Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-21-2014.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/21/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K., V. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie 546,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 7C 46/2013-61 zo dňa 28.6.2013, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 216,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % odo dňa 28.1.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh je dôvodný v časti zaplatenia sumy 216,27 Eur za nezaplatenie služieb, ktoré žalovanému poskytol žalobca a ktoré mu boli riadne fakturované. Keďže si žalovaný túto povinnosť nesplnil, súd ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 216,27 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 28.1.2011 do zaplatenia. Sumu 266,27 Eur súd ponížil o sumu 50 Eur, teda zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 216,27 Eur, pretože na pojednávaní konanom dňa 28.6.2013 žalovaný predložil dôkazy o tom, že po poddaní žaloby zaplatil sumu 50 Eur.
Pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 280 Eur z titulu náhrady škody, dospel súd k záveru, že nárok nie je možné kvalifikovať ako nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi predajnou hodnotou a tzv. akciovou cenou nemožno považovať za škodu, nakoľko suma, za ktorú boli mobilné telefóny poskytnuté žalovanému, boli určené dohodou. Z toho dôvodu súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca žalobou na súde žaloval sumu 546,27 Eur. Súd mu rozsudkom priznal sumu 216,27 Eur, t.j. približne polovicu, dá sa teda konštatovať, že mal vo veci úspech len čiastočný.
Pokiaľ sa týka vedľajšieho účastníka tento mal úspech v časti náhrady škody, avšak súd je toho názoru, že nemožno predmet sporou rozdeliť na dve časti, je ho potrebné brať ako celok, preto konštatoval, že aj vedľajší účastník mal vo veci úspech čiastočný, preto vyslovil , že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, pričom náhradu trov konania si žalovaný ani neuplatnil.
Proti rozsudku, a to len proti výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Má za to, že bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko do konania vstúpil len vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute. V žalobe sú spojené dva skutkovo a právne samostatné nároky (jedným je tzv. hovorné, druhým je nárok na zaplatenie neprijateľnej zmluvnej pokuty modifikovanej na náhradu škody). Do konania vstúpil na podporu spotrebiteľa, teda len v rozsahu, v ktorom sú navrhovateľom porušované spotrebiteľské práva. Naviac z právnej úpravy vedľajšieho účastníctva explicitne nevyplýva, že by vedľajší účastník nemohol do konania vstúpiť na podporu účastníka v časti samostatného hmotnoprávneho nároku. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý výrok zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania z časti zmluvnej pokuty modifikovanej na náhradu škody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je opodstatnené.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na posúdení pomerného úspechu navrhovateľa a odporkyne (§ 142 ods. 2 O.s.p.), ktorý je následne premietnutý aj do pomerného úspechu vedľajšieho účastníka.
Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník vstúpil do konania a v odpore podanom dňa 13.3.2013 uviedol, že do konania vstupuje len, čo sa týka uplatňovanej náhrady škody vo výške 280 Eur. Do konania vstúpil na podporu spotrebiteľa, teda len v rozsahu, v ktorom sú žalobcom porušované spotrebiteľské práva. Súčasne si zo sumy 280 Eur ako nároku so samostatným skutkovým a právnym základom uplatnil náhradu trov konania.
Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).
Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 266,27 Eur titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby a zaplatenia istiny vo výške 280 Eur titulom náhrady škody v súlade s článkom 3 bodom 3.7 dodatku. K uvedenému mal preto súd prvého stupňa pristúpiť tak, že uplatnené nároky sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú preto opodstatnené.
Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a tým sa zisťovania výšky trov ani nedotkol. Odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.