Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/369/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, proti odporkyni Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. P. XXX, v priebehu konania zastúpenej (aj) opatrovníkom Jánom Gajdošom, nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 25,28 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -61 zo dňa 18. apríla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku o trovách konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 20,49 eur.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 20,49 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Za preukázané považoval, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (), čo podmieňuje nevyhnutnosť primárnej aplikácie špeciálnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Hoci sa v zmysle Obch. zák. jedná v danom prípade o tzv. absolútny obchod, vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu, možno použiť právnu úpravu len vtedy, ak by bola výhodnejšia ako úprava obsiahnutá v .

Nakoľko podľa okresného súdu navrhovateľ s účinkami k 29.8.2009 odstúpil od zmluvy, mohol si uplatniť voči odporkyni iba dlh existujúci k danému dňu (t.j. 20,49 eur). Odstúpením od zmluvy sa totiž zmluva zrušila od začiatku a navrhovateľ už nemohol úročiť dlh odporkyne spôsobom dojednaným v zmluve, ani sa domáhať sankčného poplatku, resp. iných poplatkov a náhrad, než tých, ktoré vyčíslil ku dňu odstúpenia od zmluvy. Okresný súd uzavrel, že do doby splatnosti úveru bola odporkyňa povinná platiť zmluvné úroky; po odstúpení od zmluvy si mohol navrhovateľ uplatňovať len úrok z omeškania, čo však neučinil.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal z toho, že celkový nárok navrhovateľa predstavoval 43,59 eur (istina 25,28 eur a

sankčný úrok 20 % od 5.9.2009 do zaplatenia, ktorý ku dňu rozhodovania zodpovedal čiastke 18,31 eur), pričom úspešný bol len v časti 20,49 eur.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na čl. V Zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte (v spojitosti s čl. I. bod 2., 3., 4. a 6. Všeobecných obchodných podmienok) namietal, že odporkyni boli ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok známe. Keďže navrhovateľ vypovedal zmluvu listom zo dňa 26.8.2009, odporkyňa bola oboznámená jednak s tým, že jej bude zrušený účet, a jednak s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Sadzobník poplatkov, ktorý bol do spisu založený, obsahuje - okrem iného - sankčnú úrokovú sadzbu vo výške 20,00 % p.a., z čoho vyplýva oprávnenosť jeho uplatnenia navrhovateľom.

Odvolateľ ďalej uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 20 eur tvorí súčasť žalovanej istiny a nárok na jej uplatnenie vyplýva z Dodatku k zmluve o účte - bonus zo dňa 11.10.2006. Predmetom uvedeného dodatku je poskytnutie bonusu klientovi vo výške 600 Sk/20 eur, ktorý je mesačne odrátavaný z poplatkov na účte klienta, ktorý sa zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa podpisu daného dodatku využívať účet tak, aby z dôvodov na jeho strane nedošlo k predčasnému zániku zmluvy o účte. Pokiaľ nebude táto podmienka dodržaná, klient bude povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu. Odvolateľ uzavrel, že uplatňovaná suma 25,28 eur predstavuje debetný (záporný) zostatok, t.j. celý nahromadený debet z transakcií na účte klienta, k okamihu uzatvorenia účtu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že požadovanú sumu „cca 20 eur...,ako jej to dal za záväzok súd“, uhradila na číslo účtu právneho zástupcu navrhovateľa, nadväzne nechápe, prečo sa navrhovateľ odvolal. Peniaze, ktoré navrhovateľ uhradil na vyrovnanie jej účtu, sa mu vrátili, preto odporkyňa nepovažuje za morálne, aby od nej žiadal ďalšie peniaze.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( ; z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná k úhrade istiny vo výške 20,49 eur) a bez nariadenia pojednávania ( za použitia ) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa

Východiskovo je z pohľadu viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi potrebné konštatovať, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nenamietal záver okresného súdu, že právny vzťah medzi ním a odporcom je vzťahom spotrebiteľským. Z toho vyplýva použitie pre spotrebiteľa výhodnejšej právnej úpravy , vrátane Obč. zák. o odstúpení od zmluvy (napriek tomu, že sa jedná o tzv. absolútny obchod).

Nadväzne sú plne opodstatnené závery okresného súdu, že navrhovateľ nemohol po odstúpení od zmluvy úročiť dlh odporkyne spôsobom dojednaným v zmluve, ani sa domáhať iných poplatkov a náhrad, než tých, ktoré vyčíslil ku dňu odstúpenia od zmluvy. Odstúpením od zmluvy totiž došlo v zmysle § 48 Obč. zák. k zrušeniu zmluvy od počiatku. Taktiež v dôsledku zániku zmluvy zaniklo aj právo navrhovateľa požadovať od odporkyne sankčné poplatky.Za takýchto okolností je z určujúceho hľadiska bezpredmetné odvolávanie sa navrhovateľa na konkrétne ustanovenia zmluvy, ktoré majú odôvodniť ním uplatnený nárok, keďže táto (zmluva) zanikla v zmysle uvedeného ustanovenia zákona.

Nad bezprostredný rámec vecného odôvodnenia odvolací súd dodáva, že argumentácia odvolateľa v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty v sume 20 eur (ako súčasti istiny) zjavne nekorešponduje s obsahom a závermi napadnutého rozhodnutia okresného súdu a je zrejme dôsledkom formulárového podávania väčšieho množstva odvolaní navrhovateľom bez adekvátneho zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu. Taktiež je žiaduce uviesť (bez vecného dopadu na posudzované rozhodnutie, nakoľko k zamietnutiu došlo z iného dôvodu), že uplatňovaný sankčný úrok vykazuje definičné znaky zmluvnej pokuty, ktorú je možné uzavrieť len písomne. Túto formálnu požiadavku nepochybne púhy odkaz na Sadzobník nespĺňa.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd totiž na konkrétnosti súdenej veci náležite aplikoval zásadu (len čiastočného) úspechu v spore.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.