Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/51/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. M. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 24126/12, o vymoženie 1051,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.11.2012, č. k. -10, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že mu bola dňa 16.11.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 1 051,01 Eur s prísl.. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom oprávnený podal návrh na vymoženie istiny 1 051,01 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 051,01 Eur od 20.5.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1 051,01 Eur od 6.7.2011 do zaplatenia, trov konania 310,80 Eur a trov exekúcie oprávneného vo výške 171,92 Eur. Z návrhu súd prvého stupňa zistil, že povinný po podaní návrhu na rozhodcovské konanie do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný neuhradil žiadnu splátku. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu prvého stupňa predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. zo dňa 14.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2011 a vykonateľnosť dňa 3.11.2011. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu 1 051,01 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 051,01 Eur od 20.5.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1 051,01 Eur od 6.7.2011 do zaplatenia a trovy konania 310,80 Eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil, že povinný nezaplatil oprávnenému riadne a včas svoj splatný záväzok a preto oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy 1 051,01 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 830,- Eur, trov mediačného konania 201,01 Eur a poplatku za upomienku 20,- Eur. Rozhodcovský súd tak rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 3.12.2010, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere. Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky dňa 1.7.2011. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.12.2010 bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 450,- Eur a to podľa zmluvy na výkon zamestnania. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 10 mesačných splátkach po 83,- Eur počnúc od 5.1.2011 spolu s

poplatkom vo výške 380,- Eur. Úver bol podľa zmluvy povinnému poskytnutý na výkon zamestnania. Oprávnený predložil súdu aj zmenku vyplnenú na sumu 1 051,01 Eur.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), podľa ust. , , o rozhodcovskom konaní, podľa ust. a nasl. , , , . a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.12.2010 je spotrebiteľským úverom v zmysle všeobecných ustanovení . Z rozhodcovského rozsudku je totiž zrejme, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Povinný je spotrebiteľom v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že pri uzatváraní zmluvy nekonal povinný ako podnikateľ je zrejme aj z toho, že v zmluve nie je uvedené IČO, hoci pretlač zmluvy takúto kolónku obsahuje. Hodnotenie úveru poskytnutého povinnému oprávneným ako spotrebiteľského podľa všeobecných ustanovení nevylučuje skutočnosť, že podľa zmluvy účelom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov na výkon povolania povinnému. Skutočnosť, že ako účel poskytnutia úveru je v zmluve uvedený výkon zamestnania nevylučuje ani použitie Zákona o spotrebiteľských úveroch pre tento prípad. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci.

Rozhodcovským rozsudkom, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, bola oprávnenému priznaná suma 1 051,01 eur a to ako zmenková suma, ktorá okrem poskytnutého úveru s odplatou má pozostávať aj z poplatku za upomienku a poplatku za mediačné konanie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku však nie je možné zistiť akým spôsobom bola určená výška zmenkovej sumy. Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva kedy bolo dohodnuté splatenie úveru. Nie je z neho, ani z predloženej zmluvy o úvere, zrejmá splatnosť jednotlivých splátok (okrem prvej splátky) a preto nie je možné konštatovať, kedy sa povinný dostal do omeškania a teda či oprávnený mohol podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplniť zmenku a ani to, či sa stal splatným vzhľadom na uvedené celý dlh. Okrem toho Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v rozpore s ustanovením . Tým, že povinný podpísal blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvniť resp. namietať sumu v nej uvedenú. Uvedená podmienka bola teda dohodnutá jednoznačne v prospech oprávneného na úkor povinného - spotrebiteľa. Ďalej súd prvého stupňa dodal, že od 1.1.2011 v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno zabezpečiť splnenie dlhu zmenkou. Z uvedených dôvodov nemohol posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom resp. či nie je v rozpore aj so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Preskúmať exekučný titul je súd povinný poukazujúc aj na Zákona o rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že v danej veci pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na objektívne nemožné plnenie, plnenie právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené spôsobuje nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Vzhľadom na neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve ohľadom zmenky, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd má súd za to, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je aj rozhodcovská doložka uvedená v článku 14. Túto rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou úverových podmienok oprávneného. Je zrejme, že tieto úverové podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými, ťažko čitateľnými písmenami. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukazujúc na uvedené považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle citovaných ustanovení a teda je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ( ), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie , o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré musí byť v zmysle zákonnej úpravy tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym predpisom na jeho vznik. V odôvodnení rozhodnutia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vôbec neposudzoval okolnosti rozhodné pre uzatvorenie zmluvy a podľa názoru oprávneného na takéto posudzovanie v exekučnom konaní ani nemá priestor. Podľa vyjadrenia oprávneného rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený tiež namietal postup súdu, ktorý zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. V prípade, ak súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a v akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonať dokazovanie. Nie každý rozpor so zákonom vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, pretože v civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa ust. . Súd

má pri rozhodovaní postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcej zásady vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Ak súd prvého stupňa konštatoval neplatnosť právneho úkonu a exekučné konanie zastavil, pozbavil oprávneného práva domáhať sa plnenia, nakoľko existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata).

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ""), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis, a to ust. a o rozhodcovskom konaní, že neodôvodnil prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a , alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 03.12.2010 zmluvu o úvere č. 700500468, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 450,- Eur.

Podľa ust. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. , zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. , , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v , ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu, t. j. fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa ust. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. až zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, t. j. všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Povinný predmetnou Zmluvou o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. V prípade, ak Zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, akú činnosť povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie . V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili "Zmluva o úvere" uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle a nasl. , pretože podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. až a ust. o spotrebiteľských úveroch, a preto ju súd prvého stupňa správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

K námietke oprávneného ohľadom povinnosti súdu vydať poverenie v zmysle s ust. aspoň na časť plnenia, ktorá je v súlade so zákonom, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc vo veci odvodzoval od neplatnej rozhodcovskej doložky. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského

súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný akt.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

Za dôležitú odvolací súd považuje skutočnosť, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vypracované tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, takže je veľmi iluzórne, že povinný mal možnosť si prílohu zmluvy riadne prečítať, čo samo o sebe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa .

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je v rozpore s ustanovením . Povinný podpisom zmluvy o úvere nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. namietať sumu v nej uvedenú, čím bola uvedená podmienka dohodnutá jednoznačne v prospech oprávneného a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.