Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/141/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci odsúdeného W. F., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. februára 2014, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. zo dňa 9. októbra 2013 takto

rozhodol:

Podľa zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a ukladá sa okresnému súdu, vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. zo dňa 12.01.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 10.03.2011 bol odsúdený W. F. uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), c) Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Bol za to odsúdený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 7 Tr. zák. k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 10 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Dňa 13.05.2013 odsúdený W. F. podal na Okresný súd Prievidza návrh na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. . Svoj návrh smeroval do výroku o uloženom úhrnom treste odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov nepodmienečne rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. zo dňa 12.01.2011 v spojení s uznesení, Krajského súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 10.03.2011 a v tejto súvislosti tiež poukazoval na nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. .

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa zamietnutý návrh odsúdeného W. F. o povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v tom smere, že po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa Konštatoval, že aj keď nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 o tzv. asperačnej zásade podľa Tr. zák. je skutočnosťou, ktorá v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku vo veci Okresného súdu Prievidza, sp. zn. nebola známa. Samotná táto skutočnosť by sama o sebe v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi nepreukazovala, že pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom odsúdeného F.. Tiež konštatoval, že z dokazovania vyplýva, že odsúdený F. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. z 08.08.1997 odsúdený aj za trestný čin vraždy podľa Tr. zák. a vzhľadom na túto skutočnosť v prípade, že by bola

povolená obnova konania v tejto veci, bol by odsúdenému ukladaný trest aj za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., kde dolná hranica trestnej sadzby by bola 5 rokov a 10 mesiacov. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti berúc do úvahy fakt, že pôvodne uložený trest bol uložený v rámci základnej trestnej sadzby, ktorá bola 3 roky až 8 rokov odňatia slobody, nepovažoval pôvodne uložený trest vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov za trest uložený v zrejmom nepomere k závažnosti činu a pomerom páchateľa.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený W. F., ktorú odôvodnil písomne sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jozefa Plačka. V písomných dôvodoch namietal najmä nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ tento zamietol jeho návrh na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci Okresného súdu Prievidza, sp. zn. . Opakovane poukazoval najmä na ustanovenie o organizácií Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého mal súd nález Ústavného súdu SR zverejnený v Zbierke pokladať za dôvod obnovy konania bez ohľadu na existenciu ďalších podmienok vyplývajúcich z . Z týchto dôvodov žiadal zrušiť napadnuté uznesenie s tým, aby bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu. Obdobne prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jozefa Plačka namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na povolenie obnovy konania, predovšetkým v nesprávnom výklade a aplikácii nálezu Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. vo vzťahu k použitiu asperačnej zásady podľa Tr. zák. veta za bodkočiarkou, pri ukladaní trestu odňatia slobody v pôvodnom konaní. Z týchto dôvodov taktiež žiadal zrušiť napadnuté uznesenie s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie rozhodnutie, resp. aby krajský súd rozhodol sám tak, že povolí obnovu konania.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná a v predmetnej veci bude potrebné povoliť obnovu konania vo vzťahu k výroku o treste u odsúdeného W. F..

Úvodom k samotným dôvodom rozhodnutia krajského súdu je potrebné uviesť, že ako vyplýva z vyššie uvedeného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. zo dňa 12.01.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 10.03.2011 bol odsúdený W. F. uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), c) Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Bol za to odsúdený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 7 Tr. zák. k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 10 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. (platné ustanovenie do vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. uverejneného v Zbierke zákonov 21.12.2012 pod č. 428/2012).

Teda odsúdenému W. F. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada. Tento záver je možné vyvodiť z tej skutočnosti, že zákonom stanovená trestná sadzba odňatia slobody pri zločine útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. je v rozpätí 3 roky až 8 rokov, pričom pri vyhlásení rozsudku v prejednávanej veci 12.01.2011 bolo aplikované ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. vety za bodkočiarkou - asperačná zásada (súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody), teda v rozpätí 6 rokov 10 mesiacov až 10 rokov 8 mesiacov. Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že odsúdenému W. F. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v sadzbe nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby, t. j. 6 rokov 10 mesiacov až 10 rokov 8 mesiacov.

Dňa 21. decembra 2012 bol v Zbierke vyhlásený Nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , ktorým v Tr.zák., časť prvej vety za bodkočiarkou, bola vyhlásená za protiústavnú.

Podmienky obnovy konania podľa sa netýkajú zmeny právneho stavu, teda zmeny zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Ak teda bol podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (ide o dôvod obnovy konania „ex lege“).

Preto nie je potrebné, aby súd skúmal splnenie podmienok uvedených v tak, ako to urobil v prejednávanom prípade vo vzťahu k pôvodne uloženému trestu, ale obnovu konania je potrebné povoliť podľa per analógiam z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov - zhodne Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.:

I. Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s , preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t. j. na základe o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

II. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v , ale obnovu konania povolí podľa z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V predmetnej veci bude totiž potrebné povoliť obnovu konania v prospech odsúdeného W. F., za súčasného zrušenia výroku o treste v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku. Súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia pritom bude musieť použiť ustanovenie vyššie citovaného , ako aj ustanovenie per analogiam, za súčasného zrušenia výroku o treste v preskúmavanom rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí podľa Súbežne s povolením obnovy konania bude však navyše potrebné rozhodnúť aj o väzbe odsúdeného W. F. (o vzatí či nevzatí do väzby) a pred rozhodnutím o väzbe bude nevyhnutne potrebné odsúdeného aj k tejto otázke vypočuť.

O väzbe pritom rozhodne súd prvého stupňa samostatným výrokom už v rámci uznesenia, ktorým bola povolená obnova konania s tým, že v prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby začiatok plynutia lehoty väzby bude určený okamihom nadobudnutia právoplatnosti oznámeného uznesenia. Hoci o väzbe rozhodne súd prvého stupňa ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania, nepôjde o rozhodnutie v rozpore s , pretože výrok odkladajúci začiatok plynutia lehoty väzby vylučuje akýkoľvek zásah do výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečuje, že účinky väzby nastanú až po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania. Ak by následne, v prípade podaného opravného prostriedku, bolo nadriadeným súdom zrušené uznesenie súdu prvého stupňa a zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, žiadne účinky väzby v takom prípade nemôžu nastať. V prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby takýto postup umožňuje plynulý prechod obmedzenia osobnej slobody formou výkonu trestu na obmedzenie osobnej slobody formou väzby a zároveň najlepšie vyhovuje podmienkam spravodlivého procesu, keď plne rešpektuje právo obvineného byť pred rozhodnutím o väzbe vypočutý. Vyššie uvedený postup nielenže vyhovuje podmienke bezodkladného rozhodnutia o väzbe ( ), ale vyplýva aj z ustanovenia prvá veta, z ktorej vyplýva, že ide o

tzv. rozhodnutie o väzbe vopred. Pred rozhodnutím o väzbe sa pritom musí v rámci verejného zasadnutia o obnove konania primerane postupovať podľa , najmä ide o to, aby bol odsúdený vypočutý, keďže ďalšie podmienky budú v takom prípade splnené (vykoná sa verejné zasadnutie - ).

Podľa dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa alebo , sa posudzuje samostatne a nezávisle o dĺžky konania väzby v pôvodnom konaní.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade dôvodne podanej sťažnosti odsúdeného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.