Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/145/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o starostlivosti o maloletú A. B., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko C., D. E. F. XXXX/X, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C., D. E. F. XXXX/X, občianky Slovenskej republiky a otca G. H., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt v REGISTRI OBYVATEĽOV SR neuvedený, posledné bydlisko Česká republika, I., okr. J. K. K., D. H. F. XXX, t. č. na neznámom mieste, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na Okresnom súde Žilina dňa 3. 4. 2023, takto

rozhodol:

I. Otec G. H., nar. XX. X. XXXX, je povinný platiť zvýšené výživné pre maloletú A. B., nar. X. X. XXXX, zo sumy 3 000 Sk (99,58 EUR) mesačne na sumu 160 EUR mesačne, od 1. 8. 2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

II. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú A. B., za obdobie od 1. 8. 2022 do 31. 3. 2023 vo výške 483, 36 EUR, je otec G. H. p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 60 EUR, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 26. 8. 2008, sp. zn. , v časti určeného výživného pre maloletú A. B..

IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 12. 8. 2022, ktorý bol doručený Okresného súdu Žilina dňa 12. 8. 2022, sa matka maloletého dieťa domáhala, aby súd zvýšil výživné pre maloleté dieťa zo sumy 3000 Sk (99,58 EUR) na sumu 160 EUR mesačne.

2. Návrh matka odôvodnila tým, že výživné pre maloleté dieťa bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 26. 8. 2008, sp. zn. , na sumu 3 000 Sk mesačne. V tom čase malo maloleté dieťa 2 roky.

Už v roku 2018 podala na Okresný súd Žilina návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. Návrh však zobrala späť, pretože začala dosahovať príjem ako poštová doručovateľka 800 EUR netto. Jej finančná situácia sa zhoršila v marci 2022, kedy sa jej znížil príjem na sumu 650 EUR mesačne netto.

Maloleté dieťa v súčasnosti navštevuje 9. ročník základnej školy. Popísala zvýšenie niektorých výdavkov pre maloleté dieťa, ako aj svojich výdavkov, vrátane výdavkov na bývanie. Návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu, aby maloleté dieťa nevystavila nebezpečenstvu hmotnej núdze.

3. Otec sa k návrhu matky v určenej lehote nevyjadril. Výsledky lustrácií vykonané k osobe otca na v Slovenskej republike boli negatívne.

4. Otec sa na pojednávanie nedostavil. Lustráciou v REGISTRI OBYVATEĽOV SR mal súd preukázané, že na území Slovenskej republiky nemá uvedený trvalý pobyt (č. l. 30). Jeho posledné miesto pobytu bolo zistené policajným orgánom - Česká republika, I., okr. J. K. K., D. H. F. XXX, kde sa nezdržiava. V súčasnosti je na neznámom mieste. Je v pátraní polície ako nezvestný, čo vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline, zo dňa 18. 10. 2022 (č. l. 29).

Otcovi bol doručovaný návrh matky aj na adresu I., okr. J. K. K., D. H. F. XXX, správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy. (č. l. 18).

Predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručované - doručené v súlade s ustanovením FIKCIOU (č. l. 54).

Podľa ustanovenia , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

Podľa , ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Po uplynutí 15. dní od zverejnenia oznámenia nastupuje fikcia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Súd považoval písomnosti podľa ustanovenia za riadne a včas doručené (právna fikcia) – po uplynutí 15 dní od ich zverejnenia oznámenia.

Otec neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

5. Podľa , po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

Súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca (hoci jeho účasť považoval za dôležitú), a to z toho dôvodu, že vo veci treba rozhodnúť bezodkladne, v záujme maloletého dieťaťa.

Otec vie o tom, že má maloleté dieťa, na výživu ktorého má prispievať, čo nerobí ani sčasti. Keby sa o dieťa zaujímal, dozvedel by sa aj o prebiehajúcom súdnom konaní a mal by možnosť sa ho zúčastniť.

