Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_40OdS-6-2022.pdf
PDF · 149.24 KB
Case nature
Area
Subarea
40OdS/6/2022
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX E., občan A. republiky, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom kancelárie Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, správcom ktorého je JUDr. Vladimír Fraňo so sídlom kancelárie Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, značka správcu S445, o návrhu na určenie splátkového kalendára takto
rozhodol:
I. Určuje splátkový kalendár tak, že ukladá dlžníkovi v lehotách podľa §168f zaplatiť každému nezabezpečenému veriteľovi na uspokojenie jeho pohľadávky podľa § 166a kvótu 100% z tejto pohľadávky.
II. Oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.8.2022, sa navrhovateľ - dlžník domáhal, aby súd poskytol navrhovateľovi - dlžníkovi ochranu pred veriteľmi, ustanovil správcu a po preskúmaní pomerov dlžníka určil splátkový kalendár a dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené plnením splátkového kalendára, s výnimkou pohľadávok vylúčených u uspokojenia a nedotknutých pohľadávok, a to v rozsahu, a akom sa neuspokojili podľa splátkového kalendára. Spolu s návrhom na určenie splátkového kalendára navrhovateľ - dlžník okrem iného predložil Rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, listinu preukazujúcu, že sa vedie dlžníkovi vedie exekučné konanie, zoznam majetku dlžníka, zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, plnomocenstvo na zastupovanie v konaní vo veci podania návrhu na oddlženie, prehľad doterajších príjmov a výdavkov za uplynulých X rokov a v nasledujúcich X rokoch, údaje o bankovom účte, daňové priznanie za rok XXXX, ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok XXXX- XXXX, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok XXXX, vyhlásenie o platobnej neschopnosti, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, zoznam záväzkov, rozsudok o zrušení K., uznesenie o zastavení konania vo veci vyporiadania K. a životopis.
2. Uznesením č. k. 40OdS/6/2022-67 zo dňa 13.09.2022 s účinkami zverejnenia dňom 22.09.2022 súd poskytol dlžníkovi ochranu pred veriteľmi, ustanovil správcu JUDr. Vladimíra Fraňa so sídlom kancelárie Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, značka správcu S445, uložil dlžníkovi zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania a poučil ho o následkoch nezloženia tohto preddavku.
3. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ZKR), o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
4. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
5. Podľa § 166e ods. 3 ZKR, pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje.
6. Podľa § 166e ods. 4 ZKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
7. Podľa § 168a ods. 1 ZKR, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky, f) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár.
8. Podľa § 168a ods. 2 ZKR, ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára, návrh odmietne alebo konanie zastaví.
9. Podľa § 168c ods. 1 ZKR, správca do 45 dní od zloženia preddavku na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania preskúma pomery dlžníka a podľa toho zostaví návrh splátkového kalendára.
10. Podľa § 168c ods. 2 ZKR, pri zostavení návrhu splátkového kalendára sa prihliadne najmä na a) pomer záväzkov k hodnote majetku, b) dôvody, ktoré boli príčinou platobnej neschopnosti dlžníka, c) plnenie nedotknutých pohľadávok, d) úsilie, ktoré dlžník vynaložil v minulosti na uspokojenie veriteľov, e) príjmové možnosti dlžníka, f) zdravotné, rodinné a sociálne pomery, vek a vzdelanie dlžníka.
11. Podľa § 168c ods. 3 ZKR horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.
12. Podľa § 168c ods. 4 ZKR, uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára sa vyjadrí kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov. Uspokojenie nesmie byť nižšie ako XX% z nezabezpečenej pohľadávky. To platí aj pre uspokojenie veriteľa, ktorého pohľadávka je zabezpečená iba majetkom tretej osoby.
13. Podľa § 168c ods. 5 ZKR návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o XX% vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v konkurze podľa tejto časti zákona. Ak žiaden z nezabezpečených veriteľov nepodal na súde námietku, má sa za to, že návrh splátkového kalendára takéto uspokojenie poskytuje.
14. Podľa § 168c ods. 6 ZKR, návrh splátkového kalendára musí byť zostavený tak, aby bol splniteľný vzhľadom na možnosti dlžníka, najmä s prihliadnutím na jeho budúce príjmy, nevyhnutné výdavky
potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.
15. Podľa § 168c ods. 7 ZKR, ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca to oznámi v Obchodnom vestníku. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konanie končí. Ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca odporučí dlžníkovi, aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu.
16. Podľa § 168d ods. 1 ZKR, správca bez zbytočného odkladu oznámi v Obchodnom vestníku, že zostavil návrh splátkového kalendára spolu s percentom, v ktorom sa navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Každý, kto tvrdí, že je veriteľ, má právo nahliadať do návrhu splátkového kalendára.
17. Podľa § 168d ods. 2 ZKR, každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu do XX dní od zverejnenia oznamu v Obchodnom vestníku námietku. Len čo táto lehota uplynie, správca predloží návrh splátkového kalendára spolu s námietkami veriteľov súdu. K námietkam veriteľov sa správca vyjadrí. Ak je to vhodné, správca zabezpečí aj vyjadrenie dlžníka. Ak k tomu smerujú námietky veriteľov, správca môže upraviť návrh splátkového kalendára v prospech veriteľov.
18. Podľa § 168e ods. 1 ZKR, súd určí splátkový kalendár, ak nie sú dôvody na zastavenie konania. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie návrhu splátkového kalendára, pričom prihliadne aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Na oneskorene podané námietky súd neprihliada.
19. Podľa § 168e ods. 2 ZKR, ak sú podané námietky, súd spravidla vypočuje správcu. Môže nariadiť aj pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ak nenariadi pojednávanie, súd rozhodne do XX dní od predloženia úplného návrhu splátkového kalendára. Ak návrh nie je úplný, bezodkladne vyzve správcu, aby návrh doplnil alebo opravil, prípadne môže vrátiť návrh správcovi na prepracovanie.
