Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/189/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci žalobkyne G. R., bytom D. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom so sídlom Trenčín, M.R. Štefánika 120 proti žalovaným 1/ Mgr. I. A., bytom B., Q. XXX/X a 2/ G.. M. O., bytom Česká republika, R., A. X., obe právne zastúpené JUDr. Dušanom Divkom, advokátom, spol. s r.o. so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, o vrátenie daru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. januára 2013, č.k. -269 jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania 81,46 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, advokáta JUDr. Dušana Divka.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že v čase smrti bol E. Q. vlastníkom sporných nehnuteľností, zapísaných v LV č. XXXX v k. ú. B., LV č. XXXX v k. ú. B., LV č. XXXX v k. ú. B., LV č. XXXX v k. ú. B., LV č. XXXX v k. ú. D., LV č. XXXX v k. ú. D., LV č. XXXX v k. ú. D., LV č. XXXX v k. ú. T. D., LV č. XXXX v k. ú. L., LV č. XXX v k. ú. G. L. D., LV č. XXXX v k. ú. B. a LV č. XXXX v k. ú. B. v podieloch tak, ako je to uvedené v predmetnej darovacej zmluve, uzatvorenej dňa 10.10.2006. V odôvodnení konštatoval, že v posudzovanej veci je predmetom konania majetkový nárok, ktorý by mohol byť súčasťou dedičstva po zomrelom žalobcovi E. Q., ktorý sa domáhal na súde vrátenia daru. Žalované 1/, 2/ neuznali jeho nárok a on v priebehu tohto konania zomrel. V konkrétnom prípade sa nositeľmi práv po E. Q. stala žalobkyňa ako testamentárna dedička jeho celého majetku. Bola teda aktívne legitimovaná na vedenie predmetného sporu, týkajúceho sa dedičstva po E.. Q.. Žalované 1/, 2/ sú naďalej vedené v liste vlastníctva ako spoluvlastníčky nehnuteľností, preto žaloba správne smeruje proti nim. Sú teda pasívne legitimované v danej veci. Vzhľadom na smrť pôvodného žalobcu a vstup žalobkyne do konania súd uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 04.06.2013, pripustil zmenu petitu tak, ako to žalobkyňa navrhla, a to, že v čase smrti bol E. Q. vlastníkom sporných nehnuteľností. Súd prvého stupňa mal za to, že žalobkyňou uplatnenému žalobnému petitu nebolo možné vyhovieť, pretože existencia (prípadne neexistencia) právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určená za dobu minulú, ako to žalobkyňa žiadala. Vyplýva to jednak z gramatického výkladu ustanovenia , pripúšťajúceho iba určenie, či tu právny vzťah "je alebo nie je" (nie určenia, či tu právo "bolo alebo nebolo") a jednak z ustanovenia , podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zdôraznil, že naliehavosť právneho záujmu predpokladaného v ustanovení sa musí vždy skúmať v súvislosti s petitom, ktorý žalobca uplatnil. V danom prípade žalobkyňou upravený petit je podľa zákona neprípustný, pretože žiada o určenie

