Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cpr/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľa G. Š., U.. XX. X. XXXX, R. B. X, R., proti odporcovi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpenému Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou

rozhodol:

Súd konanie v časti návrhu o zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 5,3538 € za hodinu od 17. 6. 2013 do 31. 8. 2013 z a s t a v u j e .

Súd návrh o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27. 5. 2013, danou odporcom navrhovateľovi podľa a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 5,3538 € za hodinu od 01. 9. 2013 až do času, kým mu odporca umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24. 9. 2013, doručeným súdu dňa 30. 9. 2013, doplneným na výzvu súdu podaním zo dňa 28.10.2013, domáhal proti odporcovi určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27. 5. 2013, danou odporcom navrhovateľovi podľa , je neplatné a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy výške 5,3538 EUR / za hodinu (ako sumu jeho priemerného mesačného zárobku) odo dňa, kedy navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. odo dňa 17. 6. 2013, až do času, kým odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ zároveň podal návrh na náhradu trov konania.

Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.07.2007 vrátane dodatkov k nej. Dňa 28.05.2013 doručil odporca navrhovateľovi list: Skončenie pracovného pomeru výpoveďou ( list z 27.05.2013), v ktorom informoval navrhovateľa o rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa na výkon dohodnutej práce v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 26.03.2013, podľa . Pred ukončením pracovného pomeru výpoveďou, na podklade lekárskeho posudku zo dňa 26.03.2013, v zmysle ktorého navrhovateľ stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu operátora

