Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-15-2023.pdf
PDF · 103.72 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému RI - NO, export-import, s.r.o., so sídlom nám. A. H. Škultétyho 7, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 027 324, v konaní zast. JUDr. Jozef Školník, advokát, Mierová 1, Veľký Krtíš, o zaplatenie 987,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14Cb/11/2022-63 zo dňa 14. novembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14Cb/11/2022-63 zo dňa 14. novembra 2022 vo výroku II. o p r a v u j e tak, že správne má znieť: „Žalobca m á nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.“.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14Cb/11/2022-63 zo dňa 14. novembra 2022 p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalobcovi sumu 987,05 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 987,05 Eur od 11.12.2019 do zaplatenia. Vo výroku II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 23.03.2022 miestne nepríslušnému Okresnému súdu Košice I sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 987,05 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2019 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 09.12.2015 uzatvoril poistnú zmluvu č. 6587502938 na dobu neurčitú s ročným poistným plateným štvrťročne. Poistenie zaniklo dňa 10.12.2019 podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. V zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia v žalovanej sume. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.11.2022 žalobca uviedol, že vypracovanie žaloby obsahuje faktickú chybu, nakoľko poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za ďalšie obdobie. Žalovaný nárok sa týka poistného obdobia od 10.12.2018 do 10.12.2019 s ročným poistným 1.492,15 Eur, splatným štvrťročne v termínoch 10.12., 10.03., 10.06. a 10.09.. Žalovaný uhradil len sumu 399,69 Eur dňa 07.02.2019 a sumu 212,- Eur dňa 19.05.2020. Poistenie zaniklo dňa 10.12.2019 dôsledkom uplynutia lehoty podľa ustanovenia § 801 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka od splatnosti poslednej štvrťročnej splátky poistného dňa 10.09.2019.
3. Žalovaný v odpore vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa neho poistenie zaniklo ešte v roku 2017 a nie v roku 2019. Na pojednávaní v rámci ústneho prednesu doplnil, že dôkazné bremeno, kedy zanikla zmluva, kedy a či bola výzva zo strany žalobcu doručená, je na žalobcovi a pokiaľ toto nie je preukázané, nie je možné preukázať, kedy došlo k zániku poistenia.
4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ako obchodný záväzkový vzťah, nakoľko obe strany sú podnikateľmi a je zrejmé, že zmluva sa týkala ich podnikateľskej činnosti. Konkrétne ide o poistnú zmluvu podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá nie je zmluvným typom neupraveným Obchodným zákonníkom. V súlade s § 788 ods. 1 vystupoval v rámci zmluvy žalobca ako poistiteľ a žalovaný ako osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela (poistník) a je povinná platiť poistné. V súlade s § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Medzi stranami bolo sporné, kedy došlo k zániku poistenia, teda za aké obdobie a v akej výške má žalobca na zaplatenie poistného nárok.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že strany si dohodli splatnosť poistného v štyroch štvrťročných splátkach a splatnosť poistného ako celku nastala splatnosťou poslednej splátky, teda pre posudzované poistné obdobie dňa 10.09.2019. Strany nemali v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka dohodnuté, že by žalobca ako veriteľ mohol žiadať zaplatenie celého poistného pre nesplnenie niektorej splátky, a preto splatnosť poistného za dohodnuté ročné poistné obdobie nemohla nastať z dôvodu nezaplatenia len niektorej zo splátok, ale až splatnosťou poslednej splátky, kedy bolo splatné celé poistné. Od tohto dátumu začala plynúť zákonná trojmesačná lehota, ktorá uplynula dňa 10.12.2019, kedy poistenie zaniklo, pretože poistné nebolo zaplatené v celej výške. Nie je preto dôvodná obrana žalovaného, že poistenie zaniklo už v roku 2017. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/7/2008 zo dňa 10.12.2008.
6. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného, že žalobca by mal preukázať doručenie výzvy na zaplatenie poistného, uviedol, že v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaslanie výzvy nie je podmienkou zániku poistenia, keďže v prípade absencie výzvy podľa tohto zákonného ustanovenia poistenie subsidiárne zanikne v trojmesačnej lehote od splatnosti poistného. Predmetné zákonné ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 213/2018 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2018, pričom podľa prechodného ustanovenia § 879u Občianskeho zákonníka sa toto ustanovenie prvýkrát použije od 01.10.2018 a keďže žaloba sa týkala poistného obdobia od 10.12.2018 do 10.12.2019, aplikuje sa v zmysle prechodného ustanovenia novšia právna úprava, ktorá počíta aj so zánikom poistenia bez zaslania výzvy.
7. Podľa súdu prvej inštancie keďže poistenie zaniklo dňa 10.12.2019, žalobca má v súlade s § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na poistné až do tohto dátumu, pričom výška poistného sa v zmysle § 803 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka určí z poistného za predchádzajúce obdobie, teda za poistné obdobie od 10.12.2017 do 10.12.2018, ktoré predstavovalo spolu sumu 1.776,36 Eur. Po odrátaní úhrad žalovaného v sumách 399,69 Eur dňa 07.02.2019 a 212,- Eur dňa 19.05.2020, žalobca mal nárok na poistné v sume 1.164,67 Eur. Keďže si žalobca uplatnil nižší nárok, viazaný žalobným návrhom, priznal mu súd prvej inštancie sumu 987,05 Eur, a to spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, teda od 11.12.2019.
8. Súd prvej inštancie s poukazom na § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, § 397 a § 402 Obchodného zákonníka považoval za nedôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným, keďže splatnosť poistného nastala v dňoch 10.12.2018, 10.03.2019, 10.06.2019 a 10.09.2019, od týchto dátumov začala plynúť všeobecná premlčacia doba štyri roky a keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 23.03.2022, urobil tak v rámci premlčacej doby.
9. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu 100 % trov konania od žalovaného.
10. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
11. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neodstránil dostatočne rozpory v rozsahu vykonaného dokazovania, ako aj v skutkových tvrdeniach žalobcu a žalovaného. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, kde v hodnotení dôkazov je logický rozpor a výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené. Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 23.03.2022 tvrdil, že poistenie zaniklo dňa 10.12.2019, teda žalovaný nárok sa týka poistného obdobia od 10.12.2018 do 10.12.2019 s ročným poistným 568,08 Eur. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.11.2022 žalobca uviedol, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie a nie za nezaplatenie poistného za prvé poistné obdobie v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom súd prvej inštancie sa s touto zmenou žaloby nijak nevysporiadal.
12. Súd prvej inštancie dňa 11.01.2023 doručoval odvolanie žalobcovi a vyzval ho, aby sa v lehote 10 dní k odvolaniu vyjadril. Písomnosti boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu (§ 105 ods. 1 CSP) do elektronickej schránky dňa 24.01.2023. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.03.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
14. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
15. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca vydal žalovanému poistku č. 6587502938 ako potvrdenie o uzavretí zmluvy o havarijnom poistení motorových vozidiel dňa 10.12.2015 s predmetom poistenia Porsche Cayenne, špecifikovanej ŠPZ, na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia 10.12.2015, s ročným poistným obdobím, s výškou poistného 1.629,70 Eur, s lehotným štvrťročným poistným po 407,43 Eur, splatným v dňoch 10.12., 10.03., 10.06. a 10.09..
16. Z výpisu inkasného účtu vyplynulo, že žalovaný uhradil poistné v štyroch úhradách po 407,43 Eur splatné v dňoch 10.12.2015, 10.03.2016, 10.06.2016 a 10.09.2016; nasledujúce ročné obdobie v štyroch úhradách po 366,68 Eur splatné v dňoch 10.12.2016, 10.03 2017, 10.06.2017 a 10.09.2017 a nasledujúce ročné obdobie v štyroch úhradách po 444,09 Eur splatné v dňoch 10.12.2017, 10.03.2018, 10.06.2018 a 10.09.2018. Za ďalšie poistné obdobie od 10.12 2018 uhradil žalovaný dňa 07 02.2019 sumu 399,69 Eur a dňa 19.05.2020 sumu 212,- Eur, na základe čoho mu vznikol nedoplatok v sume 987,05 Eur.
17. Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 13.01.2020 vyplynulo, že poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie dňa 10.12.2019 v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ku dňu vyhotovenia oznámenia predstavovalo dlžné poistné sumu 1.199,05 Eur.
18. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
19. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
21. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
22. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
23. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody.
24. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP.
25. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že neodstránil dostatočne rozpory v rozsahu vykonaného dokazovania, ako aj skutkových tvrdeniach žalobcu a žalovaného a nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, kde v hodnotení dôkazov je logický rozpor a výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené. Ktoré konkrétne rozpory a z ktorého konkrétne vykonaného dôkazu a ktorých konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného súd prvej inštancie neodstránil, však žalovaný v odvolaní neuviedol a nešpecifikoval. Rovnako žalovaný neuviedol a nešpecifikoval, ktoré konkrétne rozhodujúce skutočnosti súd prvej inštancie nezohľadnil a v hodnotení ktorých konkrétnych dôkazov je logický rozpor a výsledky hodnotenia ktorých konkrétnych dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené.
26. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétnu odvolaciu argumentáciu pre ním tvrdené odvolacie dôvody. Účelom odvolacieho konania je totiž posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie výlučne v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP pritom neumožňuje súdu vyzvať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov a lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj argumentáciu tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Nedostatok obsahového vymedzenia odvolania preto nepredstavuje vadu, na odstránenie ktorej by mal súd odvolateľa vyzývať, ale vedie odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
27. Odvolací súd preto musí konštatovať, že žalovaný odvolaciu argumentáciu neuviedol tak, aby umožnil odvolaciemu súdu preskúmať, ktoré rozpory a z ktorého vykonaného dôkazu a ktorých skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného súd prvej inštancie neodstránil a neuviedol odvolaciu argumentáciu tak, aby umožnil odvolaciemu súdu preskúmať, ktoré rozhodujúce skutočnosti súd prvej inštancie nezohľadnil a v hodnotení ktorých dôkazov je logický rozpor a výsledky hodnotenia ktorých dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené. Odvolací súd podporne poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu z 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 90/2019, podľa ktorého: „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania.“.
28. Následne žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal so zmenou žaloby, keď v žalobe žalobca tvrdil, že poistenie zaniklo dňa 10.12.2019 a v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.11.2022 uviedol, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za ďalšie obdobie a nie za nezaplatenie poistného za prvé poistné obdobie.
29. Hoci žalovaný opäť nekonkretizoval a nešpecifikoval, čo obsahovo má vyjadrovať jeho námietka, že súd prvej inštancie „sa nijak nevysporiadal“ so zmenou žaloby, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmena žaloby môže byť podľa § 140 ods. 1 CSP kvantitatívna, t.j. žalobca rozširuje uplatnené právo alebo kvalitatívna, t.j. žalobca uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je podľa § 140 ods. 2 CSP i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, kedy žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnené právo bez toho, aby došlo k zmene žalobného návrhu (petitu), pričom ide o takú zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie.
30. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že v podanej žalobe žalobca uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili Poistnú zmluvu č. 6587502938 zo dňa 09.12.2015, a to na dobu neurčitú. Žalobca a žalovaný si v zmysle Poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia ročného poistného štvrťročne, avšak žalovaný porušil túto zmluvne dohodnutú povinnosť. Poistenie zaniklo dňa 10.12.2019 podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. V zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Na základe uvedeného má žalobca ako poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. do 10.12.2019 vo výške 987,05 Eur.
31. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.11.2022 žalobca uviedol, že vypracovanie žaloby obsahuje faktickú chybu, nakoľko je v nej uvedené, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za prvé poistné obdobie. Jedná sa o zrejmú chybu, nakoľko predmetný odsek žaloby odkazuje na listinu „Zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienku“, obsahom ktorej žalobca oznamuje žalovanému, že poistenie zaniká pre neplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie v súlade s § 801 ods. Občianskeho zákonníka. Okrem uvedenej zrejmej chyby, je však nárok žalobcu nepochybný. Žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu dňa 09.12.2015. Zmluvné strany si dojednali platenie ročného poistného v splátkach, platenými štvrťročne. Žalovaný nárok sa týka poistného obdobia v trvaní od 10.12.2018 do 10.12.2019. V rámci tohto obdobia bolo ročné poistné vo výške 1.492,15 Eur, platené štvrťročne splátkami vo výške 373,04 Eur so splatnosťou v termínoch 10.12., 10.03., 10.06. a 10.09.. Žalovaný uhradil z poistného sumu 399,69 Eur dňa 07.02.2019. Keďže nezaplatil inú splátku poistného, poistné sa stalo splatným ku termínu splatnosti poslednej štvrťročnej splátky - 10.09.2019. Poistenie zaniklo dňa 10.12.2019 dôsledkom uplynutia lehoty podľa § 801 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Žalobca má tak nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia vo výške 1.199,05 Eur. Žalovaný z tejto sumy uhradil dňa 19.05.2020 sumu vo výške 212,- Eur. Nezaplatené poistné vo výške 987,05 Eur tak žalobca uplatnil žalobou.
32. Žalobca teda v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.11.2022 žalobu kvantitatívne, ani kvalitatívne nezmenil, keďže uplatnené právo nerozšíril, ani neuplatnil iné právo. V porovnaní so žalobou žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.11.2020 zmenil tvrdené skutočnosti, a to
konkrétne v tom, že v žalobe žalobca uviedol tvrdenie, že poistné zaniklo pre nezaplatenie poistného za „prvé“ obdobie a v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.11.2022 žalobca uviedol tvrdenie, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za „ďalšie“ poistné obdobie. Žalobca však naďalej tvrdil, že poistenie zaniklo dňa 10.12.2019, že si uplatňuje nárok na dlžné poistné do zániku poistenia zo zmluvy č. 6587502938 uzatvorenej so žalovaným dňa 09.12.2015 na dobu neurčitú s ročným poistným plateným štvrťročne a že dlžné poistné je v sume 987,05 Eur.
33. Zmena tvrdení v tom, že poistné zaniklo dňa 10.12.2019 nie pre nezaplatenie poistného za „prvé“ obdobie, ale pre nezaplatenie poistného za „ďalšie“ obdobie, tak nemala vplyv na zmenu právnej kvalifikácie, keď žalobca sa od žalovaného naďalej domáhal splnenia peňažnej povinnosti titulom poistného do zániku poistenia, ktoré poistenie z poistnej zmluvy č. 6587502938 zaniklo dňa 10.12.2020. Okolnosť, že v žalobe žalobca uviedol tvrdenie, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za „prvé“ poistné obdobie a následne uviedol tvrdenie, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za „ďalšie“ poistné obdobie, nemala prípadne vplyv ani na inštitút premlčania, keďže žalobca nezmenil tvrdenie, že poistenie zaniklo dňa 10.12.2019, a teda že sa domáha dlžného poistného za obdobie do 10.12.2019.
34. Pretože zmena skutočností tvrdených v žalobe nepredstavovala také doplnenie, či upresnenie rozhodujúcich skutočností, ktoré by mali dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému základu uvedenému v žalobe, nešlo o úkon zmeny žaloby, o ktorom mal súd prvej inštancie postupom podľa § 142 CSP procesne rozhodovať, a preto neobstojí námietka žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie sa so zmenou žaloby nevysporiadal.
35. Vypočutím záznamu vyhotoveného technickým zariadeným určeným na zaznamenávanie zvuku z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 14.11.2022, t.j. dňa kedy bolo vyhlásené napadnuté rozhodnutie, odvolací súd zistil, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie uviedol výrok II. v znení: „Žalobca má nárok na náhradu 100% trov konania žalovaného“, a preto odvolací súd podľa § 378 ods. 1 a § 224 CSP výrok II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie opravil tak, že správne má znieť: „Žalobca má nárok na náhradu 100% trov konania od žalovaného“.
36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).