Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/318/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45869464, v konaní

zastúpený advokátskou kanceláriou verita, s.r.o. so sídlom Karpatská 18, Bratislava proti žalovanej: A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, L., o návrhu žalovanej na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava sp. zn. z 24.5.2013 z a m i e t a .

Súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava sp. zn. z 24.5.2013 z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalovaná z rozhodcovského konania vedeného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava sp. zn. žalobným návrhom doručeným súdu 15.8.2013 navrhla zrušenie rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava sp. zn. z 24.5.2013 a navrhla odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve s Poštovou bankou, ktorá jej poskytla úver na základe spotrebiteľskej zmluvy. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne určil veriteľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ, tak sa mu žalovaná musí podrobiť. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa , ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Žalovaná vo svojom návrhu poukázala aj na skutočnosť, že jej pôvodný záväzok vyplývajúci z nesplateného dlhu voči prvotnému veriteľovi - Poštová banka, a.s. si v rozhodcovskom konaní uplatnil v poradí tretí subjekt, ktorý pohľadávku voči nej odkúpil. Postúpením pohľadávky nemôže rozhodcovská doložka prejsť na nového veriteľa. Rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Z dôvodu hroziaceho začatia exekučného konania

na podklade ničotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku - navrhla aj odložiť vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku.

Žalobca z rozhodcovského konania sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním z 20.2.2014, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalovaná z rozhodcovského konania, ktorej bol Poštovou bankou, a.s. poskytnutý úver vo výške 40 000,- Sk na základe Zmluvy o úvere z 7.11.2008, plnila len čiastočne svoj záväzok splácať čerpaný úver mesačnými splátkami po 1 156,- Sk, počnúc 21.12.2008. Preto Poštová banka, a.s. prípisom z 13.1.2010 vyzvala žalovanú na splatenie predčasne splatnej istiny úveru s príslušenstvom. Žalovaná si napriek tomu svoju povinnosť nesplnila, preto bola v zmysle platne dohodnutej rozhodcovskej doložky v bode 7, čl. 2 Zmluve o úvere, v súlade s ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok, podaná žaloba na rozhodcovský súd, ktorý žalovanú vyzval na žalobnú odpoveď. Žalovaná v žalobnej odpovedi adresovanej rozhodcovskému súdu poukázala na svoje finančné a rodinné ťažkosti a vyjadrila vôľu splácania dlhu formou splátok vo výške 30,- € mesačne. V ďalšom žalobca poukázal na ustanovenia , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda na povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom. Žalobca z rozhodcovského konania poukázal aj na ustanovenia , a , citovaného zákona. Konštatoval, že žalovaná vyjadrila súhlas s návrhom rozhodcovskej doložky svojim podpisom uvedenej Zmluvy o úvere. Taktiež uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.12.2010 bola predmetná pohľadávka postúpená z Poštovej banky, a.s. na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníka. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4/2011 z 23.2.2012 bola týmto postupníkom už ako postupcom postúpená predmetná pohľadávka na spoločnosť INVEST - INCOME, s.r.o., avšak dňa 30.4.2012 došlo k uzatvoreniu Dohody o ukončení platnosti a účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4/2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4/2012 bola predmetná pohľadávka postúpená zo spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED na postupníka PRO CIVITAS, s.r.o. Na záver žalobca z rozhodcovského konania navrhol súdu návrh žalovanej zamietnuť.

Na výzvu súdu STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava doručil súdu fotokópiu spisu sp. zn. .

Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. S poukazom na uvedené súd pojednával aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu z rozhodcovského konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že by sa chcela dohodnúť na splátkovom kalendári. Od začiatku rozhodcovského konania zaplatila 50,- eur. Uviedla, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený 26.6.2013.

Rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava sp. zn. z 24.5.2013 bola žalovanej (A. T.) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (PRO CIVITAS, s.r.o.) sumu vo výške 1 538,24 €, 24% úrok ročne zo sumy 1 538,24 € od 2.12.2010 do zaplatenia istiny, 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1 538,24 € od 2.12.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po splatnosti úveru vo výške 149,64 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po splatnosti úveru do dňa 1.12.2010 vo výške 457,52 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 43,42 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 87,55 €, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 189,60 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalším výrokom rozhodcovský súd rozhodcovské konanie v časti úroku z omeškania vo výške prevyšujúcej 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1 538,24€ od 2.12.2010 do

zaplatenia zastavil. Podľa fotokópie doručenky nachádzajúcej sa vo fotokópii spisu rozhodcovského súdu, žalovanej bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 28.6.2013.

Podľa Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku (porovnaj k tomu aj dôvodové správy k a č. ). S poukazom na uvedené ako aj na to, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a zákona, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (porovnaj zákona), javí sa byť opodstatneným, aby sa pri označovaní postavenia účastníkov v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemodifikovalo (nemenilo) procesné postavenie účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom rozhodcovskom konaní. Ako už súd uviedol, žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, avšak nič nemení na procesnom postavení účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom konaní. Preto je potrebné označovať účastníkov konania podľa ich procesného postavenia v pôvodnom (rozhodcovskom) konaní, avšak s uvedením, kto z nich podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku (porovnaj m.m. V/1968 Zbierky súdnych rozhodnutí a

stanovísk, str. 49). Súd pokračuje v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s tými účastníkmi, ktorí boli (takto) ako účastníci označení v rozhodcovskom konaní. Okruh účastníkov konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preto totožný s okruhom účastníkov rozhodcovského konania, napriek tomu, že v žalovaná z rozhodcovského konania vo svojom žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti označila za žalobcu seba a za žalovaného označila žalobcu z konania pred rozhodcovským súdom.

V danom prípade bol žalovanej z rozhodcovského konania doručený rozhodcovský rozsudok dňa 28.6.2013, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z fotokópie doručenky. Žalovaná pritom tvrdila, že tento jej bol doručený už 26.6.2013, pričom vychádzala z podacieho razítka pošty na obálke, v ktorej jej bol rozhodcovský rozsudok doručený. Žalovaná netvrdila a ani z predloženého spisu rozhodcovského súdu nevyplýva, že by žalovaná požiadala o opravu rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh žalovanej z rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku bol súdu doručený dňa 15.8.2013, teda po uplynutí lehoty určenej v , pričom účastníci konania pred rozhodcovským súdom boli o možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku poučení v poučení rozhodcovského rozsudku. S poukazom na uvedené žalovanej márne uplynula lehota na podanie uvedenej žaloby, a tak súd žalobu žalovanej z rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol ako oneskorene podanú. Žalovaná vo svojej žalobe navrhla aj odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd aj tento návrh žalovanej zamietol, vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu na zrušenie právoplatného rozhodcovského rozsudku.

Súd poznamenáva, že v prípade, že sa voči žalovanej ako povinnej začne aj exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava sp. zn. z 24.5.2013 ako exekučného titulu, Exekučný poriadok má ustanovenia, ktoré aj v rámci exekučného konania oprávňujú súd preskúmať exekučný titul a jeho vykonateľnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. , uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.č. 46 (dostupnej na internetových stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Súd o náhrade trov konania rozhodol pri vyhlásení rozhodnutia dňa 21.2.2014 podľa tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobca si však náhradu trov konania nevyčíslil v lehote určenej v a ani zo spisu mu trovy konania nevyplývajú, preto s poukazom na súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalobcovi, vyhlásenom na pojednávaní vo veci dňa 21.2.2014. S poukazom na uvedené súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.