telefonických služieb pre klientov, odporca ponúkol navrhovateľovi voľné pracovné miesta listom zo dňa 02.04.2013 a listom zo dňa 24.05.2013. Dňa 01.04.2013 ( zrejme správne malo byť 02.4.2013 ) odporca ponúkol navrhovateľovi inú vhodnú prácu v zmysle . Odporca na stretnutí dňa 03.04.2013 ( zrejme správne malo byť 02.4.2013 ) oboznámil navrhovateľa s voľnými pracovnými miestami ku dňu 02.04.2013. Navrhovateľ odporcom ponúknuté pracovné pozície v liste zo dňa 02.4.2013 neprijal z dôvodov, že predmetné pracovné pozície nezodpovedali kvalifikácii a vzdelaniu navrhovateľa a niektoré z ponúkaných voľných pracovných pozícii boli stanovené iba na prechodný čas, čo sa nepovažuje podľa ustálenej judikatúry " za inú vhodnú prácu". Svoje stanovisko k danej ponuke doručil navrhovateľ odporcovi aj listom zo dňa 12.4.2013. Dňa 24.05.2013 odporca ponúkol navrhovateľovi ďalší ponukový list na inú vhodnú prácu v zmysle . Odporca na stretnutí dňa 24.05.2013 oboznámil navrhovateľa s voľnými pracovnými miestami ku dňu 24.05.2013. Navrhovateľ odporcom ponúknuté pracovné pozície v liste zo dňa 02.4.2013 neprijal z dôvodov, že predmetné pracovné pozície nezodpovedali kvalifikácii a vzdelaniu navrhovateľa a 4 pracovné pozície z 5 ponúkaných pracovných pozícií boli pracovné miesta počas zastupovania na rodičovskej, materskej dovolenke, niektoré iba v trvaní cca 1 mesiac, 3 mesiace, 2 roky. Odporca skončil s navrhovateľom pracovným pomer z dôvodu, že v mieste zamestnania nemá pre navrhovateľa inú vhodnú prácu, ktorú by mohol navrhovateľovi ponúknuť, preto ho nemôže ďalej zamestnávať. Navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa a 79 z dôvodu , že má za to, že odporca nesplnil podmienky ponuky inej vhodnej práce pred ukončením pracovného pomeru výpoveďou podľa v kontexte s ust. ako aj v súlade s ust. a . Odporca ponúkol listami zo dňa 02.04.2013 a 24.05.2013 navrhovateľovi také voľné pracovné miesta, ktoré nezodpovedali vzdelaniu a kvalifikácii navrhovateľa a boli určené vo väčšine prípadov iba na prechodný čas - napr. počas materskej, rodičovskej dovolenky. Okrem iného , navrhovateľ mal pôvodný pracovný pomer uzavretý na čas neurčitý, preto pracovné ponuky na dobu určitú (aj počas MD, RD) považoval za znevýhodňujúce, ktoré by mohli v konečnom dôsledku ohroziť jeho pracovnoprávne postavenie. V danom prípade odporca neponúkol navrhovateľovi ani v jednom z ponukových listov prácu na kratší pracovný čas, čím nesplnil ponukovú povinnosť a došlo k porušeniu ust. . Navrhovateľ má za to, že odporca nepreukázal, že nemal možnosť navrhovateľa zamestnať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce buď na kratší pracovný čas alebo na pracovnej pozícii, ktorá bola v čase podania výpovede, resp. tesne pred podaním výpovede voľná a nebola uvedená v ponukovom liste zo dna 02.4.2013 a ponukovom liste zo 24.5. 2013. Konkrétne išlo po pracovnú pozíciu Spracovateľ agendy vymáhaných pohľadávok Vpo na čas neurčitý od 01.06.2013. Táto voľná pracovná pozícia bola aktuálna ešte v čase pred vydaním rozhodnutia Úradu práce soc. vecí a rodiny zo dňa 22.4.2013 , ktorým udelil odporcovi predchádzajúci súhlas s rozviazaním pracovného pomeru s navrhovateľom podľa , ako aj pred predložením druhého ponukového listu 24.05.2013. Odporca predmetnú pracovnú ponuku v druhom ponukovom liste navrhovateľovi neponúkol, ponúkol mu iba rovnakú pracovnú pozíciu "spracovateľ agendy vymáhaných pohľadávok Vpo" avšak iba na dobu určitú do 31.08.2013, čím zatajil voľnú pracovnú pozíciu pre navrhovateľa, ktorá nebola na dobu určitú do 31.08.2013, ale na dobu neurčitú. Uvedené vyplýva porovnaním Interného konkurzu č. X/XX ako aj ponukového listu zo dňa 24.05.2013. Vzhľadom na to, že navrhovateľ listom zo dňa 10.06.2013 požiadal odporcu o zotrvanie v pracovnom pomere podľa , navrhovateľ si uplatňuje proti odporcovi aj náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2013 navrhol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať navrhovateľa povinnosťou zaplatiť odporcovi trovy konania. Potvrdil, že navrhovateľ pracoval u odporcu od 01.08.2007 do 31.08.2013 ako operátor telefonických služieb a v čase od 01.03.2011 - 31.01.2012 na pozícii supervízor telefonických služieb pre klientov. Počas trvania pracovného pomeru bol navrhovateľ dňa 10.01.2012 a dňa 26.03.2012 upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 01.03.2013 navrhovateľ nastúpil po dlhodobej práceneschopnosti späť do práce. Dňa 11.3.2013 navrhovateľ predložil odporcovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou a požiadal o vyplatenie odstupného vo výške 25 000 €. Odporca s dohodou o skončení pracovného pomeru za uvedených podmienok nesúhlasil. Dňa 11.3.2013 navrhovateľ požiadal odporcu o preradenie na iné pracovné zaradenie odolávajúc sa na lekársky posudok zo dňa 04.03.2013,

