Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/127/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 5.188,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 7.3.2013, č. k. -42, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Žalovaná v priebehu súdneho konania vzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke. Z platobnej histórie žalovaného vyplýva, že splatnosť celej pohľadávky žalobcu nastala dňa 28.3.2009. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení , ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, začala plynúť dňa 29.3.2009 a uplynula dňa 29.3.2012. Keďže žaloba bola žalobcom podaná dňa 27.7.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, súd žalobu žalobcu voči žalovanej zamietol.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.11.2010, ktorú podpísala žalovaná, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným súd považoval za právne neúčinné, pretože žalovaná nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí

splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaná uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovanú nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovanú, ktorá v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovanú v mieste jej trvalého bydliska je nepochybná, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovanej, pričom žalovaná to zároveň uviedla vo svojej výpovedi. V dôsledku takéhoto konania mohla byť žalovaná konfrontovaná rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovanú v jej správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovanej, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanou vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaná nemala vedomosť. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.11.2010, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný právny úkon, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 28.3.2009. Žalobca podal žalobu na súde dňa 27.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Rozhodnutie o trovách konania ponechal súd prvého stupňa poukazom na a na rozhodnutie samostatným uznesením v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel k na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ustanovenie a . Uviedol, že dňa 17.11.2010 žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky a prísľub, že tento dlh zaplatí. Zároveň potvrdil aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených. V dohode jednoznačne, zrozumiteľne a jasne sú uvedené tieto skutočnosti. Zastáva názor, že predmetná dohoda neobsahuje žiadne nekalé obchodné praktiky. Namieta, že z vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, tak že návrhu vyhovie v plnom rozsahu a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že pokiaľ ide o zamietnutie žaloby, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav vec, prijal správne závery, na zistenie ktorých sa nič nezmenilo ani pred odvolacím súdom, a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd. Pokiaľ však ide o výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ten je potrebné zrušiť.

Vzhľadom na obsah podaného odvolania, pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania, je zásadným pre rozhodnutie odvolacieho súdu vyriešenie otázky, či dohoda uzavretá dňa 17.11.2010 medzi žalobcom a žalovanou spĺňa náležitosti uznania záväzku v zmysle ust. . Podľa tohto

ustanovenia, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že dohoda z 17.11.2010 takéto náležitosti uznania záväzku nemá. Treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, ak v súvislosti s ochranou spotrebiteľa zdôrazňoval potrebu aplikácii ustanovení, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je potrebné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo podstatne môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o dosiahnutí arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je zakázaná a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa. Odvolací súd preto odmieta argumenty odvolateľa o nezodpovednom spotrebiteľovi a prekročení medze ochrany spotrebiteľských práv. Súhlasiť treba so súdom prvého stupňa, ak poukázal na predtlač žalobcu s označením ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá môže u bežného občana, spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím, za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu, či už písomne, alebo ústne, telefonicky, či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. O uvedenom konaní žalobcu svedčí aj čl. 3 bod 3.1., ktorý vo formulárovej predtlači uvádza, že záväzok je premlčaný, pričom je nesporné, že pri podpise dohody k jeho premlčaniu nedošlo. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v článku 3 bod 3.1 pri odvolacej námietke žalobcu, že pri podpise dohody nedošlo k premlčaniu záväzku len podporuje záver o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi predpokladať s tým, že treba mať na zreteli zodpovedajúcu čestnosť obchodnej praxe alebo všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činností.

Z tohto hľadiska je preto aj správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, a preto bola dôvodne uplatnená námietka premlčania. To, že má platiť všeobecná trojročná premlčacia doba nie je ani odvolateľom namietané. Záver o tom, že premlčanie sa má posudzovať podľa ustanovení je podporený už aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR, konkrétne v uznesení z 25.1.2011.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa, s výnimkou výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o závislý výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, v napadnutom rozhodnutí absentuje, na základe akých právnych predpisov súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou rozhodoval.

Keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa vec právne posúdil a zároveň akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní spravoval, bolo nutné uzavrieť, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, a to vydaním nepresvedčivého, a preto nepreskúmateľného rozhodnutia.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd postupom podľa zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie.