozsudku poukazujúc na to, že jeho výkonom a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany žalovaného jej hrozí závažná majetková ujma. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť vyššie označeného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Podľa o rozhodcovskom konaní ( ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní ), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len v prípadoch taxatívne uvedených v tomto ustanovení pod písm. a/ až j/.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok sa stáva právoplatným. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Zákon o rozhodcovskom konaní výslovne neuvádza podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a teda rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku závisí od úvahy súdu. To však neznamená, že takéto rozhodnutie nemusí mať zákonný podklad ( ) a môže byť prejavom svojvôle ( ), keďže aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a článku 6 ods. 1 dohovoru.

Podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku) spočíva v tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. V podstate ide o rozhodnutie, ktoré má charakter dočasný a najmä predbežný, ktoré môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť rozhodnutia odložená. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo osebe nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, aby však nebol zmarený účel a cieľ takéhoto návrhu skôr, ako bude o tomto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodnuté, zákon súdu, ktorý rozhoduje o

návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, dáva možnosť rozhodnúť na návrh účastníka o odklade vykonateľnosti ( § 40 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ). Základným účelom odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a teda analogicky aj rozhodcovského rozsudku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje ( ).

Za situácie, že podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, s odkazom na je potrebné pri rozhodovaní o odklade rozhodcovského rozsudku primerane aplikovať ustanovenia tohto právneho predpisu vzťahujúce sa na odklad vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je upravený v pri obnove konania ( ), dovolaní ( ), mimoriadnom dovolaní ( ) a pri správnom súdnictve ( , ). Dôvody odkladu vykonateľnosti v jednotlivých prípadoch sú rôzne, pričom zmyslu a účelu odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku najbližšie zodpovedá úprava odloženia vykonateľnosti rozhodnutia v dovolacom konaní podľa . Aj keď odloženie vykonateľnosti v rámci dovolania predstavuje vážne narušenie vlastností právoplatného rozhodnutia súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a nimi založené právne istoty, zároveň platí, že ide o rozhodnutie dočasné a predbežné a odloženie vykonateľnosti bude dôvodné v tých prípadoch, keď priebeh dovolacieho konania vedie k záveru, že v ňom dovolateľ bude mať úspech a odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcii. Dôvody odkladu vykonateľnosti podľa , ktoré taktiež nie sú zákonom bližšie vymedzené podľa ustálenej súdnej praxi a právnej teórie môžu materiálne spočívať iba na 2 predpokladoch, a to na úvahe súdu o možnom úspechu dovolania a v zabránení / neuskutočnení výkonu exekúcie počas dovolacieho konania. Tieto hľadiská sú preto akceptovateľné i pri rozhodovaní o návrhu účastníka konania na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. S prihliadnutím na žalobkyňou uvádzané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, i bez bližšieho preskúmania ich opodstatnenosti, čo vylučuje samotný charakter tohto dočasného a predbežného rozhodnutia, nie je možné vylúčiť úspech žalobkyne v základnom konaní, ktorého dôsledkom by bolo zrušenie sporom dotknutého rozhodcovského rozsudku. Okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by totiž mohla byť spôsobená ujma na právach žalobkyne aj v podobe nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu. Odložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sa tak predíde prípadnej následnej reparácii už vykonanej exekúcie. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o splnení podmienok pre vyhovenie návrhu žalobkyne na povolenie odkladu vykonateľnosti ňou označeného rozhodcovského rozsudku a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t. j. do vyriešenia sporných otázok uvádzaných v žalobe. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je koncipované jasne a zrozumiteľne, pričom dáva odpovede na otázky, ktoré majú podstatný význam vo vzťahu k jeho predmetu a zodpovedá zákonným požiadavkám, ako i základnému právu účastníka konania na súdnu ochranu. Odvolací súd preto námietku žalovaného vo svojom odvolaní o tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práv, považuje za nedôvodnú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.