Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21Co-103-2013.pdf
PDF · 96.54 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava proti žalovanej A. O., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o zaplatenie 1.069,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/232/2012-209 zo dňa 14.02.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) návrh žalobcu zamietol. O trovách konania vyslovil, že bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku.
Prvostupňový súd po stránke skutkovej vychádzal zo skutkových zistení, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s uzavrela so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o kontokorentnom úvere. Výška úverového rámca bola 23.000,- Sk a úroková sadzba bola určená ako premenlivá vo výške 12,15 % ročne, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne k poslednému dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 13. 07. 2006. Vychádzal ďalej zo zistení, že predmetom Zmluvy o bežnom účte zo dňa 21. 03. 2005 bolo zriadenie bežného účtu bankou - pôvodným veriteľom pre majiteľa účtu žalovanú. Ďalej, že bola vydaná pôvodným veriteľom pre žalovanú platobná karta zmluvou zo dňa 01.04. 2005. Ako aj zo zistení, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu a bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 1.069,51 Eur a žalovaná bola v omeškaní 1214 dní. Ďalej so zistení, že dňa 16.09.2008 došlo k ukončeniu kontokorentnej zmluvy.
Prvostupňový súd ďalej mal za preukázané, že dňa 13. 12. 2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku medzi žalobcom a žalovanou. V článku 2 tejto dohody označenej ako „uznanie záväzku“ žalovaná uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom. V článku 3 dohody je uvedené vyhlásenie žalovanej, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z výpovede žalovanej mal za preukázané, že nepamätá si kedy presne za ňou prišiel pán, ktorý uviedol, že dlhuje sporiteľni peniaze a dohodli sa, že ich bude splácať po 10,- Eur. Uviedla, že nevie čo je to premlčanie, po podpise dohody neuhrádzala žiadne splátky.
Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého je pohľadávka uplatnená navrhovateľom premlčaná. Námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník na strane žalovanej. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom považoval za oprávnenú, keďže vedľajší účastník v konaní vystupuje na podporu žalovanej. V súlade s ustanovením § 93 ods. 4 O.s.p. na námietku premlčania prihliadol.
Prvostupňový súd aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčacej dobe s poukazom na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že ide o spotrebiteľských vzťah.
V vzťahu k dohode, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou o uznaní dlhu dňa 13. 12. 2011 uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania. Dohodu o uznaní záväzku považoval za predformulovanú formu a obsah. Mal pochybnosti, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby. Mal za preukázané, že žalovaná nebola poučená o tom, že pohľadávka, ktorú má uznať je premlčaná a tak dospel k záveru, že jej prehlásenie o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd ďalej považoval konanie žalobcu vo vzťahu k formulárovej dohode o uznaní záväzku a splácaní dlhu za nekalú obchodnú praktiku, pretože mal za to, že boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potencionálne riziko, že takýmto konaním naruší správanie spotrebiteľa. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti nepoučil žalovanú o následkoch podpisu dohody a uznania. Takéto konanie považoval prvostupňový súd sa konanie s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie.
Poukázala na ustanovenie § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 6 ods. 3, 23 a ods. 1, 2 zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2 a 3 § 53 ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 1 ad 2 § 558, § 101, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504 a § 506 Obchodného zákonníka.
Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal, zmenil ho a to tak, že návrhu žalobcu vyhovie v plnom rozsahu alebo zrušil ho a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V odvolaní ďalej uviedol, že v prejednávanej veci podľa jeho názoru došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1, druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta O.z. nemožno stotožňovať s inštitútom uznania podľa § 558 O.z., čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo.
Žalovaná podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nich dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Odvolateľ nesúhlasí so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, pretože je zrejmé, že ak by aj žalovaná nevedela v čase uznania záväzku o jeho premlčaní, právny účinok v spojení s uznaním práva v takomto prípade nastúpil. Má za to, že žalovaná potom, čo sa oboznámila s obsahom dohody svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. K podpísaniu dohody nebola donútená. V odvolaní ďalej uviedol, že odmieta tvrdenia, že podpisom dohody
došlo k znevýhodneniu postavenia spotrebiteľa. Žalovaná sama žiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, pričom na pojednávaní dlžnú sumu uznala. Daným prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa. Konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana.
K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods.1 O.s.p.).
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa právneho záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
K odvolacím námietkam a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd udáva.
Odvolateľ obhajuje dohodu o uzavretí splátkového kalendára ako úkon, v dôsledku ktorého sa premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Poukazuje na skutočnosť, že dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Tým, že ju podpísala žalovaná prejavila svoju vôľu záväzok splniť.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa tohto ustanovenia je uznanie dlhu samostatným zabezpečovacím inštitútom a zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ustanovenie § 558 pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní vedel. Len vtedy platí domnienka existencie dlhu v dobe uznania, pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, jeho uznanie dlhu tento právny následok nemá. Nezáleží na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodov neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z dôvodov iných (skutkových).
Žalobca vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovenia § 558 nepreukázal, že v čase uznania dlh ešte trval. Žalobca poukazuje na existenciu dohody o uznaní dlhu, avšak jeho existenciu v čase uznania nijako nepreukázal. Žalovaná nevedela o premlčaní, a preto nemá jej uznanie za následok ten účinok, ktorý uznanie dlhu predpokladá. Odvolateľ poukazuje na ustanovenie § 110 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu i výšky, má sa zároveň za to (vyvrátiteľná právna domnienka), že dlh v dobe uznania trvá (§ 558), avšak u premlčaného dlhu má uznanie právny účinok vo forme založenia vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558) len vtedy, ak ten kto dlh uznával vedel o premlčaní. Ak teda dlžník v dobe uznania o premlčaní nevedel, nezakladá jeho uznanie právny účinok podľa § 558 ods. 1 vyvrátiteľnú právnu domnienku.
Prvostupňový súd správne vychádzal aj z okolností uznania dlhu, z okolnosti uzatvárania samotnej dohody ktorá bola predformulovaná nepopierateľne žalobcom. Prehlásenie sa nachádza v článku dotýkajúcom sa dohody o splátkach. Vychádzal z toho, že spotrebiteľ, ktorý uzatvára zmluvu s dodávateľom je v dobrej viere a predpokladá sa poctivosť zo strany dodávateľa. Prvostupňový súd správne vyhodnotil okolnosti uznania záväzku žalovanou, ktoré bolo vykonané na predtlači žalobcu s tým, že spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností už označenie, že ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára môže priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu v snahe urovnať svoje záväzky v splátkach.
Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon s právoplatnými rozsudkami v iných prípadoch, v ktorých sa skonštatovala nekalosť použitej obchodnej praktiky zo strany žalobcu pri predkladaní formuláru na predĺženie premlčacej lehoty značne znevýhodňujúcej spotrebiteľa (porovnaj rozsudky Krajského súdu v Prešove 20Co/86/2012, 11Co/37/2012 zo dňa 07.06.2012, 3Co/53/2012 zo dňa 05. 12. 2012, 16Co/133/2012 zo dňa 27. 09. 2012, 11Co/37/2012 zo dňa 07. 06. 2012) .
Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva.
Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. (ďalej aj len ,,ZOS“ alebo ,,spotrebiteľský kódex“) rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č.1 k Zákonu.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZOS).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS).
Správne prvostupňový súd podrobil praktiku žalobcu hodnoteniu z hľadiska znakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku. Konkrétne postup, ktorým došlo k uzavretiu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Odvolací súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (nedostatok odbornej starostlivosti). Dohoda o splátkach je nepochybne formulár ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka obsahujúci viacero právnych vzťahov napríklad jednostranné prejavy uznania záväzku, prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho o následkoch a dvojstranné právne úkony o dohode o splátkach a dohode o uzavretí rozhodcovskej doložky. Skrytým cieľom je dosiahnutie uznanie záväzku a predĺženia premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu.
Zámer dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku a predĺženia premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu aj odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie záväzku ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatné (§ 39 OZ).
Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto aj správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, a preto bola dôvodne uplatnená námietka premlčania (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co 37/2012 zo dňa 07.06.2012).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.