Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/146/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B. nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom C. D. E. X/X, XX-XXX F., C. G., zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Slebodnik, Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., Dohnányho 8, Trnava, IČO: 36 853 917, zastúpenej advokátom: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, Sladovnícka 22, Trnava, o 420.505,85 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 8. augusta 2022 č. k. -127, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej zložiť do úschovy Okresného súdu Trnava peňažnú sumu 371.330,- eur p o t v r d z u j e a v časti o uložení povinnosti žalovanej zložiť do úschovy Okresného súdu Trnava sumu 49.175,85 eur m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie o uložení povinnosti žalovanej zložiť do úschovy Okresného súdu Trnava na označený účet vedený v Štátnej pokladnici peňažnú sumu 420.505,85 eur. Rozhodnutie odôvodnil ust. , , až 3, veta prvá a , , až 3, ( č. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom po začatí konania vo veci samej, ktorým sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia ním poskytnutej pôžičky, ktorú mu žalovaná nevrátila. Predloženými listinnými dôkazmi žalobcom mal za dostatočne osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania. Účtovnými dokladmi, listinou o uznaní dlhu a potvrdeniami banky o prevodoch žalobca osvedčil existenciu svoju nároku voči žalovanému z titulu pôžičky. Súčasne boli osvedčené, podľa záveru súdu prvej inštancie, aj skutočnosti, že žalovaná vykonáva úkony sa dopadom na zmenšenie jej majetku, prípadne zmeny v zložení jej majetku, jeho štruktúry s dôsledkami na obmedzenie alebo vylúčenie uspokojenia nároku žalobcu. Žalovaná sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku, konkrétne stavebných pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX k. ú. H. a na LV č. XXXXX k. ú. I., ktoré v roku 2021 vložila ako nepeňažný vklad ocenený znaleckým posudkom vo výške 2.070.000,- eur do obchodnej spoločnosti MAP LEASING, s.r.o. (vklad povolený 15.3.2022). Následne v máji 2022 žalovaná svoj obchodný podiel v tejto obchodnej spoločnosti previedla na obchodnú spoločnosť FLORIÁNSKA DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici (identická adresa ako predchádzajúce sídlo žalovanej do 2.11.2021 a predchádzajúce sídlo MAP LEASING, s.r.o. do 10.5.2022). Uvedeným konaním prišla žalovaná o väčšinu svojho nehnuteľného majetku. Ďalším dôvodom neodkladnosti nariadenia neodkladného opatrenia boli zistenia z verejne dostupných zdrojov o výsledkoch hospodárenia a majetkových pomerov žalovanej, ktoré svedčia o zvýšenej zadlženosti oproti predchádzajúcim obdobiam, napriek tomu, že tržby žalovanej boli v roku 2021 vysoké. Z údajov zo stránky J. vyplývalo, že v roku 2020 mala žalovaná stratu 151,- eur, v roku 2021 bola strata spoločnosti už vo výške 932.501,- eur, čo je zarážajúce ak tržby (zväčša zrejme z predaja bytov) v roku 2021 dosiahli sumu 6.735.000,- eur (k 31.12.2021 dlhodobé

