Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-236-2013.pdf
PDF · 94.05 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/236/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti povinnému: E. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., P. XXXX/XX, o vymoženie 240,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 02. 2013 č. k. 24Er/805/2012-11 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 19. 09. 2013 č. k. 24Er/805/2012-72, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil predmetnú exekúciu v časti istiny 240,29 eura. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Burimu, so sídlom Exekútorského úradu v Leviciach, Ku Bratke 3 priznal trovy exekúcie vo výške 153,36 eura a povinnému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 19. 07. 2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho vykonaním predmetnej exekúcie. Konštatoval, že súdny exekútor dňa 20. 08. 2012 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 03. 09. 2012. Dňa 11. 09. 2012 súdny exekútor doručil námietky povinného proti trovám exekúcie zo dňa 04. 09. 2012, v ktorých povinný namietal, že súdny exekútor bližšie nešpecifikoval predbežné trovy exekúcie. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 3 v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) na podnet súdneho exekútora po zistení, že v priebehu exekučného konania povinný dňa 17. 09. 2012 vykonal úhradu istiny vo výške 240,29 eura do pokladne oprávneného. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 2 písm. a) bod 1, § 3, § 5 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie správne, a preto mu priznal odmenu podľa § 5 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 2 cit. vyhlášky vo výške 58,20 eura ( 48,50 % + 20 % DPH ) a náhradu hotových výdavkov v sume 95,16 eura ( žiadosť o udelenie poverenia 1,30 eura, súčinnosť SP ústredie 1,30 eura, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 x 1,30 eura, doručenie príkazu na začatie exekúcie banky 18 x 1,30 eura, doručenie príkazu na odblokovanie účtu v časti 18 x 1,30 eura, predloženie námietok 1,30 eura, doručenie návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie, vrátenie poverenia 1,30 eura, doručenie OS- vyznačenie právoplatnosti 1,30 eura ).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď čiastočne zastavil predmetnú exekúciu v časti istiny. Konštatoval, že dňa 03. 09. 2012 prevzal upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 17. 09. 2012 uhradil do pokladne oprávneného pohľadávku v sume 240,29 eura, ktorú skutočnosť oznámil i súdnemu exekútorovi. Vychádzajúc z ust. § 46 ods. 3, § 60 písm. b) Exekučného poriadku mal za to, že súdny exekútor mal v prípade splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom upustiť od vykonania exekúcie a bezodkladne vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Ustanovenie §
46 ods. 3 Exekučného poriadku totiž nepojednáva o povinnosti zaplatiť aj trovy exekúcie, ako si to nesprávne vykladá súd prvého stupňa a súdny exekútor. Zákonodarca zámerne vypustil z ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku povinnosť zaplatiť aj trovy exekúcie z dôvodu, aby sa upustenie od exekúcie začalo aj reálne využívať. Naviac upustiť od vykonania exekúcie je možné v ktoromkoľvek štádiu vykonávania exekučného konania, pričom ide o jeden zo spôsobov ukončenia exekučného konania, kde už nie je potrebné vydávať rozhodnutie o zastavení exekúcie. Vytkol súdu prvého stupňa, že nerozhodol o jeho námietke proti predbežným trovám, pričom pohľadávku zaplatil v lehote na podanie námietok. V tomto smere poukázal na ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku a § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. Rovnako súd prvého stupňa neskúmal účelnosť trov vynaložených súdnym exekútorom. Mal za to, že predbežné trovy mali byť určené v sume ku dňu vydávania upovedomenia a náklady, ktoré vznikli ku dňu 20. 08. 2012 tvorilo poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Zo spisu pritom nie je preukázané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému poštou. Za neúčelné trovy exekúcie označil vydanie 18 príkazov na vykonanie exekúcie do peňažných ústavov, keďže súdny exekútor má možnosť v rámci programu od spoločnosti SCB- Slovak Credit Bureau, s.r.o. lustrovať elektronicky existenciu účtov povinných v peňažných ústavoch a následne vydávať príkaz na blokáciu účtu len v tom peňažnom ústave, v ktorom má povinný účet. Rovnako súčinnosti podávané do Sociálnej poisťovne sa vybavujú zo strany Sociálnej poisťovne elektronicky, pričom je otázne, či súdny exekútor skutočne doručoval peňažným ústavom príkazy tak, ako to deklaroval kópiami doručeniek. Zdôraznil, že na sumu 240,29 eura stačilo odblokovať účet len raz a ak chcel súdny exekútor vymôcť trovy exekúcie, mal vydať príkaz na úhradu trov exekúcie v súlade s ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Záverom poukázal, že podpis súdneho exekútora je na dokumentoch nahradzovaný pečiatkou s jeho podpisom, ktorú skutočnosť označil za rozpornú s § 19 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 1618/1998-60 zo dňa 15. 06. 1998, ako i s § 19 Kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov. Uzavrel, že súdnemu exekútorovi patrí len náhrada hotových výdavkov vo výške 6,50 eura plus 20 % DPH len za doručenie dokumentov ako žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, predloženie námietok na súd, doručenie návrhu na zastavenie a doručenie OS vyznačenie doložky. Trovy exekúcie vrátane odmeny súdneho exekútora ( 29,10 eura ) potom činia sumu 36,90 eura.