podľa ktorého nie je zdravotne spôsobilý na výkon práce telefonického operátora a odborný posudok Sociálnej poisťovne o invalidite. Nakoľko ani jeden z uvedených dokladov nespĺňal náležitosti lekárskeho posudku, na základe ktorého je zamestnávateľ povinný podľa zamestnanca preradiť na inú prácu, odporca žiadosti navrhovateľa nevyhovel. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 14.03.2013 opätovne požiadal odporcu o preradenie na inú prácu, na ktorú mu odporca opätovne odpovedal, že je potrebné, aby lekársky posudok obsahoval záver o dlhodobej (alebo trvalej) strate spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu tak, ako to predpokladá . Dňa 26.3.2013 navrhovateľ predložil odporcovi lekársky posudok, podľa ktorého je navrhovateľ dlhodobo nespôsobilý práce ako operátor telefonických služieb zo zdravotných dôvodov. Keďže navrhovateľ nemohol podľa lekárskeho posudku vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, nebolo možné dosiahnuť účel preradenia navrhovateľa na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy tak, ako to predpokladá . Jedinou možnosťou odporcu bolo preradiť navrhovateľa na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve na základe dohody so zamestnancom podľa . Za tým účelom sa navrhovateľ dňa 02.04.2013 stretol s odporcom. Odporca oboznámil navrhovateľa o všetkých voľných pracovných miestach, ktoré mal ku dňu 02.04.2013. Navrhovateľ nesúhlasil s preradením na žiadnu z ponúkaných pozícii. Odporca požiadal v súlade s Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o súhlas s výpoveďou navrhovateľovi, ktorý súhlas úrad udelil dňa 22.04.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2013. Odporca tiež požiadal zamestnaneckú radu odporcu o prerokovanie výpovede navrhovateľovi v súlade s , ktorá výpoveď prerokovala dňa 09.04.2013. Keď odporca získal všetky potrebné súhlasy a vyjadrenia k výpovedi navrhovateľa, ponúkol navrhovateľovi za účelom splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa psím b) na osobnom stretnutí dňa 24.05.2013 voľné pozície. Odporca ponúkol navrhovateľovi všetky voľné pracovné pozície, ktoré mal odporca k tomu dňu, a pri ktorých spĺňal navrhovateľ požiadavku na minimálne dosiahnuté vzdelanie. Odporca všetky ponúkané pozície odmietol. Dňa 27.05.2013 odporca pripravil písomnú výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľa z dôvodu podľa , v ktorej v súlade s určite a zrozumiteľne skutkovo vymedzil dôvod výpovede a výpoveď doručil navrhovateľovi dňa 28.5.2013. Výpovedná doba žalobcu začala plynúť dňa 01.06.2013 a pracovný pomer navrhovateľa sa skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.08.2013. Ku dňu predloženia druhej ponuky pozícia "Spracovateľ agendy vymáhaných pohľadávok" na dobu neurčitú nebola voľná. Ako vyplýva aj z oznámenia o internom konkurze č. 09/13, výberové konanie bude ukončené 22.5.2013. Dňa 22.5.2013 bol podpísaný dodatok k pracovnej zmluve so zamestnankyňou G.. U. M.. Uvedené pracovné miesto sa uvoľnilo potom, čo odporca uzavrel dňa 12.4.2013 dohodu o skončení pracovného pomeru so zamestnankyňou G. E. ku dňu 31.05.2013.Uvedené pracovné miesto obsadila G.. U. M., ktorá pracovala na tom istom oddelení na rovnakej pozícii "spracovateľ agendy vymáhaných pohľadávok" na dobu určitú do 31.8.2013. G.. U. M. sa posunula na pracovné miesto na dobu neurčitú, jej pôvodné pracovné miesto na dobu určitú ostalo voľné a bolo navrhovateľovi dňa 24.05.2013 ponúknuté. Odporca poukázal na konštantnú a najnovšiu judikatúru ( rozsudok NS SR spis. zn. , znesenie NS SR spis. zn. ) , podľa ktorej splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, t. j. či zamestnávateľ má, resp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede. Odporca v ponuke zo dňa 24.05.2013 uviedol všetky voľné pracovné pozície, ktoré mal voľné k danému dňu s výnimkou tých, na ktoré sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie, keďže najvyššie dosiahnuté vzdelanie navrhovateľa je stredoškolské s maturitou. Odporca si ponukovú povinnosť teda splnil, tým, že ponúkol navrhovateľovi všetky voľné pracovné pozície. Žiadna z ponúkaných pozícii nebola zadefinovaná na kratší pracovný úväzok, alebo delené pracovné miesto a teda bola zrejmá nemožnosť odporcu zamestnať navrhovateľa na kratší pracovný čas. Zoznam voľných pracovných pozícii, ktoré odporca predložil navrhovateľovi dňa 24.05.2013 bol rovnaký aj v dňoch 27.5.2013 a 28.5.2013. Podľa odporcu, ponuková povinnosť zamestnávateľa podľa neznamená, že zamestnávateľ musí umelo vytvoriť pracovné miesto pre zamestnanca len preto, aby sním nemusel skončiť pracovný pomer výpoveďou. Ponuková povinnosť znamená, že zamestnávateľ vyžije a ponúkne zamestnancovi svoje aktuálne voľné vhodné kapacity. Odporca zastáva názor že výpoveď daná navrhovateľovi dňa 28. 05. 2013 je platná a všetky zákonné podmienky výpovede sú splnené .

V čase od 12.04.2013 do 06.08.2013 navrhovateľ nepracoval, odporca mu platil náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku. V čase od 07.08.2013 až do skončenia pracovného pomeru 31.08.2013 navrhovateľ čerpal platenú dovolenku.

Po začatí pojednávania o veci vzal navrhovateľ pred súdom na pojednávaní dňa 06.12.2013, so súhlasom odporcu, späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 5,3538 € za hodinu od 17. 6. 2013 do 31. 8. 2013 . Súd v súlade s konanie v tejto časti návrhu zastavil.

Vykonaným dokazovaním výpoveďou navrhovateľa ako účastníka konania a oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, zistil súd tento skutkový stav veci : Dňa 17.7.2007 uzavreli odporca ako zamestnávateľ a navrhovateľ ako zamestnanec písomnú pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce operátor telefonických služieb pre klientov, s miestom výkonu práce R., s dňom nástupu do práce 1.8.2007, na dobu určitú do 31.7.2008. Dodatkom č. X k pracovnej zmluve bol pracovný pomer navrhovateľa zmenený od 1.8.2008 na dobu neurčitú . Dodatkom č. X k pracovnej zmluve bol od 01.3.2011 zmenený druh práce navrhovateľa na supervízor telefonických služieb pre klientov do 31.1.2012 s tým , že po uplynutí dohodnutej doby bude navrhovateľ vykonávať práce v pracovnom zaradení operátor telefonických služieb pre klientov. Dňa 11.3.2013 navrhovateľ predložil odporcovi písomnú žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 11.3.2013 a požiadal o vyplatenie odstupného vo výške 25 000 €. Odporca s dohodou o skončení pracovného pomeru v zmysle tak, ako navrhol navrhovateľ v liste zo dňa 11.3.2013 nesúhlasil, čo oznámil navrhovateľovi listom z 25.3.2013, doručeným navrhovateľovi dňa 26.3.2013. Dňa 26.3.2013 navrhovateľ doručil odporcovi lekársky posudok zo dňa 26.3.2013, podľa ktorého je navrhovateľ dlhodobo nespôsobilý práce ako operátor telefonických služieb zo zdravotných dôvodov. Podľa písomného Záznamu zo stretnutia sa dňa 02.04.2013 stretol navrhovateľ s odporcom za účelom ponúknuť zamestnávateľom zamestnancovi z dôvodu jeho dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu v pracovnom zaradení operátor telefonických služieb pre klientov, inú pre neho vhodnú prácu. Odporca oboznámil navrhovateľa s voľnými pracovnými miestami, ktoré mal ku dňu 02.04.2013. Navrhovateľ nesúhlasil s preradením na žiadne ponúknuté pracovné miesto . Ako dôvod vo vyjadrení priamo do Záznamu uviedol kvalifikačné predpoklady na tieto voľné pracovné miesta a tiež jeho zdravotný stav, ktoré dôvody konkretizoval v liste z 12.4.2013 v tom , že šesť z ôsmich voľných pracovných pozícii nemôže vykonávať, pretože sa k nim vyžaduje vysokoškolské vzdelanie. Pri pracovnej pozícii údržbár v H. sa vysokoškolské vzdelanie nevyžadovalo, ale sa vyžadovalo mať vzdelanie a kurzy podľa platných vyhlášok, ktoré navrhovateľ nemá. Ďalšia pozícia, pri ktorej sa nevyžadovalo vysokoškolské vzdelanie a to spracovateľ dokumentov centrálneho pracoviska skenovacieho pracoviska v H. na dobu určitú maximálne do 31.08.2013, bola pre navrhovateľa neprijateľná minimálne v časti "na dobu určitú maximálne do 31.08.2013". Odporca listom zo dňa 05.4.2013 požiadal v súlade s Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o súhlas s výpoveďou navrhovateľovi . Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava udelil rozhodnutím zo dňa 22.04.2013 č.j. BAl/OIPASS/ , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2013, predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru podľa (t.j. z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu) medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom . Zamestnanecká rada odporcu oznámila odporcovi listom z 9.4.2013 prerokovanie žiadosti odporcu o rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou navrhovateľovi . Podľa písomného Záznamu zo stretnutia sa dňa 24.5.2013 stretol navrhovateľ s odporcom za účelom ponúknuť zamestnávateľom zamestnancovi z dôvodu jeho dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu v pracovnom zaradení operátor telefonických služieb pre klientov, inú pre neho vhodnú prácu v zmysle . Odporca oboznámil navrhovateľa s voľnými pracovnými miestami, ktoré mal ku dňu 24.5.2013. Navrhovateľ ponúknuté pracovné pozície neprijal, čo uviedol priamo do Záznamu. Dňa 28.5.2013 odporca doručil navrhovateľovi písomné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.5.2013 pod zn. D. podľa z dôvodu dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa pre výkon dohodnutej práce v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 26.3.2013.

Listom zo dňa 10.6.2013, doručeným odporcovi dňa 17.6.2013, navrhovateľ oznámil odporcovi, že považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľ ako účastník konania pred súdom vypovedal, že čo sa týka pracovných miest, ktoré mu boli ponúknuté odporcom dňa 02.4.2013 a dňa 24.5.2013, pri každej pracovnej pozícii bolo uvedené, aké vzdelanie sa od zamestnanca vyžaduje na obsadenie danej pozície, kde všetky pracovné pozície, ktoré mu boli ponúknuté na dobu neurčitú, tak pri týchto sa vyžadovalo VŠ vzdelanie, okrem pozície na dobu určitú a okrem pozície údržbára, kde sa vyžadovala odborná spôsobilosť. Pracovné pozície, na ktoré sa vyžaduje VŠ vzdelanie a ktoré boli na dobu určitú, navrhovateľ nepokladá za vhodnú prácu. Pokiaľ išlo pracovnú ponuku spracovateľ agendy vymáhaných pohľadávok Vpo na dobu určitú, tak ako mu odporca ponúkol túto pracovnú pozíciu z hľadiska jeho zdravotného stavu, mohol mu odporca takúto pracovnú pozíciu ponúknuť aj na dobu neurčitú, nakoľko táto bola podľa neho voľná dávno pred výpoveďou. Odporca navrhovateľa neoslovil na danú voľnú pracovnú pozíciu uvedenú v internom konkurze pod č. X/XXXX , hoci mal o tejto pozícii vedomosť už od 12. 4. 2013, kedy uzavrel s predchádzajúcou zamestnankyňou Martou Sakovou dohodu o skončení pracovného pomeru. Podľa navrhovateľa odporca mal pracovné pozície alebo prácu, ktorá síce nie je vykonávaná zamestnancami na hlavný pracovný pomer , ale je vykonávaná na základe brigádnickej činnosti, aj keď takúto prácu nepovažuje za vhodnú prácu. Aj keď zákon nehovorí, že zamestnávateľ je povinný vytvoriť nové pracovné miesto, podľa názoru navrhovateľa, odporca práve vytvorením nového pracovného miesta mal navrhovateľa možnosť zamestnávať. Rovnako navrhovateľ vyslovil názor, že mu odporca mohol ponúknuť prácu na kratší pracovný čas, hoci nemá vedomosť, či takáto pracovná pozícia na kratší pracovný čas u odporcu pred výpoveďou bola alebo nebola.