"Najvyšší súd SR už opakovane zdôraznil zásadu, , podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt", t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

6. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je prvoradé hľadisko pri rozhodovaní v predmetnej súdnej agende. Len pre skutočnosť, že sa otec nedostavil opakovane na pojednávanie, o maloleté dieťa v zásade nejaví patričný záujem, nezaujíma sa pravidelne o jeho osud, nemôže súd - pri aplikácii testu proporcionality, zavinenú neúčasť otca na pojednávaní (kedy súd využil všetky možnosti, aby sa pojednávania zúčastnil) nadradiť jeho nevyžité právo nad práva a záujmy maloletého dieťaťa. Súd urobil všetko preto, aby sa otec najmä mohol k veci vyjadriť, uviesť návrhy na vykonanie dôkazov, pripomienky, vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom alebo sa dať zastúpiť právnym zástupcom. Túto možnosť nevyužil.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nasledovnú ustálenú (vnútroštátnu aj nadnárodnú judikatúru):

„Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu ().“

Mimoriadny význam v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má plynutie času, čo kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti Nemecku z 9. 4. 2009, bod 48) .

Obdobne judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posúdiť ho v danej situácii, ak rozhodujú vo veciach s dopadom na dieťa (napr. rozsudok vo veci Wagner a J. M. W. L. proti Luxembursku zo dňa 28. 6. 2007 č. 76240/01, § 135; či Mennesson proti Francúzsku zo dňa 26. 6. 2014 č. 65192/11, § 93; Anayo proti Nemecku zo dňa 21. 12. 2010 č. 20578/07, § 71; Gözüm proti Turecku zo dňa 20. 1. 2015 č. 4789/10, § 50–51; či Penchevi proti Bulharsku zo dňa 10. 2. 2015 č. 77818/12, § 71). Z tejto judikatúry ESLP jednoznačne a jasne a vyplýva, že v prípade súdneho rozhodovania o deťoch, nemožno uprednostňovať abstraktné princípy pred najlepším záujmom dieťaťa v konkrétnom prípade.

Samozrejme, treba veľmi citlivo odlišovať od prípadov, ktoré rieši uvedená judikatúra, zjavnú arbitrárnosť, v neprospech ktoréhokoľvek účastníka konania, osobitne maloletého dieťaťa, čo ale podľa názoru súdu nie je tento prípad.

7. So zreteľom na uvedené skutočnosti súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca a pomery otca zistí, ak to bude možné, z výpovede matky (s takýmto postupom súhlasila aj matka maloletého dieťaťa a kolízna opatrovníčka).

8. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní navrhla zvýšiť výživné pre maloleté dieťa zo sumy 3 000 Sk (99,58 EUR) mesačne, na sumu 160 EUR mesačne, od 1. 8. 2022.

Naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 26.8.2018, sp. zn. a to na sumu 3000 SK, ktoré bol otec povinný platiť do 15. dňa vopred k jej rukám. Takéto výživné má platiť až doteraz. S dcérou sa nestretáva. Nič jej nekupuje. O maloletú dcéru sa dlhodobo nezaujíma.

K svojim osobným pomerom a zmene pomerov od augusta 2008 uviedla, že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Má nejaké zdravotné problémy, lekári to ešte neustálili. Invaliditu ani zníženú pracovnú schopnosť nemá. Bývajú s maloletým dieťaťom v dvojizbovom byte. Býva tam ešte jej otec a jej brat. Byt patrí otcovi. Platí náklady za celý byt asi 220 EUR mesačne. Otec platí za brata hypotéku, takže brat ani otec náklady na bývanie neplatia. Brat je živnostník. Má pozastavenú živnosť, nemá príjem.

Jej osobné výdavky, okrem výdavkov na bývanie a pre dcéru, sú mesačne asi 400 EUR.

V roku 2008 žila v spoločnej domácnosti s otcom a bratom. Prispievala na bývanie 1 500 Sk. Poberala rodičovský príspevok 4 500 Sk a prídavok na dieťa 540 Sk.

V súčasnosti je zamestnaná ako poštová doručovateľka od marca 2018. Jej čistý mesačný príjem v rok 2023 je cca 650 EUR, v roku 2022 650 EUR a v roku 2021 820 EUR. K zníženiu platu došlo z dôvodu, že im zamestnávateľ zobral cestovné náhrady. Iný príjem nemá. Je nemajetná, aj dcéra je nemajetná. Poberá prídavok na maloleté dieťa, tento rok 60 EUR, minulý rok 30 EUR.

Jej otec je na dôchodku. Poberá starobný dôchodok vo výške 706 EUR. Mesačne jej dáva asi 50 EUR.

K zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa matka uviedla, že v roku 2008 malo maloleté dieťa jeden rok. Jeho zdravotný stav bol dobrý. Malo bežné výdavky. Presné výdavky si nepamätá.

