Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-105-2013.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/105/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., so sídlom Nové mesto nad Váhom, Lipová 7, pod sp. zn. EX 124/2005, o 613,42 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 5. októbra 2012 č. k. 8Er/213/2005-26, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil exekúciu a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 200 ods.1 a 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N 850/2005, NZ 7460/2005 NCRLs 7378/2005 z 19.2.2005, napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Súdny exekútor podal na súde podnet na zastavenie exekúcie vzhľadom na to, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania. Z exekučného spisu exekučný súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinnej. Povinná nebola vedená v databáze poistencov a nie je ani poberateľom dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. V minulosti sa povinná nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody v príslušnou ústave v Nitre, povinná nevlastnila žiadne motorové vozidlo ani nehnuteľnosť, nebola zamestnaná a podľa vyjadrenia obce J. bolo proti nej vedených viacero exekučných konaní. Vzhľadom na uvedené majetkové pomery povinnej, ktoré mal exekučný súd za preukázané rozhodol o zastavení exekúcie.
Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, v ktorom po vymenovaní dôvodov odvolania podala návrh na zrušenie rozhodnutia v celom rozsahu a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia exekučného súdu, vzhľadom na to, že oprávnená nepodala návrh na zastavenie exekúcie, a súdny exekútor konal bez pokynu oprávnenej. Povinná sa v stave nemajetnosti nachádza zrejme len prechodne. Vzhľadom na jej vek je totiž pravdepodobné, že sa zamestná, alebo získa iný príjem. Zastavenie exekúcie spôsobilo ohrozenie vymožiteľnosti legitímnych a judikovaných nárokov oprávnenej. Súd otázku nemajetnosti posúdil zo skutkového stavu ako aj z právneho hľadiska nesprávne. Nesprávnym postupom súdu prišlo k odňatiu možnosti konať pred súdom vo vzťahu k oprávnenej Uviedla, že napadnuté uznesenie je nepresvedčivé a neobsahuje dostatočné odôvodnenie. Nevyplýva z neho objektívne vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi, pričom predmetné rozhodnutie porušuje právo oprávnenej na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti poukázala i na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010.
Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p. a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť.
Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom :
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Odvolací súd v danej veci zistil, že súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, ktorému bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, doručil 28.9.2010 exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie súdny exekútor vykonal riadne šetrenie za účelom zistenia majetku povinnej podliehajúceho exekúcii. Konkrétne vykonal zisťovanie viackrát v Sociálnej poisťovni (1.7.2005, 5.4.2006, 8.8.2006, 24.5.2007, 15.4.2008, 6.5.2008, 29.4.2009), vyzval povinnú na vyhlásenie o majetku (1.7.2005), vykonal zisťovanie na obecnom úrade (1.7.2005), na OR PZ v Senici (1.7.2005), vyzval povinnú na úhradu pohľadávky v splátkach (28.7.2005) a vyzval povinnú na súčinnosť (28.7.2005). Na základe uvedeného mal odvolací súd preukázané, že súdny exekútor vyvinul primerané úsilie na zistenie majetku povinnej podliehajúceho exekúcii, no žiaden takýto majetok povinnej sa zistiť nepodarilo. Nemožno preto súhlasiť s námietkou oprávnenej, že záver o nemajetnosti povinnej nebol súdom prvého stupňa riadne zistený a ani odôvodnený, pretože súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na skutočnosti a dôkazy, z ktorých vyplýva záver o nemajetnosti povinnej.
Pokiaľ ide o námietku ohľadom dispozičného práva oprávnenej v exekučnom konaní a skutočnosť, že povinná je v produktívnom veku, a preto existuje predpoklad, že by sa niekedy v budúcnosti mohla zamestnať a bolo by možné viesť exekúciu, túto odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú pre rozpor s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku totiž vyplýva, že pokiaľ sa relevantným spôsobom zistí, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Zároveň je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, či nemajetnosť povinného pretrváva v dlhšom časovom období. Argument, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, a preto nemožno zastaviť proti vôli oprávnenej exekúciu neobstojí, pretože potom by § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol nevykonateľný a tým pádom nadbytočný a exekúcia by mohla trvať až do smrti povinnej, čo celkom zjavne nebolo účelom citovaného zákonného ustanovenia.
V prípade, ak by sa v ďalšom období majetkové pomery povinnej zmenili a tá by svoje záväzky naďalej dobrovoľne neplnila, oprávnená má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je v rozpore so zákonom a ani negatívne nezasahuje do právneho postavenia oprávnenej.
Hoci je právny nárok oprávnenej vyplývajúci z exekučného titulu limitovaný dĺžkou premlčacej doby, táto skutočnosť nemôže byť prekážkou zastavenia exekúcie, v prípade splnenia zákonných predpokladov,
pretože premlčacie doby sú súčasťou právneho poriadku z dôvodu ochrany stability právnych vzťahov a právne nároky zo záväzkovo-právnych vzťahov netrvajú donekonečna, ale sú časovo limitované premlčacími dobami, ktoré nie je možné obchádzať prostredníctvom nedôvodného predlžovania exekučného konania.
Navyše, v predmetnej veci bolo exekučné konanie začaté 3.5.2005, teda pred viac ako 8 rokmi, preto aj s ohľadom na túto skutočnosť nie je účelné, hospodárne a ani spravodlivé ďalej pokračovať v predmetnej exekúcii.
Poskytovanie úverov je predmetom činnosti oprávnenej, ktorá ako obchodná spoločnosť nesie podnikateľské riziko vyplývajúce z jej činnosti, ktorého súčasťou je aj to, že niektoré pohľadávky voči dlžníkom nebudú môcť byť uspokojené ani exekúciou.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.