Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12T-223-2013.pdf
PDF · 100.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/223/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. februára 2014 vo Vranove nad Topľou takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Z. K., nar. XX.X.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom E. č. XXX/X, I., okr. Vranov nad Topľou, živnostník,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 14.08.2013, asi o 21.10 hod., viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, evidenčného čísla I.-XXX G. po štátnej ceste po ulici N. v obci Hencovce, okr. Vranov nad Topľou, označenej ako vedľajšia cesta a pri vchádzaní na štátnu cestu za účelom odbočenia vpravo smerom na Majerovce, okr. Vranov nad Topľou, nedal prednosť v jazde nákladnému motorovému vozidlu značky Citroen Jumper, ev. čísla E.-XXX G., prichádzajúcemu po hlavnej ceste zo smeru od Prešova, medzi vozidlami došlo ku zrážke, pri ktorej v motorovom vozidle Citroen, vodič motorového vozidla poškodený S.. S. Č., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom V. K. E. č. XX, okr. Humenné, utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oboch kolien a ďalšie zranenia s dobou liečenia do 11.09.2013 a spolucestujúci v motorovom vozidle Citroen poškodený M. O., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom K. č. XXXX/XX, okr. Humenné, utrpel zranenia s dobou liečenia v trvaní 6 dní, pričom na oboch motorových vozidlách vznikla škoda,
teda
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 158 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) a l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 360,- Eur ( tristošesťdesiat eur ), ktoré obžalovaný musí zaplatí v mesačných splátkach po 30 eur ( tridsať eur ) v lehote 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 ( piatich ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 18 ( osemnásť ) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku na p o v i n n o s ť z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenému: SOCIÁLNEJ POISŤOVNI, pobočka Humenné, Námestie slobody 58, Humenné, sumu 155,70 eur (stopäťdesiatpäť eur a sedemdesiat eurocentov).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a prítomných poškodených súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný je vinný zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu, pretože mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
Obžalovaný svojim konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu tohto trestného činu tým, že porušil svoju povinnosť ako vodič ustanovenú v ust. § 20 ods. 1 zákona č. 8/ 2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len cestný zákon ) tým, že pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty vedúcej z Obce Hencovce nedal prednosť v jazde nákladnému motorovému vozidlu zn. Citroen Jumper riadeným poškodeným S.. Č., ktoré prichádzalo po hlavnej ceste zo smeru od Prešova, v dôsledku čoho vozidlo zn. Citroen Jumper svojou prednou časťou narazilo do ľavej strany motorového vozidla obžalovaného K.. Pri uvedenej zrážke týchto dvoch motorových vozidiel utrpel poškodený S.. Č. podvrhnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oboch kolien ako aj prasknutie zadného rohu vnútorného menisku ľavého kolena s dobu liečenia od 14.8.2013 do 11.9.2013 a spolujazdec poškodeného S.. Č. M. O. utrpel povrchové tržnozmliaždené ranky na pravej strane čela, s ktorými nebol práceneschopný.
Na základe uvedeného súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou vedomej nedbanlivosti v zmysle ust. § 16 písm. a) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie týkajúce sa výroku o treste a výroku o náhrade škody a to výsluchom obžalovaného ako aj poškodených S.. Č. ako aj O., prečítaním svedeckých výpovedí splnomocnencov poškodených spoločností Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. a Sociálnej poisťovni z prípravného konania, ako aj oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný Z. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že býva v rodinnom dome spoločne s manželkou, ktorá je opatrovateľkou svojho otca, za čo poberá príspevok vo výške 163,04 Eur. Jeho čistý mesačný príjem ako živnostníka predstavuje sumu 500,- Eur. Má dve deti vo veku 17 a 10 rokov. Za úver poskytnutý na jeho rodinný dom platí mesačné splátky vo výške 250,- Eur a takisto má dva úvery na motorové vozidlá, pričom na tieto úvery uhrádza mesačne sumu vo výške 340,- Eur. Vzal si takisto úver na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorý platí vo výške 460,- Eur, teda celkovo na úvery uhrádza mesačne sumu 800,- Eur. Za ubytovanie uhrádza poplatky za plyn vo výške 45,- Eur, za elektrinu vo výške 90,- Eur a za vodu a odpad sumu 35,- Eur. Za stravu platí ich rodina približne 280,- až 300,- Eur. Finančne mu vypomáhajú manželkini rodičia. Vyjadril ochotu zaplatiť peňažný trest, avšak v peňažných splátkach. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu, takisto prejavil ochotu zaplatiť ju v splátkach a to jednotlivým poškodeným fyzickým osobám ako aj poškodeným spoločnostiam. Prostredníctvom obhajcu predložil listinné dôkazy týkajúce sa jeho príjmov.