práva ku dňu smrti jej právneho predchodcu, teda určenia vlastníctva do minulosti, čo nie je v súlade s ustanovením Danú vec teda bolo potrebné právne posúdiť s prihliadnutím na ustanovenie S poukazom na uvedené právne zdôvodnenie súd žalobu zamietol. Z opatrnosti sa však zaoberal aj meritom s prihliadnutím na hmotnoprávne predpisy veci sa týkajúcej. Z vykonaného dokazovania v danom prípade podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že obdarovaná svojim správaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny dobré mravy porušila, a teda už vôbec nemožno konštatovať, že ich porušila hrubo. Nie je totiž možné súhlasiť s tvrdením, že E. Q. nebolo zaistené právo bezplatného doživotného bývania v rodinnom dome, načo sa mali kupujúci zaviazať v kúpnej zmluve, nakoľko v konaní nebolo vôbec preukázané, že by žalovaná 1/ v tomto práve E. Q. nejako bránila. Ako vyplýva z predtým citovanej kúpnej zmluvy, bezplatnosť sa vzťahovala len na právo bývania a užívania rodinného domu, avšak s výnimkou poplatkov uvedených v treťom odseku čl. V. kúpnej zmluvy, v ktorej sa predávajúci E. Q. zaviazal uhrádzať poplatky spojené s užívaním domu. To znamená, že priamo za umožnenie bývania a užívania nehnuteľnosti nebol E. Q. nič povinný kupujúcim platiť, musel si však uhrádzať poplatky. E. Q. užíval nehnuteľnosti prevedené kúpnou zmluvou nerušene až do jeho rozhodnutia nechať sa umiestniť do domova dôchodcov. Aj po tomto umiestnení mal v dome trvalé bydlisko, a nijakým dôkazom nebolo preukázané, že sa z domova dôchodcov chcel vrátiť domov, ale nestalo sa tak preto, že by mu v tom žalovaná 1/ bránila. Práve naopak, z výsluchu svedkov vyplynulo, že sám E. Q. bol iniciátorom opustenia bývania tohto domu, keď požiadal o svoje umiestnenie v domove dôchodcov. Stalo sa tak veľmi krátku dobu potom, ako uzavrel so žalovanou 1/ darovaciu zmluvu, a to ešte v čase, keď táto ešte ani nenadobudla účinnosť. Pôvodný žalobca sa sám rozhodol požiadať o umiestnenie v domove dôchodcov, čo je preukázané výpoveďou riaditeľky domova dôchodcov, ako aj ním podpísanou žiadosťou, ale aj výpoveďou svedka L. A.. Z pojmu primeraná starostlivosť o pôvodného žalobcu (dohodnutá v kúpnej zmluve ako vecné bremeno) nevybočuje jeho umiestnenie v domove dôchodcov, teda akceptovanie jeho umiestnenia v domove dôchodcov nie je porušením primeranej starostlivosti (ku ktorej sa žalovaná 1/ zaviazala), obzvlášť za zdravotného stavu, kedy bol E. Q. imobilný. Primeranú starostlivosť nemožno zamieňať so starostlivosťou osobnou. Pritom tu treba akceptovať aj vlastnú vôľu darcu byť umiestnený v domove dôchodcov, ktorý je už bežnou súčasťou spoločnosti a zabezpečuje dôstojnú starostlivosť o starších ľudí. Súd mal za preukázané, že aj počas jeho umiestnenia v domove dôchodcov mu bola žalovanou 1/ poskytovaná primeraná starostlivosť, keď tá ho navštevovala a nosievala mu jedlo, či vody. Teda aj tu bola prejavovaná o E. Q. patričná starostlivosť. Ak by aj E. Q. nebol navštevovaný, nebolo by toto nenavštevovanie posudzované ako hrubé porušenie dobrých mravov, maximálne iba ako porušenie dobrých mravov, nakoľko hrubo porušiť dobré mravy možno nekonaním spôsobiť len veľmi ťažko, teda chýbala by tu intenzita porušenia. S ohľadom na postupne zhoršujúci sa stav E. Q., kedy už z hľadiska jeho mobility nebolo bývanie v rodinnom dome preňho vhodné, spĺňa aj jeho navštevovanie v domove dôchodcov znaky primeranej starostlivosti o jeho osobu. Čo sa týka tvrdení uvedených v žalobnom návrhu, že po prevode domu sa žalovaná a jej manžel začali správať k E. Q. nedôstojne a hrubo s tým, že mu vykrikovali, že v dome nemá žiadne právo, aby bol ticho, lebo ho inak vykopnú, tieto skutočnosti neboli v konaní jednoznačne preukázané. Zároveň je treba uviesť, že podľa svedka, ktorý to tvrdil, mali nastať pred uzavretím darovacej zmluvy, a teda ani na ich prípadnú existenciu by nebolo možné prihliadnuť, nakoľko darca aj obdarovaný by si ich museli byť vedomí, a napriek tejto vedomosti prejavili vôľu darovaciu zmluvu uzavrieť. Skutočnosti tvrdené svedkom C. R. (blízkym príbuzným žalobkyne), že E. Q. sa bál odstúpiť od kúpnej zmluvy, nemožno pokladať za relevantné, nakoľko mali nastať ešte v rokoch 2004-2005, teda pred uzavretím darovacej zmluvy dňa 10.10.2006. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že počas celej doby sa vzťah E. Q. a žalovanej 1/ nejavil navonok ako konfliktný, čo potvrdzuje výpoveď svedkov L. A., B. D., ktorí ich vzťah hodnotili pozitívne, resp. o nejakých problémoch nemali vedomosť. Tomu nasvedčuje aj správanie sa pôvodného žalobcu počas jeho osobného výsluchu v domove dôchodcov, kde sa rozhodol nevypovedať, nevyjadrovať sa k danej veci. Ak by jeho pocity vo vzťahu k žalovanej 1/ boli negatívne a bol by presvedčený o tom, že mu ukrivdila, prípadne sa voči nemu správala neadekvátne, nič mu nebránilo tieto skutočnosti do zápisnice uviesť. Najmä, ak z jeho povahových vlastností popisovaných svedkami i znaleckým posudkom vyplývala všeobecná nespokojnosť a negativistický prístup ku všetkému. Pôvodný žalobca sa však odmietol vyjadriť aj k tomu, či podaná žaloba bola jeho ozajstným prejavom vôle, a či teda mienil od darovacej zmluvy naozaj odstúpiť. Správal sa tak, že súd z opatrnosti ustanovil znalca na to, či bol spôsobilý rozpoznať v tomto smere svoje konanie. Znalec z odboru psychiatrie však o jeho duševnom zdraví pochybnosti nemal. Všetky tieto okolnosti nasvedčujú tvrdeniu žalovanej 1/, že sa pre odstúpenie a žalobu o vrátenie daru rozhodoval najmä pod vplyvom žalobkyne a jej príbuzných. V konaní nebolo preukázané ani to, že odobratie 200.000,- Sk žalovanou 1/ od E. Q. bolo protiprávnym či svojvoľným. Počas celej doby, keď odňatie peňazí malo

