Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11CoP-14-2023.pdf
PDF · 99.82 KB
Case nature
Subarea
11CoP/14/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. S. XXX/XX, R., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov, matky: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. S. XXX/XX, R., právne zastúpená: JUDr. Kristína Jošthová, advokátka, so sídlom D.. M. R. S. X/XX, R. a otca: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. F. XXX/XX, A., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia - nahradenie súhlasu otca s podaním prihlášky na základnú školu, na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 54P/23/2023-157 zo dňa 03.03.2023, a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia - nahradenie súhlasu matky s podaním prihlášky na základnú školu, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“) udelil súhlas za otca maloletého dieťaťa s podaním prihlášky maloletej H. O., nar. XX.XX.XXXX na základnú školu a to: Spojená škola G. A., D. R. X, XXX XX R. (výrok I. napadnutého uznesenia) a súčasne žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II. napadnutého uznesenia).
2. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že matka uvedenú základnú školu vybrala najmä s poukazom na jej umiestnenie, nakoľko sa škola nachádza v blízkosti jej bydliska ako aj miesta výkonu práce, a nie je preto potrebné, aby s maloletou každé ráno cestovala. Škola sa nachádza v obvode, kde má dieťa trvalý pobyt, nakoľko táto bola rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/362/2019-118 zo dňa 11.12.2020 zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec s uvedenou školou nesúhlasil, nakoľko sa jedná o cirkevnú školu. Súd prvej inštancie sa priklonil k názoru matky, ktoré rozhodnutie založil na tom, že predmetná škola funguje ako každá iná základná škola, majú rovnaké predmety s rovnakým obsahom, a navyše majú náboženskú náuku vo väčšom rozsahu, čo však nie je na škodu dieťaťa. Súd prvej inštancie nemal osvedčený žiadny dôvod, pre ktorý by nemal byť udelený súhlas otca s podaním prihlášky. Z obsahu spisového materiálu mal súd prvej inštancie za osvedčené, že v danom prípade sa vyžaduje okamžitá úprava neodkladným opatrením vo vzťahu k zápisu maloletej na plnenie povinnej školskej dochádzky do základnej školy, nakoľko maloletá momentálne nie je prihlásená na základné vzdelávanie v žiadnej škole, pričom do 30.04.2023 je potrebné podať prihlášku na nástup na základnú školu. Napriek tomu dohoda medzi rodičmi nebola možná, nevedia komunikovať ohľadom tejto otázky, každý si prezentuje svoj pohľad na najvhodnejšiu základnú školu pre maloletú a svoje názory sa snažia presadiť. Vzhľadom na existujúcu nezhodu rodičov o podstatnej otázke vo výkone rodičovských
práv, súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie, ktorým udelil súhlas za otca s podaním prihlášky maloletej na základnú školu, a to: Spojená škola G. A., D. R. X, XXX XX R. aj s poukazom na to, že maloletá má trvalý pobyt v školskom obvode Spojenej školy G. A., D. R. X, R.. Výrok o náhrade trov konania okresný súd odôvodnil s poukazom na to, že navrhovateľka podala len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh vo veci samej podaný nebol. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je preto konečným rozhodnutím, kde má súd povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Súd prvej inštancie v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 55 CMP.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd zmenil nariadené neodkladné opatrenie tak, že udelí súhlas za matku na prihláške maloletej na základnú školu V. M. XX, R.. Napadnutému uzneseniu vytýkal vady podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda že súd prvej inštancie dospel na základe jemu známych skutočností k nesprávnym skutkovým zisteniam a toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pochybenie súdu prvej inštancie badal najmä v tej okolnosti, že vo svojom rozhodnutí nezvážil stanovisko otca, ktoré doručil okresnému súdu dňa 06.03.2023, a v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s matkou vybranou základnou školou. Podľa názoru otca vydané neodkladné opatrenie nesleduje záujem maloletej dcéry, ale záujem matky, ktorá sa snažila presadiť si z vlastnej pohodlnosti cirkevnú školu (z hľadiska umiestnenia), napriek skutočnosti, že ako rodina sú neveriaci a nikdy dcéru neviedli ku katolíckemu ani inému náboženstvu. Rovnako nemali z vlastného presvedčenia sobáš v kostole a nehlásia sa k žiadnemu náboženstvu. Zdôraznil, že nemá skreslený pohlaď na predmetné cirkevné zariadenie, ale v záujme maloletej dcéry sa sám telefonicky informoval o chode