Poškodený S.. Č. uviedol na hlavnom pojednávaní, že si uplatňuje nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného v hodnote 80,- bodov, teda v celkovej výške 1.288,- Eur. Uplatnil si takisto nárok pozostávajúci z hodnoty znehodnoteného tovaru, ktorý by mu mala uhradiť poisťovňa Kooperativa a. s. zo zákonného zmluvného poistenia obžalovaného, ktorá mu však do času rozhodovania súdu nebola zaplatená. Zo zákonného zmluvného poistenia obžalovaného mu bola uhradená iba škoda na jeho motorovom vozidle zn. Citroen Jumper vo výške 1.154,- Eur, čo však nezodpovedá skutočnej škode vzniknutej na jeho vozidle.
Poškodený M. O. si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z hodnoty bolestného v celkovej výške 161,- Eur.
Z prečítanej svedeckej výpovede splnomocnenkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. JUDr. G. vyplýva, že táto spoločnosť si uplatnila nárok na náhradu škody vzniknutý ošetrením poškodeného S.. Č., ktorá nebola v priebehu prípravného konania vyčíslená. Zároveň s ospravedlnením na nariadené hlavné pojednávanie si Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s až dňa 29.1.2014 uplatnila nárok na náhradu škody v adhéznom konaní vo výške 1.276,80 Eur.
Zo svedeckej výpovede splnomocnenca poškodenej Sociálnej poisťovne a.s. JUDr. S. O. z prípravného konania súd zistil, že poškodenému S.. Č. vyplatili nemocenské dávky počas obdobia jeho práceneschopnosti v trvaní od 15.8.2013 do 10.9.2013 vo výške 155,70 Eur. Túto sumu si ako nárok na náhradu škody táto spoločnosť uplatnila voči obžalovanému v rámci prípravného konania.
V prípravnom konaní boli zabezpečené znalecké posudky MUDr. Petra Valdmana týkajúce sa aj bodového ohodnotenia bolestného poškodených S.. Č. a O.. Zároveň bola zabezpečená evidenčná karta obžalovaného ako aj správa obce o jeho povesti. V konaní pred súdom si súd zabezpečil lustráciu v registri priestupkov obžalovaného.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).
Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona umožňuje Trestný zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody do jedného roka.
Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený kladne.
Obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný. Podľa evidenčnej karty vodiča bol priestupkovo postihnutý na úseku cestnej dopravy celkovo 6 krát.
Obžalovanému tak poľahčovalo, že pred spáchaním predmetného skutku viedol riadny život ako aj to, že sa k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní ( § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona ). Vzhľadom na vyjadrenie jednotlivých poškodených prítomných na hlavnom pojednávaní ako aj trvajúcom nároku poškodených poisťovní na náhrade škody, pričom aj obžalovaný potvrdil, že spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným dosiaľ neuhradil nebolo možné priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zákona a teda, že sa pričinil
o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo že by dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Na strane obžalovaného súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti ( § 37 Tr. zákona ).
Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že obžalovaný je živnostníkom v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu autosúčiastiek s tým, že zamestnáva či už v riadnom pracovnom pomere alebo v iných pracovnoprávnych vzťahoch celkovo štyri osoby. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu približne 500, eur s tým, že príjem jeho manželky pozostáva z príspevku za opatrovanie vo výške 163,04 eur. Z uvedeného príjmu pritom uhrádza náklady za ubytovanie, stravu ako aj na ostatné životné potreby svoje ako aj svojej rodiny pozostávajúcej aj z dvoch maloletých detí. Obžalovaný zároveň pravidelne uhrádza mesačné splátky spotrebného úveru vo výške 205, 00 eur ako aj splátky dvoch úverov týkajúcich sa jeho podnikateľskej činnosti celkovo vo výške 800, eur mesačne. Finančne pritom prispievajú na chod rodiny obžalovaného aj rodičia jeho manželky. Obžalovaný sa však vyjadril, že je ochotný a schopný uhradiť peňažný trest v primeraných mesačných splátkach. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že obžalovanému je možné uložiť alternatívny trest v podobe peňažného trestu.