20. Podľa § 168e ods. 3 ZKR ak bolo nariadené pojednávanie, ten, kto podal námietku, má právo sa k návrhu splátkového kalendára na pojednávaní vyjadriť, ak sa pojednávania zúčastní. Neúčasť toho, kto podal námietku na pojednávaní, nie je dôvodom na odročenie pojednávania.
21. Podľa § 168e ods. 4 ZKR, ak súd zistí, že pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár, konanie zastaví. Súčasne v uznesení poučí dlžníka o možnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
22. Podľa § 168f ods. 1 ZKR, ak celkové plnenie pre nezabezpečeného veriteľa podľa splátkového kalendára
a) presiahne sumu X XXX eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi mesačne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca,
b) nepresiahne sumu X XXX eur, ale presiahne sumu X XXX eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi polročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho polroka,
c) nepresiahne sumu X XXX eur, ale presiahne sumu XXX eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi ročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho roka,
d) nepresiahne sumu XXX eur, dlžník je povinný poskytnúť splátku veriteľovi jedným plnením, najneskôr posledný deň piateho roku plnenia splátkového kalendára.
23. Podľa § 168f ods. 2 ZKR, plnenie splátkového kalendára začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár.
24. Podľa § 168f ods. 3 ZKR, plnenie splátkového kalendára pri pohľadávke zabezpečenej majetkom, ktorý patrí dlžníkovi, začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zániku zabezpečovacieho práva. Na neuspokojenú časť pôvodne zabezpečenej pohľadávky je dlžník povinný splniť veriteľovi kvótu určenú súdom.
25. Podľa § 168f ods. 4 ZKR, dlžník sa po určení splátkového kalendára môže písomne dohodnúť s veriteľom na inej lehote splatnosti splátok.
26. Podľa § 168f ods. 5 ZKR, ak pred určením splátkového kalendára začalo súdne konanie alebo iné konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom (§ 166a), takéto konanie pokračuje i naďalej. Rozhodnutie, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť pohľadávku, však možno vykonať iba v rozsahu a v lehotách podľa splátkového kalendára.
27. Podľa § § 168h ZKR, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa splátkový kalendár stáva neúčinný.
28. Správca do XX dní od zloženia preddavku na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania preskúmal pomery dlžníka a dňa 31.10.2022 zostavil návrh splátkového kalendára. V Obchodnom vestníku č. 214/2022 zo dňa 08.11.2022 bol publikovaný oznam správcu o zostavení návrhu splátkového kalendára s percentom uspokojenia nezabezpečených veriteľov v rozsahu XXX% a poučením o práve každého, kto tvrdí že je veriteľ, nahliadať do návrhu splátkového kalendára a o práve každého veriteľa, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, podať u správcu do XX dní od zverejnenia oznamu v Obchodnom vestníku námietku.
29. V zákonom stanovenej lehote na podanie námietok podľa § 168d ods. 2 ZKR bolo dňa 25.01.2023 správcovi doručené podanie veriteľa obchodnej spoločnosti K. A. spol. s r. o. so sídlom N. XX, XXX 01 K., T. XX XXX XXX označené ako „Námietky voči návrhu splátkového kalendára v zmysle § 168d ods. 2 zákona č. 7/2005“. Veriteľ v podaní uviedol, že neboli splnené podmienky na určenie splátkového kalendára, pretože existujú dôvody na zastavenie konania. Predmetným splátkovým kalendárom, ak by bol súdom určený, by bol veriteľ negatívnym spôsobom dotknutý a vznikla by mu ujma v rozsahu cca X.XXX.XXX,- eur. Podľa názoru veriteľa dlžník zatajil majetok v hodnote cca XXX.XXX,- eur vrátane príslušenstva v podobe pohľadávok voči T.. O. a spoločnosti I. O., s.r.o., a teda nemohlo dôjsť ani k splneniu zákonom ustanovenej náležitosti jeho návrhu na určenie splátkového kalendára vo vzťahu k zoznamu majetku podľa § 168 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. tak, ako to predpokladá § 168a ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. a súčasne vyhlásenie a zdôvodnenie dlžníka ohľadom jeho platobnej neschopnosti je nepravdivé a zavádzajúce a teda s poukazom na § 168a ods. 1 písm. d) z tohto súd nemôže vychádzať. Neboli tak splnené ani náležitosti návrhu na určenie splátkového kalendára vo vzťahu k vyhláseniu o platobnej neschopnosti podľa § 168 ods. 2 písm. h) zákona č. 7/2005 Z. z. tak, ako to predpokladá § 168a ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z.. Z tohto dôvodu aj správca nesprávnym spôsobom vyhodnotil dôvody platobnej neschopnosti dlžníka a preto nedošlo ani k splneniu jeho povinnosti v zmysle § 168c ods. 2 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z.. Rovnako je zrejmé, že dlžník od roku XXXX previedol na jemu spriaznené osoby a obchodných partnerov majetok vo výške viac ako X.XXX.XXX,- eur s tým, že mu nebola zaplatená žiadna protihodnota, alebo takmer žiadna (obchodné podiely), a teda celá snaha o oddlženie je len špekuláciou s úmyslom poškodiť výlučne veriteľa a nikoho iného, čo je nakoniec zrejmé aj z toho, že všetkým ostatným veriteľom má zaplatiť XXX % ich nároku. Správca pri zostavovaní návrhu na splátkový kalendár vychádzal z nesprávneho pomeru aktív a pasív, nakoľko v ňom nezohľadnil majetok v podobe zatajených pohľadávok dlžníka vo výške cca XXX.XXX,- eur vrátane príslušenstva, a teda je zrejmé, že nedošlo k splneniu jeho povinnosti v zmysle §168c ods. 2 psím. a) zákona č. 7/2005 Z. z.; nezohľadnil pri zostavovaní splátkového kalendára, že pohľadávka veriteľa je zabezpečená a teda splátkovým kalendárom nedotknutá, t. j. nedošlo k splneniu jeho povinnosti v zmysle § 168c ods. 2 psím. c) zákona č. 7/2005 Z. z. a tiež nesprávnym spôsobom vyhodnotil minulé úsilie dlžníka plniť svoje dlhy, pretože je zrejmé, že dlžník robil presný opak toho, čo tvrdí správca v návrhu, a teda nedošlo k splneniu povinnosti v zmysle § 168c ods. 2 psím. d) zákona č. 7/2005 Z. z.. Veriteľ navrhol, aby súd v zmysle § 168e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a s poukazom na § 168a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. návrh na určenie splátkového kalendára odmietol a aby konanie zastavil. V prípade, že súd nerozhodne o omietnutí návrhu a zastavení konania, navrhol, aby súd v zmysle § 168e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vrátil návrh správcovi na prepracovania tak, aby v ňom zohľadnil celý majetok dlžníka a rovnako aj veriteľovu zabezpečenú pohľadávku. Zároveň navrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie v zmysle § 168e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z..
