Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1456-2007.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1456/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 (pôvodne Spoločná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Ondavská 3, 820 05 Bratislava, IČO: 35 936 835), proti povinnému JASAM s.r.o. so sídlom Bernolákova 27, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 038 792, na vymoženie pohľadávky vo výške 167,76 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod spis. zn. EX 1141/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 11,44 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 167,76 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Spoločnej zdravotnej poisťovne č. k. 04-90/12741-4 zo dňa 25. 10. 2004.
Poverením č. 5601 028557 zo dňa 03. 08. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34 (pôvodne Hraničná 2), 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1141/07.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 14. 03. 2008, súdny exekútor súdu podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor zároveň žiadal zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 58,29 eura oprávneného. Súdny exekútor na preukázanie nemajetnosti povinného súdu predložil exekútorský spis EX 1141/07. Keďže z predloženého exekučného spisu súd nebolo možné zistiť, či došlo zo strany súdneho exekútora k vykonaniu úkonov, z ktorých by bolo možné konštatovať neexistenciu majetku povinného, keďže obsahom spisu neboli žiadne žiadosti o súčinnosť alebo výsledky lustrácií, súd oznámil súdnemu exekútorovi, že z predloženého exekučného spisu nevyplývajú pre súd žiadne skutočnosti svedčiace o nemajetnosti povinného, preto vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nie je účastníkom konania v časti rozhodovania o zastavení exekúcie, súd nebude o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodovať.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 01. 2013 sa súdny exekútor na základe vyššie uvedeného podnetu opakovane domáhal rozhodovania súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom súdu ani dodatočne nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce nemajetnosť povinného, na podklade ktorých by súd mohol o zastavení exekúcie v zmysle cit. ustanovenia rozhodnúť. Preto súd dňa 04. 03. 2013 súdnemu exekútorovi oznámil, že v prípade, že žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, súdu
je potrebné predložiť informáciu o stave konania, t. j. doklady preukazujúce nemajetnosť povinného, prípadne správu o stave konania. Na základe súdnym exekútorom doručeného podnetu súd nemá preukázanú nemajetnosť povinného, ani nemá k dispozícii relevantné dôkazy od súdneho exekútora, na podklade ktorých by mohol rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Dňa 24. 09. 2013 bolo súdu zo strany súdneho exekútora predložené podanie zo dňa 20. 09. 2013, označené ako „Oznámenie súdu - odpoveď súdneho exekútora“, v ktorom tento uviedol, že voči povinnému sa viedlo viacero exekučných konaní, ktoré exekučný súd všetky zastavil na základe preukázanej nemajetnosti povinného. V tomto exekučnom konaní boli rovnako vykonané základné lustrácie majetkových pomerov povinného s rovnakým negatívnym výsledkom. Preto v záujme hospodárnosti a efektívnosti exekučného konania, aby sa zbytočne nevynakladali trovy na lustračné úkony súdneho exekútora, súdny exekútor žiadal súd, aby s prihliadnutím na skoršie rozhodnutia súd rozhodol aj v predmetnom exekučnom konaní o zastavení exekúcie. Prílohu predmetného podania súdneho exekútora tvoria fotokópie rozhodnutí tunajšieho súdu z rokov 2008 - 2009. Keďže však súdny exekútor súdu nepreložil žiadne aktuálne výsledky zisťovania majetkových pomerov povinného, súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu EX 1141/07 za účelom oboznámenia sa s výsledkami „základných lustrácií majetkových pomerov povinného“, ktoré boli v predmetnej veci podľa vyjadrenia súdneho exekútora vykonané.
