Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/13/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Bratislava, ul. Šoltésovej č. 14, IČO 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Šoltésovej č. 14, IČO 36 862 711, proti odporcovi: T. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., U. cesta č. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom K. U., súdnou tajomníčkou OS R., o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným 9.7.2012 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 248,95 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 12.7.2009 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Pohľadávku voči odporcovi nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 6.12.2011, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky navrhovateľov, vrátane pohľadávky voči odporkyni. Odporca uzavrel s právnym predchodcom Slovak Telekom a.s. zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby a odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou. Povinnosťou v prípade nedodržania zmluvných povinností bolo i uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve o pripojení. Účelom zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Odporca je teda sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k zmluve, v dôsledku čoho musela byť SIM karta vypojená s prevádzky a došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty. Keby odporca riadne plnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok zabezpečiť odporcovi mobilný telefón, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXX splatnú 1.7.2009 znejúcu na sumu 248,95 eur. Zároveň uplatnil aj úrok z omeškania 9% ročne od 12.7.2009 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

Súd vydal v zmysle návrhu navrhovateľa platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 26.7.2013, ktorý bolo potrebné zrušiť pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu.

Súd uznesením sp. zn. z 19.2.2014 ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe súdnej tajomníčky OS Prievidza. Opatrovníčka odporcu žiadala, aby súd posúdil opodstatnenosť zmluvnej pokuty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníka odporkyni, zmluvou o pripojení z 31.7.2007, dodatkom k zmluve, faktúrou za obdobie od 22.5.2009 - 21.6.2009, zmluvou o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, správami o zisťovaní pobytu odporcu, písomným vyjadrením navrhovateľa z 17.5.2013, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 31.7.2007 uzavrel odporca so spoločnosťou T-Mobile Slovensko a.s. Bratislava zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb odporcu prostredníctvom SIM karty v rámci programu služieb 20 + 20Viac. Zároveň v dodatku k zmluve došlo k dohode o predaji zľavneného mobilného telefónu, a to Nokia 6070 za kúpnu cenu 1,- SK s DPH. Odporca ako účastník sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, predovšetkým riadne a včas pravidelne realizovať dobíjanie. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 Dodatku alebo v v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k vypojeniu SIM karty z prevádzky, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Z faktúry zo dňa 22.6.2009 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu 248,95 eur, pričom mesačné poplatky boli v hodnote 0,00 eur. Splatnosť faktúry bola dňom 11.7. 2009.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovak Telekom a.s. a BL Telecom debt, s.r.o. Bratislava zo dňa 6.12.2011 vyplýva okrem iného i postúpenie pohľadávky voči odporcovi v sume 248,95 eur.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa z 3.7.2013 vyplýva právny názor, že zo žiadnych ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, nevyplýva, že nie je možné v spotrebiteľských zmluvách dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom, jedinou podmienkou platnosti je jej primeranosť. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Súd môže označiť dojednanie za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Z hľadiska primeranosti je právne relevantná taká výška, ktorá zahŕňa aj prípad, keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič ani zakúpené technologické zariadenie, ani z titulu minimálnej ceny služby za dobu viazanosti. Pre záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti. Zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni, a to mobilný telefón, ktorého štandardná cena v čase uzavretia zmluvy bola 132,44 eur. V uvedenom prípade preto nebol odporca sankcionovaný za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola mu SIM karta vypojená z prevádzky, čím porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporkyni vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi

plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, pretože hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Odporca pritom mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a to tým, že mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu vstúpi, pri dohodnutí výšky pokuty mala značnú účasť a nie je pravdou, že nemala možnosť výšky zmluvnej pokuty ovplyvniť. V uvedenom prípade je zmluvná pokuta primeraná, pretože navrhovateľ si neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ust. nariadenia vlády č. umožňovalo a z tohto dôvodu je zmluvná pokuta prijateľná. V prípade, ak by súd neuznal nárok na zmluvnú pokutu, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia v sume 132,41,- eur.

Opatrovník odporcu s návrhom nesúhlasil. Žiadal, aby súd posúdil primeranosť dojednania zmluvnej pokuty.

Podľa o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení a , ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; ).

Podľa a o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa , podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa , účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa a prvá veta , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 31.7.2007 zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil o elektronických komunikáciách, pretože zmluva bola uzavretú za účinnosti tohto zákona, pričom zmena právnej úpravy od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Na právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách účinných do 1.1.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah a na prípadnú dojednanú aplikáciu účastníkmi zmluvy súd neprihliadol, pretože ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože táto nebola individuálne dojednaná a aplikácia je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nevýhodná, napr. vo vzťahu k premlčaniu /uznesenie NS SR sp. zn. z

