Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/53/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. -60 zo dňa 27. 9. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal, návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 6. 9. 2013 prevzal predvolanie na vytýčený termín pojednávania, návrh na prerušenie konania vzniesol až dňa 27. 9. 2013, pričom termín pojednávania bol vytýčený na deň 27. 9. 2013. Uviedol, že návrhu na prerušenie konania zo strany žalobcu nevyhovel, tak podľa , ako i z dôvodov uvedených v . Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť. Uviedol, že v danom prípade žalobca opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca, naopak títo z vlastnej iniciatívy podľa z dôvodov uvedených v predložili vec predsedovi Okresného súdu Čadca a ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. V nadväznosti na to zákonná sudkyňa zastala názor, že o jej návrhu na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté, tak predsedníčkou Okresného súdu Čadca, ako i nadriadeným súdom. Podľa nej nie je daný dôvod na postúpenie veci na zaujatie stanoviska ústavnému súdu podľa . Taktiež podľa nej nebol daný dôvod na prerušenie konania ani podľa , nakoľko nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť. Prejudiciálne otázky si môže súd vyriešiť aj sám, pričom otázka zaujatosti zákonného sudcu už bola vyriešená zákonným postupom. V nadväznosti na uvedené potom okresný súd nevyhovel ani návrhu žalobcu na zrušenie pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z oboznámenia exekučného spisu sp.

zn. mal za preukázané, že dňa 6. 8. 2009 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom vyšší súdny úradník 2. 9. 2010 poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Na podklade uvedeného ustálil, že poverenie bolo vydané na 27. deň od doručenia žiadosti, teda nie s omeškaním viac ako 375 dní, pričom v ďalšom odseku uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané len s omeškaním 12 dní, pričom takéto omeškanie s poukazom na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. nemožno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie žalobca. V podanom odvolaní vytýkal, že došlo k vadám uvedeným v - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. v spojení s ust. ). V konaní došlo k vadám uvedeným v - rozhodoval vylúčený sudca (ust. v spojení s ust. ). V konaní došlo k vadám uvedeným v - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. v spojení s ust. ). Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. ); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). Poukazoval, že nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami, vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto mu bolo doručené už so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pokiaľ tak súd urobil, porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ďalej poukazoval, že v zmysle ust. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Osobitne zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“. Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo na ústnom pojednávaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zastal názor, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu žalobcu v zákonnej lehote, v nadväznosti na čo žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V podanom odvolaní načrtol viaceré modelové situácie, z ktorých je podľa neho potrebné nevyhnutne dospieť k záveru, že pokiaľ exekučný súd včas nevydá či už poverenie alebo uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia do 15 dní od doručenia návrhu, spôsobuje zbytočné prieťahy a jeho pasivita predstavuje neodôvodnenú nečinnosť súdu, ktorú je potrebné hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Taktiež vyjadril presvedčenie, že výklad ust. , ktorým by žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody, ak nebola podaná sťažnosť na prieťahy pred účinnosťou predmetného ustanovenia, je ústavne nekonformný a ústavne neprípustný. Vytýkal, že okresný súd rozhodol bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a práve uvedeným postupom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

Odvolací súd sa plne stotožnil s postupom okresného súdu pokiaľ nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie predmetného konania, a to či už s poukazom na ust. alebo ust. . V danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie v predmetnej veci nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť. Taktiež odvolací súd sa stotožnil

s postupom okresného súdu, pokiaľ dospel k záveru, že ani podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania a práve prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú žalobca podal.

Pokiaľ namietal zaujatosť zákonného sudcu, táto otázka bola vyriešená zákonným spôsobom, v súlade s rozhodovacou činnosťou a praxou Najvyššieho súdu SR, uznesením nadriadeného súdu Krajského súdu v Žiline č.k. -17 zo dňa 19. marca 2013, ktorý z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci vylúčil sudkyňu Okresného súdu Čadca JUDr. Annu Plichtíkovú. Ostatných sudcov Okresného súdu Čadca z prejednania a rozhodnutia veci nevylúčil.

Na druhej strane krajský súd sa nemohol stotožniť s postupom okresného súdu, pokiaľ návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol z dôvodov ním uvedených v napadnutom rozhodnutí, keď na jednej strane uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 6. 8. 2009, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie 2. 9. 2010, na podklade čoho ďalej uviedol, že poverenie bolo vydané na 27. deň od doručenia žiadosti a v ďalšom odseku uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané len s omeškaním 12 dní.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd považoval zdôvodnenie rozhodnutia zo strany okresného súdu za nepreskúmateľné a vzájomne si odporujúce, nakoľko z časového sledu doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutia okresného súdu o tejto žiadosti vyplýva ako pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že poverenie bolo vydané s omeškaním viac ako 375 dní a nie ako tvrdí okresný súd s omeškaním či už 27 alebo 12 dní.

V nadväznosti na uvedené bude potrebné zo strany okresného súdu v prvom rade si ustáliť, či exekučný súd sa dostal do omeškania pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ak áno, v akom rozsahu a v nadväznosti na to posúdiť i žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup a ďalšie podmienky pre posúdenie jeho nároku v zmysle príslušných ustanovení .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.