Súd z obsahu predloženého exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor dňa 06. 09. 2007 vydal upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré doručil účastníkom konania. Následne dňa 12. 03. 2008 (bez toho, aby sa v spise nachádzali výsledky lustrácií akéhokoľvek majetku povinného alebo fotokópie takýchto výsledkov vykonaných v iných exekučných konaniach) súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, na základe ktorého súd exekúciu nezastavil. Daňový úrad Banská Bystrica II súdnemu exekútorovi dňa 15. 08. 2011 oznámil, že povinný ako daňový subjekt nemá v registri daňových subjektov registrovaný žiadny účet v peňažnom ústave. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru - Okresný dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici súdnemu exekútorovi dňa 06. 09. 2011 oznámil, že povinný nie je evidovaný ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla. Iné výsledky, resp. fotokópie výsledkov z lustrácií majetkových pomerov povinného sa v predloženom exekučnom spise nenachádzajú.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z uznesení Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1465/2007-8 zo dňa 20. 08. 2008, č. k. 1Er/1464/2007-9 zo dňa 20. 08. 2008, č. k. 1Er/1463/2007-9 zo dňa 20. 08. 2008 a č. k. 3Er/1464/2007-27 zo dňa 18. 08. 2009 zistil, že súd v predmetných konaniach exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie. Z uznesení Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1457/2007-36 zo dňa 11. 06. 2008 a č. k. 2Er/1456/2007-37 zo dňa 11. 06. 2008 súd navyše zistil, že do predmetného konania súdny exekútor doručil doklady - výkaz ziskov a strát a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, z ktorých vyplýva, že na hnuteľný majetok povinného bola vykonaná dražba, nevlastní žiadne motorové vozidlá, z čoho podľa názoru súdu má vyplývať skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd lustráciou nehnuteľného majetku prostredníctvom katastrálneho portálu zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Súd zistil, že povinný je dlžníkom Sociálnej poisťovne, pričom dlžná suma predstavuje 25.103,76 Eur. Súdu je z vlastnej úradnej činnosti známe, že proti povinnému sú vedené viaceré aj skôr začaté exekučné konania.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z vyššie uvedeného mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by
prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 58,29 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon - zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie (30 min.) a spracovanie žiadosti o udelenie poverenia (355 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie; úkon - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (1 hod.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v
úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora - zaregistrovanie alebo vypracovanie pri paušálnou sumou odmeňovaných úkonoch nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 17CoE/168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 16CoE/364/2011-44 zo dňa 25. 10. 2011).
Pokiaľ ide o úkon spracovanie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie (1 hod.), tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ teda súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie (ktorý navyše súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko súdny exekútor nemajetnosť povinného nepreukázal) a vyúčtoval si trovy exekúcie, tento úkon podľa názoru súdu nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, a pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011, č. k. 1CoE/437/2011.
Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas 1 hod., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie, a to za budúce úkony: vrátenie poverenia, ukončenie spisu, archív. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eura za 2 vykonané úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou, t.j. 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,47 eura za poštovné. Súdny exekútor si síce vyúčtoval náhradu hotových výdavkov za poštovné v celkovej výške 9,22 eura, avšak súd nemal po preštudovaní obsahu predloženého spisu vynaloženie hotových výdavkov na poštovné v tejto výške preukázané. V predloženom exekučnom spise sa nachádza doručenka z doručovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu, avšak spolu s ďalšími deviatimi písomnosťami, preto súd poštovné krátil zo sumy vyúčtovanej súdnym exekútorom 1,13 eura na desatinu, a to na 0,11 eura. V predloženom exekučnom spise sa ďalej nachádzajú tri doručenky z doručovania upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré však boli doručované spolu s ďalšími tromi písomnosťami, preto súd poštovné krátil zo sumy vyúčtovanej súdnym exekútorom 3 x 1,46 eura na štvrtinu, a to na 1,10 eura. V predloženom exekučnom spise sa taktiež nachádzajú dve doručenky z doručovania žiadostí o súčinnosť Daňovému úradu a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, preto súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné za ich doručovanie vo výške 1,13 eura x 2.
Podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, poštové služby sú od dane oslobodené. Keďže poštové služby sú v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. od dane oslobodené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z poštovného.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 58,29 eura zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu spolu 11,44 eura, z toho odmena predstavuje 6,64 eura, hotové výdavky predstavujú 3,47 eura a uplatnená DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí v zmysle ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 6,64 eura) predstavuje 1,33 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.