Poverený súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že upustenie od vykonania exekúcie je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pričom sem patrí i náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/165/2008 a Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 53Er/62/2007. Mal za to, že k upusteniu od vykonania exekúcie nemôže prísť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, ale len do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V prípade, že k úhrade pohľadávky príde po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, exekútor už nemôže upustiť od exekúcie, ale len podať podnet na zastavenie exekúcie v rozsahu vymáhanej pohľadávky ( s výnimkou trov exekúcie ). Tvrdenie povinného o tom, že súdny exekútor mal po vykonanej čiastočnej úhrade povinným upustiť od vykonania exekúcie bez nároku na náhradu trov exekučného konania označil za nedôvodné, nakoľko v danom prípade nie je splnená podmienka na uplatnenie inštitútu upustenia od vykonania exekúcie. V opačnom prípade by ako súdny exekútor konal v rozpore s Exekučným poriadkom a v neprospech seba tým, že by spôsobil škodu na trovách exekúcie. Zdôraznil, že povinný pod tlakom exekučného konania, ako i na základe výzvy Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. uhradil časť vymáhaného nároku už počas prebiehajúceho exekučného konania, po doručení poverenia na vykonanie exekúcie, po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a jeho doručení povinnému, ako i po vykonaní potrebných zabezpečovacích procesných úkonov smerujúcich k zabezpečeniu celého vymáhaného nároku na majetku povinného, a teda nejde o dobrovoľné plnenie zo strany povinného. Z vykonaných úkonov mu vznikli hotové výdavky, čím nie je daný dôvod, aby sa ich upustením od vykonania exekúcie vzdal, nakoľko vrátením poverenia súdu podľa § 60 písm. b) Exekučného poriadku by ich už po povinnom v tomto exekučnom konaní nebolo možné vymôcť. Tiež uviedol, že exekučný súd nemal dôvod rozhodovať o námietkach povinného podaných proti predbežným trovám exekúcie, keďže rozhodol o zastavení exekúcie v časti. Nakoľko povinný do dňa podania návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie neuhradil trovy exekúcie tak, ako mu boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % zo základu na jej určenie, keďže z jeho strany nedošlo k upusteniu od vykonania exekúcie.
K odvolaniu povinného sa písomne vyjadril i oprávnený, ktorý ponechal rozhodnutie o odvolaní na úvahe súdu.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie povinného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom požiadal dňa 21. 06. 2012 súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, so sídlom Exekútorského úradu v Leviciach, Ku Bratke 3, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 240,29 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil výkaz nedoplatkov č. 1206038813, vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pobočkou Nitra dňa 10. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 02. 2012. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 03. 07. 2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa dňa 19. 07. 2012 poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 11. 09. 2012 predložil námietky povinného proti trovám exekúcie, ktoré povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 06. 09. 2012. V námietkach proti trovám exekúcie povinný namietal, že je povinný platiť len skutočné trovy exekúcie a nie predbežné trovy exekúcie, pričom žiadal o predbežné vyčíslenie hotových výdavkov. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03. 09. 2012. Súdny exekútor písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23. 10. 2012 navrhol súdu zastaviť exekúciu čiastočne podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dňa 17. 09. 2012 vykonal úhradu istiny vo výške 240,29 eura do pokladne oprávneného. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 153,36 eura, na ktorých náhradu žiadal zaviazať povinného. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa exekúciu v časti istiny zastavil a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 153,36 eura a povinnému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Odvolací súd s prihliadnutím na obsah odvolania povinného osobitne skúmal, či v danej veci postupom súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať a či takto konanie nie je zaťažené vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.
Postup súdu, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).
Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojich práv na súde, ak súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd ( § 45 ). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
V tomto konaní sa však súd prvého stupňa neriadil vyššie citovaným zákonným ustanovením, keď vôbec nerozhodol o námietkach povinného, ktoré vzniesol proti trovám exekúcie a ktoré boli súdnym
exekútorom predložené súdu dňa 11. 09. 2012. Postupoval tak v rozpore so zákonom a tento jeho závadný postup mal za následok znemožnenie realizácie tých práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Exekučný poriadok na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Tým mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.