nastať, sa E. Q. neprejavil navonok tak, že by sa dalo domnievať, že peniaze mu boli neprávom odňaté žalovanou 1/. Naopak, jeho susedia uviedli, že o problémoch s peniazmi nič nehovoril, na žalovanú 1/ nepovedal nič zlé. Vzhľadom na to, že sa jednalo o nezanedbateľnú sumu peňazí a povahu S. Q., sa javí nepravdepodobné, že by sa o tomto úkone nedozvedeli zamestnanci domova sociálnych služieb a zároveň, že by to nevytýkal vo svoje výzve k vráteniu nehnuteľností, kde síce vytýkal nezaistenie primeranej starostlivosti, bezplatného dožitia v rodinnom dome, neprejavovanie patričnej starostlivosti, ale nie bezprávne prisvojenie tejto nezanedbateľnej čiastky. Tieto argumenty nepoužil ani pri osobnom výsluchu počas súdneho konania. S poukazom na uvedené skutkové a právne závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa tak, že žalobkyňa mala vo veci plný neúspech, nakoľko súd žalobu zamietol, a preto súd v zmysle zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaným 1/ a / v sume 854, eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to za 8 úkonov právnej služby po 4 x 55,49 eur, 1 x 58,69 eur, 3 x 60,07 eur ( Vyhlášky č. ) + 4 x 7,21 eur, 1 x 7,63 eur a 3 x 7,81 eur režijný paušál - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 12.08.2010, výsluch žalobcu E. Q. H.. dňa 15.11.2010, písomné podanie na súd