25.1.2011/. Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa. Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou zo dňa 22.6.2009 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi sumu 248,95 eur z titulu zmluvnej pokuty.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 248,95 € s príslušenstvom neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností (najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti alebo nerealizovanie zmluvného dobíjania riadne a včas počas doby viazanosti) dojednali právny predchodca navrhovateľa a odporca v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 248,95€. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporcu, ale zabezpečovala benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca odporcovi (dotovaný mobilný telefón a ďalšie poskytnuté odporkyni v službách)", pretože zo žiadneho ustanovenia spornej zmluvy o pripojení nevyplýva záväzok odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú cenu mobilného telefónu (uzavretie zmluvy o pripojení za takýchto podmienok je potrebné vyhodnotiť len ako obchodnú politiku právneho predchodcu navrhovateľa), preto nemôže dôjsť k porušeniu záväzku (ktorý má byť zabezpečený zmluvnou pokutou) ak takýto záväzok nevyplýva zo zmluvy. Z dokazovania nevyplýva, že by odporca nerealizoval platby za služby riadne a včas, na porušenie zmluvy v tomto smere nepredložil navrhovateľ žiadne dôkazy, pričom zo samotnej faktúry, ktorou bola odporcovi vyúčtovaná sporná zmluvná pokuta vyplýva, že v čase jej vyhotovenia neevidoval právny predchodca navrhovateľa voči odporcovi žiadnu dlžnú sumu (vyplýva to z uvedenia na faktúre, kde nie sú účtované žiadne mesačné poplatky). V písomnom vyjadrení zo 3.7.2013 síce navrhovateľ poukazuje na neuhradené faktúry z 11.10.2008, avšak nie je zrejmé, či v čase vyúčtovania zmluvnej pokuty tento dlh existoval, alebo nie. Ak teda v čase vyúčtovania zmluvnej pokuty mal odporca uhradené poplatky spojené s užívaním služieb navrhovateľa, nemal navrhovateľ oprávnenie vyúčtovať zmluvnú pokutu. Dôkazné bremeno na preukázanie omeškania odporcu časovo ohraničeného je na navrhovateľovi, ktorý okrem všeobecného tvrdenia, že odporca si neplnila svoje povinnosti riadne a včas pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie iné tvrdenie neposkytol. Navrhovateľ nepreukázal, za ktoré konkrétne obdobie si odporca túto povinnosť nesplnil, v akom rozsahu a či v čase vyúčtovania zmluvnej pokuty jej omeškanie stále trvalo. Jedinou zložkou v priloženej faktúre bolo vyúčtovanie zmluvnej pokuty. Pokiaľ bolo omeškanie časovo ohraničené a dlh na službách odporca po istom období zaplatil, mohol navrhovateľ preukázať túto skutočnosť. Tým nebolo v konaní spoľahlivo preukázané porušenie povinnosti sankcionované zmluvnou pokutou, preto súd nárok na zmluvnú pokutu v zásade z tohto dôvodu nemôže priznať.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporca bol aktívne zúčastnený pri vyjednávaní zmluvnej pokuty, nemožno uvedené tvrdenie považovať za správne. Len veľmi ťažko by odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého telefónu vyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti ( ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, resp. realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie počas trvania zmluvy. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch zmluvy (dodatku k zmluve), ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo zmluvnou

povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu mobilného telefónu súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporkyňou.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že ani náhradu škody v sume 132,44 € neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu (69 €) a jeho akciovou cenou (1 €). V prejednávanej veci je tento rozdiel 132,44 € a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcom. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vznikla na strane jeho právneho predchodcu škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s odporcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení navyše ani nevyplýva povinnosť odporcu splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu ani nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu a to samotný vznik škody, podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby odporca nezotrval s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa by podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky právny predchodca navrhovateľa predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu, alebo platne dojednanou zmluvnou pokutou). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného

porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom, v rámci ktorej navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú kúpnu cenu.

Čo sa týka prípadného nároku na náhradu škody, tu navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal ani aktívnu vecnú legitimáciu na takýto nárok, pretože zmluvou o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty a nie z titulu náhrady škody. Ide o dve odlišné pohľadávky, v zmluve o postúpení pohľadávok bola riadne špecifikovaná pohľadávka, ktorá bola postúpená navrhovateľovi, išlo o pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty a teda čo sa týka nároku na náhradu škody, navrhovateľ nepreukázal, že je nositeľom takéhoto hmotnoprávneho nároku ( ). Na uvedenom nič nemení ani ustanovenie , podľa ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, pretože medzi tieto práva patria najmä práva zo zabezpečenia pohľadávky a nie práv na náhradu škody, ktoré by muselo byť v zmluve o postúpení pohľadávok výslovne uvedené.

Pokiaľ sa navrhovateľ pri posudzovaní prejednávanej veci domáhal analogickej aplikácie nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, na toto podľa názoru súdu neboli splnené podmienky, pretože nešlo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a na použitie analógie neboli splnené podmienky . Ani ďalšie námietky navrhovateľa (napr. že odporca mal možnosť ovplyvniť výšku dojednanej zmluvnej pokuty a to formou výberu typu zmluvy alebo konkrétneho mobilného telefónu, resp. že prijateľnosť zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať podľa okolností v čase vzniku zmluvy) nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu, pretože vychádzajú z nesprávneho predpokladu, že dojednaná zľavnená cena mobilného telefónu nebola obchodnou politikou právneho predchodcu navrhovateľa, ale predstavovala akúsi dotáciu odporcu, ktorú by mal tento navrhovateľovi vrátiť (hoci žiadna takáto povinnosť zo samotnej

Na základe uvedeného súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

V konaní uplatnil trovy konania len navrhovateľ. Tento však v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Právo na náhradu trov konania by mala odporkyňa v zmysle , táto však náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.