Vada konania vymedzená v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP spočíva tiež i v porušení základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia.
Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP totiž ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa vyššie uvedené požiadavky, keď prvostupňový súd na odôvodnenie svojho uznesenia len uviedol, že súdny exekútor podaním zo dňa 23. 10. 2012 požiadal súd o čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dňa 17. 09. 2012 vykonal úhradu istiny vo výške 240,29 eura do pokladne oprávneného, pričom tak učinil počas prebiehajúceho exekučného konania. Odôvodnenie uznesenia však postráda právnu argumentáciu, o ktorú oprel svoj záver o zastavení exekúcie v časti zaplatenia istiny 240,29 eura a v tomto smere je úplne nepostačujúci poukaz len na § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že zastaviť exekúciu (aj len sčasti) je možné len zo zákonných dôvodov výslovne uvedených v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo v prípade, ak to vyplýva z ustanovení iného zákona a v prípade pozitívneho zistenia takýchto dôvodov je povinnosťou súdu exekúciu zastaviť.
I napriek tomu, že uvedené vady konania bez ďalšieho musia viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd v nadväznosti na námietky odvolateľa a osobitosti danej veci upriamuje pozornosť i na v tomto smere významné aspekty. Exekučný poriadok v ust. § 60 písm. b/ zakotvuje osobitný spôsob skončenia exekúcie a to upustenie od vykonania exekúcie. V takom prípade súd nevydáva žiadne rozhodnutie, keďže skončenie exekúcie nastáva samotným naplnením zákonných predpokladov uvedených v § 46 ods. 3 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia je povinnosťou exekútora upustiť od vykonania exekúcie v 2 prípadoch: a) ak povinný splnil, čo mu ukladal exekučný titul, t.j. vymáhanú povinnosť a b) ak povinný splnil vymáhanú povinnosť aspoň čiastočne a oprávnený s upustením od vykonania exekúcie súhlasí. Ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku bolo zmenené zák. č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 01. 09. 2005 a podľa dôvodnej správy došlo k zmene v povinnosti exekútora upustiť od vykonávania exekúcie až po zaplatení trov konania, keď dovtedajšie znenie ustanovovalo, že súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie až po tom, čo povinný splní vymáhanú povinnosť podľa exekučného titulu a uhradí i preukázateľné trovy exekúcie. Teraz platná právna úprava teda ukladá exekútorovi povinnosť upustiť od vykonávania exekúcie ihneď po tom, ako je zaplatený dlh uvedený v exekučnom titule. Vymáhanie pohľadávky oprávneného tak treba vnímať relatívne samostatne od vymáhania trov exekúcie. Znamená to potom, že v prípade, ak došlo k splneniu pohľadávky povinným a je podaný návrh, príp. podnet na zastavenie exekúcie, je exekučný súd povinný prioritne skúmať, či súdny exekútor od vykonania exekúcie upustil (čo do rozsahu vymáhanej
pohľadávky, nie čo do rozsahu trov exekúcie). Ak súdny exekútor upustil od vymáhania pohľadávky oprávneného, návrh na zastavenie exekúcie je nutné zamietnuť, keďže k skončeniu exekúcie došlo z iného právneho dôvodu. Pokiaľ súdny exekútor i napriek splneniu pohľadávky povinným neupustil od jej vymáhania, bude dôvod na zastavenie exekúcie, pričom takéto rozhodnutie vydá súd i bez návrhu a zároveň rozhodne i o vzniknutých trovách exekúcie, ktorých súčasťou je i odmena exekútora. V tejto spojitosti je významné i ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré bolo do neho zavedené, rovnako tak zák. č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 01. 09. 2005 z dôvodu odstránenia nejednotnosti aplikačnej praxe pri odmeňovaní exekútorov, ak povinný plnil po začatí exekučného konania v 14-dňovej lehote od doručenia upovedomenia. Zároveň poskytol zákonodarca touto úpravou možnosť povinnému znížiť trovy exekúcie, ak v uvedenej lehote pohľadávku splní. Platné ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku rieši túto otázku tak, že ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok (§ 50), má exekútor nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu, ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie vo výške ustanovenej osobitným predpisom, ktorým je Vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Podmienkou je, že pohľadávka oprávneného nebola uhradená ku dňu začatia exekúcie a teda, že sa exekúcia začala oprávnene (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
Zhora popísané zistenia učinili tak konanie súdu prvého stupňa vadným, keďže postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá vada musí mať za následok zrušenie preskúmavaného uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vrátenie veci na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa prioritne rozhodne o námietkach povinného proti trovám exekúcie a ďalej bude postupovať v smere naznačenom odvolacím súdom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.