Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-62-2013.pdf
PDF · 129.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/62/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanej: E. L., nar. XX.XX.XXXX, F. Š. XXX, XXX XX U. W. M., I. L. C. o zaplatenie 456,70 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 174,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,026 % denne od 10.11.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 456,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 387,71 Eur od 22.10.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 07.10.2008 úverovú zmluvu č. 3810038178, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý úver vo výške 663,88 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Žalovaná porušila dohodnuté úverové podmienky. Dňa 25.10.2011 žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sume vo výške 416,26 Eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovanej sumu 456,70 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 52,72 Eur, poistenia vo výške 6,07 Eur, úroku vo výške 26,87 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 264,21 Eur, pokuty (ušlý úrok) vo výške 37,84 Eur, sankčného úroku z omeškania vo výške 67,88 Eur a dopočtu k žalobe vo výške 1,11 Eur.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože napriek vykázanému doručeniu predvolania sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnila a pojednávanie odročiť nežiadala.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, zmluvou a splátkovým kalendárom, obchodnými podmienkami, výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe z dôvodu, že dňa 10.10.2008 účastníci konania uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 663,88 Eur a tento sa žalovaná zaviala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 28,55 Eur v počte 48 splátok. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním viacerých splátok a preto v súlade s § 3 hlavy 7 Úverových podmienok pristúpil k zosplatneniu celého úveru a splatnosť celého úveru nastala ku dňu 25.10.2011, kedy žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu a poskytol jej 15 dňovú lehotu. Nakoľko k úhrade dlhu nedošlo žalobca si uplatňuje voči žalovanej sumu vo výške 456,70 Eur a to z jednotlivých položiek ako sú uvedené v žalobe. Dlžná suma 456,70 Eur pozostáva z dlžnej istiny vo výške 52,72 Eur a to zo zosplatnených splátok od čísla 1 až 36 a zo zosplatnenej istiny vo výške 264,21 Eur, ktorá predstavuje splátky 37 až 38, z úroku poskytnutej istiny do času zosplatnenia vo výške 26,87 Eur a ušlého úroku vo výške 37,84 Eur, ktorý bol obsiahnutý v splátkach č. 37 a 38. Taktiež dlžná suma pozostáva z dlžného poistenia vo výške 6,07 Eur a úroku z omeškania vo výške 67,80 Eur spolu s dopočtom vo 1,11 Eur. Úrok z omeškania vypočítaný v zákonnej úrokovej sadzbe vo výške 0,026 % denne za obdobie od 10.11.2011 do dňa 21.10.2013 t.j. do dňa podania žaloby s tým, že ku dňu podania žaloby je tento úrok z omeškania kapitalizovaný. Taktiež si žiadal priznať aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby vo výške 0,026 % zo sumy 387,71 Eur od 22.10.2013 do zaplatenia.
Právny zástupca žalobcu dňa 21.02.2014 súdu zaslal písomné vyjadrenie k návrhu, kde uviedol, že dňa 10.10.2008 účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu č. 3810038178, v ktorej bol dohodnutý úver vo výške 663,88 Eur bez stanoveného účelu. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky. V úverovej zmluve žalovaná svojim podpisom potvrdila, že je oboznámená s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaná. V súlade so zmluvou sa zaviazala úver splácať v splátkach po 28,55 Eur s tým, že v zmluve bola uvedená aj ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov a priemerná hodnota RPMN. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním dohodnutých splátok a preto ju žalobca vyzval k úhrade dlhu. Splatnosť dlhu nastala dňa 25.10.2011, kedy žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky a to v lehote 15 dní. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje sumu 456,70 Eur, ktorá pozostáva z istiny (t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru) vo výške 52,72 Eur - ide o dlžnú časť poskytnutého úveru, ktorá bola obsiahnutá v splátkach do času zosplatnenie t.j. v splátkach č. 1 až 36; zosplatnenej istiny (t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho splácania úveru, uplatňovaná v zmysle hlavy Úverových podmienok s názvom ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru ) vo výške 264,21 Eur - ide o zvyšnú časť poskytnutého úveru, ktorá bola obsiahnutá v splátkach nasledujúcich po zosplatnení t.j. v splátkach č. 37 až 48); úroku (t.j. úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia) vo výške 26,87 Eur - ide o dlžnú časť úroku, ktorý bol obsiahnutý v splátkach do času zosplatnenia t.j. v splátkach č. 1 až 36; ušlého úroku t.j. z úroku vyššie uvedenej zosplatnenej istiny vo výške 37,84 Eur
- ide o tzv. ušlý úrok, ktorý by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle hlavy Úverových podmienok s názvom ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru t.j. úrok obsiahnutý v splátkach nasledujúcich po zosplatnení t.j. v splátkach č. 37 až 48; dlžného poistenia vo výške 6,07 Eur; sankčného úroku z omeškania t.j. úrok z omeškania odo dňa omeškania do dňa podania žaloby počítaný príslušnou zákonnou sadzbou (vo výške 67,88 Eur + 1,11 Eur ako dopočet k aktuálnemu dňu) ku dňu podania žaloby. Ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe 0,026 % denne za obdobie 10.11.2011 do 21.10.2013 t.j. do dňa podania žaloby - denná úroková sadzba vo výške 0,026 % bola stanovená výpočtom ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15 dní určených vo výzve na zaplatenie t.j. dňa 10.11.2011) v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., v ktorom sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka + 8 percentuálnych bodov/365 t.j. 9,50 %/365 = 0,02602 %, krátené na tri desatinné miesta teda 0,026 % denne. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 387,71 Eur od 22.10.2013 do zaplatenia. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá v súlade s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ku dňu účinnou a platnou ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Zároveň úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 9, ods. 2 Zákona o úveroch, z ktorého dôvodu nemožno aplikovať ust. § 11, ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca má za to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje
žiadne z neprijateľných podmienok a v zmysle ust. § 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka žiadne s ustanovení úverovej zmluve neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného - spotrebiteľa. Nároky uplatňované žalobcom sú v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj v súlade s úverovou zmluvou a jej úverovými podmienkami.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 07.10.2008 úverovú zmluvu č. 3810038178 na základe, ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 28,55 Eur a to v 48-mesačných splátkach pričom dohodnutá úroková sadzba predstavovala 40,69 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 50,4 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 61,36 %. Celkové náklady spotrebiteľa teda predstavovali sumu 609,17 Eur. V závere úverovej zmluvy je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto listiny (str. 1) a na samostatnom liste (str. 2 a 3). Dolu podpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V bode 51 Úverovej zmluve je uvedené, že klient podpisom tejto zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na poistené riziko dočasnej straty schopnosti splácať úver podľa tejto úverovej zmluve v dôsledku pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, na poistné riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity, smrti úrazom. Úhrada za poistenie bola stanovená na 2,02 Eur (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).
Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná mala predpísané splátky vo výške 28,55 Eur mesačne. Žalovaná na uvedený úver neuhradila všetky splátky pravidelne a načas. Žalobcovi uhradila 28 splátok po 28,55 Eur, jednu splátku vo výške 50,09 Eur, jednu splátku vo výške 45,52 Eur, jednu splátku vo výške 57,09 Eur, teda spolu žalobcovi uhradila 952,09 Eur. Dlžná suma vo výške 456,70 Eur pozostáva z istiny vo výške 52,72 Eur, poistenia vo výške 6,07 Eur, úroku vo výške 26,87 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 264,21 Eur, ušlého úroku vo výške 37,84 Eur, úroku z omeškania vo výške 67,88 Eur spolu s dopočtom vo výške 1,11 Eur.
Listom zo dňa 25.10.2011 označeného ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 416,26 Eur a to ako zostávajúcu časť úveru spolu so zmluvnou pokutou s tým, že žalovanej poskytol 15 dňovú lehotu odo dňa spísania tejto výzvy na zaplatenie dlžnej sumy pod následkom súdneho vymáhania.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) a žalovaná podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej u všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito podmienkami.
Podľa hlavy 1 § 1 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )
Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).
V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu. Konkrétny účel je špecifikovaný zmluve.
Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.
Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 8 hlavy 5 Úverových podmienok).
V zmysle § 5 hlavy 14 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 3,32 eur.
Podľa § 12 hlavy 14 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z .z. o spotrebiteľských úveroch a o inych úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 25.10.2011 zosplatnil celý úver a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa dodávateľ obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
Súd podrobil súdnej kontrole úverovú zmluvu, kde zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur na obdobie 48 mesiacov, pričom tento úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výše 40,69 % ročne.
V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.
Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 663,88 Eur a žalovaná na poskytnutý úver uhradila žalobcovi sumu 952,10 Eur, teda súd všetky žalovanou vykonané úhrady započítal najprv na úhradu istiny v zmysle cit. ust. § 566, ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda žalovaná na istine žalobcovi nedlží nič.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v októbri 2008 činil úrok 13,76 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade nad 13,76 % je absolútne neplatný. Za obdobie 4 rokov zo sumy 663,88 Eur pri úrokovej sadzbe 13,76 % má žalobca nárok na úrok vo výške 365,40 Eur. Keďže zvyšok sumy 952,10 Eur po odpočítaní istiny 663,88 Eur súd započítal na úroky, / 952,10 eur - 663, 88 eur/ sumu 288,22 Eur súd použil na zápočet úrokov t.j. 365,40 Eur a teda žalovaná na úrokoch dlžní žalobcovi sumu 77,18 Eur /365,4 - 288,22 eur / a v prevyšujúcej časti úroky z úveru súd zamietol.
Z dôvodu, že medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté aj poistenie a to vo výške 2,02 Eur mesačne, žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi aj poistené vo výške 96,96 Eur (2,02 x 48 mesiacov) a taktiež na túto sumu zaviazal žalovanú.
Vzhľadom na vyššie uvedené vyplýva, že žalovaná dlží žalobcovi sumu spolu vo výške 174,14 Eur.
Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval žalovanej poplatok za upomienku I. v sume 3,32 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 25, a za upomienku II. v sume 6,64 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 26, ktoré žalovaná uhradula. Tu súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanej skutočne boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového kalendára je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, nakoľko žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie, preto súd žalovanou vykonané úhrady na túto položku započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie a nárok na upomienky nepriznal. Okrem toho súd dopĺňa, že podľa úverových podmienok výška za upomienklu bola stanovená len vo výške 3,32 eur
Posledným žalobcom uplatňovaným nárok bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovanej s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená. Súd ma za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy spolu vo výške 174,14 Eur, ktorá pozostáva úroku z úveru a dlžného poistenia. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,026 % denne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády od 10.11.2011 teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej vo výzve na splatenie (25.10.2011 + 15 dní) do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol. Súd výšku úrokov z omeškania nekapitalizoval, avšak súd pre úplnosť dodáva, že úrok z omeškania je priznaný vo výške odo dňa ako to žiadal žalobca, len z nižšej sumy ako to už vyššie odôvodnil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca ako aj žalovaná mali porovnateľný úspech a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.