30. Správca sa k podaniu, ktoré posúdil ako námietky podľa § 168d ods. 2 ZKR uviedol, že námietku veriteľa možno sumarizovať do nasledovných podstatných oblastí a) dlžník v návrhu na určenie platobnej neschopnosti neuviedol celý svoj majetok a teda aj výpočty správcu, týkajúce sa pomeru majetku a
záväzkov, neobstoja, keďže podľa tvrdení dotknutého veriteľa dlžník v zozname majetku neuviedol pohľadávky vo výške cca XXX.XXX,- eur titulom neuhradenej kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.2019 uzavretej s T.. N. O. a Kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.2019 uzavretej s I. O., s. r. o., majetok, ktorý úmyselne zatajil; b) dlžník uvádzal nepravdu vo vyhlásení o jeho platobnej neschopnosti; c) správca postupoval nesprávne, keď v návrhu splátkového kalendára tvrdil, že pohľadávka veriteľa nie je dotknutou pohľadávkou v zmysle § 166c ods. 1 písm. c) ZKR. V nadväznosti na vymedzené okruhy argumentácie veriteľa považuje správca námietku veriteľa za nedôvodnú. K argumentácii veriteľa vo vzťahu k nedotknutej pohľadávke podľa § 166c ods. 1 písm. c) ZKR, podľa ktorého “oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky ad písm. c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté“ uviedol, že pohľadávka dotknutého veriteľa zo zmenky, ktorá bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom je zabezpečená tzv. sudcovským záložným právom, ktoré bolo zriadené uznesením Okresného súdu Trenčín v znení jeho opravného uznesenia sp. zn. 36CbZm/3/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoZm/8/2019-968, čo nerozporuje ani veriteľ v podanej námietke. Nedotknuteľnosť tejto pohľadávky veriteľ odvodzuje práve od tzv. sudcovského záložného práva. Je na mieste v tejto súvislosti priznať, že otázka či sudcovské záložné právo možno považovať za záložné právo v zmysle ZKR, nie je v tomto zákone priamo riešená, avšak v judikatúre súdov SR už bola táto otázka riadne a presvedčivo zodpovedaná, naposledy aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 235/2022-20. Treba podotknúť, že podstata tzv. sudcovského záložného práva, ktoré súd zriaďuje samostatným rozhodnutím - zabezpečovacím opatrením spočíva v tom, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 8 ZKR obsahuje taxatívny výpočet zabezpečovacích práv, ktoré vo vzťahu ku konkurzu kreujú zabezpečenú pohľadávku: a) záložné právo, b) zádržné právo, c) zabezpečovací prevod práva, d) zabezpečovací prevod pohľadávok, e) iné práva, ktoré majú podobný obsah a účinky tzv. sudcovské záložné právo je v rozhodovacej činnosti súdov brané na roveň s tzv. exekučným záložným právom, z ktorého veriteľovi neplynie postavenie zabezpečeného veriteľa. „Vyhlásením konkurzu sa zo zákona exekučné konanie zastavuje a zrušuje exekučné záložné právo. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitút exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje peňažný nárok oprávneného. Tento inštitút nie je možné používať mimo exekučného konania a ide o procesný zabezpečovací inštitút. Nakoľko zastavenie exekúcie je jedným z osobitných dôvodov zániku exekučného záložného práva, vyhlásením konkurzu na majetok zanikajú účinky exekučného záložného práva a správca konkurznej podstaty nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené exekučné záložné právo, speňaží. Veriteľ potom, ako jeho pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekučného konania, nestáva sa oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záložného práva k nehnuteľnosti, lebo ide o procesný zabezpečovací inštitút, ktorý bol viazaný na exekúciu a jej zastavením zanikol.“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5Obdo/22/2012. Záložné právo zabezpečujúce pohľadávku veriteľa podávajúceho námietku, tzv. sudcovské záložné právo je obdobné exekučnému záložnému právu, keďže pri jeho zriadení absentuje zmluvná voľnosť. V podstate ide o súdom nanútené záložné právo , ktoré možno vykonať len v exekučnom konaní pre prípad úspechu v spore. Podľa názoru správcu by takto zriadené záložné právo bolo možné označiť aj ako predexekučné zabezpečenie majetku dlžníka a ako také nevytvára veriteľovi v oddlžení postavenie veriteľa nedotknutej pohľadávky, keďže s poukazom na § 167f ods. 4 ZKR vyhlásením konkurzu zaniká. Vyššie uvedený názor je súladný s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyjadrený v uznesení zo dňa 28.04.2022, sp. zn. III. ÚS 235/2022-20, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil, že ZKR nepriznal zabezpečovacím opatrením zriadenému záložnému právu osobitnú ochranu v procese oddlženia a záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením plní svoju funkciu výlučne v sporovom konaní a zákonom nemá vytvorený priestor v rámci procesu oddlženia podľa ZKR. Záverom vyššie označeného rozhodnutia Ústavný súd Slovenskej republiky tiež podotkol, že z úpravy CSP je zrejmé, že dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava zo zmarenia exekúcie (§ 343 ods. 1 CSP). Dôvod nariadenia zabezpečovacieho opatrenia teda nevyplýva zo snahy veriteľa, aby dosiahol hmotnoprávne zabezpečenie svojej pohľadávky alebo jej zabezpečenie v procesoch podľa ZKR, ale z toho, aby jeho pohľadávka bola osobitne zabezpečená z dôvodu ohrozenia exekúcie rozsudku, ktorého vydania sa domáha v základnom konaní a ktorému má nasledovať exekúcia. Skutočnosť, že zabezpečovacím opatrením sa zriaďuje záložné právo, nevyjadruje to, že jeho cieľom je vytvorenie takého právneho stavu, aký je možný dosiahnuť hmotnoprávnym zabezpečením prostredníctvom zmluvy o zriadení záložného