- vyjadrenie k zmene petitu 18.04.2012, písomné podanie na súd - vyjadrenie k znaleckému posudku 09.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 08.03.2013 a účasť na pojednávaní dňa 18.06.2013. Ďalej súd priznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov právneho zastúpenia ako náhradu za stratu času pri účasti na pojednávaní dňa 12.08.2010 za 4 polhodiny v sume 48,08 eur za cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť, pri účasti na výsluchu žalobcu v Dubnici n/V. dňa 15.11.2010 za 4 polhodiny v sume 48,08 eur za cestu z Považskej Bystrice do Dubnice n/V. a späť, pri účasti na pojednávaní dňa 08.03.2013 za 4 polhodiny v sume 52,04 eur za cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť, pri účasti na pojednávaní dňa 18.06.2013 za 4 polhodiny v sume 52,04 eur za cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť a takisto priznal aj náhradu cestovného na pojednávanie dňa 12.08.2010, 08.03.2013, 18.06.2013 za cestu Považská Bystrica - Trenčín a na výsluch žalobcu dňa 15.11.2010 za cestu Považská Bystrica

- Dubnica n/V. osobným motorovým vozidlom v sume 31,63 eur (3 x 88 km, 1 x 58 km, cena PHM k 12.08.2010 1,13 eur/l, k 15.11.2010 1,141 eur/l, k 08.03.2013 1,422 eur/l, k 18.06.2013 1,364 eur/ l, spotreba 7,7 l/100km). Právny zástupca žalovaných si uplatnil DPH 19 % na úkony právne služby a režijné paušály vykonané v roku 2010, t.j. sumu 47,65 eur a 20 % DPH za úkony a režijné paušály vykonané v roku 2012 a 2013, t.j. sumu 53,99 eur, ktorú mu súd takisto priznal, nakoľko preukázal, že je platcom DPH a DPH bola vypočítaná správne. Celkovo tak súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov v sume 854,27 eur, a to zaplatením advokátovi v intenciách ustanovenia Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa veta prvá za bodkočiarkou

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kde navrhovala žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalované spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania. V odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci, pričom už v samotnej žalobe ako jeden z hlavných dôkazov predkladala Kúpnu zmluvu zo dňa 01.08.2003, kde ako predávajúci figuroval E. Q. a ako kupujúci žalovaná 1/ a Ing. C. A.. V uvedenej kúpnej zmluve v časti V. sa kupujúci zaviazali, že poskytnú predávajúcemu doživotnú primeranú starostlivosť a v prípade úmrtia mu zabezpečia i dôstojný pohreb. Opakovane poukazovala na to, že zmluva bola v predmetnom ustanovení hrubo porušená, nakoľko žalovaná 1/ s manželom Ing. C. A. presunuli bremeno starostlivosti, ktoré mali na tretie osoby, aby sa tak zbavili záťaže a dokonali svoj podvod. Uvedená kúpna zmluva bola účelová, nakoľko aj cena za predmetnú nehnuteľnosť bola značne podhodnotená. Z uvedeného vyplýva, že boli hrubo porušené dobré mravy, ktorých porušenie je predpokladom na vrátenie daru. To, že E. Q. sám požiadal, vzhľadom na svoje zdravotné problémy, o zaradenie do domu dôchodcov z vlastnej vôle, je zrejmé, nakoľko žalovaná 1/ mu neposkytovala primeranú starostlivosť, pretože od začiatku konala s cieľom pripraviť ho o majetok. Tak isto v dome, ktorý predal Kúpnou zmluvou uvedenou vyššie, sa necítil dobre, aj keď tam mal právo doživotného bývania. Žalovaná 1/ a jej manžel s ním zaobchádzali nedôstojne a vyhrážali sa mu. Ďalej poukázala na to, že k imobilite E. Q. došlo až po tom, ako bol v ústave, a teda ho nebolo potrebné dávať do sociálneho ústavu, ale zabezpečiť mu opatrovanie tak, ako sa žalovaná 1/ v kúpnej zmluve zaviazala. Následne, ako došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností darovacou zmluvou, sa žalovaná 1/ o E. Q. prestala primerane starať a jej starostlivosť musela suplovať a dopĺňať ona so synom. Starostlivosť žalovanej 1/ sa obmedzila len na strohé návštevy E. Q. v zariadení sociálnych služieb. Bola presvedčená, že na základe vykonaných dôkazov je zrejmé, že boli hrubo porušené dobré mravy tým, že sa žalovaná 1/ nestarala o E. Q. riadne, ale neprimerane, len s cieľom získať od E. Q. nehnuteľnosti. O uvedenom svedčí aj fakt, že žalovaná 1/ zobrala E. Q. 260 000,- Sk zo zamknutej skrine a uložila ich na

