Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_5Co-116-2012.pdf
PDF · 88.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/116/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcov: v 2./ rade B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I., L., C. R., XXXX S. A. L. I., zast. R. D., nar. X.XX.XXXX, bytom M. - A., W. XXXX/X, v 3./ rade B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. C. A., N. XX/X, v 4./ rade Ing. W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M., O. L. XXX/X, v 5./ rade Ing. B. A., nar. X.XX.XXXX, bytom M., M. XXX/X proti žalovanému: Ing. W. D., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, O. S., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Hviezdoslavova 2, Poprad, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18C/87/2004-241 zo dňa 20.2.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Sudkyňa Okresného súdu Poprad JUDr. Mariana Gavalierová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 18C/87/2004.
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Zároveň uložil žalobcom v 2. až 5. rade nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 470,79 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Hviezdoslavova 2, Poprad a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 80 písm. c), 91 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade vo veci určenia, že určitá vec patrí do dedičstva mali byť účastníkmi všetci dedičia, keďže majú postavenie nerozlučných spoločníkov a keďže v dedičských konaniach nebol uvedený majetok predmetom dedičstva a nebol v konaní prejednaný, všetci dedičia sú považovaní za vlastníkov v tejto veci, a preto sú oprávnení a povinní voči iným spoločne a nerozdielne, a preto aktívne legitimovaný mal byť aj R. D.. Pre nedostatok aktívnej legitimácie nebolo možné vyhovieť žalobe v časti, že do dedičstva po neb. B. D., neb. B. B. a neb. W. D. patria aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania. Rovnako nebolo možné vyhovieť ani žalobe o určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. M., pretože v danom prípade nebol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení a samotná skutočnosť, že žalovaný sa stal na základe notárskej zápisnice osvedčeným vlastníkom uvedených nehnuteľností, nie je preukázaním naliehavosti právneho záujmu a nie je možné za daného stavu zmeniť právne postavenie žalobcov bez určenia, že vec patrí do dedičstva.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 5. rade. Mala za to, že notárska zápisnica N/467/97 zo dňa 27.11.1997 je neplatným právnym úkonom pre nesplnenie podmienok vydržania žalovaným. Následne podaním zo dňa 1.6.2012 žalovaná namietala, že v konaní nerozhodoval zákonný sudca. Odkázala na podanie zo dňa 9.2.2012, ktorým žalobcovia namietali zaujatosť konajúceho sudcu z dôvodu, že nemajú istotu objektivity konania a rozhodovania sudcu pre jeho nesprávny postup v konaní, na základe ktorého mu bolo zrušené predošlé rozhodnutie odvolacím súdom a poukázala na možnosť ovplyvňovania veci právnym zástupcom žalovaného, ktorý bol v minulosti sudcom Okresného súdu Poprad. Mala za to, že konajúci sudca pochybil, keď nepredložil vec na rozhodnutie o námietke jeho zaujatosti odvolaciemu súdu, ale vec prejednal a rozhodol.
Žalovaný v podanom odvolaní žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Zákonný sudca k vznesenej námietke zaujatosti uviedol, že sa vo veci necíti byť zaujatý. Dôvodom na vylúčenie sú okolnosti súvisiace s postupom súdu v prejednávanej veci.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je teda určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 205 a § 205a O.s.p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní nebol odvolací súd oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno vyhovieť.
Podľa ust. § 14 ods. 1, 3 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Podľa ust. § 15a ods. 3, 5 O. s. p., v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Citované ust. § 14 O. s. p. zakotvuje inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci ako základnej zákonnej záruky zaistenia ústavnej požiadavky sudcovskej nezávislosti v občianskom súdnom konaní. Vzťah zaujatosti sudcu je potrebné posudzovať pre účely vylúčenia sudcu nielen zo subjektívneho, ale aj z objektívneho hľadiska, ktoré umožňuje zistiť, či sú v prejednávanej veci dané dostatočné záruky pre vylúčenie všetkých legitímnych pochybností o nezaujatosti a nestrannosti konajúceho sudcu.
Zákonným sudcom je sudca, ktorému bola vec pridelená elektronicky podľa platného rozvrhu práce.
Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti žalobcami voči zákonnému sudcovi vyplýva, že namietajú procesný postup sudcu pri vedení pojednávania a vykonávania dokazovania, ako aj pomer k právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý považuje za zaujatý.
V súlade s ust. § 14 ods. 3 O. s. p. procesný postup sudcu nie je dôvodom na vznesenie námietky zaujatosti, a preto v tejto časti boli namietané skutočnosti právne irelevantné. Z obsahu vyjadrenia zákonného sudcu vyplýva, že sa vo vecí necíti byť zaujatá.
Žalobcovia vo vznesenej námietke zaujatosti nepoukázali na žiaden relevantný vzťah sudcu k ich zástupcom. Ako dôvod uviedli pôsobenie právneho zástupcu žalovaného na súde. Existencia akéhokoľvek právne relevantného vzťahu k účastníkovi konania (vzťah založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere) sa však žiadnym spôsobom nepotvrdila, keďže len vykonávanie funkcie sudcu právnym zástupcom žalobcu pred 20 rokmi túto skutočnosť nepreukazuje a konajúci sudca ju výslovne vo svojom vyjadrení poprel. O pravdivosti vyjadrenia konajúceho sudcu JUDr. Mariany Gavalierovej nemá Krajský súd v Prešove ako súd rozhodujúci o uplatnenej námietke zaujatosti dôvod pochybovať a to aj vzhľadom na to, že pokiaľ sudca podáva takéto vyjadrenie, musí si byť vedomý následkov uvedenia nepravdivých skutočnosti (či už v rovine disciplinárnej, prípadne až trestnoprávnej).
Z tohto dôvodu nadriadený súd nepovažoval vznesenú námietku zaujatosti za opodstatnenú, a preto vyslovil, že zákonný sudca JUDr. Mariana Gavalierová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.
Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q, § 175 zca O.s.p.), tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.
Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hmotnoprávne podmienky žalobného návrhu (t.j. vlastníctvo nehnuteľností ku dňu smrti poručiteľa, resp. predbežnú otázku možnosti/nemožnosti vydržania vlastníckeho práva žalovaným) by bolo možné riešiť len po splnení základných predpokladov žaloby, ktorou je aktívna vecná legitimácia dedičov. V prípade, že žalobcami v konaní neboli všetci dedičia, bol prvostupňový súd povinný žalobu zamietnuť.
V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch. Právna úprava prechodu dedičských práv a povinností vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3981662&FragmentId2=3981664>, § 175q <http:// www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3981665&FragmentId2=3981672>, § 175zca O.s.p. <http:// www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406875&FragmentId2=5166628>) existuje určitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi a kto z nich fakticky prevezme dedičstvo. Preto pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406596&FragmentId2=3406596> Záver prvostupňového súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie daného skutočnosťou, že účastníkmi tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali byť (účastníkmi konania mal byť aj R. D.), je preto správny.
Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. V prípade absencie procesného spoločenstva účastníkov, vedie súd k zamietnutiu návrhu. Z uvedených dôvodov, keďže okresný súd na základe zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru, že o takéto nútené spoločenstvo sa jedná aj v prejednávanej veci, pričom účastníkmi neboli všetci tí spoluvlastníci, vo vzťahu ktorým sa konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam týka (§ 159 ods. 2 O.s.p.), krajský súd z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu ako správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.
Správnym je aj záver prvostupňového súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu nezakladá do budúcna prekážku v konaní pred súdom res iudicata.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení § 142 ods. l O.s.p. s tým, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešnými účastníkmi, preto nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalovaný si náhradu týchto trov neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.