cirkevnej školy a nesúhlasí vzhľadom na spôsob vedenia detí k náboženstvu (kedy sa deti modlia pred vyučovaním, po ňom, navštevujú sväté omše). V nadväznosti na uvedené zastal názor, že tento spôsob vzdelávania vo vzťahu k náboženstvu nie je vhodný pre maloletú. Naviac zdôraznil, že matkou zvolená škola nie je podľa adresy trvalého bydliska maloletej spádovou oblasťou. Taktiež nepovažoval za správny postup súdu prvej inštancie, pri ktorom pri určení školského zariadenia pre maloletú tento neskúmal jej vôľu. Maloletú charakterizoval ako citlivú a vnímavú osobu, ktorá by si podľa jeho slov veľmi želala navštevovať základnú školu S. M. v R., kam ide skoro celý kolektív jej predškolskej triedy z materskej školy N.. Mal za to, že prvoradý má byť pri takom rozhodnutí záujem maloletej, aby bola šťastná, aby prosperovala v kolektíve, v ktorom by mala psychickú pohodu a cítila radosť z výberu a zmeny predškolského zariadenia na školské. Taktiež namietal predčasnosť vydania neodkladného opatrenia, nakoľko predmetný návrh zniesol odklad, pretože do konca lehoty na podanie prihlášky bol ešte viac ako mesiac (30.04.2023) a okresný súd mohol pokojne zvážiť aj názor maloletej dcérky a zohľadniť pri svojom rozhodnutí aj názor otca ako druhého rodiča, ktorá skutočnosť podľa jeho názoru zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nad rámec uvedeného sa otec vyjadril i k nezhodám s matkou v otázke výberu školského zariadenia pre maloletú. Uviedol, že s matkou sa snažil o tejto otázke komunikovať, avšak bezúspešne. Pokiaľ podľa neho matka argumentuje tým, že nemá ako maloletú každé ráno dopraviť do iného školského zariadenia, tak tento argument neobstojí s poukazom na to, že matka vlastní vodičský preukaz typu B a môže si zakúpiť automobil. Taktiež z miesta trvalého bydliska maloletej je výborná dopravná dostupnosť za pomoci využitia MHD, zo zastávky S. D. v trvaní iba cca 6 minút. Záverom uviedol, že z uvedených dôvodov a taktiež s ohľadom na najlepší záujem maloletej podal prihlášku na vzdelávanie v Základnej škole V. M. XX, R., na školský rok 2023/2024, tak ako si želala dcéra a navrhol, aby súd nahradil súhlas matky na prihláške maloletej H. na Základnú školu V. M. XX, R..
4. Podaním zo dňa 24.03.2023 sa k odvolaniu otca vyjadrila matka. Napadnuté uznesenie žiadala ako vecne správne potvrdiť. K tvrdeniu otca, že základná škola S. M. je v súlade s vôľou 6 ročného dieťaťa uviedla, že toto nie je pravdivé, pričom ak aj vyslovila maloletá záujem o túto školu, bolo to podľa názoru matky ovplyvnené otcom. K argumentu otca ohľadom toho, aby matka každé ráno maloletú vozila autom, ktoré si môže kúpiť, táto uviedla, že je síce držiteľkou vodičského oprávnenia, avšak nakoľko vozidlo nikdy nevyužívala, jej schopnosti viesť motorové vozidlo sú na úrovni začiatočníka. Nakoľko sa jej práca nachádza v blízkosti bydliska, vozidlo nepotrebuje. Kúpa nového vozidla by predstavovala pre matku značné finančné zaťaženie. Navyše vozidlo, ktoré nadobudli počas manželstva spolu s otcom maloletej, využíval počas manželstva ako aj po rozvode otec. Matka je toho názoru, že nie je vôbec vhodné, aby nechala maloletú vo veku 6 rokov ísť bez doprovodu verejnou dopravou, hoci je to len 6
minúť. V ďalšom uviedla, že maloletá síce aktuálne navštevuje škôlku v blízkosti základnej školy S. M., avšak odmietla tvrdenie otca týkajúce sa dĺžky cestovania z miesta jej trvalého pobytu do škôlky. Časová náročnosť predstavuje podľa nej cca 30 min. Výberom školy, ktorá sa nachádza 100 metrov od trvalého bydliska maloletej by takéto cestovanie odpadlo, rovnako by odpadli aj náklady na cestovanie, a zvýšil by sa čas, ktorý bude môcť maloletá stráviť iným spôsobom ako cestovaním do a zo školy, napríklad krúžkovou činnosťou alebo prípravou do školy. Matka zároveň zdôraznila, že rešpektuje rodičovské práva otca, avšak vzhľadom na skutočnosť, že dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná jej počas pracovných dní zabezpečiť všetky odôvodnené potreby, voľnočasové aktivity, pričom je potrebné z jej strany skĺbiť uvedené aj s pracovnou dobou, tak je v najlepšom záujme maloletej, aby navštevovala školu, ktorá je najbližšie k miestu bydliska, čím uľahčí fungovanie nielen matke, ktorá pracuje v blízkosti, ale aj sebe, nakoľko vo výnimočných prípadoch bude môcť maloletá ísť sama do školy ako aj zo školy, pričom nebude odkázaná na odvoz matky, ak by sa zdržala v práci. V danej súvislosti podotkla, že od otca v tejto sfére nemožno počítať s pomocou, nakoľko je pracovne vyťažený a momentálne trávi s maloletou čas len cez víkend. K otázke vierovyznania matka uviedla, že otec síce nebol vedený k náboženstvu, na druhej strane matka bola od malička vedená ku kresťanstvu, a v tomto duchu, teda v základných hodnotách náboženstva, je vedená aj maloletá. Matka je toho názoru, že práve takáto škola bude maloletej len na prospech k životu a jej príprave na budúce povolanie.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania otca preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá požiadavkám pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 220 CSP a odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia.