svoj účet pod zámienkou ,,ochrany peňazí". V skutočnosti ho chcela o tieto peniaze obrať, a čom svedčí aj fakt, že peniaze vrátila len vo výške 200 000,- Sk vrátane úrokov až po podaní trestného oznámenia za krádež tejto hotovosti. Ďalej nesúhlasila s právnym názorom Okresného súdu Trenčín, kde žalobu zamietol s poukazom na a . Jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné a bola názoru, že petit tak, ako bol uvedený v návrhu zo dňa 23.03.2012, ktorý schválil súd uznesením, je správny a dôvodný. Poukázala pri tom aj na ustanovenie , kde dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Čiže ku dňu smrti poručiteľ E. Q. musel byť vlastníkom určitého majetku, ktorý patrí do dedičstva, teda v tomto prípade majetku, ktorý bol žalovaný a až následne môže zákonný, príp. závetný dedič nadobudnúť tento majetok. Takto uvedený petit žalobného návrhu nie je v rozpore s ustanovením , a preto bola toho názoru, že zamietnutie žaloby z tohto dôvodu je nedôvodné a v rozpore s právom.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalované prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom žiadali, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a žalobkyňu zaviazal aj na zaplatenie odvolacích trov. Vo vyjadrení uviedli, že prvostupňový súd zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu pre svoje rozhodnutie a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Je pravdou, že žalobca uzavrel so žalovanou v 1/ rade darovaciu zmluvu dňa 10.10.2006, ktorý vklad bol povolený správou katastra dňa 27.04.2007. Ešte predtým od žalobcu žalovaná v 1/ rade spolu s manželom odkúpili jeho rodinný dom a parc. KN XXX. a XXX na základe zmluvy o kúpe z 01.08.2003, ktorej vklad bol povolený dňa 04.08.2003. Kúpnu cenu žalobcovi riadne vyplatili a v tejto kúpnej zmluve bolo zriadené osobitne aj vecné bremeno v prospech žalobcu, a to jeho právo bezplatného doživotného bývania a užívania rodinného domu a pozemkov, s tým, že tento si bude hradiť poplatky spojené s užívaním domu. Všetky náklady spojené s údržbou domu sa zaviazali hradiť oni ako vlastníci. Ďalej sa zaviazali poskytnúť predávajúcemu, teda žalobcovi, doživotnú primeranú starostlivosť a v prípade úmrtia sa zaviazali zabezpečiť mu dôstojný pohreb. Všetky tieto záväzky dodržali, nič s týchto záväzkov neporušili. Žalovaná 2/ uviedla, že žalobca sa od nej nedomáhal vrátenia daru jednostranným právnym úkonom, len bez bližšieho zdôvodnenia podal voči nej žalobu, hoci ona nie je pasívne legitimovaná v tomto konaní a žiadala z toho dôvodu žalobný návrh v celom rozsahu voči nej zamietnuť, keďže od žalobcu žiaden dar nedostala. Žalovaná v 1/ rade ďalej uviedla, že voči žalobcovi sa slušne a riadne správala, ako aj k členom jeho rodiny, nezobrala mu žiadne finančné prostriedky a nebolo voči nej vedené žiadne trestné stíhanie, nenarušila žiadne občianske vzťahy ohľadne spolunažívania. So žalobcom dobre vychádzala od r. 2000, keďže poznala jeho matku, ktorej jej rodičia predali dom a dobre poznala aj pána Q., že má zdravotné problémy, postarala sa o neho, vyhľadala zdravotnú starostlivosť v nemocnici, kde ho začala navštevovať spolu so svojim manželom a taktiež ho vozili na lekárske prehliadky. Dôkazom toho je zdravotná dokumentácia od MUDr. Kosorína. Od 01.09.2001 sa stala jeho opatrovateľkou, pričom po znížení počtu opatrovateliek v rámci úporných opatrení sa naďalej o p. Q. starala bez finančnej odmeny. Postupom času sa p. Q. stával imobilným, viackrát ho našla ležať ráno na zemi, následne nevládal chodiť, bol problém zabezpečiť mu riadnu hygienu, keďže v uvedenom dome nie je kúpeľňa, sociálne zariadenie, preto nevyhnutne potreboval, tak, ako to bolo doporučené aj zástupcami sociálneho odboru, 24-hodinovú odbornú starostlivosť. Preto vzhľadom na jeho zdravotný stav bol umiestnený v SaSS v Dubnica nad Váhom a po roku bol prevezený do DD- DSS v Dubnica nad Váhom, kde mal zabezpečený prechodný pobyt a odbornú zdravotnú starostlivosť. Čiže v žiadnom prípade to nebolo na rozhodnutí jej ohľadne umiestenia žalobcu v tomto zariadení, ale vyžadoval si to jeho zdravotný stav a k jeho umiestneniu došlo plne s jeho súhlasom, na základe jeho žiadosti ešte z r. 2006 pred tým, ako jej daroval nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a ako to aj potvrdila pred súdom predložením jeho písomnej žiadosti vypočutá svedkyňa - A.. Postupom času však práve jeho rodinní príslušníci, keď zistili, ako naložil s majetkom, ju začali upodozrievať, že mu odcudzila peňažné prostriedky. Keďže časť tohto daru previedla darovacou zmluvou na G.. O. a G. O., ktorá jej podiel darovala ďalšou darovacou zmluvou, preto aj z tohto hľadiska nemohol byť naliehavý právny záujem u žalobkyne, pretože celý predmet daru žalovaná 1/ nemá a v takom prípade by prichádzala do úvahy len peňažná náhrada podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru upravená žaloba žalobkyňou, aby súd vydal určujúci rozsudok, že v čase smrti bol poručiteľ E. Q. vlastníkom týchto nehnuteľnosti, nemá opodstatnenie, keďže do úvahy by mala prichádzať žaloba o určenie, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom E. Q., keďže po jeho smrti mohli nastať ďalšie právne skutočnosti. Aj toto hľadisko prvostupňový súd správne vyhodnotil.