záväzky predstavovali 2.060.000,- a krátkodobé záväzky 1.190.000,- eur, pričom celková zadlženosť žalovanej ku koncu roku 2021 bola v rozsahu 114,45 %, napriek tržbám za predaj majetku žalovanej v roku 2021, došlo teda k zvýšeniu zadlženosti, oproti roku 2020, kedy bola zadlženosť ku koncu roka 91,76 %, pričom tržby predstavovali 0,- eur). Súčasne bolo preukázané, že aktuálny väčšinový spoločník žalovanej (ktorý je spoločníkom len od 22.1.2022) sa na valnom zhromaždení 11.5.2022 pokúsil previesť svoj obchodný podiel 15.000,- eur predstavujúci 75 % podielu na základnom imaní žalovanej, na občana Maďarskej republiky, bývajúceho v odľahlom regióne Maďarska (obec Jánd), pričom na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti došlo aj k zmene konateľa (na nadobúdateľa obchodného podielu), ako aj k zmene sídla spoločnosti, pričom novým sídlom sa mal stať chátrajúci rodinný dom v obci Zalaba (okres Nové Zámky). K zápisu uvedených zmien v obchodnom registri však nedošlo, z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia na návrh žalobcu v konaní pod sp. zn. . Súd prvej inštancie vyhodnotil za splnenú aj podmienku subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. V prejednávanej veci žalobca osvedčil aktuálne majetkové pomery a zadlženosť žalovanej, výsledky jej hospodárenia za rok 2021 s tým, že žalovaná nie je vlastníkom nehnuteľnosti spôsobilej na založenie, teda takej ktorú by bolo možné postihnúť zabezpečovacím opatrením. Existencia ďalšieho nehnuteľného či prípadného hnuteľného majetku postihnuteľného zriadením záložného práva, nie je známa. S poukazom na uvedené žalobkyňa podľa záveru súdu prvej inštancie osvedčila existenciu dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov a súčasne primeranosť zásahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ustanovením , keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná označila napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, predčasné, nepreskúmateľné a porušujúce zásady civilného sporového konania. Namietala, že jej nebola daná možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k odporu (návrhu na pokračovanie v konaní), pričom súd prvej inštancie nevzal na vedomie tvrdenia uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu. Ak napriek tomu súd prvej inštancie označil tvrdenia a listiny predložené žalobcom za dostatočne osvedčujúce existenciu jeho nároku, porušil základné princípy sporového konanie vo vzťahu k rovnosti zbraní procesných strán, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dôvody uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná označila za účelovo vykonštruované žalobcom. Ten netvrdil a nepreukázal, že označené úkony môžu mať negatívny dopad na podnikateľské či ekonomické záujmy žalovanej. Tvrdenia žalobcu majú charakter abstraktnej možnosti ohrozenia jeho práva vo vzťahu k vkladu nehnuteľností patriacich žalovanej do spoločnosti MAP LEASING, s.r.o. K zbavovaniu majetku spoločnosti, ako to uvádza súd prvej inštancie, nedochádza. Ide o konanie povolené a vklad nehnuteľností do majetku ďalšej spoločnosti má svoje podnikateľské opodstatnenie, sledujúce ekonomický záujem žalovanej. Žalovaná v čase vkladu nehnuteľnosti nadobudla väčšinový obchodný podiel v spoločnosti MAP LEASING, s.r.o. a po prevode tohto obchodného podielu na nového nadobúdateľa, nadobudla pohľadávku vo výške rovnajúcej sa veľkosti prevádzaného obchodného podielu. Poukazom na zvýšenie účtovnej straty, zadlženosti, odkazom na stránku finstat.sk nie je preukázaná reálna obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie žalobcu. Prevod obchodného podielu K. K. v spoločnosti žalovanej nesúvisí s predmetným konaním a žalobca vytvára neodôvodnené obštrukcie, spôsobujúce žalovanej negatívne ekonomické dopady. Prevod obchodného podielu mohol priniesť do spoločnosti prípadný kapitál. Konštrukcia právneho inštitútu neodkladného opatrenia nie je daná pre naplnenie cieľa požadovaného žalobcom. Pokiaľ by to tak bolo, v každom súdnom konaní o plnenie by sa žalobca mohol domáhať nariadenia neodkladného opatrenia zložením žalovanej sumy do úschovy súdu. Žalovaná dala do pozornosti rozhodnutie súdu Okresného súdu Trnava zo dňa 26.7.2022, ktorý rozhodol na základe identického podania žalobcu, a to spoločnosti SPACIO DEVELOPMENT, s.r.o., zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nepovažoval dôvody za dostatočné pre vydanie neodkladného opatrenia. Vklad nehnuteľností do základného imania inej obchodnej spoločnosti, zvýšenie účtovných záväzkov, straty, posilnenie postavenia žalobcu ako veriteľa, zložením žalovanej do úschovy súdu, nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nevysvetlil ako dospel k záveru, že spoločnosť, ktorá vykázala stratu má zisk, a preto neodkladné opatrenie nemôže neprimerane zaťažiť žalovanú v jej podnikateľskej činnosti. Žalobca objektívne nepreukázal, že úkony, ktoré vykonávala žalovaná smerovali k zmenšeniu jej majetkových práv, resp. že týmito úkonmi by mohla byť prípadná