Z pracovnej zmluvy a jej dodatkov, uzavretej medzi odporcom a Martou Sakovou súd zistil, že G. E. bola v pracovnom pomere u odporcu od 01.8.2007 na dobu neurčitú od 29.02.2008 a od 01.4.2009 bola v pracovnom zaradení spracovateľ agendy vymáhaných pohľadávok. Dňa 12.4.2013 uzavreli odporca a Marta Saková dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.5.2013.

Na pracovné zaradenie spracovateľ agendy vymáhaných pohľadávok na čas neurčitý, od 01.6.2013, vyhlásil odporca interný konkurz č. 09/13, s termínom ukončenia interného konkurzu 22.5.2013. Podmienkou zaradenia do interného konkurzu bolo vyplnenie dotazníka, ktorý mal záujemca obdržať po prihlásení sa e-mailom .

Z pracovnej zmluvy a jej dodatkov, uzavretej medzi odporcom a G.. U. M. súd zistil, že dňa 18.4.2013 uzavreli pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce spracovateľ agendy vymáhaných pohľadávok , s miestom výkonu práce R., s dňom nástupu do práce 1.5.2013, na dobu určitú do 31.8.2003. Dodatkom č. X uzavretým dňa 22.5.2013 k pracovnej zmluve , bol pracovný pomer G.. G. M. zmenený od 1.6.2013 na dobu neurčitú do 30.4.2014.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2013 , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa ,zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa , zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v a .

Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na základe vykonaného dokazovania, pri hodnotení každého dôkazu jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa podaný proti odporcovi nie je dôvodný. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ pracoval u odporcu v pracovnom pomere na dobu neurčitú od 01.08.2007 do 31.08.2013 ako operátor telefonických služieb, v čase od 01.03.2011 - 31.01.2012 ako supervízor telefonických služieb pre klientov. Ďalej medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že navrhovateľ podľa lekárskeho posudku zo dňa 26.3.2013, vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo nemohol vykonávať prácu, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti zamestnanca zakladá povinnosť zamestnávateľa jednostranne preradiť zamestnanca na inú prácu ( ). Zamestnávateľ buď splní túto svoju právnu povinnosť, alebo môže z toho istého dôvodu uplatniť aj výpoveď ( pís. c ) ). Potom, ako účastníci nedospeli k vzájomnej dohode pri preradení navrhovateľa na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve ( ) , odporca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu podľa , prerokovaní skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom vopred so zástupcami zamestnancov ( ) , splnení si tzv. ponukovej povinnosti dňa 24.5.2013 podľa , v zákonnej písomnej forme doručil navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru výpoveďou, v ktorom jednostrannom právnom úkone skutkovo vymedzil zákonný dôvod zakotvený v , čím boli splnené všeobecné podmienky platnosti výpovede. Navrhovateľ v konaní namietal, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu odporcom listom zo dňa 27.5.2013 podľa je neplatná z dôvodu, že odporca si ako zamestnávateľ riadne nesplnil svoju povinnosť ponúknuť zamestnancovi pri daní výpovede inú vhodnú pracovnú pozíciu. Malo ísť o pozíciu spracovateľa agendy vymáhania pohľadávok, ktorá bola voľná 01. 6. 2013. Táto pozícia nebola navrhovateľovi ponúknutá, pričom odporca mal vedomosť v procese výpovede navrhovateľa (získanie stanovisko ÚPSVaR ako aj zamestnaneckej rady ), ktorý prechádzal vo viacerých fázach, že od 01. 6. 2013 má pre navrhovateľa vhodnú pracovnú pozíciu, pričom túto mu neponúkol. Naopak, boli mu ponúknuté len pracovné pozície na určitý čas, resp. pracovné pozície, pri ktorých navrhovateľ nespĺňal kvalifikačné predpoklady, či už VŠ vzdelanie alebo vzdelanie v oblasti elektrotechniky, pokiaľ ide o prácu údržbára. Odporca mal týmto svojím konaním účelne obchádzať zmysel a cieľ , keď navrhovateľovi dal výpoveď práve v čase, keď nemal voľné pracovné miesto vhodné pre navrhovateľa. Ustanovenie upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov uvedených v až c/ , ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Zamestnávateľovi dáva dve alternatívy. Po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide tu o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. Po druhé, ak má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení a výpoveď je preto neplatná, treba uviesť, že splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany

zamestnávateľa, t.j. či zamestnávateľ má, resp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede (viď uznesenie NS SR sp. zn. ). za vhodnú prácu pokladá prácu, ktorá musí zodpovedať zdravotnému stavu zamestnanca. Doplňujúcimi kritériami vhodnej práce sú schopnosti zamestnanca a jeho kvalifikácia. Povinnosť prihliadať aj na schopnosti zamestnanca a jeho kvalifikáciu je možné pokladať za právnu povinnosť zamestnávateľa len za predpokladu, že zamestnávateľ má k dispozícii prácu primeranú schopnostiam a kvalifikácii zamestnanca, ktorú hodlá zamestnancovi ponúknuť. Odporca v konaní preukázal listinnými dôkazmi, že v čase dania výpovede navrhovateľovi nemal pre navrhovateľa žiadnu vhodnú prácu v dohodnutom mieste výkonu práce v pracovnej zmluve, ktoré by zodpovedalo zdravotnému stavu navrhovateľa , jeho schopnostiam a jeho kvalifikácii. Odporca ponúkol dňa 24.5.2013 navrhovateľovi pracovné pozície špecialista (spracovateľ sporenia a úverov S0Ks1 na dobu určitú do 19.6.2013 ), spracovateľ dokumentov centrálneho skenovacieho pracoviska H. na dobu určitú, maximálne do 23.5.2015, hoci tieto neboli voľné, keďže boli obsadené zamestnankyňami na rodičovskej dovolenke. Rovnako nebola voľná pracovná pozícia spracovateľ agendy vymáhaných pohľadávok H. na dobu určitú do 31.8.2013, pretože táto bola do v čase ponuky a dania výpovede obsadená zamestnankyňou G.. U. M.. Rovnaká pracovná pozícia , na ktorú poukázal navrhovateľ v tom smere , že mu ju odporca neponúkol, bola v čase dania výpovede obsadená zamestnankyňou G. E. do 31.5.2013, preto odporca túto nemohol v čase dania výpovede ponúknuť navrhovateľovi. Na ponúknutú pracovnú pozíciu údržbár H. navrhovateľ nespĺňal odbornú spôsobilosť, o čom mal vedomosť a ponúknutú pracovnú pozíciu spracovateľ dokumentov centrálneho skenovacieho pracoviska VSSd na dobu určitú maximálne do 31.8.2013, navrhovateľ neprijal tak, ako neprijal všetky ponúknuté pracovné pozície odporcom dňa 24.5.2013. Z uvedeného je zrejmé, čo odporca aj preukázal, že v čase dania výpovede nemal pre navrhovateľa žiadnu vhodnú prácu, preto nemal voči navrhovateľovi ponukovú povinnosť. V zmysle judikatúry, ktorá je aplikovateľná aj na danú vec (viď rozhodnutie NS ČR sp.zn. ) , zamestnávateľ nie je povinný vytvárať pre zamestnanca za účelom splnenia si ponukovej povinnosti novú pracovnú pozíciu tak , ako sa domáhal navrhovateľ a to ani na kratší pracovný čas, pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporca mal v čase dania výpovede vôbec vytvorené pracovné miesto na kratší pracovný čas a že by v prípade jeho existencie, bolo toto voľné a vhodné pre navrhovateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný proti odporcovi v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím v súlade s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).