7. Len na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktoré nemá charakter konečného rozhodnutia, a ktorého účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Možno ho nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konania podľa CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre jeho nariadenie. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
8. Odvolací súd nepochybuje o práve rozhodovať o záležitostiach dieťaťa, ktoré patrí zásadne obom rodičom. Je však dôležité podotknúť, že pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť v podstatnej otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností týkajúcej sa osoby mal. dieťaťa (§ 35 Zákona o rodine) je namieste, aby na návrh jedného z rodičov (či oboch) rozhodol súd o tom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Čo možno považovať za podstatnú vec, zákon explicitne neuvádza, no v zmysle judikatúry sa ňou rozumie všetko, čo je z objektívneho hľadiska dôležité a podstatné nielen pre rodiča, ale najmä pre dieťa.
9. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
10. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu nemá pochybnosti o tom, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol na záujem maloletého dieťaťa.
11. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodu na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Už zo samotnej skutočnosti, že obaja rodičia podali odlišné (čo do výberu školského zariadenia) návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, bola osvedčená potreba dočasnej úpravy účastníkov konania, resp. v podstate výberu školského zariadenia, v ktorom maloletá H. nastúpi na základnú školskú dochádzku, súdom.
12. Na margo námietok otca považuje odvolací súd za dôležité doplniť, že i cirkevné školy sú súčasťou školského systému Slovenskej republiky a predstavujú plnohodnotnú formu vzdelávania pre žiakov. Pokiaľ otec nie je veriaci a nestotožňuje sa s kresťanskou náukou, uvedené nie je dôvodom pre odmietnutie zápisu takého žiaka základnou cirkevnou školou. Zároveň matka v rámci vyjadrenia k podanému odvolaniu uviedla, že sama je veriacou a vedie maloletú k týmto jej blízkym hodnotám. Maloletá sa podľa názoru odvolacieho súdu doposiaľ nenachádza vo veku, v ktorom by sa dokázala jednoznačne hodnotovo zaradiť či už medzi veriacich alebo neveriacich. V takomto nízkom veku je na mieste odkaz na ust. § 30 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého majú rodičia právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Obaja rodičia majú možnosť vplývať na maloletú, a táto po dosiahnutí určitého stupňa rozumového i hodnotového vývoja sa bude môcť slobodne rozhodnúť pre „vlastnú životnú filozofiu.“
13. Súd prvej inštancie v danom prípade uprednostnil hľadisko známeho prostredia (na cestu do školy a späť) a vzdialenosti školy od bydliska maloletej. Rovnako zohľadnil blízkosť školského zariadenia ku pracovisku matky, ktorej je maloletá zverená do osobnej starostlivosti, a táto vzhľadom na nízky vek maloletej bude môcť efektívnejšie organizovať čas s poukazom na potreby maloletej. Nevyhnutnosť dochádzania mestskou hromadnou dopravou by sa v rannej špičke pred ôsmou hodinou rannou mohlo predĺžiť z dopravcom predpokladaných 6 minút na podstatne dlhší čas, pričom je potrebné brať do úvahy i bezpečnostné hľadisko takéhoto pravidelného dochádzania s poukazom na nízky vek maloletej. K tvrdeniu otca ohľadom toho, že sám bude počas dní, keď sa bude maloletá nachádzať u neho zabezpečovať dopravu maloletej do školského zariadenia odvolací súd uvádza, že sa jedná len o tvrdenie otca, ktoré tento neosvedčil. Odvolací súd nemá k dispozícií informácie ohľadom pracovnej zaťaženosti otca, ktorú matka vytýka, a preto ak by uvedené tvrdenie nebolo premietnuté do reálneho stavu, mohlo by dôjsť jednak k nedôvodnému finančnému zaťaženiu na strane matky (lístky na hromadnú dopravu pre matku a maloletú na cestu do školy a späť, prípadne na zabezpečenie motorového vozidla a pohonných hmôt, pre ktoré v súčasnosti nemá využitie práve s poukazom na blízkosť jej pracoviska a vybraného školského zariadenia maloletej od bydliska) a taktiež i k časovému zaťaženiu ako matky, tak i maloletej.