exekúcia žalobcu ohrozená. K odvolaniu žalovaná priložila uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 26. júla 2022 č.k. -149.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj obavu z ohrozenia exekúcie. Samotné dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v právnom vzťahu. Nevyžaduje sa pritom spoľahlivé preukázanie samotného nároku. Neodkladným opatrením sa má zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu postavenia navrhovateľa aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Vždy je treba zvážiť, či zásah do práv dotknutej osoby je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. V kontexte uvedeného je odôvodnenie napadnutého uznesenia vecne správne. Žalovaná sa začala zbavovať svojho nehnuteľného majetku vložením nehnuteľnosti ako nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti MAP LEASING, s.r.o., ďalší nehnuteľný majetok začala zaťažovať záložným právom alebo ho scudzuje, teda nehnuteľný majetok žalovanej sa začal rýchlo zmenšovať, čo s ohľadom na ostatné okolnosti môže viesť k prevodu celého nehnuteľného majetku na tretie osoby. Vzhľadom na celkovú zadlženosť žalovanej, je daná obava či bude žalovaná schopná v budúcnosti zaplatiť dlh, ktorý má voči žalobcovi. Vloženie nehnuteľného majetku žalovanej bezprostredne po neplatnej zmene konateľa žalovanej a hospodárska situácia žalovanej vyplývajúca z jej zadlženosti, opodstatňujú dôvodnosť obavy uspokojenia žalobou uplatneného nároku. Žalovaná v odvolaní uviedla, že po vklade nehnuteľností do majetku spoločnosti MAP LEASING, s.r.o. a následne po prevode tohto obchodného podielu na nového nadobúdateľa, nadobudla pohľadávku vo výške rovnajúcej sa prevádzaného obchodného podielu. Žalovaná teda za prevod nenadobudla finančné prostriedky rovnajúce sa hodnote obchodného podielu, s ktorými mohla byť uspokojená aj pohľadávka žalobcu, ale len pohľadávku voči inému nadobúdateľovi. Bolo teda osvedčené, že žalovaná bez primeranej protihodnoty sa zbavuje svojho majetku.

4. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na odvolacom návrhu. V odvolaní opätovne poukázala na uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 26.7.2022, ktorý mal rozhodnúť na základe identického podania o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, potvrdené Krajským súdom v Trnave uznesením zo dňa 7. septembra 2022 č. k. . Odvolací súd v označenom rozhodnutí sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil reálnu existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobcom uvádzané skutočnosti nepostačovali na osvedčenie obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie. Prevod obchodného podielu mohol priniesť do spoločnosti žalovanej kapitál, nebola tak osvedčená existencia dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia ani zabezpečovacieho opatrenia. V súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, za predpokladu splnenia podmienky existencie rovnakého či analogického skutkového stavu, čo v prejednávanej veci bolo splnené, má žalovaná právo očakávať vydanie rovnakého súdneho rozhodnutia v obdobných veciach. Žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia a nedostatočne zdôvodnil podaný návrh. Žalovaná predložila uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 7. septembra 2022 č. k. -177.

5. Po doručení vyjadrenia žalobcu k odporu žalovanej, žalovaná zotrvala na svojej odvolacej argumentácii, ako aj na odvolacom návrhu. Vyjadrenie žalobcu k odporu spolu s predloženými listinami nie je možné považovať za odôvodňujúce vydanie napadnutého uznesenia, ako ani za preukazujúce oprávnenosť uplatňovanej pohľadávky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že mal údajne previesť finančné prostriedky na účty údajne patriacich žalovanej. Súčasne tiež potvrdil, s poukazom na ním podpísané čestné prehlásenie zo dňa 6.3.2015, že peňažné prostriedky poskytoval žalovanej v mene spoločníka K. G. E.. Žalobca nedokázal preukázať ani poukázanie celej ním uplatňovanej údajnej pohľadávky v prospech žalovanej, pričom žiada súd, prípadne žalovanú, aby tieto údajné tvrdenia potvrdila výpisom z účtu. Je na strane žalobcu aby preukázal svoje tvrdenia o uplatňovanej pohľadávke nespochybniteľným spôsobom. V súdnom konaní bude na žalobcovi preukázať tiež pôvod ním údajne poskytnutých finančných prostriedkov žalovanej, s poukazom na čestné vyhlásenie žalobcu, že poskytnuté peňažné prostriedky boli prostriedkami druhého spoločníka spoločnosti, ako aj z dôvodu, že žalobca nedisponuje a nikdy nedisponoval takým množstvom peňažných prostriedkov ako uvádza v jeho vyjadreniach a ako si ich uplatňuje v súdnom konaní. Žalovaná poukázala na tvrdenia v odpore

proti platobnému rozkazu spolu s priloženými listinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom žalovanej neboli peňažnými prostriedkami žalobcu, ale druhého spoločníka žalovanej, v mene ktorého tieto peňažné prostriedky poskytol žalovanej. Predložená listina uznanie dlhu nespĺňa zákonné predpoklady pre platnosť a účinnosť tohto jednostranného vyhlásenia. Nie je v ňom uvedený prísľub žalovanej na zaplatenie predmetnej pohľadávky, absentuje aj uvedenie dôvodu vzniku uznávaného dlhu. V konaní vo veci samej žalovaná preukáže, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka je nedôvodná.

6. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

10. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti musia potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovať.

11. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

12. V rámci konania o naradenie neodkladného opatrenia rozsah „dokazovania“ (osvedčovania) je podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

13. Miera osvedčenia sa potom riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa tak posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci samej, v ktorom sa žalobca žalobou domáha zaplatenia sumy 420.505,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.6.2021 do zaplatenia z dôvodu, že žalovanej požičal viacerými samostatnými platbami peňažné prostriedky, ktoré mu neboli vrátené. Vo vyjadrení k odporu žalobca doplnil konkretizáciu poskytnutých peňažných prostriedkov (ako pôžička spoločníka), keďže dňa 5.7.2017 mal zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej previesť sumu 258.000,- eur, dňa 11.3.2010 sumu 95.030,- eur, dňa 13.1.2010 sumu 17.900,- eur a dňa 22.6.2010 sumu 400,- eur (spolu 371 330 eur), o čom predložil potvrdenia o realizácií finančných prevodov, i príkaz na úhradu. Zostatok žalovanej sumy mal vyplývať z hlavnej knihy analytickej evidencie, ohľadom ktorého žalobca navrhol aj

vykonanie dôkazu (vyžiadať z peňažných ústavov L. M. a I. M. pohyby na účtoch žalovanej v rokoch 2010 až 2013, s označením čísla bankového účtu, na ktoré bol prevedený alebo vložený zostatok dlžnej sumy).

15. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie dôvodne konštatoval osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, poskytnutím peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej (označených ako pôžička spoločníka). Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o osvedčení nároku žalobcu voči žalovanej v celom rozsahu žalovanej sumy, pretože vo výške 49.175,85 eur žalobca poskytnutie peňažnej sumy neosvedčil (listina označená ako hlavná analytická evidencia z 8.4.2019, obsahujúca rubriku zostatok 420.505,85 eur, nebola spôsobilá osvedčiť prevod alebo vklad peňažných prostriedkov v uvedenej časti žalobcom žalovanej).

16. Žalovaná preto dôvodne namietala neosvedčenie celej tvrdenej peňažnej sumy, ktorá mala byť žalobcom poskytnutá. Ďalšia argumentácia žalovanej namietajúca pôvod poskytnutých finančných prostriedkov žalobcom (s presvedčením o nedisponovaní žalobcom s takýmto množstvom peňažných prostriedkov), nebola spôsobilá účinne spochybniť žalobcom tvrdené a osvedčené poukázanie finančných prostriedkov na účet žalovanej (vo výške 371.330,- eur).

17. Poukaz žalovanej na čestné vyhlásenie zo dňa 6.3.2015 podpísané tiež žalobcom, sa týkalo odlišných peňažných súm, ako i dátumov, v ktorých žalobca realizoval vklady na účet žalovanej (s popisom transakcie na vkladovom lístku pôžička od spoločníka), za inú osobu (spoločníka obchodnej spoločnosti), z dôvodu zdravotnej indispozície, znemožňujúcej vykonať tejto osobe vklad v banke. Ďalšie dokazovanie týkajúce sa sporných tvrdení strán konania, bude predmetom konania a dokazovania vo veci samej (v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie len povahu osvedčovania).

18. Odvolacia námietka žalovanej o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, konštatujúceho osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanej, napriek spornosti poskytnutia peňažných prostriedkov, nebola preto dôvodná. Žalovanej v priebehu odvolacieho konania bolo umožnené vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k odporu, ako aj vyššie uvedeným listinám priloženým k tomuto vyjadreniu.

19. Pri vyhodnocovaní osvedčenia žalobcom tvrdených skutočností nebolo pritom prihliadané na uznanie dlhu, ako ani na hlavnú analytickú evidenciu, ale na osvedčené poukázanie peňažných súm na účet žalovanej, ktoré žalovaná účinne nespochybnila (odsek 16, odsek 17 uznesenia odvolacieho súdu).

20. V odvolacom konaní bola teda žalovanej daná možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k odporu s prílohami, pričom nedoručenie uvedenej listiny súdom prvej inštancie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Na vyššie uvedené závery nemali vplyv ani tvrdenia žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu.