práva a ktorému úpadkové právo pripisuje osobitné kvalifikované postavenie tak, ako to vyjadruje § 8 ZKR a v nadväznosti naň § 166c ods. 1 písm. c) ZKR. Záver, podľa ktorého účel zabezpečovacieho opatrenia je analogický s účelom exekučného záložného práva tak, ako je vyjadrený v § 167 a nasl. Exekučného poriadku, preto nemožno považovať za nelogický. Skôr naopak. Práve preto možno na zabezpečovacie opatrenie v konkurze vztiahnuť rovnaký následok zániku tohto práva, tak ako tomu je pri exekučnom záložnom práve podľa § 167f ods. 4 ZKR. Na základe vyššie uvedeného je tak nesporné, že pohľadávka veriteľa nie je oddlžením nedotknutá ale následne s poukazom na § 166b ods. 1 písm. c) ZKR je pohľadávkou nevymáhateľnou voči dlžníkovi v prípade oddlženia, pretože je pohľadávkou zo zmenky, skutočnosť ktorú potvrdzuje v doručenej námietke i samotný veriteľ a ktorá bola riadne uvedená i v obsahu návrhu splátkového kalendára. Z verejne dostupných informácii zverejnených v registri úpadcov vyplýva, že veriteľ si pohľadávku zabezpečenú zmenkou prihlásil v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 37K/2/2018 a táto bola zistená vo výške XXX.XXX,- eur. Poukázal na ustanovenia § 166i ods. 1 ZKR a § 166i ods. 2 ZKR, podľa ktorých pri preskúmavaní pomerov dlžníka konal a postupoval, pričom vychádzal najmä zo zoznamu majetku dlžníka, zoznamu veriteľov ako aj informácii, ktoré poskytol dlžník na osobnom stretnutí. Zo strany veriteľov prípadne iných osôb správcovi neboli pred (ani po) zostavením návrhu splátkového kalendára poskytnuté žiadne informácie a taktiež nebol správcovi daný zo strany žiadneho veriteľa ani podnet na realizovanie iných šetrení vrátané šetrení pomerov, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie poctivého zámeru dlžníka či odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 166i ods. 2 ZKR. Dal do pozornosti, že na rozdiel od konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka podľa druhej časti ZKR, kde už predbežný správca pred vyhlásením konkurzu obligatórne preskúmava aj potencionálnu odporovateľnosť dlžníkom vykonaných právnych úkonov, v konkurze vyhlásenom podľa štvrtej časti ZKR správca vykonáva len časovo nenáročné preskúmavanie pomerov dlžníka, pričom vychádza najmä z informácií poskytnutých dlžníkom a inými subjektmi, a potenciálnu odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka pritom obligatórne nepreskúmava. Pri zostavení návrhu splátkového kalendára vychádzal z informácii poskytnutých dlžníkom, prihliadol na zoznam majetku, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch, pričom veriteľom uvádzané prevody boli realizované na základe kúpnych zmlúv zo dňa 08.04.2019, t. j. viac ako tri roky pred podaním návrhu dlžníka, ktorým sa tento domáhal poskytnutia ochrany pred veriteľmi v dôsledku čoho tento majetok dlžník nebol povinný uvádzať v zozname a správca nemal povinnosť tento vyhľadávať. Pokiaľ ide o námietku veriteľa voči platobnej neschopnosti dlžníka uviedol, že celková výška nezabezpečených záväzkov dlžníka v súlade s Návrhom na určenie splátkového kalendára, osobného prehlásenia dlžníka a oznámenia veriteľov po zverejnení uznesenia o poskytnutí ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, predstavuje sumu XXX.XXX,XX eura. Celková výška zabezpečených záväzkov dlžníka v súlade s Návrhom na určenie splátkového kalendára, osobného prehlásenia dlžníka a oznámenia veriteľa po zverejnení uznesenia o poskytnutí ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, predstavuje sumu XXX.XXX,XX eura. Celková výška pohľadávok dlžníka vylúčených z uspokojenia § 166b ods. 1 písm. c) ZKR v súlade s Návrhom na určenie splátkového kalendára, osobného prehlásenia dlžníka a oznámenia veriteľa po zverejnení uznesenia o poskytnutí ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, predstavuje sumu XXX.XXX,XX eura. Celková výška dlžníkových záväzkov je X.XXX.XXX,XX eura a celková hodnota dlžníkovho majetku je XXX.XXX,XX eura, t. j pomer záväzkov k hodnote majetku je XXX:XX. Voči dlžníkovi nie sú známe žiadne ďalšie oddlžením nedotknuté pohľadávky veriteľov v zmysle § 166c ods. 1 ZKR. Poukázal na ustanovenia § 166 ods. 1 ZKR, § 166 ods. 3 ZKR, § 3 ods. 2 ZKR a osobné prehlásenie dlžníka, pričom uzavrel, že dlžník je platobne neschopný. Návrh splátkového kalendára správca určil plne v súlade s relevantnými ustanovenia ZKR tak, že nezabezpečeným veriteľom je navrhované uspokojenie v rozsahu XXX%. Z toho dôvodu ako správca zastáva názor, že aj v prípade, ak by došlo k prepočítaniu majetku dlžníka následkom navýšenia majetku dlžníka tak tento prepočet nebude mať absolútne žiaden vplyv na mieru uspokojenia nezabezpečených veriteľov, pretože týmto je poskytovaných XXX% uspokojenia a viac ZKR nepripúšťa. Horná hranica navrhovaných splátok nepresahuje predpokladaný prijem dlžníka znížený o jeho nevyhnutné výdavky v zmysle § 168c ods. 3 ZKR. Správca poukázal na zákonné ustanovenia § 168c ods. 4 ZKR, § 168c ods. 5 ZKR a § 168c ods. 6 ZKR a záverom podotkol, že argumentácia veriteľa smeruje voči poctivému zámeru dlžníka, ktorý ale ani správca a s poukazom na ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR ani súd v konaná o určení splátkového kalendára neskúma. Pri zostavení návrhu splátkového kalendára postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami ZRK a následne zostavil návrh splátkového kalendára, ktorý vychádza z miery uspokojenia všetkých nezabezpečených veriteľov XXX%. Podľa názoru správcu na zastavenie konania nie sú dané dôvody a preto navrhol, aby súd určil splátkový kalendár v zmysle predloženého návrhu.