14. Pokiaľ otec v rámci podaného odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, tak odvolací súd na tomto mieste podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená. Otec vyvodil záver o nesprávnom právnom posúdení veci z tej skutočnosti, že maloletá nebola vypočutá pred súdom prvej inštancie. K danému argumentu možno uviesť, že už z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ ide o zohľadnenie vôle maloletého dieťaťa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd má prioritne prihliadať na vôľu dieťaťa, avšak musí zistiť, či maloleté dieťa je schopné samostatne prejaviť svoju vôľu z hľadiska mentálnej vyspelosti, a zároveň, či táto vôľa dieťaťa nie je ovplyvnená manipuláciou rodičov s dieťaťom a až následne môže vyhodnotiť či dieťaťom prejavená vôľa je skutočne v jeho najlepšom záujme. Preto pre posúdenie schopnosti dieťaťa prejaviť svoju vôľu je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, ktoré dokazovanie presahuje rámec možností prichádzajúcich do úvahy v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Záverom je potrebné zdôrazniť, že napadnutým uznesením bolo rozhodnuté len o neodkladnom opatrení - o nahradení súhlasu s podaním prihlášky na základnú školu - ktoré rozhodnutie má v zásade dočasný a predbežný charakter. Predmetom neodkladného opatrenia bolo v podstate určenie školského zariadenia, v ktorom má maloletá H. nastúpiť na školskú dochádzku. To neznamená, že ju tam musí aj (v rozsahu výučby na základnej škole) celú absolvovať. Zároveň krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že určenie školského zariadenia pre maloleté dieťa je „štandardným sporom“ medzi rodičmi
pri výkone ich rodičovských práv a povinností, t.j. keď sa nevedia dohodnúť o podstatnej otázke týkajúcej sa maloletého dieťaťa (§ 35 Zákona o rodine), a teda by malo byť predmetom konania vo veci samej, v ktorom by rozhodnutiu súdu predchádzalo riadne dokazovanie. Takéto konanie/dokazovanie v súdenom prípade ohľadom sporu rodičov o to, ktoré školské zariadenie bude maloletá v rámci výkonu povinnej školskej dochádzky absolvovať, prebehnúť nemohlo, a to z už konštatovaného dôvodu - charakteru inštitútu neodkladného opatrenia.
16. Vychádzajúc z uvedených skutočností vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami otca krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priklonil sa k názoru matky, že udelenie súhlasu s podaním prihlášky do školského zariadenia: Spojená škola G. A. D. R. X, XXX XX R., je v prospech maloletej.
17. Druhým výrokom odvolací súd rozhodol o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nahradenie súhlasu matky na prihláške do ním preferovaného školského zariadenia, a to základnej školy S. M.. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie tohto uznesenia, kde pri kolízii dvoch navrhovaných školských zariadení, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v najlepšom záujme maloletej je aktuálne výber školského zariadenia, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti jej bydliska zdôrazňujúc vek maloletej. Návšteva otcom navrhovaného školského zariadenia by bola podmienená každodenným dochádzaním maloletej (hoc i len cez mesto). Zároveň je na mieste i konštatovanie, že rodičia spravidla pre deti vyberajú školské zariadenia, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ich bydliska. Je teda vysoko pravdepodobné, že základňa spolužiakov maloletej bude pochádzať z jej blízkeho okolia, čo bude mať v budúcnosti nepochybne dobrý vplyv na sociálne väzby maloletej i výkon mimoškolských aktivít so spolužiakmi.
18. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)