21. Ďalším zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Je tomu tak aj v prípade, ak je nárok ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.

22. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci dospel k záveru, že žalobca osvedčil skutočnosť, že žalovaná vykonávala úkony s dopadom na zmenšenie jej majetku, zmeny v zložení jej majetku, jeho štruktúry s dôsledkami na obmedzenie alebo vylúčenie uspokojenia nároku žalobcu. Konkrétne úkony mali spočívať v tom, že stavebné pozemky zapísané na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX žalovaná v roku 2021 vložila ako nepeňažný vklad, ocenený znaleckým posudkom vo výške 2.070.000,- eur, do inej obchodnej spoločnosti MAP LEASING, s.r.o. a následne po povolení vkladu v marci 2022 žalovaná svoj obchodný podiel v spoločnosti MAP LEASING, s.r.o. previedla na ďalšiu obchodnú spoločnosť FLORIÁNSKA DEVELOPMENT, s.r.o. (s identickou adresou ako predchádzajúce sídlo žalovanej, ako aj predchádzajúce sídlo spoločnosti MAP LEASING, s.r.o.). Uvedeným konaním mala prísť žalovaná o väčšinu svojho nehnuteľného majetku, pričom zostávajúci existujúci nehnuteľný majetok je predmetom súdnych konaní, resp. sú na ňom zapísané rôzne obmedzujúce poznámky, obmedzenia

z nariadených neodkladných opatrení. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia mala vyplývala podľa záveru súdu prvej inštancie aj na základe zistení z verejne dostupných zdrojov o výsledkoch hospodárenia a majetkových pomeroch žalovanej, svedčiacich o zvýšení zadlženosti žalovanej oproti predchádzajúcim obdobiam, a to napriek tomu, že tržby žalovanej v roku 2021 boli vysoké (6.735.000,- eur).

23. Súčasne bolo preukázané, že väčšinový spoločník žalovanej (ktorý je spoločníkom len od 22.1.2022) sa na valnom zhromaždení pokúsil previesť svoj obchodný podiel predstavujúci 75 % podielu na základnom imaní žalovanej na občana Maďarskej republiky, bývajúceho v odľahlom regióne Maďarska (obec Jánd), a došlo aj k zmene konateľa spoločnosti (na nadobúdateľa obchodného podielu), ako i k zmene sídla spoločnosti, pričom novým sídlom sa mal stať chátrajúci rodinný dom v obci Zalaba, no k zápisu uvedených zmien v obchodnom registri nedošlo, z dôvodu úspešného uplatnenia procesnej ochrany práv žalobcom (nariadením neodkladného opatrenia).

24. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru v danej veci, že v dôsledku správania žalovanej, bola osvedčená opodstatnenosť obavy ohrozenia exekúcie, ktorá je dôvodná v prípade realizácie úkonov smerujúcich k sťaženiu budúcej exekúcie (postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba uspokojenia exekúcie). Scudzenie vyššie uvedených nehnuteľností a následný prevod obchodného podielu na novozaloženú obchodnú spoločnosť, zapísanú v obchodnom registri rok pred prevodom obchodného podielu, osvedčuje potrebu procesnej ochrany, aby prípadná exekúcia na majetok žalovanej nebola sťažená či znemožnená. Poukaz žalovanej na odplatný charakter prevodu jej obchodného podielu, predstavuje bez ďalšieho len formálne ekonomické zdôvodnenie, najmä ak nedošlo k úhrade odplaty, ale len k vzniku pohľadávky. Nadobudnutie pohľadávky žalovanou voči tretej osobe (novozaloženej obchodnej spoločnosti s neporovnateľne nižším základným imaním), neosvedčuje ekonomický prospech, ako ani možnosť efektívneho zriadenia záložného práva k pohľadávke (majetkovú účasť tejto tretej osoby v inej právnickej osobe nie je možné postihnúť vedením exekúcie, v dôsledku čoho pohľadávka predstavuje neistý hospodársky prospech).

25. Vzhľadom na charakter uplatňovaného nároku pôžičky spoločníka voči obchodnej spoločnosti, okolnosti prevodu obchodného podielu žalovanej v spojení so zmenou konateľa spoločnosti, ako i zmenou sídla obchodnej spoločnosti (ku ktorým nedošlo z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia v inom súdnom konaní), osvedčujú dôvodnosť obavy žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti (žalovanej), zmariť alebo sťažiť uspokojenie ním uplatneného nároku (voči obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom). Vzájomné spory s tým spojené (prejednávané v súdnych konaniach), sú práve dôvodom odlišného posúdenia dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie v porovnaní so súdnym konaním sp. zn. , v ktorom bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný iným subjektom voči žalovanej, zamietnutý.