Pri určovaní výmery tohto trestu súd vychádzal zo súčasného príjmu obžalovaného. Obžalovaný nevedel na hlavnom pojednávaní jednoznačne odlíšiť svoje výdavky na uhrádzaní svojich osobných potrieb ako aj svojej rodiny na strane jednej a na strane druhej výdavky na zabezpečenie jeho podnikateľskej činnosti predstavujúce predovšetkým splátky úverových súm zo zmluvných vzťahov, ktoré obžalovaný uzavrel za účelom možnosti výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný by uložený peňažný trest mohol uhradiť v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom na jeho čistý mesačný príjem predstavujúci sumu približne 500, eur, dospel súd k záveru, s prihliadnutím aj na závažnosť spôsobených následkov jeho protiprávneho konania v podobe poranení dvoch osôb, že primeraným a zodpovedajúcim zákonným požiadavkám bude peňažný trest vo výške 360, eur, ktorý bude obžalovaný povinný uhradiť v mesačných splátkach vo výške 30, eur v lehote jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto trestu. Súd je toho názoru, že takto uložený peňažný trest splní svoj účel v zmysle individuálnej ako aj generálnej prevencie podľa § 34 Tr. zákona. V súvislosti s námietkou obhajoby týkajúce sa skutočnosti, že trest má postihovať iba páchateľa, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby ( § 34 ods. 3 Tr zákona ) súd dáva do pozornosti, že na strane obžalovaného súd nezistil žiadne také aktuálne rodinné či osobné pomery, ktoré by výrazne vybočovali z rámca osobných či rodinných pomerov iných osôb vo veku obžalovaného. Obžalovaný spoločne s manželkou síce vychováva dve maloleté deti, avšak vo veku 17 a10 rokov, teda nie už deti v útlom rannom veku. Zároveň obžalovaný neuviedol, že by jeho starostlivosť o rodinu si vyžadovala zvýšenú starostlivosť zo zdravotných či iných závažných dôvodov oproti iným rodinám ľudí vo veku obžalovaného. Podľa presvedčenia súdu mesačné splátky peňažného trestu vo výške 30, eur neohrozia základné životné potreby obžalovaného ako ani osôb, výživu ktorých obžalovaný zabezpečuje.
Zároveň pre prípad úmyselného marenia výkonu tohto trestu uložil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný svoje protiprávne konanie spáchal pri vedení motorového vozidla bolo nevyhnutné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v zmysle ust. § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Účelom uvedeného druhu trestu je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a preto jeho uloženie je odôvodnené vtedy, ak páchateľ vyvolá uvedeným činom v doprave pochybnosť o svojej spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Je potrebné skonštatovať, že obžalovaný svojim konaním porušil základné pravidlo v cestnej premávke, keď ako vodič vozidla jazdiaci po vedľajšej ceste nedal prednosť vodičovi vozidla jazdiaceho po hlavnej ceste. Ustanoveniami cestného zákona o prednosti v jazde sú stanovené dôležité pravidlá, bez ktorých by nebola možná bezpečná cestná premávka, keďže ich porušením dochádza k bezprostrednému nebezpečenstvu zrážok motorových vozidiel. Nedanie prednosti v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste je potrebné považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi vozidla zákonom. Nemožno opomenúť, že porušením vyššie uvedenej povinnosti v cestnej premávke obžalovaným nastal škodlivý následok v podobe vzniku poranení u dvoch osôb. Z okolností zrážky motorových vozidiel vyplývajúcich z výpovedí účastníkov dopravnej nehody v prípravnom konaní pritom vyplýva, že obžalovaný vchádzajúci na hlavnú cestu z vedľajšej cesty videl prichádzať motorové vozidlo poškodeného S.. Č., napriek tomu sa však rozhodol vstúpiť do križovatky. Je teda zrejmé, že obžalovaný závažným spôsobom porušil základné pravidlo v cestnej premávke. V súvislosti s námietkami obhajoby,
že uloženie takéhoto druhu trestu zabráni obžalovanému vo výkone jeho podnikateľskej činnosti a tak mu znemožní mať pravidelný príjem za účelom obživy seba a svojej rodiny treba uviesť, že neuloženie takéhoto druhu trestu pri uvedenom trestnom čine, keďže došlo k vzniku poranení u dvoch osôb, by muselo byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu a dosiaľ riadnym spôsobom života obžalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že záujem obžalovaného na ďalšom výkone podnikateľskej činnosti vyžadujúcim si aj riadenie motorových vozidiel nie je základným hľadiskom pre posúdenie otázky, či má byť obžalovanému uložený trest zákazu činnosti. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu pri riadení motorového vozidla a na druhej strane je takisto zrejmé, že na výkon svojej podnikateľskej činnosti potrebuje vodičské oprávnenie. Súd však poznamenáva, že pri rozhodovaní o ukladaní takéhoto druhu trestu súd nemôže brať do úvahy, či obžalovaný z dôvodu uloženia takéhoto druhu trestu nebude môcť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Už len na okraj súd ďalej uvádza, že obžalovaný si počas trvania takéhoto druhu trestu bude musieť zabezpečiť, keďže zamestnáva iné osoby, aby mu v prípade potreby zabezpečili prevoz k jeho odberateľom tieto osoby teda, či už priamo jeho zamestnanci alebo prípadne aj jeho rodinní príslušníci. Neuloženie takéhoto druhu trestu by podľa názoru súdu bolo v rozpore s účelom trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zákona. Za primeranú súd pritom považoval výmeru tohto trestu v trvaní 18 mesiacov. Súd zdôrazňuje, že po výkone polovice tohto trestu má obžalovaný právo požiadať o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku tohto trestu v zmysle ust. § 69 Tr. zákona.