V septembri 2022 nastúpila dcéra do 9. triedy základnej školy. Cestovné do školy nemá. Stravuje sa v škole, čo mesačne stojí 41 EUR, strava doma asi 150 EUR, oblečenie 50 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 – 40 EUR, mobilný telefón s internetom 20 EUR výdavky v škole cca 20 EUR, voľno – časové aktivity 20 – 30 EUR, lieky na bežné ochorenie 10 – 15 EUR, všetko mesačne. Nosí okuliare. Kupuje ich každé dva roky, takže keď to rozpočíta na mesiac je to 5 – 10 EUR. Iné výdavky na dcéru nemá.

Celkové mesačné výdavky na dcéru v roku 2022 a 2023 sú cca 300 – 350 EUR.

Dcéra nemá také záujmy, ktoré by platila.

O otcovi maloletého dieťaťa nevie nič, ani kde sa nachádza. Naposledy s ním bola, keď malo dieťa necelý rok. Vtedy bol v Prahe. Narodil sa v Rimavskej Sobote. Má slovenské občianstvo. Oženil sa v Čechách. V súčasnosti už inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nevedela sa vyjadriť k jeho zdravotnému stavu, ani k tomu, či má majetok, ani k jeho príjmovým pomerom. Minulý rok písal, že začne pravidelne platiť výživné, ale nič sa nestalo. Podala na otca trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti v roku 2021. Otec dieťaťa bol aj odsúdený. Rozsudok jej nebol doručený, len po telefóne, volali jej z polície. Potom znova trestné oznámenie nepodala, lebo poberám náhradné výživné - asi 100 EUR do roku 2020 alebo 2021, potom jej bolo odňaté, lebo jej presiahol príjem z pracovného pomeru. V roku 2021 až doteraz je vyplácané náhradné výživné zhruba 100 EUR mesačne.

9. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní navrhla zvýšiť výživné pre maloleté dieťa tak, ako to navrhla matka.

10. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa dôsledne oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. , ako aj s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 26. 8. 2008, sp. zn. . Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného (v auguste 2008) a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovala matka v návrhu. Z uvedeného rozhodnutia vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti:

- súd rozsudkom zo dňa 26. 8. 2008, sp. zn. zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, určil výživné otca 3 000 Sk mesačne a neupravil styk otca s maloletým dieťaťom, súd rozhodol aj o nedoplatku na výživnom,

- maloleté dieťa malo v tom čase viac ako rok, matka sa oň osobne starala, zdravotný stav malo maloleté dieťa dobrý, s bežnými výdavkami (v rozsudku nešpecifikovanými),

- matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 4 500 Sk mesačne a prídavok na dieťa 540 EUR mesačne, na bývanie prispievala sumou 1500 Sk mesačne,

- otec mal vyživovaciu povinnosť voči A. H., nar. X. X. XXXX a mal určené výživné, a to rozsudkom Okresného súdu v Pardubiciach zo dňa 24. 10. 2007, sp. zn. v sume 3 000 Kč mesačne, jeho príjem z pracovného pomeru bol od 20 000 Kč do 21 000 Kč mesačne netto.

Z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, boli vykonané nasledovné listinné dôkazy: Z lustrácie vykonanej v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI mal súd preukázané, že matka je zamestnaná od roku 2018 v pracovnom pomere v Slovenskej pošte, a.s., otec maloletého dieťaťa nemá v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI žiadny záznam. Zo správy od zamestnávateľa matky mal súd preukázané, že je čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od septembra 2021 do augusta 2022 bol 776,75 EUR mesačne, od septembra 2022 do decembra 2022 v sume 707,18 EUR mesačne, od januára 2023 až februára 2023 v sume 876,41 EUR netto. Zo správy ÚPSVaR Rimavská Sobota mal súd preukázané, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá sociálne dávky ani pomoc v hmotnej núdzi. Zo správ SOCIÁLNEJ POISŤOVNE, pobočka Rimavská sobota vyplýva, že otec v rozhodnej dobe nie je evidovaný v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI, nepoberal žiadne dávky. Zo správy OR PZ v Žiline vyplýva, že voči otcovi sa vedie trestné konanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zák. Je nezvestný, bolo vyhlásené po ňom pátranie a na adrese Česká republika, Tanvald, okr. J. K. K., D. H. F. XXX, sa nikdy nenachádzal. Jeho aktuálny pobyt je neznámy. 11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa (ďalej len ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa – (ďalej len ), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa , vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa je súd povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Podľa , súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním. Podľa ustanovenia , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práva povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 12. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

13. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v auguste 2008, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a maloletého dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného pre maloleté deti opätovne prejednať.

14. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť podstatná. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

15. Ako vyplýva z ust. a nasl. , konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové, nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia Zákona o rodine, v spojení s ustanovením 121 , predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

16. Pri posudzovaní zmeny pomerov (v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného) súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov od roku 2008 (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania), najmä nárast odôvodnených výdavkov na strane maloletého dieťaťa a zmena pomerov na strane otca a matky.

17. Na strane matky došlo k nárastu príjmu – v roku 2008 bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 4 500 Sk, poberala prídavok na dieťa 540 Sk. Prispievala na bývanie sumou 1 500 Sk. Od roku 2018 je zamestnaná v pracovnom pomere, s príjmom od augusta 2021 od cca 770 EUR do 876 EUR mesačne netto. Príjem matky sa teda podstatne zvýšil. Jej osobné výdavky sú asi 400

EUR a prispieva na bývanie cca 220 EUR mesačne. Výdavky za ňu a dcéru sa zvýšili. Je nemajetná, inú vyživovaciu povinnosť nemá. K iným podstatným zmenám u matky nedošlo.

Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzal z ustáleného príjmu matky v rozmedzí od cca 770 EUR do 876 EUR mesačne netto.

Výška príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti – v konkrétnom prípade matky) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 30. 4. 2019, sp. zn. ).

Matka maloletého dieťaťa poberá prídavok na maloleté dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Pri rozhodovaní o návrhu matky súd na tieto skutočnosti súd prihliadol. V roku 2022 bol prídavok na dieťa cca 30 EUR mesačne, od 1. 1. 2023 60 EUR mesačne.

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Rovnaký náhľad mal súd aj na uplatňovanie daňového bonusu matkou..

„Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliada aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z dávok štátnej sociálnej podpory, nevynímajúc dávky platené zo zahraničia. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2018 sp. zn. ).“

18. K zmenám pomerov na strane otca sa súdu nepodarilo zistiť relevantné skutočnosti. Je ale isté, že mu zanikla vyživovacia povinnosť voči A. H., nar. X. X. XXXX. Jeho aktuálny pobyt je neznámy. Neplatí výživné pre maloleté dieťa ani sčasti, s dieťaťom sa nestretáva, neposkytuje mu ani vecné plnenia. Jeho príjem sa nepodarilo zistiť. Súd preto vychádzal z potencionálneho príjmu - ako minimálneho – výšky minimálnej mzdy v Slovenskej republiky v roku 2022 v sume 646 EUR a v roku 2023 v sume 700 EUR mesačne. Z týchto súm súd vychádzal pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného.

Podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. 3. 2021 platí, že „princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný) príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného“. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, teda nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Princíp potencionality má totiž prednosť pred princípom fakticity. Princíp potencionality príjmov vyplývajúci z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného (maloletého dieťaťa) tým, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah.

Výklad ustanovenia § 75 ods. 1, druhá veta Zákona o rodine, musí byť podľa názoru súdu extenzívny, v najlepšom záujme maloletého dieťaťa (nie povinného). Tento princíp preto treba aplikovať aj v prípadoch, keď sa príjem povinného rodiča nedá zistiť, z dôvodu zavinenia rodiča, ako je aj tomu aj v predmetnej veci.

Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970). Otec dieťaťa je ešte v produktívnom veku a nebolo preukázané, že by mal zníženú pracovnú schopnosť alebo invaliditu. Taktiež nebolo preukázané, že by otec mal aj inú vyživovaciu povinnosť.

Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov je, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. 19. K podstatným zmenám došlo u maloletého dieťaťa. V auguste 2008 malo dieťa viac ako 1 rok, v septembri 2022 nastúpilo do 9. triedy základnej školy. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 14 rokov, dieťa podstatne fyzicky aj psychicky vyspelo. Výrazne sa zvýšili životné náklady, najmä od roku 2022. Otec výživné neplatí ani sčasti, s dieťaťom sa nestretáva a neposkytuje mu ani vecné plnenia.