31. Dlžník vo vyjadrení k podaniu veriteľa poprel jeho tvrdenia a uviedol, že pri spracovaní návrhu nezatajoval, nezavádzal, neklamal ale uvádzal pravdivé a úplne skutočnosti, a to vrátane súpisu jeho majetku. Dal do pozornosti, že samotný návrh na určenie platobnej neschopnosti nepodával na súd osobne ale tento bol podávaný jemu ustanoveným advokátom Centrom právnej pomoci na základe jeho rozhodnutia sp. zn. KaTN/14933/2022 zo dňa 12.07.2022, s ktorým intenzívne spolupracoval a poskytol mu súčinnosť, všetky informácie a podklady ktorými disponoval. Kúpne zmluvy zo dňa 08.04.2019, na ktoré veriteľ poukazuje, odovzdal ustanovenému advokátovi, spolu s ostatnými listinami, ktoré mal k týmto zmluvám. Súčasne poukázal na skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/3/2019 nie je právoplatne skončené z dôvodu podania odvolania dlžníkom. Vyslovil domnienku, že ak by veriteľom označené pohľadávky mali byť uvedené v návrhu, tak by ich tam ustanovený advokát aj uviedol. K námietke veriteľa na strane 4, druhý odsek námietky dlžník uviedol, že nebol vykonaný úkon smerujúci k započítaniu následkom čoho k započítaniu nemohlo dôjsť. K námietke veriteľa na strane 4, štvrtý odsek písm. c) dlžník uviedol, že príjmy z prevodov obchodných podielov nezatajoval, pretože tieto sú zahrnuté do zoznamu jeho príjmov za posledných X rokov. K vyjadreniu pripojil výzvy dlžníkom, plnomocenstvo, dohodu o poskytovaní právnych služieb a záznam s advokátom.
32. Po uplynutí lehoty podľa § 168d ods. 2 ZKR správca dňa 07.03.2023 predložil podanie veriteľa K. A. spol. s r. o. ako námietky spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením dlžníka s prílohami súdu, pričom samotný návrh na splátkového kalendára bol súdu doručený dňa 02.11.2022. Súd s poukazom na body 38.1., 38.2. a 38.3 tohto odôvodnenia dospel k záveru, že podanie veriteľa K. A. spol. s r. o. nie je možné vyhodnotiť ako námietku proti návrhu splátkového kalendára z dôvodu, že táto nebola podaná oprávnenou osobou, teda veriteľom, ktorý môže byť dotknutý splátkovým kalendárom. Z tohto dôvodu súd nevypočul správcu a nenariadil pojednávanie.
33. V predloženom návrhu splátkového kalendára správca uviedol a opísal doterajší priebeh konania o určenie splátkového kalendára; záväzky dlžníka; majetok dlžníka; pomer záväzkov dlžníka k hodnote jeho majetku; dôvody, ktoré boli príčinou platobnej neschopnosti dlžníka; plnenie nedotknutých pohľadávok; úsilie, ktoré dlžník vynaložil v minulosti na uspokojenie veriteľov; príjmové možnosti dlžníka; zdravotné, rodinné a sociálne pomery, vek a vzdelanie dlžníka; miera uspokojenia v prípadnom konkurze; návrh splátkového kalendára.
34. Z predloženého návrhu splátkového kalendára vyplýva: Dlžník má XX rokov bez závažných zdravotných problémov; má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa - A., materiálno-technologická fakulta E. v roku XXXX v odbore F. profesionálnych predmetov a praktickej prípravy, pričom absolvoval ďalšiu odbornú prípravu a získal Osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti stavebného dozoru, Osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti stavbyvedúceho a Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby; ovláda pasívne anglický a ruský jazyk; je držiteľom vodičského preukazu skupiny „B“; je ženatý; má X maloleté deti; žije s manželkou a deťmi v rodinnom dome v podielovom spoluvlastníctve oboch manželov, každého v podiele X (tento rodinný dom je v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj obydlím dlžníka); je zamestnaný ako výrobný manažér v obchodnej spoločnosti E - P. W., a.s., so sídlom Q. X/A, K., T. XX XXX XXX a súčasne je spoločníkom a štatutárom viacerých obchodných spoločností. M. dlžníka je zamestnaná a prispieva na chod domácnosti a potreby detí. S ohľadom na všetky skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu dlžníka, jeho sociálnych a osobných pomerov má správca za to, že sú splnené predpoklady na plnenie splátkového kalendára, keď dlžník vedie riadny život a má snahu dosahovať riadny zárobok a uspokojiť svojich nezabezpečených veriteľov v maximálnej možnej miere. Pohľadávky nezabezpečených veriteľov dlžníka : M.. M. K. s celkovou výškou pohľadávky XXX.XXX,XX eura (istina vo výške XX.XXX,- eur a príslušenstvo vo výške XX.XXX,XX eura), T.. N. O., s celkovou výškou pohľadávky XX.XXX,- eur a E. banka a.s. s celkovou výškou pohľadávky X.XXX,XX eura. Pohľadávka veriteľa obchodnej spoločnosti K. A. spol. s r. o. v celkovej výške XXX.XXX,XX eura nevymáhateľná voči dlžníkovi v prípade oddlženia ako pohľadávka zo zmenky táto podpísanej dlžníkom pred rozhodujúcim dňom. Pohľadávky zabezpečených veriteľov dlžníka : Z. úverová banka, a.s., skrátený názov: Z., a. s. v sume XXX.XXX,XX eura (istina vo výške XXX.XXX,- eur a príslušenstvo vo výške XX.XXX,XX eura) a v sume XX.XXX,XX eura (istina vo výške XX.XXX,XX eura a príslušenstvo vo výške X.XXX,XX eura); Y. obchodná banka, a. s. v sume XXX.XXX,XX eura (istina vo výške XXX.XXX,XX eura a príslušenstvo vo výške XX.XXX,XX eura).