Poškodený S.. Č. si uplatnil v prípravnom konaní nárok na náhradu škody pozostávajúci z poškodenia jeho motorového vozidla zn. Citroen Jumper, jej výšku však neuviedol do skončenia vyšetrovania. Na hlavnom pojednávaní si uvedený poškodený uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci jednak z poškodenia zdravia vo výške 1.288, eur ako aj zo znehodnotenia ním prepravovaného tovaru, výšku ktorej však nevedel určiť. Zároveň tento poškodený uviedol, že poisťovňa obžalovaného mu zo zákonného zmluvného poistenia uhradila škodu na jeho vozidle, ktorú však nepovažoval za dostatočnú. Poškodený M. O. si v prípravnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, na hlavnom pojednávaní však už požadoval náhradu škody na svojom zdraví vo výške 161, 00 eur. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, ale do skončenia vyšetrovania v predmetnej veci túto škodu nevyčíslila. Súčasne s ospravedlnením na hlavné pojednávania táto poškodená zdravotná poisťovňa si už uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 1.276,80 eur. Poškodená Sociálna poisťovňa a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z vyplatených dávok nemocenského poistenia poškodenému S.. Č. vo výške 155,70 eur už v rámci prípravného konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že poškodení S.. Č., M. O. a poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si svoje nároky na náhradu škody neuplatnili riadne a včas, teda aspoň v minimálnej výške, do skončenia vyšetrovania, súd týchto poškodených s ich nárokom na náhradu škody nepripustil na hlavné pojednávanie ( § 256 ods. 3 a ods. 4 Tr. poriadku ). Takéto rozhodnutie súdu však neznamená, že nárok poškodených na náhradu škody voči obžalovaným im zaniká, len tento svoj nárok na náhradu škody si budú môcť uplatniť v občiansko - právnom konaní.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že riadne a včas si nárok na náhradu škody uplatnila Sociálna poisťovňa, ktorej výšku aj riadne zdokladovala, preto súd v zmysle ust. § 287 ods.1 Tr. poriadku na náhradu škody v nej uplatnenej výške 155,70 eur zaviazal obžalovaného.
Už len na záver v súvislosti s návrhom obhajoby na vykonanie konania o zmieri treba uviesť, že odhliadnuc od skutočnosti, že vykonanie takéhoto konania namiesto riadneho trestného procesu je na uvážení súdu, v zmysle ust. § 220 Tr. poriadku na vykonanie takéhoto konania ani neboli splnené podmienky a to konkrétne požiadavky vyžadované v ust. § 220 ods. 1 písm. b) a písm. c ) Tr. poriadku. Obžalovaný, aj keď prejavil verbálnu ochotu nahradiť jednotlivým poškodeným - fyzickým osobám spôsobenú škodu, do konania hlavného pojednávania neuzavrel s poškodenými S.. Č. či O. dohodu o spôsobe úhrady im spôsobenej škody, aj keď je potrebné poznamenať, že uvedení poškodení si uplatnili svoj nárok na náhradu škody v konkrétnej výške až na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane obžalovaný si síce splnil svoju zákonnú povinnosť nahlásiť spôsobenú škodu len poškodenej Sociálnej poisťovni ako poistnú udalosť poisťovni Kooperatíva a.s., o čom predložil písomné podanie adresované
tejto poisťovni dňa 10.1.2014, avšak nemal vedomosť a ani o tom nepredložil potrebné potvrdenie, že by škoda vo výške 155,70 eur bola poškodenej Sociálnej poisťovni uhradená poisťovňou Kooperatívou a.s. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný pritom neuhradil spôsobenú škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. ako aj jednotlivým poškodeným - fyzickým osobám. Súd ďalej poznamenáva, že v prípade uzavretia zmieru sa vyžaduje, aby obžalovaný vopred zložil na účet súdu peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely, pričom táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že na vykonanie takéhoto konania ani neboli splnené dve z troch zákonných podmienok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.