26. Preukázané dispozitívne úkony žalovanej nie je možné hodnotiť samostatne, bez komplexného vyhodnotenia cieľa alebo zámeru žalovanej, keďže osvedčujú stav reálne sťažujúci dosiahnuť uspokojenie uplatňovaného nároku žalobcu v exekučnom konaní. V štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno žalujúcu stranu zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel žalovanej strany smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 26.7.2022 sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 7.9.2022 č. k. -177 nebolo potom možné argumentačne použiť pre odlišný skutkový stav v danom súdnom konaní.

27. Súd prvej inštancie sa zaoberal a dôsledne vyhodnotil aj splnenie podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu ( , odsek 14, odsek 15). Žalobca osvedčil majetkové pomery, i zadlženosť žalovanej, ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti spôsobilej postihnúť ju zabezpečovacím opatrením (s osvedčením úspechu na uspokojenie uplatňovaného nároku), pričom žalobcovi nie je známa existencia ďalšieho hnuteľného majetku postihnuteľného zriadením záložného práva (v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nie je možné zaťažovať žalobcu ďalším preukazovaním neexistencie iného majetku postihnuteľného zriadením záložného práva).

28. V konaní nebolo osvedčené, že tržby žalovanej z roku 2021 predstavujú pohľadávky z účtu žalovanej v banke. Nebola osvedčená ani existencia inej majetkovej hodnoty, na ktorú by bolo možné efektívne

zriadiť záložné právo. Ak bol majetok žalovanej predávaný za účelom získania hotovosti, ktorá sa však nemusí u žalovanej udržať, úschovou peňažnej sumy by v danom prípade malo byť zabránené v disponovaní s peňažnou sumou.

29. Argument žalovanej o legálnosti jej postupu, spočívajúcom vo vklade nehnuteľností do majetku tretej osoby, bol bez právneho významu, keďže scudzovanie majetku samo o sebe predstavuje realizáciu oprávnenia vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva, čo však nevylučuje následok zmenšovania majetku dlžníka, ktoré v spojení s individuálnymi okolnosťami prípadu, je spôsobilé sťažiť alebo znemožniť uspokojenie peňažného nároku veriteľa.

30. Hoci žalovaná namietala tvrdenie žalobcu, že scudzené pozemky boli právne a technicky pripravené na výstavu ďalších bytových domov, svoj podnikateľský zámer pri vklade týchto nehnuteľností do majetku inej spoločnosti a s tým spojený ekonomický a hospodársky záujem, ani minimálnym spôsobom neobjasnila. Argumentácia v odvolaní týkajúca sa účtovného stavu spoločnosti nebola tou skutočnosťou, ktorá by samostatne preukazovala reálnu obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie žalobcu.

31. Možno súhlasiť so žalovanou, že cieľom neodkladného opatrenia nie je posilnenie právneho postavenia veriteľa voči žalovanej strane ako dlžníkovi, ale je ním procesná ochrana ohrozeného práva, do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho ohrozovania či porušovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nariadením neodkladného opatrenia sa nepriznáva žiaden nárok, ani sa neprejudikuje uplatňované právo. Vzhľadom na naplnenie vyššie uvedených zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil (v potvrdzujúcej časti prvoinštančného rozhodnutia), vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Odvolacia námietka žalovanej vzťahujúca sa na nesplnenie požiadavky primeranosti neodkladného opatrenia nebola dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalovaná vykazovala stratu, napriek významnému zisku z predaja bytov vo vlastníctve žalovanej. Majetkový prospech žalovanej osvedčoval, že strana voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebude obmedzená do takej miery, že neodkladné opatrenie reálne znemožní ochranu jej oprávnených záujmov a týmto obmedzením jej nevznikne neprimeraná ujma (v porovnaní s ujmou, ktorá vyplýva z obavy ohrozenia exekúcie).

33. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka žalovanej poukazujúca na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery, ktoré vysvetlil. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

34. Odvolací súd preto podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej zložiť do úschovy Okresného súdu Trnava peňažnú sumu 371.330,- eur ako vecne správne potvrdil a podľa v časti o uložení povinnosti žalovanej zložiť do úschovy Okresného súdu Trnava sumu 49.175,85 eur rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval (rovnako ako súd prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania), vzhľadom na ustanovenie , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.