Celková výška dlžníkových záväzkov je X.XXX.XXX,XX eura a celková hodnota dlžníkovho majetku je XXX.XXX,XX eura, t. j. pomer záväzkov k hodnote majetku je XXX:XX. Výška dlžníkových záväzkov uspokojovaných splátkovým kalendárom a oddlžením nedotknutých záväzkov je XXX.XXX,XX eura a celková hodnota dlžníkovho majetku je XXX.XXX,XX eura, t. j pomer týchto záväzkov k hodnote majetku je XXX:XXX. Do stavu platobnej neschopnosti sa dlžník (podľa jeho vyjadrenia) dostal v súvislosti s neuhradením dlhu z titulu ústnej zmluvy o pôžičke poskytnutej veriteľom T.. N. O. na úhradu mesačných splátok hypotekárneho úveru veriteľovi Z. a.s. Dlžník si svoje záväzky v minulosti plnil v rámci svojich príjmových možností a v snahe uspokojiť svojich veriteľov v čo najväčšej možnej miere. Do platobnej neschopnosti sa dostal najmä z dôvodu zriadenia sudcovského záložného práva na jeho nehnuteľný majetok, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie spornej pohľadávky zo zmenky, ktorú dlžník neuznáva. Práve táto skutočnosť mu znemožnila vykonávať jeho hlavnú činnosť, ktorou bol nákup, rekonštrukcia a predaj nehnuteľností. Dlžník sa v rámci svojich príjmových možností prioritne snažil uspokojovať svoje zabezpečené pohľadávky v bankách z titulu hypotekárnych úverov.. Oddlžením nedotknuté pohľadávky zabezpečených veriteľov Z. a.s. a Y. obchodná banka, a. s , plní dlžník podľa jeho vyjadrenia riadne a v súčasnosti má splnené voči týmto veriteľom všetky splatné záväzky. Očakávané príjmy dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch: XXXX - XX.XXX,- eura, XXXX - XX.XXX,- eura, XXXX - XX.XXX,- eura, XXXX - XX.XXX,- eura a XXXX - XX.XXX,- eura. Očakávané výdavky dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch: XXXX - XX.XXX,XX eura, XXXX - XX.XXX,XX eura, XXXX - XX.XXX,XX eura, XXXX - XX.XXX,XX eura a XXXX - XX.XXX,XX eura. Dlžník T.. Q. V. je vlastníkom majetku vo výške cca XXX.XXX,XX eura, ktorý presahuje hodnotu záväzkov dlžníka uspokojovaných v rámci splátkového kalendára a oddlžením nedotknutých pohľadávok vo výške XXX.XXX,XX eura. Z uvedeného vyplýva, že speňažením majetku dlžníka v prípadnom konkurze, by pravdepodobne aj po odpočítaní nákladov konkurzu došlo k úplnému uspokojeniu pohľadávok veriteľov a preto aj návrh splátkového kalendára predpokladá uspokojenie nezabezpečených pohľadávok vo výške XXX%. Navrhovaný splátkový kalendár musí byť splniteľný s ohľadom na príjmové a výdavkové možnosti dlžníka, pričom horná hranica splátok musí byť stanovená podľa podmienok § 168c ods. 3, t. j. príjem dlžníka cca vo výške X.XXX,- eura znížený o nevyhnutné mesačné výdavky na bývanie a základné životné potreby vo výške XXX,- eura a mesačné výdavky na oddlžením nedotknuté pohľadávky (splátky hypotéky Z. 1, Z. 2, Y.) vo výške X.XXX,XX eura. Horná hranica mesačnej splátky teda môže predstavovať sumu maximálne vo výške X.XXX,- eura. Vzhľadom na to, že celková výška nezabezpečených záväzkov dlžníka predstavuje sumu vo výške XXX.XXX,XX eura a bude uspokojená v rozsahu XXX % v priebehu obdobia piatich rokov a súčasne celková navrhovaná splátka vo výške X.XXX,XX eura nepresahuje hornú hranicu mesačnej splátky vo výške X.XXX,- eura správca skonštatoval, že sú splnené všetky zákonné podmienky na určenie splátkového kalendára podľa tohto návrhu. Správca tak určil kvótu vyjadrenú celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov na hodnotu XXX %.
35. Súd preskúmal návrh Splátkového kalendára a dospel k záveru, že návrh je úplný, a nie je dôvod na jeho doplnenie, opravu, či prepracovanie. Súčasne nie sú dôvody pre zastavenie konania, nakoľko pomery dlžníka umožňujú určiť splátkový kalendár. Súd poukazuje, že podľa návrhu splátkového kalendára predloženého správcom dlžník má k dispozícii príjem cca vo výške X.XXX,- eura mesačne znížený o nevyhnutné mesačné výdavky na bývanie a základné životné potreby vo výške XXX,- eura a mesačné výdavky na oddlžením nedotknuté pohľadávky (splátky hypotéky Z. Y.) vo výške X.XXX,XX eura. Horná hranica mesačnej splátky môže preto predstavovať maximálne výšku X.XXX,- eura. Vzhľadom na to, že celková výška nezabezpečených záväzkov dlžníka predstavuje sumu vo výške XXX.XXX,XX eura a bude uspokojená v rozsahu XXX % v priebehu obdobia piatich rokov, celková mesačná splátka predstavuje X.XXX,XX eura, čo je suma nepresahujúca hornú hranicu maximálnej možnej výšky mesačnej splátky dlžníka výške X.XXX,- eura, určenej s ohľadom na jeho príjem a odôvodnené výdavky (ktoré súd považuje za adekvátne). Na základe uvedeného súd určil splátkový kalendár dlžníka v súlade s návrhom správcu, teda vo výške XXX%, ktorý je vzhľadom na vyššie uvedené splniteľný.
36. Tak, ako súd uviedol v bode XX., XX., XX. a XX. tohto odôvodnenia, po uplynutí lehoty podľa § 168d ods. 2 ZKR správca predložil podanie veriteľa K. A. spol. s r. o. súdu ako námietky spolu so svojím
vyjadrením a vyjadrením dlžníka s prílohami. Podanie veriteľa K. A. spol. s r. o. bolo označené ako „Námietky voči návrhu splátkového kalendára v zmysle § 168d ods. 2 zákona č. 7/2005“ boli správcovi doručené v zákonnej lehote na podanie námietok (§ 168d ods. 2 ZKR). V podaní veriteľ žiadal, aby súd v zmysle § 168e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a s poukazom na § 168a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. návrh na určenie splátkového kalendára odmietol a aby konanie zastavil, nakoľko a) dlžník v návrhu na určenie platobnej neschopnosti neuviedol celý svoj majetok a teda aj výpočty správcu, týkajúce sa pomeru majetku a záväzkov, neobstoja, keďže podľa tvrdení dotknutého veriteľa dlžník v zozname majetku neuviedol pohľadávky vo výške cca XXX.XXX,- eur titulom neuhradenej kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.2019 uzavretej s T.. N. O. a Kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.2019 uzavretej s I. O., s. r. o., majetok, ktorý úmyselne zatajil; b) dlžník uvádzal nepravdu vo vyhlásení o jeho platobnej neschopnosti; c) správca postupoval nesprávne, keď v návrhu splátkového kalendára tvrdil, že pohľadávka veriteľa nie je dotknutou pohľadávkou v zmysle § 166c ods. 1 písm. c) ZKR. V prípade, že súd nerozhodne o omietnutí návrhu a zastavení konania, navrhol, aby súd v zmysle § 168e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vrátil návrh správcovi na prepracovania tak, aby v ňom zohľadnil celý majetok dlžníka a rovnako aj veriteľovu zabezpečenú pohľadávku. Zároveň navrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie v zmysle § 168e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z..
37. Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zmenil úpravu inštitútu oddlženia fyzických osôb a zaviedol možnosť oddlženia splátkovým kalendárom vyplýva, že každý nezabezpečený veriteľ, ktorý môže byť dotknutý splátkovým kalendárom, môže v určenej lehote podať námietky proti návrhu splátkového kalendára, ktorým sa určuje kvóta. Námietky podľa § 168d ods. 2 ZKR môžu podľa názoru súdu smerovať len k tomu, či návrh splátkového kalendára poskytuje uspokojenie nezabezpečeným veriteľom v súlade s princípmi vyjadrenými v ustanovení § 168c ods. 2 ZKR s dopadom na výšku kvóty. Súd o podaných námietkach nerozhoduje, na tieto však prihliada v procese určovania splátkového kalendára pri určení kvóty, ktorá bude relevantná pre uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Ak súd zistí, že sú predpoklady pre určenie splátkového kalendára splnené, určí ho ustanovením kvóty pre nezabezpečených veriteľov.
38.1. Podľa názoru súdu podanie veriteľa K. A. spol. s r. o. nie je možné vyhodnotiť ako námietku proti návrhu splátkového kalendára z dôvodu, že táto nebola podaná oprávnenou osobou, teda veriteľom, ktorý môže byť dotknutý splátkovým kalendárom. Súd poukazuje, že podstatou návrhu splátkového kalendára je určenie kvóty pre uspokojenie nezabezpečených veriteľov a teda za veriteľa, ktorý môže byť dotknutý splátkovým kalendárom je možné považovať len toho veriteľa, ktorého sa dotýka určenie kvóty za účelom uspokojenia výšky jeho nezabezpečenej pohľadávky. Len takýto veriteľ môže v zmysle zákona podať námietky, v ktorých sa môže domáhať, tvrdiť, preukazovať, že kvóta uvedená v návrhu splátkového kalendára má byť určená v inej výške vzhľadom na príjmové možnosti a pomery dlžníka.
38.2. Súd ustálil, že s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 235/2022-20 zo dňa 28.04.2022 má za to, že účel zabezpečovacieho opatrenia je analogický s účelom exekučného záložného práva tak, ako je vyjadrený v § 167 a nasl. Exekučného poriadku a preto možno na zabezpečovacie opatrenie v konkurze vztiahnuť rovnaký následok zániku tohto práva, tak ako tomu je pri exekučnom záložnom práve podľa § 167f ods. 4 ZKR. Veriteľ obchodná spoločnosť K. A. spol. s r. o. so sídlom N. XX, XXX XX K., T. XX XXX XXX je preto podľa názoru súdu nezabezpečeným veriteľom dlžníka a teda nie je oddlžením nedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ods. 1 písm. c) ZKR. Súd sa pritom stotožňuje a poukazuje na vyjadrenie správcu vychádzajúce z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu, že z úpravy CSP je zrejmé, že dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava zo zmarenia exekúcie (§ 343 ods. 1 CSP). Dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia teda nevyplýva zo snahy veriteľa, aby dosiahol hmotnoprávne zabezpečenie svojej pohľadávky alebo jej zabezpečenie v procesoch podľa ZKR, ale z toho, aby jeho pohľadávka bola osobitne zabezpečená z dôvodu ohrozenia exekúcie rozsudku, ktorého vydania sa domáha v základnom konaní a ktorému má nasledovať exekúcia. Skutočnosť, že zabezpečovacím opatrením sa zriaďuje záložné právo, nevyjadruje to, že jeho cieľom je vytvorenie takého právneho stavu, aký je možný dosiahnuť hmotnoprávnym zabezpečením prostredníctvom zmluvy o zriadení záložného práva a ktorému úpadkové právo pripisuje osobitné kvalifikované postavenie tak, ako to vyjadruje § 8 ZKR a v nadväznosti naň § 166c ods. 1 písm. c) ZKR. Záver, podľa ktorého účel zabezpečovacieho opatrenia je analogický s účelom exekučného záložného práva tak, ako je vyjadrený v § 167 a nasl. Exekučného poriadku, preto nemožno považovať za nelogický. Skôr naopak. Práve preto možno na zabezpečovacie opatrenie v konkurze vztiahnuť