Výdavky pre maloleté dieťa súd ustálil nasledovne (aj keď ich nemohol porovnávať s výdavkami v roku 2008, ktoré boli špecifikované ako „bežné“: strava v škole 41 EUR, strava doma 150 EUR, oblečenie 40 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 EUR, mobilný telefón s internetom 20 EUR výdavky v škole cca 15 EUR, voľno – časové aktivity 20 EUR, lieky na bežné ochorenie 10 EUR, výdavky na okuliare 8 EUR – celkovo mesačne 330 EUR.

Súd ustálil uvedené odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa od augusta 2008 o minimálne 150 - 200 EUR mesačne, na základe výpovede matky a z listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky maloletého dieťaťa (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať), po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov maloletých detí v tomto veku, takéhoto zdravotného stavu a záujmov, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností. Zohľadnil skutočnosť, že niektoré výdavky zanikli (napríklad plienky, detská výživa), iné pribudli (výdavky v škole, okuliare, platby za okuliare, a niektoré sa zvýšili (najmä strava, oblečenie).

20. Matka zabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť (aj keď už vzhľadom k veku v menšom rozsahu), bývanie a iné potreby – čo je forma vyživovacej povinnosti. Túto skutočnosť zobral súd pri rozhodovaní o návrhu matky do úvahy.

21. Výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú strava, ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby – zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote.

Po pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za rozhodné obdobie), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča.

Vo všeobecnosti, zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí.

Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v v spoločenskom živote, rozvoj záujmov.

Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa plní predovšetkým finančným plnením (výživným), vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou.

Rodičia sú povinní uspokojiť predovšetkým odôvodnené potreby maloletých detí a až následne uspokojovať svoje potreby. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Povinnosťou každého rodiča je povinnosť korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona (uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn. ).

Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (a ich nárast) sú rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej

vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v v spoločenskom živote, rozvoj záujmov.

22. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby dieťaťa/detí v potrebnom rozsahu, a až následne vlastné potreby v primeranom rozsahu.

23. Na základe vykonaného dokazovania, v dôsledku podstatnej zmeny pomerov najmä u maloletého dieťaťa, nepodieľaním sa otca na potrebách dieťaťa osobnou starostlivosťou ani vecnými plneniami, dospel súd k záveru, že je opodstatnené a dôvodné zvýšenie výživného na sumu 160 EUR mesačne od 1. 8. 2022 (matka podala návrh na zvýšenie výživného v auguste 2022).

24. Keďže súd zvýšil výživné otca u maloletého dieťaťa od 1. 8. 2022 o 60, 42 EUR (160 EUR zvýšené výživné mínus 99, 58 EUR doterajšie výživné, vznikol mu dlh na výživnom za obdobie od 1. 8. 2022 do 31. 3. 2023 v sume 483,36 EUR (zvýšenie výživného o 60,42 EUR krát 8 mesiacov)

Súd nezarátal do dlžného výživného žiadnu sumu, pretože vecné ani iné plnenia otec dieťaťu neposkytoval.

25. Súd povolil otcovi splácať celkové dlžné výživné v sume 483,36 EUR v mesačných splátkach 60 EUR, spolu s bežným výživným. Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť (platiť bežné zvýšené výživné aj splátku dlžného výživného), stratí výhodu splátok dlžného výživného. Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si musel byť vedomý toho, že výživné bude zvýšené, a preto sa na takúto situáciu mal v predstihu pripraviť.

Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť, stratí výhodu splátok dlžného výživného a dlžné výživné bude musieť zaplatiť jednorazovo.

26. Otcova vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine. Súd len určuje jej výšku. Otec (ako zodpovedný rodič) si musí zabezpečiť svoje príjmy pravidelným príjmom zo stabilnej práce a svoje výdavky prispôsobiť (korigovať ich) tak, aby uspokojil predovšetkým odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

27. Keďže sa zásadne zmenili pomery tak, ako ich súd konštatoval v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, súd potom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 26. 8. 2008, sp. zn. , len v časti určeného výživného pre maloletú A. B.. Ostatné časti tohto rozsudku (zverenie, nedoplatok na dlžnom výživnom) sú právoplatné a nezmenené.

28. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak – generálne ustanovenie .

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní.

V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Účastníci konania ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania.

29. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný ( ).

Predbežne vykonateľný je výrok nielen o zvýšení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného pre maloleté deti, a to bez obmedzenia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa tohto rozhodnutia, aj keď by proti nemu prípadne podal odvolanie (alebo ktorýkoľvek iný účastník konania).

30. Podľa lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia ( ):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie (povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .