Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1556-2000.pdf
PDF · 73.69 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1556/2000
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej HONOR +, spol. s r. o., so sídlom Gladiolová 3, Nitra, IČO: 34 126 899, proti povinnej LIPTOSTAV a. s., naposledy so sídlom kpt. Nálepku 10, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 561 781 pre vymoženie pohľadávky vo výške 311,89 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Beatrix Vargovou, so sídlom Exekútorského úradu Štefánikova 49, Nitra, pod spisovou značkou Ex 325/2000, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej trovy exekúcie vo výške 83,27 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Beatrix Vargovou sa dňa 11. 10. 2000 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 325/2000 na vymoženie pohľadávky 9 396,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 04. 08. 2000, sp. zn. 1Rob/347/2000. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5500 007069* zo dňa 08. 11. 2000, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 9 396,- Sk spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 502,- Sk od 01. 03. 2000 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 1 500,- Sk a trovy exekúcie.
V priebehu konania požiadala súdna exekútorka o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko bola vymazaná z obchodného registra.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 5Exre/31/2011 - 390, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 03. 2011, súd rozhodol o povolení výmazu z obchodného registra, nakoľko po splnení rozvrhového uznesenia nezostal povinnej žiadny majetok. Na základe uvedeného bola obchodná spoločnosť LIPTOSTAV a. s. vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 29. 03. 2011. Zánikom spoločnosti zanikla aj spôsobilosť povinnej byť účastníkom konania, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť. Výmazu povinnej predchádzalo zistenie konkurzného súdu, že povinná nemá žiadny majetok. Exekučný poriadok v znení platnom do 31. 01. 2002 výslovne neuvádzal ako jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Táto skutočnosť však nebráni súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie aj v prípade, ak je povinný nemajetný. Exekúcia postihuje výlučne majetok povinného a pri jeho absencii je namieste exekúciu zastaviť, nakoľko ďalšie
pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a viedlo by iba k navyšovaniu trov exekúcie. Vo svetle vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že k strate spôsobilosti povinnej byť účastníkom konania došlo z dôvodu jej nemajetnosti. S poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 01. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011, súd preto vyhovel podnetu súdnej exekútorky a exekúciu zastavil. Súd zároveň poukazuje na to, že z výpisu z obchodného registra nevyplýva existencia právneho nástupníctva, na základe ktorej by sa mohlo pokračovať v exekúcii s právnym nástupcom povinnej.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 87,25 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie. Exekúciu súd zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinnej byť účastníkom konania, pričom výmazu z obchodného registra predchádzalo zistenie súdu, že povinná nemá žiadny majetok. Nakoľko neexistuje právny nástupca povinnej, proti ktorému by bolo možné pokračovať v exekúcii, resp. ktorého by bolo možné zaviazať povinnosťou uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 11. 10. 2000, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnej exekútorke odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 31. 04. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala, jej súd podľa § 15 ods. 1 vyhlášky priznal odmenu vo výške po 3,32 eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a zisťovanie účtu povinnej (žiadosť o súčinnosť Poľnobanke, a. s, Slovenskej sporiteľni, a. s, VÚB, a. s., Tatra banke, a .s. a Devín banke, a. s.), spolu 19,92 eur.
Súd nepriznal súdnej exekútorke paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že upovedomenie bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnou exekútorkou. Ak exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška, je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora.
Okrem odmeny má exekútorka podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu preukázaných hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 7,97 eur a poplatky a kolky vo výške 41,50 eura, spolu 49,47 eur.
Súdna exekútorka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu spolu s náhradami v celkovej výške 69,39 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 13,88 eur.
Celkom súd priznal súdnej exekútorke náhradu vzniknutých trov vo výške 83,27 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.