Krajský súd zmysle ust. preskúmal vec, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je potrebné, i keď na základe iných skutočností, podľa ako správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom závere, že žalobkyňou upravený petit je podľa zákona neprípustný, pretože žiada o určenie práva ku dňu smrti jej právneho predchodcu, teda určenia vlastníctva do minulosti, čo nie je v súlade s ustanovením

Odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, preto žaloba, ktorou sa dedič domáha určenia, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom určitej veci, nie je v rozpore s ustanovením .

Preto záver súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení ( ), založený na názore, že žalobkyňou upravený petit je podľa zákona neprípustný, pretože žiada o určenie práva ku dňu smrti jej právneho predchodcu, nebol správny.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ súd zamieta návrh na určenie podľa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke, tak, ako to urobil v tomto prípade súd prvého stupňa.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že účastníci majú vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby a zároveň na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v spore o určenie neplatnosti zmluvy má zásadne len ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok toho, aby súd mohol žalobu meritórne prejednať a prípadne jej vyhovieť.

Z tohto dôvodu bolo potrebné zaoberať sa predovšetkým tou skutočnosťou, či žalobkyňou uplatnený žalobný petit, ktorým žiadala, aby sa určilo, že Y. Q. mal ku dňu smrti vo vlastníctve nehnuteľnosti prevedené darovacou zmluvou zo dňa 10.10.2006, spĺňa kritéria ustanovenia , teda či na takomto petite je právny záujem.

Podľa ustanovenia <. sa môže darca domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V prípade, ak obdarovaný predmet daru, potom, čo sa stane vlastníkom, scudzí ešte predtým, než mu je doručená výzva na vrátenie daru, nemožno platnosť tohto scudzenia z hľadiska oprávnenia obdarovaného spochybňovať, pretože v dobe prevodu mu náležalo vlastnícke právo, a tým aj právo s vecou nakladať ( ). Obdarovaný tak z dôvodu, ktorý neodporuje zákonu, nemôže splniť svoju povinnosť fyzicky odovzdať darcovi predmet daru a túto povinnosť nemá ani nový vlastník veci. To však nemení nič na tom, že pokiaľ boli podmienky splnené vlastníkom, doručením výzvy ku vráteniu daru povinnosť obdarovaného vrátiť dar vznikla. Obdarovaný získal bezplatne určitú majetkovú hodnotu, ktorú musí za splnenia zákonných podmienok vrátiť. Ak tak nemôže urobiť in natura, je povinný poskytnúť peňažné plnenie podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

V danom konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobkyne E. Q. previedol darovacou zmluvou zo dňa 10.10.2006 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých vrátenia sa žalobkyňa domáha. Táto zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpísania (teda 10.10.2006), ale účinnosť až 27.04.2007, kedy bol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti Správou katastra Ilava.

Z listov vlastníctva, ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov mal odvolací súd preukázané, že darované nehnuteľnosti boli zo žalovanej 1/ prevedené na žalovanú 2/, kde vklad bol povolený v roku 2009 a na pôvodne žalovanú G. O., kde vklad bol povolený v roku 2008 a ktorá neskôr v priebehu konania tieto nehnuteľnosti previedla naspäť na žalovanú 1/.

Z listu zo dňa 01.07.2009 je tiež zrejmé, že pôvodný žalobca E. Q. prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú 1/ na vrátenie darovaných nehnuteľností z dôvodu, že mu nezaistila primeranú starostlivosť a bezplatné doživotné právo bývania v rodinnom dome, na čo sa zaviazla v kúpnej zmluve, ale ho umiestnila do domu dôchodcov, kde o neho neprejavuje patričnú starostlivosť. Tento list nebol podpísaný E. Q. a nebola k nemu ani priložená plná moc JUDr. Bičana.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobu je potrebné pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení zamietnuť, nakoľko pôvodný žalobca E. Q. vyzval žalovanú 1/ na vrátenie darovaných nehnuteľností až potom, ako darované nehnuteľnosti žalovaná 1/ previedla na žalovanú 2/, kde vklad bol povolený v roku 2009 a na pôvodne žalovanú G. O., kde vklad bol povolený v roku 2008, teda v čase, kedy sa E. Q. jednostranným právnym úkonom domáhal vrátenia daru, žalovaná 1/ už nebola vlastníčkou darovaných nehnuteľností.

Z tohto hľadiska u žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem, pretože celý predmet daru žalovaná 1/ nemá, a v takto prípade by prichádzala do úvahy len peňažná náhrada podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

Čo sa týka žalovanej 2/, odvolací súd uvádza, že táto nebola účastníčkou darovacej zmluvy, od darcu žiaden dar nedostala, od tejto sa darca ani nedomáhal vrátenia daru jednostranným právnym úkonom, len bez bližšieho zdôvodnenia podal voči nej žalobu, preto žalovaná 2/ nie je v tomto konaní pasívne legitimovaná, a z tohto dôvodu mala byť voči nej žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, v konečnom dôsledku potvrdil, i keď z iných dôvodov, ako konštatoval súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozhodol v danej veci správne o náhrade trov konania, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, tak, ako to predpokladá ust.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že úspešným žalovaným 1/ a / boli priznané trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci 60, eur + režijný paušál 7,81 eur, DPH 20 %, spolu 81,46 eur, k náhrade ktorých bola zaviazaná žalobkyňa, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .