Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-164-2013.pdf
PDF · 85.74 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/164/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S. X. CS, s.r.o., so sídlom T. slobody XX, H., IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, proti povinnému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Y., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku, Račianska 66, Bratislava pod sp. zn. EX 182/12, o vymoženie 7 753,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 03.12.2012, č. k. 39Er/3197/2012-36, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spis. zn. EX 182/12 zamietol.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 02.10.2012 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave č. 5901/12 zo dňa 07.08.2012. Dňa 08.10.2012 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak tento zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Pre takéto posúdenie však musí mať k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami a listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu, budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenú v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd prvého stupňa preto preskúmal Dohodu o čerpaní úveru na refinancovanie záväzkov žiadateľa zo dňa 21.02.2011, v zmysle ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 7 753,37 eur, čím podľa súdu prvého stupňa zmluva nadobudla charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej zistil, že v bode 3 Dohody (Záverečné ustanovenia) sa nachádza rozhodcovská doložky, v zmysle ktorej sa strany dohodli, že v závislosti od voľby a rozhodnutia navrhovateľa spory vyplývajúce z tejto Dohody budú predložené (i) všeobecnému súdu miestne a vecne príslušnému podľa zákona č. 99/1963 Zb. OSP, alebo (ii) jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14. S poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a ust. § 40 ods. 1 a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd prvého stupňa uviedol, že takto dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe mohol byť spôsobilým exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Poukázal na znenie rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 3.2 Dohody a zdôraznil, že v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú len tie ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní. Zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že táto nenútila spotrebiteľa riešiť spor výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu. Právo voľby všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu bolo rovnaké ako pre oprávneného tak aj pre povinného, a preto uvedené nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Považoval za nepochybné, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neobsahuje všeobecný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských vzťahoch. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, ktorý zdôraznil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto s ním exekučný súd musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd je však oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovská rozsudok z hľadísk uvedených v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvody uvedené v ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, teda či rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je však viazaný na plnenie a nie na skutočnosť, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. V danom prípade bol povinný exekučným titulom zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 7 753,37 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov rozhodcovského konania. V takomto prípade priznaný nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi a je v súlade s platnou právnou úpravou. Oprávnený na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.07.2012, č. k. 17CoE/47/2012, ktorý v obdobnej veci konštatoval, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi spoločnosťou oprávneného a spotrebiteľom umožňujúca voľbou strán, aký súd bude riešiť spor medzi nimi, nie je neprimeranou podmienkou zmluvy podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti jej rozhodnutiu zákonný sudca podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na prejednanie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 5901/12 zo dňa 07.08.2012.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.
V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v bode 3.2 Dohody o čerpaní úveru na refinancovanie záväzkov žiadateľa uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21.02.2011. V zmysle tejto doložky sa strany zmluvy dohodli, že v závislosti od voľby a rozhodnutia navrhovateľa spory vyplývajúce z tejto Dohody, najmä spory súvisiace so vznikom tejto Dohody, jej platnosťou, účinnosťou, výkladom, plnením a zodpovednostnými vzťahmi súvisiacimi s používaním karty budú predložené (i) všeobecnému súdu miestne a vecne príslušnému podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom znení, alebo (ii) jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa (spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným nebol v tomto konaní spochybnený), aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Zo znenia citovanej rozhodcovskej doložky je však zrejmé, že táto poskytovala obom stranám zmluvy v prípade sporu vyplývajúceho z ich právneho vzťahu právo obrátiť sa ako navrhovateľ s návrhom na začatie konania buď na všeobecný súd alebo súd rozhodcovský. Možnosť voľby spočívala na vôli navrhovateľa. V posudzovanom prípade tak nebola naplnená zákonná dikcia ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a to vyžadovanie od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Tým nedošlo ani k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na zachovanie možnosti voľby konajúceho súdu pre povinného ako spotrebiteľa odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej konal rozhodcovský súd a vydal rozhodcovský rozsudok, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a preto nie je neplatná a nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.