Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/110/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava, Štítnická 12, proti žalovanému R. A., W.. XX.XX.XXXX, F. V. T., G. X. Y. Č.. XXX, práv. zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 265,48 Eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu vznikla výplatou dôchodkových dávok vo výške 5.899,54 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktoré spočívalo v tom, že dňa 28.05.2008 o 21.00 hod., riadil žalovaný motocykel enduro zn. Jamaha TT 600 E, bez evidenčného čísla, ktorý nebol evidovaný v evidencii motorových vozidiel, smerom od V. T.K. H. C.. Počas jazdy došlo prešiel do protismeru jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s osobným motorovým vozidlom zn. VW Touareg, evidenčné číslo V. XXX S.. Spolujazdkyňa žalovaného na zadnom sedadle motocykla, Y. R., utrpela zranenia, ktorým dňa 29.05.2008 podľahla v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave. Žalovaný bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. - 128 zo dňa 22.07.2009, v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. - 140 zo dňa 25.11.2009.

Rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. - 67 zo dňa 27. 06. 2011 súd určil mieru spoluzodpovednosti žalovaného na náhrade škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok poškodeným, K.. Y. R., W.. XX.XX.XXXX a maloletému Y. R., W.. XX.XX.XXXX, v rozsahu 30 % vyplatených dôchodkových dávok v jednotlivých obdobiach. Súd žalobu o náhradu škody vzniknutej žalobcovi výplatou dôchodkových dávok vo výške 5.899,54 Eur za obdobie od 29.05.2008 do 31.12.2009 zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca.

Odvolací súd Rozsudkom č. k. - 99 zo dňa 24. 10. 2013 potvrdil rozsudok vo výroku, ktorý súd určil mieru spoluzodpovednosti žalovaného na náhrade škody vo výške 30 %, zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.899,54 Eur zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania. Povinnosťou súdu prvého stupňa na základe rozsudku odvolacieho súdu bolo potrebné vykonať

dokazovanie a vyhodnotiť ho v súlade s ust. § až 135 , a následne vo veci rozhodnúť. Dôvodom pre taký postup odvolacieho súdu bola skutočnosť, že súd prvého stupňa zamietol náhradu škody, spočívajúcej vo výplate dôchodkových dávok pozostalému manželovi a synovi poškodenej, Y. R., za obdobie od 29. 05. 2008 do 31. 12. 2009, pričom tak urobil podľa ust. , o sociálnom poistení. Správne mal súd posúdiť možnosť zníženia náhrady škody v zmysle ust. .

Keďže rozsudok tunajšieho súdu nadobudol právoplatnosť v časti určenia miery spoluzodpovednosti dňom 18. 12. 2013, v ďalšom konaní súd už posudzoval nárok žalobcu výlučne v časti týkajúcej sa náhrady škody spôsobenej výplatou dôchodkových dávok za obdobie od 29. 05. 2008 do 31. 12. 2009.

Žalobca trval na náhrade škody, v súlade s uvedeným právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu, tzn. na 30 % z pôvodne uplatňovaného nároku. Uviedol, že z titulu činnosti Sociálnej poisťovne, nemá žiadne poznatky o tom, že by žalovaný mal nejaký príjem.

Žalovaný poukázal na moderačné právo súdu v prípade náhrady škody podľa ust. a navrhol zníženie náhrady škody o 90 % z doterajšej priznanej spoluúčasti 30 % za konkrétne uplatňované obdobie náhrady. Poukázal na svoje sociálne pomery. Je doposiaľ študentom denného štúdia Technickej univerzity vo Zvolene, Lesníckej fakulty. Doposiaľ nemal žiaden príjem, všetky jeho náklady študijné aj bežné znášali a znášajú rodičia. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. V tomto roku 2014 má ukončiť štúdium. Až po ukončení štúdia, bude mať možnosť zamestnať sa a riadne si plniť povinnosť voči žalobcovi, z titulu náhrady za vyplatené dôchodkové dávky, aj do budúcna, tak ako to bolo ustálené rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. - 67 zo dňa 27. 06. 2011. Keďže je plnoletou osobou, povinnosť úhrady by mala smerovať voči nemu, nie voči jeho rodičom. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd v prípade akceptácie navrhovanej zníženej náhrady škody, priznal ako náhradu škody žalobcovi výšku 177,- Eur za uvedené obdobie. Žalovaný mal snahu pomôcť finančne rodičom, chcel si nájsť zamestnanie, popri ktorom by mohol študovať, spravidla sa vyžadovalo vodičské oprávnenie. V súvislosti s tým požiadal žalovaný o podmienečné odpustenie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Predložil súdu originál uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. , z ktorého vyplynulo, že bolo podmienečne upustené od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Uznesenie sp. zn. nadobudlo právoplatnosť dňom 30. 05. 2012. Následne sa mu už nepodarilo zamestnať sa. Úprimná snaha žalovaného znášať škodu, ktoré vznikli pozostalým, vyplynula aj z listu žalovaného, kde vyjadril rodine poškodenej hlbokú ľútosť, ospravedlnil sa a uviedol, že sa bude podieľať na náhrade finančných výdavkov, ktoré im týmto spôsobil.

V intenciách rozsudku odvolacieho súdu, súd posudzoval uplatnenú náhradu škody žalobcom za vyššie uvedené obdobie, a to v súlade s ust. o sociálnom poistení, ako aj v súlade s ust. .

Podľa ust. , o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Podľa ust. (ďalej len „“), z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

V súlade s ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, žalobca má právo domáhať sa náhrady škody voči osobe, ktorá túto škodu zavinila, za predpokladu, že preukáže výplatu dôchodkových dávok. Výplata dôchodkových dávok žalobcom bola preukázaná rozpisom vyplatených dávok za obdobie od 29. 05. 2008 do 31. 12. 2008 a za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009. Z rozpisu vyplatených dávok súd

zistil, že vdovecký dôchodok pozostalému manželovi, K.. Y. R. za obdobie od 29.05.2008 do 31.12.2008 bol vyplatený vo výške 1.250,81 Eur (37.682,- Sk) a za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 vo výške 2.288,40 Eur. Sirotský dôchodok v prospech maloletého Y. R. bol vyplatený za obdobie od 29.05.2008 do 31.12.2008 vo výške 833,93 Eur (25.123,- Sk) a za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 vo výške 1.526,40 Eur. Celková suma vyplatená žalobcom z titulu výplaty dôchodkových dávok (sirotského a vdovského) predstavovala sumu 5.899,54 Eur.

Nárok žalobcu v zmysle ustanovení Zákona o sociálnom poistení, je samostatným regresným nárokom a vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody, má toto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v súlade s ust. , je súd povinný vždy skúmať aj to, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie náhrady škody. Zníženie náhrady podľa ust. je vylúčené iba v prípade, ak bola škoda spôsobená úmyselne. Zo znenia ust. vyplýva, že súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa, primerane zníži náhradu škody. Do úvahy pritom vezme, akým spôsobom ku škode došlo, prihliada na osobné a majetkové pomery osoby, ktorá spôsobila škodu, a rovnako aj na pomery osoby, ktorá bola poškodená. Súd musí predovšetkým hodnotiť okolnosti vzniku škody, tzn. či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu.

Vzhľadom na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu č. k. - 67 zo dňa 27. 06. 2011 vyplynula povinnosť žalovaného na zaplatenie vzniknutej škody len v rozsahu miery spoluzavinenia, tzn. v rozsahu 30 %. Súd sa z uvedeného dôvodu sústredil na posúdenie sociálnej situácie poškodeného a tiež škodcu, pretože miera zodpovednosti už bola ustálená.

Z predložených listín vyplynulo, že žalovaný je študentom Technickej univerzity vo Zvolene, Lesníckej fakulty, v súčasnosti študentom 2. ročníka inžinierskeho štúdia. V akademickom roku 2013/2014 má ukončiť štúdium do 31. 08. 2014.

Z Čestného prehlásenia žalovaného je zrejmé, že všetky výdavky spojené so štúdiom v celkovej výške 308,- Eur (cestovné - 70,- Eur, internátne ubytovanie - 58,- Eur, stravovanie na internáte - 150,- Eur a študijné pomôcky a knihy - 30,- Eur) hradia rodičia žalovaného, ako aj ďalšie výdavky, ktoré žalovaný nevyhnutne potrebuje na uspokojenie bežných potrieb.

Z potvrdenia Obce V. T. - miesta trvalého bydliska žalovaného, vyplynulo, že žalovaný neplatí daň z nehnuteľnosti, ani nepodal žiadne daňové priznanie.

Z čestného prehlásenia rodičov žalovaného vyplynulo, že žalovaný nevlastní žiaden majetok, doposiaľ nemal žiaden príjem a všetky výdavky spojené so štúdiom a ďalšie bežné výdavky platia v celom rozsahu rodičia.

Súd zisťoval prostredníctvom katastrálneho portálu, či žalovaný nie je vedený ako vlastník nejakých nehnuteľností, a to jednak v k. ú. V. T. (miesto jeho trvalého bydliska), aj v k. ú. C.. Nebolo zistené žiadne vlastníctvo nehnuteľností žalovaným.

Súd v súlade s ust. hodnotil aj dopad možného zníženia náhrady škody na žalobcu. V prípade žalobcu sa jedná o právnickú osobu, verejnoprávnu inštitúciu poverenú výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Príjem žalobcu tvoria daňové príjmy, príjmy z poistného od ekonomicky aktívnych osôb. Na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovne prispieva štát v súlade s rozpočtom. Z toho je teda možné vyvodiť, že pokiaľ by v danom prípade došlo k zníženiu náhrady škody v sume navrhovanej žalovaným, podľa názoru súdu, nedošlo by k zhoršeniu sociálnej situácie žalobcu.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zníženie náhrady škody, avšak v rozsahu 85 % z určenej miery spoluzavinenia, tzn. v danom prípade by náhrada škody v akceptovanej miere spoluzavinenia predstavovala výšku 1.769,86 Eur (30 % zo sumy 5.899,54 Eur). Priznaná náhrada škody v rozsahu 15 % z určenej miery spoluzavinenia predstavuje výšku 265,48 Eur.

Súd znížil uplatnenú náhradu škody, pretože dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre primerané zníženie škody v súlade s ust. , aj s poukazom na zistené pomery poškodeného a škodcu, ako aj s poukazom na okolnosti vzniku škody, ktoré je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z týchto dôvodov súd vyhovel náhrade škody výlučne do výšky 265,48 Eur za obdobie od 29. 05. 2008 do 31. 12. 2009. Vo zvyšujúcej časti z dôvodov vyššie uvedených žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. , v zmysle ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade si žalobca neuplatnil náhradu trov konania, žalovaný avizoval pred vyhlásením rozsudku, že si náhradu trov konania uplatní v zákonnej lehote. Súdu nebolo doručené vyčíslenie trov žalovaného. Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti, súd je toho názoru, že pokiaľ by aj žalovaný vyčíslil náhradu trov, súd by nepriznal náhradu trov, s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto dôvody spočívajú v tom, že žalobca by mal znášať náhradu trov konania žalovaného, pričom žalobca nijakým spôsobom nezavinil vznik škody. Žalobca plniac si zákonnú povinnosť, vyplatil dôchodkové dávky. V dôsledku právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu o určení miery spoluzodpovednosti, už bola upravená náhrada škody len do výšky 30 % z vynaložených nákladov. Na základe posúdenia sociálnych pomerov žalovaného, použijúc ust. , došlo k ďalšiemu zníženiu náhrady škody. Za týchto okolností, súd je toho názoru, že pokiaľ by súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, znamenalo by to neprimeranú tvrdosť. Z týchto dôvodov náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.