rovnaký následok zániku tohto práva, tak ako tomu je pri exekučnom záložnom práve podľa § 167f ods. 4 ZKR. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky veriteľa K. A. spol. s r. o. je vlastná bianco zmenka, s doložkou bez protestu vystavená dňa 11.06.2XX2 spol. E-P. A. spol. s.r.o., so sídlom: Q. X/A, XXX 01 K., T.: XX XXX XXX, ktorú dlžník ako spoločník a konateľ avaloval. V súlade s vyplňovacím vyhlásením veriteľ dňa 18.02.2019 doplnil do predmetnej bianco zmenky sumu vo výške XXX.XXX,XX eura a zročnosť 18.02.2019. K vyplneniu zmenky došlo z dôvodu, že veriteľ na základe Dodávateľsko - odberateľskej zmluvy XXXX K. + WS zo dňa 19.11.2009 a objednávok dodával obchodnej spoločnosti E-P. A. spol. s.r.o. tovar, za ktoré veriteľ vystavil spoločnosti E-P. A. spol. s.r.o. faktúry, ktoré E-P. A. spol. s.r.o. neuhradil. Keďže dlžník predmetnú zmenku avaloval, veriteľ si uplatňuje svoj nárok XXX.XXX,XX eura s prísl. voči dlžníkovi ako avalistovi. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že pohľadávka veriteľa K. A. spol. s r. o. je s poukazom na ustanovenie § 166b ods. 1 písm. c) ZKR pohľadávkou nevymáhateľnou voči dlžníkovi v prípade oddlženia, pretože je pohľadávkou zo zmenky (túto skutočnosť potvrdzuje v doručenom podaní aj samotný veriteľ).
38.3. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ obchodná spoločnosť K. A. spol. s r. o. nemôže byť splátkovým kalendárom dotknutý, keďže jeho prípadné peňažné pohľadávky voči dlžníkovi sú vylúčené z uspokojenia - nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia, teda kvóta uvedená v návrhu splátkového kalendára sa uspokojenia jeho prípadných pohľadávok netýka. Tento veriteľ je dotknutý oddlžením dlžníka, nakoľko jeho pohľadávka zo zmenky je s poukazom na ustanovenie § 166b ods. 1 písm. c) ZKR pohľadávkou vylúčenou s uspokojenia, t. j. nevymáhateľnou voči dlžníkovi v prípade oddlženia.
38.4. Súčasne súd uvádza, že pokiaľ by aj uznal podanie obchodnej spoločnosti K. A. spol. s r. o. ako námietky proti návrhu splátkového kalendára podané oprávnenou osobou, tieto by na určení výšky navrhnutej kvóty nič nezmenili, nakoľko uspokojenie predstavuje XXX% a žiaden z dôvodov nespokojnosti veriteľa K. A. spol. s r. o. s návrhom splátkového kalendára nemá žiaden dopad na výšku navrhovanej kvóty upokojenia. Podrobnejšie súd k uvedenému názoru uvádza:
- Pri kvóte XXX%, s poukazom na elementárnu logiku, zamlčanie majetku dlžníkom na výšku kvóty nemôže mať žiaden praktický vplyv, viac ako plnenie XXX% nie je možné.
- Skutočnosť, či je dlžník platobne neschopný, súd skúma po podaní návrhu na určenie splátkového kalendára pri rozhodovaní, či poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, alebo návrh odmietne, prípadne zastaví. Neskôr je skutočnosť, že v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, dôvodom pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka pri oddlžení, čo súd skúma v sporovom konaní na základe návrhu veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením, na zrušenie oddlženia podľa § 166f ods. 1 ZKR. S poukazom na ustanovenie § 168a ods. 1 písm. d) za bodkočiarkou ZKR, súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti. Nakoľko v tomto prípade súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 168a ods. 1 ZKR, pričom nemal o pravdivosti vyhlásenia dlžníka o platobnej neschopnosti žiadnu dôvodnú pochybnosť, návrh neodmietol, ani konanie nezastavil (súd nezistil ani žiaden iný dôvod na zastavenie konania alebo odmietnutie podania) a uznesením č. k. 40OdS/6/2022-67 zo dňa 13.09.2022 ochranu pred veriteľmi dlžníkovi poskytol.
- Správca ustálením, že pohľadávka veriteľa obchodnej spoločnosti K. A. spol. s r. o. nie je dotknutou pohľadávkou v zmysle § 166c ods. 1 písm. c) ZKR postupoval, s poukazom na bod 38.2. tohto odôvodnenia, v súlade s ustanoveniami ZKR.
39. Záverom súd poučuje dlžníka: Plnenie splátkového kalendára začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár (§ 168f ods. 2 ZKR), pričom po určení splátkového kalendára sa môže písomne dohodnúť s veriteľom na inej lehote splatnosti splátok (§ 168f ods. 4 ZKR). Nedostatok poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení môže byť dôvodom na zrušenie oddlženia, čím by došlo k obnoveniu pôvodnej vymáhateľnosti a splatnosti pohľadávok v rozsahu, v akom neboli uspokojené, pričom právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 198 ods. 1 ZKR)
Podľa § 168f ods. 2 ZKR plnenie splátkového kalendára začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár.
Splátkový kalendár sa považuje za určený dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia súdu o jeho určení v Obchodnom vestníku.
Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
Podľa § 166g ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
Podľa § 166g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
Podľa § 166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
Podľa § 166g ods. 5 ZKR poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
Podľa § 166f ods. 2 ZKR právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
Podľa § 166f ods. 4 ZKR zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
Podľa § 166f ods. 5 ZKR právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
Podľa § 166f ods. 6 ZKR súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.